Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6T-22-2024.pdf
PDF · 83.42 KB
Case nature
Area
Subarea
6T/22/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Košice, samosudca JUDr. Miroslav Majerník na hlavnom pojednávaní konanom dňa 06.05.2024 v Košiciach, takto
rozhodol:
Obvinený A. B. C., nar. XX.XX.XXXX v D., trvale bytom E. XXX
uznáva sa za vinného, že
v mieste trvalého pobytu svojej bývalej manželky A. F. C. na ul. F. G. XX a inde v D., v dobe od mesiaca február 2022 až do decembra 2023, tejto neustále, v dennom aj nočnom čase, zasielal zo svojho mobilného telefónu s priradeným telefónnym číslom XXXX XXX XXX na jej mobilný telefón s priradeným telefónnym číslom XXXX XXX XXX, denne desiatky elektronických správ cez mobilné aplikácie H. I. J. a taktiež sms správy vulgárneho a urážlivého charakteru, v ktorých ju opakovane označoval za suku, hyenu, heroínovú prostitútku, nacistickú banderovskú obludu, testovanú a zaočkovanú covidovú suku a aidsovú šľapku, ktorá nech zomrie na rakovinu a skončí v pekle za to, že sa pred ich spoločným synom kurví, čím u poškodenej A. F. C. vyvolal pretrvávajúci pocit úzkosti a strachu, psychickú nepohodu a dlhodobú emocionálnu krízu, negatívne ovplyvňujúcu jej každodenný život,
teda
iného dlhodobo prenasledoval takým spôsobom, že to mohlo podstatným spôsobom zhoršiť kvalitu jeho života tým, že ho kontaktoval prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby proti jeho vôli a spáchal čin na chránenej osobe blízkej osobe,
čím spáchal
prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a odsek 1 písmeno c/, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona, § 139 odsek 1 písmeno c/ Trestného zákona, § 127 odsek 5 Trestného zákona
za to mu ukladá:
Podľa § 360a odsek 2 Trestného zákona, § 38 odseky 2, 3 Trestného zákona (§36 písmeno l/ Trestného zákona), § 39 odsek 4 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyroch) mesiacov.
Podľa § 51 odsek 1 Trestného zákona, § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona výkon uloženého trestu podmienečne odkladá a zároveň ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu vo výmere 12 (dvanástich) mesiacov.
Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona, § 51 odsek 4 písmeno j/ Trestného zákona ukladá povinnosť podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.
Podľa § 73 odsek 2 písmeno c/ Trestného zákona ukladá ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.
odôvodnenie:
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní pred súdom vyhlásil, že je vinný zo spáchania žalovaného skutku. Súd položil obžalovanému nasledovné otázky a to či rozumel, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, či bol ako obžalovaný poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohli radiť o spôsobe obhajoby, či rozumel právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu, či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin kladený mu za vinu a či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok. Obžalovaný na všetky vyššie uvedené otázky odpovedal kladne.
Súd prijal jeho vyhlásenie, keďže bolo dostatočne podporené dôkazmi zabezpečenými v prípravnom konaní (výpoveďami svedkov, znaleckými posudkami a listinnými dôkazmi), ako aj kladnými odpoveďami obžalovaného na otázky v zmysle § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Tr. poriadku a súhlasným stanoviskom prokurátora a splnomocnenca poškodeného. Dokazovanie bolo na hlavnom pojednávaní vykonané listinnými dôkazmi v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o druhu a výške ukladaného trestu a ochranom opatrení.
Na hlavnom pojednávaní bol so súhlasom prokurátora a obžalovaného prečítaný znalecký posudok znalca K. L. K. M., L. z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, sexuológia č. 8/2024, zo záverov ktorého vyplýva, že obžalovaný netrpí duševnou chorobou ani poruchou v zmysle psychózy, nie je duševne chorý v pravom slova zmysle. Obžalovaný má neporušené rozumové, poamäťové a úsudkové schopnosti, jednoznačne rozumie kauzalite dejov príčina následok. Obžalovaný dlhodobejšie nadužíva alkohol, preukázateľne podľa dostupnej zdravotnej dokumentácie od r. 2021. Osobnostná štruktúra obžalovaného nesie rysy emočnej nestability, impulzivity, nižšej frustračnej tolerancie, má sklon k skratovitému konaniu, pri vyššej miere záťaže sú u neho možné aj paranoidné reakcie a agresívne prejavy, pričom osobnostné prejavy sa zvýraznia užitím alkoholu. Rozpoznávacie a ovládacie schopnosti sú následne mierne nepodstatne znížené pod vplyvom užitého alkoholu. Obžalovaný nadužíva alkohol, charakter nadužívania alkoholu popisovaný samotným posudzovaným obžalovaným v spojitosti s opakovane zaznamenanými zvýšenými hladinami apečeňových enzýmov, od roku 2021 súhrne znalec hodnotí ako rozvíjajúcu sa alkoholovú závislosť. Znalec navrhol obžalovanému nariadenie ochranného protialkoholického liečenia ambulantnou formou. Zároveň vzhľadom na charakter konania, emočne nestabilné, impulzívne osobnostné rysy, navrhol obžalovanému uložiť aj povinnosť podrobiť sa psychologickému poradenstvu – psychoterapii.
K záverom znaleckého posudku sa obžalovaný vyjadril, že pečeňové testy má vysoké od 18 rokov, čo aj doktorovi hovoril. Mal angínu, po ktorej bol mesiac na antibiotikách a potom mu vyberali mandle, odvtedy má stále vysoké pečeňové testy. Dodatočne mal doložiť test CDT, ktorý mal úplne v norme, ide o test najnovší a nedá sa ľahko ovplyvniť, že napr. teraz si týždeň nevypil a mal by dobré výsledky. Znalec odovzdal znalecký skôr ako boli tieto výsledky, lebo na to CDT sa čaká dlho. Mal ťažké obdobie po rozvode, veľmi zle to niesol, určite aj požíval alkohol zvýšene, ale momentálne nepije a nemá s tým problém.
Taktiež sa k tomuto dôkazu vyjadrila aj poškodená, ktorá uviedla, že znalec bol cudzia osoba, ktorá exmanžela nikdy nevidela a zhrnul to tak, ako to tam bolo, tie emocionálne výkyvy. To, či pije, alebo nepije, posúdiť nevedela, avšak včera keď doniesol syna, tak syn jej povedal, že v sobotu jej nemohol zavolať, lebo bol otec šiši, kričal na dvore.
Na návrh obžalovaného cestou obhajcu bola vypočutá poškodená, ktorá vypovedala, že odkedy došlo k obvineniu obžalovaného, tak potom asi ešte mesiac jej vypisoval, že skončí v base. Znížila sa intenzita, nie je to tých 180 správ, ako to bolo, už je to len sporadicky. Keď donesie syna, tak jej niečo vykričí, nejakú nadávku. Keď riešili náhradný termín, tak to neboli 2 správy, ale asi 5 a ona už o deviatej večer napísala, že to nebude riešiť takto večer, že má syna na starosti, že to budú riešiť inokedy. Od januára 2024 jej nepísal vulgárne, bolo to ohľadom syna, ale tendencia bola taká, že „teraz mi odpíš“, „chcem
to vedieť“. Ona napísala, že nemôžeme v tom termíne, on napísal že „bude tak, lebo ja som povedal“. Potom nereagovala, lebo bolo pol deviatej, alebo deväť hodín. Z obžalovaného má strach.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov postupom podľa § 269 Tr. por.
Podľa výpisu z ústrednej evidencie priestupkov má obžalovaný len záznamy za priestupky na úseku dopravy.
Obžalovaný nemá záznam v registri trestov.
Pri rozhodovaní o treste u obžalovaného súd vychádzal zo zásad pre ukladanie trestov uvedených v § 34 Trestného zákona zohľadňujúc spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a osobu páchateľa, jeho pomery ako aj možnosti jeho nápravy.
Priznanie sa obžalovaného k spáchaniu trestného činu a jeho úprimné oľutovanie vyhodnotil súd podľa § 36 písm. l/ Tr. zák. ako poľahčujúcu okolnosť. Rovnako ako poľahčujúcu okolnosť súd vyhodnotil u obžalovaného aj to, že páchateľ viedol pred spáchaním trestného činu riadny život podľa § 36 písm. j/ Tr. zák.
Pokiaľ ide o druh a výšku uloženého trestu súd aplikoval stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky SR zo 27.06.2017, sp. zn. Tpj/55/2016 (Ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona, teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/, c/ Trestného poriadku (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (procesne ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu.) a per analogiam po použití § 39 ods. 4 Tr. zák. mimoriadne znížil trest odňatia slobody o 1/3 pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a uložil mu trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyroch) mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu vo výmere 12 (dvanástich) mesiacov. Za dôvodné mal súd vzhľadom zohľadniac aj podstatu samotného skutku uloženie probačného dohľadu nad správaním sa obžalovaného v skúšobnej dobe. Stotožňujúc sa s odporúčaním znalca bola obžalovanému uložená povinnosť spočívajúca v povinnosti podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti zohľadniac beztrestnú minulosť obžalovaného, prihliadajúc na jeho uváženie a postoj na hlavnom pojednávaní, kedy po prednesení obžaloby svoje konanie priznal a oľutoval, dospel súd k záveru, že účel trestu tak v oblasti generálnej ako aj individuálnej prevencie bude v prejednávanej veci dosiahnutý u obžalovaného uložením hore uvedeného podmienečného trestu odňatia slobody s probačným dohľadom. Súd je presvedčený, že takto uložený trest je adekvátny, dostatočný a akceptuje aj všetky kritéria pre ukladanie trestu, zohľadňujúc charakter trestnej činnosti, predošlý život obžalovaného (pred spáchaním skutku, súčasné osobné pomery), možnosť jeho nápravy, okolnosti prípadu a plní nielen výchovnú funkciu smerom k obžalovanému, ale aj ochrannú funkciu smerom k spoločnosti a možno dôvodne očakávať, že bude akceptovateľný i spoločnosťou ako trest primerane vystihujúce aj morálne odsúdenie páchateľa.
Prihliadajúc na závery znaleckého posudku znalca z odboru psychiatria bolo potrebné v súlade s § 73 ods. 2 písm. c/ Trestného zákona obžalovanému uložiť aj ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou. Argumentácia obžalovaného opätovne poukazujúc na konanie obžalovaného v predmetnej veci nebola postačujúca a predovšetkým ním prezentované skutočnosti neboli súdu a zjavne znalcovi žiadnym spôsobom deklarované. Súd nemal pochybnosti o správnosti a úplnosti znaleckého posudku vypracovanom znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria a sexuológia. Znalec pre potreby predmetného konania postačujúcim spôsobom odpovedal a vysvetlil všetky položené otázky.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Mestský súd Košice do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie. Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2) Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.