Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5To-8-2021.pdf
PDF · 78.05 KB
Case nature
Area
Subarea
5To/8/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej a sudcov Mgr. Michala Polláka a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci obžalovaného F. K., pre pokračovací prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. g) ods. 2 písm. b) Trestného zákona, v bode 2/ aj podľa § 212 ods. 1 písm. b) Trestného zákona a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 11.11.2020, sp. zn. 31T/83/2020, na verejnom zasadnutí konanom dňa 9.9.2021 takto
rozhodol:
I. Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Trestného poriadku súd zrušuje napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.
II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaný
F. K., nar. XX.XX.XXXX v B., hlásený trvalý pobyt G. XXX, okr. Šaľa, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody, odsudzuje
Podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 4 a § 41 ods. 1 Trestného zákona, s poukazom na § 36 písm. l), § 37 písm. h), písm. m) a § 42 ods. 1 Trestného zákona, na úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa na výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona na trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel v cestnej premávke v trvaní 3 (tri) roky.
Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona ruší výrok o treste uloženom obžalovanému trestným rozkazom Okresného súdu Galanta sp. zn. 27T/68/2019 zo dňa 07.10.2019, právoplatný dňa 27.05.2020, ako aj ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
odôvodnenie:
Okresný súd Galanta (ďalej aj len ako „okresný súd“) napadnutým rozsudkom zo dňa 11.11.2020, sp. zn. 31T/83/2020 rozhodol tak, že obžalovaného F. K. uznal za vinného zo spáchania pokračovacieho prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. g), ods. 2 písm. b) Trestného zákona, v bode 2 aj podľa § 212 ods. 1 písm. b) Trestného zákona, prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona. Za to ho odsúdil takto:
„Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona ruší výrok o treste uloženom obžalovanému trestným rozkazom Okresného súdu Galanta sp. zn. 27T/68/2019 zo dňa 07.10.2019, právoplatný dňa 27.05.2020, ako aj ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 4 a § 41 ods. 1 Trestného zákona, s poukazom na § 36 písm. l), § 37 písm. h), písm. m) a § 42 ods. 1 Trestného zákona, na úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky a 6 (šesť) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa na výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona na trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel v cestnej premávke v trvaní 3 (tri) roky. Podľa § 76 ods. 2 a § 78 ods. 1 Trestného zákona ukladá ochranný dohľad v trvaní 1 (jeden) rok. Podľa § 77 ods. 2 Trestného zákona, s poukazom na § 51 ods. 3, ods. 4 Trestného zákona, počas trvania ochranného dohľadu ukladá obmedzenia a povinnosti:
- zákaz užívania omamných a psychotropných látok (drog) a narábania s nimi,
- príkaz zamestnať sa alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie.“ Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný odvolanie a to čo do výroku o treste (vrátane výroku o ochrannom opatrení). Obžalovaný odôvodňoval svoje odvolanie prostredníctvom svojho obhajcu tým, že k spáchaniu skutkov sa v celom rozsahu priznal, ich spáchanie oľutoval. Trestným rozkazom zo dňa 17.7.2020 mu bolo v tomto konaní uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 roky a nebol mu uložený ochranný dohľad. Aj keď súd po zrušení trestného rozkazu nie je viazaný trestom v ňom uloženým, avšak od doby jeho vydania neprišlo k žiadnej zmene ohľadom poľahčujúcich alebo priťažujúcich okolností, ani nenastala taká okolnosť, ktorá by odôvodňovala navýšenie trestu o 6 mesiacov. Aj prokurátor navrhoval trest odňatia slobody vo výmere 24 mesiacov. Navrhuje preto uložiť trest v nižšej výmere a zrušiť ochranný dohľad. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (ďalej aj len ako „krajský súd“) rozhodoval o odvolaní obžalovaného na verejnom zasadnutí, na ktorom obhajca obžalovaného ako i obžalovaný zotrvali na podanom odvolaní, navrhli uložiť miernejší trest. Prokurátor navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť podľa § 319 Trestného poriadku. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku: 1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné. 3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby, b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy, d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona, e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.
Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku. Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku o treste (a výroku o uložení ochranného opatrenia), proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k týmto zisteniam a záverom. Krajský súd vzhľadom na dôvody odvolania obžalovaného smerujúce len čo do výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a proti výroku o ochrannom opatrení obmedzil svoju prieskumnú povinnosť len na tieto výroky. Napadnutým rozsudkom bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody v trvaní 2 roky a 6 mesiacov nepodmienečne. Išlo o úhrnný a súhrnný trest, pričom trestnú sadzbu uvedenú v § 212 ods. 2 Trestného zákona okresný súd upravoval v jej spodnej hranici, ktorú zvyšoval v zmysle § 38 ods. 4 Trestného zákona nakoľko správne zistil prevahu priťažujúcich okolností v zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona, a zároveň zrušil výrok o treste uloženom obžalovanému predchádzajúcim rozhodnutím, t.j. vo vzťahu k odsúdeniu, kde z hľadiska súbehu trestných činov musel ukladať súhrnný trest. Ukladal aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá z dôvodu spáchania trestného činu v súvislosti s touto činnosťou. Podľa odpisu z registra trestov obžalovaného bol tento celkovo 14 krát súdne trestaný, na podmienečné aj na nepodmienečné tresty odňatia slobody. Krajský súd, na rozdiel od okresného súdu, dospel k záveru, že vzhľadom na tú skutočnosť, že obžalovaný sa k trestnej činnosti priznal a túto úprimne oľutoval, nie je potrebné ukladať mu trest v hornej polovici upravenej trestnej sadzby tak, ako rozhodol okresný súd. Vzhľadom na vyššie uvedené, krajský súd napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a keďže boli splnené podmienky uvedené v § 322 ods. 3 Trestného poriadku, sám uložil nepodmienečný úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 24 mesiacov, pri obdobnom zistení pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností ako okresný súd, pri uložení súhrnného trestu a zrušení výroku o treste uloženom obžalovanému trestným rozkazom Okresného súdu Galanta sp. zn. 27T/68/2019 zo dňa 07.10.2019, právoplatný dňa 27.05.2020, ako aj ďalších rozhodnutí na tento výrok obsahovo nadväzujúcich ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, nakoľko bol v posledných rokoch pred spáchaním stíhaného trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin a rovnako ako okresný súd uložil aj trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel. Čo sa týka odvolacej námietky k neuloženiu ochranného dohľadu (jeho zrušeniu), s touto sa krajský súd nestotožnil, pretože obžalovaný bol (okrem iného) vo výkone trestu odňatia slobody pre trestný čin krádeže už trikrát, a ako správne uviedol okresný súd, jedná sa zjavne o recidivistu, na ktorého doposiaľ nemali vplyv ani početné odsúdenia a výkony trestov odňatia slobody. Uložený dohľad obmedzenia a povinnosti majú prispieť prevýchove obžalovaného nakoľko môžu napomôcť jeho zaradeniu do života po výkone trestu bez toho, aby opakovane páchal trestnú činnosť.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.