Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_43Cbi-3-2020.pdf
PDF · 111.47 KB
Case nature
Area
Subarea
43Cbi/3/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd prvej inštancie v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Miriam Kamenskej, členov senátu JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. a JUDr. Mariána Blahu v právnej veci žalobcu NOVOVES, s.r.o., so sídlom Podjavorinskej 21, 984 01 Lučenec, IČO: 45 501 394, právne zast. advokátska kancelária agner & partners, s. r. o., so sídlom Špitálska 10, 811 08 Bratislava, IČO: 36 722 758 proti žalovanému Mgr. Alena Gregorová, so sídlom kancelárie správcu Horná 54, 974 01 Banská Bystrica, správca úpadcu Poľnohospodárske družstvo Kalinovo „v konkurze", so sídlom 985 01 Kalinovo, IČO: 00 196 029, o určenie pohľadávky proti podstate, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou dňa 30.12.2020 sa žalobca domáhal, aby súd určil, že pohľadávka veriteľa NOVOVES, s.r.o. uplatnená vo výške 719,10 Eur v konkurze vedenom na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. č. k. 51K/280/1999, úpadcu Poľnohospodárske družstvo Kalinovo „v konkurze“, so sídlom 985 01 Kalinovo, IČO: 00 196 029, vyplývajúca z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 34Cbi/4/2016-175 (právoplatné dňa 25.05.2017), je pohľadávkou proti podstate (podľa § 31 ods. 6 písm. h) zákona č. 328/1991 Zb. v znení neskorších predpisov) vo výške 719,10 Eur. Uviedol, že na základe súdom uloženej povinnosti - uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici vo veci sp. zn. 51K/280/1999-6822 zo dňa 26.11.2020 žalobca ako veriteľ pohľadávky proti podstate podáva na súde, ktorý vyhlásil konkurz, žalobu proti správcovi konkurznej podstaty úpadcu o určenie právneho dôvodu, výšky a poradia správcom popretej pohľadávky vo výške 719,10 Eur a domáha sa jej určenia súdom ako pohľadávky proti podstate tak, ako je uvedené v petite. V žalobe žalobca ako dôkaz označil a k žalobe pripojil uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 51K/280/1999-6822 zo dňa 26.11.2020.
2. Uznesením č. k. 43Cbi/3/2020-14 zo dňa 03.02.2021 súd žalobcu vyzval, aby v lehote 10 dní od doručenia uznesenia doplnil žalobu, a to úplne a pravdivo opísal konkrétne rozhodujúce skutočnosti, t.j. uviedol konkrétne skutkové tvrdenia, z ktorých odvodzuje, že pohľadávka žalobcu je pohľadávkou proti podstate, označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a pripojil dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa.
3. Podaním doručeným súdu dňa 10.03.2021 žalobca uviedol, že má za to, že nie je možné uviesť žiadne nové skutočnosti nad rámec toho, čo už bolo uvedené v pôvodnej žalobe. Pri podaní žaloby vychádzal striktne zo súdom uloženej povinnosti, ukladajúcej podať predmetný návrh. Žalobca zdôraznil, že právne posúdenie uplatneného nároku je vecou súdu a poukázal na skutočnosť, že predmetná pohľadávka je judikovanou pohľadávkou, priznanou tunajším súdom. Preto aj správne zaradenie a právne posúdenie predmetného nároku by malo byť podľa presvedčenia žalobcu uskutočnené priamo
zo strany konajúceho konkurzného súdu. V prípade, ak by napriek existencii judikovanej pohľadávky mal nastať stav, že sa jej veriteľ nemôže domáhať, tzn. nemôže sa domáhať jej uspokojenia v konkurze z majetku úpadcu, znamenalo by to, že exekučný titul je nevykonateľný a zároveň by došlo k odopretiu uspokojenia legitímneho nároku žalobcu. Zároveň by sa jednalo o zrejmú nerovnováhu postavenia účastníkov, kedy v prípade, ak by bol v konaní o vylúčenie veci zo súpisu majetku podstát, z ktorého pohľadávka vznikla, úspešný žalovaný v pozícii správcu, tak by jemu priznaná náhrada trov konania bola reálne vymožiteľnou pohľadávkou voči žalobcovi a stala by sa súčasťou všeobecnej podstaty. Naproti tomu, v aktuálnom právnom postavení, ak je úspešným účastníkom žalobca, tak je postoj správcu konkurznej podstaty a eventuálne aj postoj konkurzného súdu taký, že úspešnému žalobcovi je odopretá možnosť uspokojenia identickej pohľadávky voči všeobecnej podstate úpadcu. Čo by v prípade, ak tento stav nastane, znamenalo zrejmú nerovnováhu a znemožnenie pre úspešného účastníka konania uplatniť judikovanú pohľadávku voči podstate úpadcu a prípadne dosiahnuť jej čo i len čiastočné uspokojenie. V uvedených intenciách sa preto podľa žalobcu konkurzný súd má vysporiadať s právnym posúdením uplatnenej pohľadávky a túto určiť ako pohľadávku proti podstate úpadcu v zmysle podanej žaloby a jej petitu.
4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe (§ 167 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)) navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že za správcu konkurznej podstaty úpadcu bol ustanovený uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 51K/280/1999-5405 zo dňa 04.07.2017, právoplatným dňa 25.10.2017 a vykonateľným dňa 04.07.2017, a teda je druhým správcom úpadcu. Predchádzajúcim správcom mu bol odovzdaný konkurzný spis, avšak on osobne nebol účastníkom konania, z ktorého vzišla pohľadávka, ktorej určenie je predmetom tohto konania. Podľa konkurzného spisu veriteľ neuplatnil svoj nárok na náhradu trov konania vo výške 719,10 Eur podľa § 31 ods. 5 ZKV, t.j. u správcu (ani u žalovaného, ani u predchádzajúceho správcu). V podanej žalobe túto skutočnosť žalobca ani nerozporuje, ani nepreukázal opak. Pohľadávka bola popretá z dôvodu, že nárok nebol uplatnený podľa § 31 ods. 5 ZKV, pričom keby aj bol nárok riadne uplatnený, tak v zmysle § 33 ods. 1 písm. b) ZKV sú z uspokojenia vylúčené trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou v konkurznom a v konaniach súvisiacich s konkurzom. Správca do popretia uviedol aj zákonný dôvod na vylúčenie nároku žalobcu z uspokojenia, a to ustanovenie § 33 ods. 1 písm. b) ZKV účinného v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu, čím došlo k popretiu čo do právneho dôvodu. V nadväznosti na toto ustanovenie aj ustanovenie § 25 ods. 2 ZKV potvrdzuje nemožnosť úhrady nároku žalobcu. Nakoľko daný spor, z ktorého pohľadávka vznikla bol spor o vylúčenie majetku z podstaty a jeho výsledkom bolo určenie povinnosti správcovi vylúčiť majetok zo súpisu konkurznej podstaty, t.j. je zjavné, že konkurzná podstata nemala žiadny prospech z vedenia sporu, t.j. trovy by bolo možné uhradiť do výšky 0,- Eur. Žalovaný poukázal aj na to, že žalobca v žalobe v skutočnosti neuviedol žiadne dôvody žaloby. V doplnení žaloby uviedol len akýsi morálny pohľad na spravodlivé možnosti úhrady trov určených súdom, avšak opomenul, že sa jedná o špecifický režim určený osobitným zákonom, a to zákonom č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní. Žalovaný má aj za to, že požadovaný petit je nevykonateľný, ustanovenie § 31 ods. 6 písm. h) ZKV v danej právnej úprave neexistovalo. Žalovaný vo vyjadrení ako dôkazy označil a k vyjadreniu pripojil uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 51-24K/280/1999-135 zo dňa 04.08.1999 a uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 51K/280/1999-5405 zo dňa 04.07.2017.
5. Dňa 15.04.2021 súd v súlade s § 167 ods. 3 CSP žalobcovi doručoval vyjadrenie žalovaného k žalobe a umožnil mu vyjadriť sa v lehote 10 dní od doručenia a uviesť vo vyjadrení ďalšie skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva a súčasne žalobcu poučil o následkoch sudcovskej koncentrácie konania teda o tom, že na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Dokumenty boli v zmysle § 110 ods. 1 CSP doručované právnemu zástupcovi žalobcu, a to do jeho elektronickej schránky a doručené boli dňa 03.05.2021, čo potvrdzujú údaje uvedené v elektronickej doručenke (§ 30 ods. 5 zákona č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente)). Žalobca sa v určenej lehote, ani následne, nevyjadril.
6. Na prejednanie veci samej súd určil termín pojednávania na deň 09.09.2021, na ktorý právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju neúčasť z dôvodu hospodárnosti konania a súhlasil, aby súd vec prejednal a rozhodol aj v jeho neprítomnosti, keď poukázal na to, že podanie určovacej žaloby vyplynulo výlučne z povinnosti uloženej súdom a právny zástupca žalobcu nedisponuje žiadnou ďalšou právnou argumentáciou, ktorú by mohol v danom konaní predniesť navyše oproti tomu, čo už bolo prednesené
v písomných podaniach. Pretože žiadna strana nenavrhla odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu (§ 183 ods. 1 CSP), súd v súlade s § 180 CSP rozhodol, že pojednávanie sa bude konať v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu.
7. Z dokazovania vykonaného z dôkazov označených a pripojených stranami sporu (§ 185 ods. 1, 2 CSP) a so skutočností známych súdu z jeho činnosti (§ 186 CSP), súd považoval za zistené, že Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj len „konkurzný súd“) uznesením č.k. 51-24K 280/99 zo dňa 04.08.1999, právoplatným dňa 26.08.1999, v právnej veci navrhovateľa Poľnohospodárske družstvo Kalinovo o vyhlásenie konkurzu rozhodol, že vyhlasuje konkurz na majetok dlžníka Poľnohospodárske družstvo Kalinovo, IČO: 00 196 029 (ďalej aj len „úpadca“) a za správcu konkurznej podstaty ustanovil JUDr. Ľudovíta Pauloviča, Lučenec.
8. Uznesením č.k. 51K/280/1999-5405 zo dňa 04.07.2017, právoplatným dňa 25.10.2017 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo/13/2017 zo dňa 28.09.2017, konkurzný súd ustanovil za správcu konkurznej podstaty úpadcu Mgr. Alenu Gregorovú, Banská Bystrica.
9. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd prvej inštancie (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) v právnej veci žalobcu NOVOVES, s.r.o., Lučenec, t.j. žalobca v tomto konaní sp.zn. 43Cbi/3/2020, proti žalovanému JUDr. Ľudovít Paulovič, Lučenec, správca konkurznej podstaty úpadcu Poľnohospodárske družstvo Kalinovo „v konkurze“, Kalinovo, t.j. predchádzajúci správca úpadcu na strane žalovaného v tomto konaní sp.zn. 43Cbi/3/2020, o vylúčenie majetku zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu, rozsudkom č.k. 34Cbi/4/2016-143 zo dňa 12.01.2017, právoplatným dňa 01.03.2017 a vykonateľným dňa 06.03.2017, vo výroku I. rozhodol, že správca konkurznej podstaty je povinný vylúčiť hnuteľnú vec Traktor JD 8300, EČV: LC406AB zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Vo výroku II. žalobcovi priznal nárok voči žalovanému na náhradu trov konania vo výške 100% a to s odôvodnením, že o trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na náhradu trov konania priznal žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný a o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
10. Uznesením č. k. 34Cbi/4/2016-175 zo dňa 27.04.2017, právoplatným dňa 25.05.2017 a vykonateľným dňa 29.05.2017, vydaným súdnym úradníkom, súd prvej inštancie rozhodol, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 719,10 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
11. Dňa 22.11.2020 správca konkurznej podstaty úpadcu doručil konkurznému súdu Zoznam veriteľov s pohľadávkami proti podstate, ktoré správca neuznal podľa § 29 ods. 2 ZKV. Z predmetného Zoznamu vyplýva, že žalovaný neuznal pohľadávku veriteľa NOVOVES, s.r.o., Lučenec vo výške 719,10 Eur, ktorej právnym dôvodom boli trovy konania podľa uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 34Cbi/4/2016-175, právoplatné dňa 25.05.2017 a vykonateľné dňa 29.05.2017, keď pohľadávka bola popretá z dôvodu neuplatnenia podľa § 31 ods. 5 ZKV, pričom keby bolo riadne uplatnené, tak vylúčené z uspokojenia podľa § 33 ods. 1 písm. b) v spojení s § 25 ods. 2 ZKV.
12. Uznesením č.k. 51K/280/1999-6822 zo dňa 26.11.2020 konkurzný súd určil veriteľovi NOVOVES, s.r.o., Lučenec (ďalej aj len „žalobca“) lehotu 1 mesiac od doručenia rozhodnutia na podanie žaloby na súde, ktorý vyhlásil konkurz proti Mgr. Alena Gegorová, Banská Bystrica, správkyni konkurznej podstaty úpadcu Poľnohospodárske družstvo Kalinovo „v konkurze“, Kalinovo (ďalej aj len „žalovaný“) o určenie právneho dôvodu, výšky a poradia správcom popretej pohľadávky vo výške 719,10 Eur. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že z obsahu oznámenia správcu o popretí pohľadávky proti podstate, doručeného konkurznému súdu dňa 22.11.2020 vyplýva, že správcovi bolo doručené uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 34Cbi/4/2016-175, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25.05.2017 a vykonateľnosť dňa 29.05.2019, z ktorého správcovi vznikla povinnosť zaplatiť veriteľovi na účet právneho zástupcu trovy konania v sume 719,10 Eur. Správca túto pohľadávku poprel s odôvodnením, že si ju veriteľ neuplatnil v zmysle § 31 ods. 5 ZKV a zároveň uviedol, že sa jedná o trovy konania, ktoré sú vylúčené z uspokojenia podľa § 33 ods. 1 písm. b) ZKV. Toto konkurzné konanie sa spravuje zákonom účinným od 03.04.1998 do 03.08.1999, v ktorom absentujú ustanovenia týkajúce sa postupu, pokiaľ sa jedná o pohľadávky proti podstate, ktoré správca neuznal alebo zaradil do iného poradia a absentujú aj prechodné a záverečné ustanovenia. Novelou č. 238/2000 Z.z. účinnou od 01.08.2000 boli doplnené
ustanovenia § 29 ods. 5 a ods. 6 ZKV. Vzhľadom na absenciu týchto ustanovení v konkurznom konaní začatom od 01.02.1998 do 01.8.2000 týkajúcich sa popretých pohľadávok proti podstate a chýbajúce aj prechodné a záverečné ustanovenia, konkurzný súd dospel k záveru, že novelizované procesné ustanovenia (určujúce postup pri popretých pohľadávkach proti podstate) je potrebné aplikovať aj na predmetné konkurzné konanie, ktoré začalo podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu (22.07.1999). V prípade absencie prechodných a záverečných ustanovení je vec potrebné posudzovať podľa práva (právnej normy), ktoré je účinné v čase rozhodovania súdu. Z dôvodu, že ustanovenie § 29 ods. 5 ZKV má pre pohľadávky, ktoré sa prihlasujú u správcu podobný právny režim ako pre pohľadávky, ktoré sa prihlasujú na súde a keďže správca veriteľovi prihlásenú pohľadávku proti podstate poprel s tým, že poprel jej právny dôvod aj poradie, konkurzný súd podľa § 29 ods. 5, 6 ZKV určil veriteľovi právo, aby podal proti správcovi žalobu v stanovenej lehote.
13. Podľa § 206 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii konkurzy a vyrovnania vyhlásené alebo povolené pred účinnosťou tohto zákona, ako aj právne vzťahy s nimi súvisiace sa spravujú podľa doterajších právnych predpisov.
14. Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení účinnom ku dňu 22.07.1999 (ďalej aj len „ZKV“) nároky na vylúčenie veci z podstaty (§ 19 ods. 2), pohľadávky proti podstate (§ 31 ods. 2), nároky na oddelené uspokojenie (§ 28), nároky podľa § 5 ods. 2, nároky podľa § 9b ods. 3 a pracovné nároky (§ 31 ods. 3) možno uspokojiť kedykoľvek v priebehu konkurzného konania. Iné nároky možno uspokojiť len podľa právoplatného rozvrhového uznesenia.
15. Podľa § 31 ods. 2 ZKV pohľadávky proti podstate vzniknuté po vyhlásení konkurzu sú nároky na náhradu nákladov spojených s udržiavaním a správou podstaty vrátane nároku správcu na úhradu odmien a výdavkov, dane, poplatky, clá a pohľadávky z realizovaných štátnych záruk, neoprávnene použitých alebo zadržaných prostriedkov štátneho rozpočtu a rozpočtov štátnych fondov, ak ich splatnosť nastala v priebehu konkurzného konania, a ďalej nároky veriteľov zo zmlúv uzavretých správcom, ako aj nároky na vrátenie plnenia zo zmluvy, od ktorej sa odstúpilo podľa § 14 ods. 3 písm. a).
16. Podľa § 31 ods. 5 ZKV nároky podľa odsekov 2 a 3 s výnimkou nárokov podľa odseku 4 a nároky podľa § 5 ods. 2 a § 9b ods. 3 treba uplatniť u správcu.
17. Podľa § 33 ods. 1 písm. b) ZKV z uspokojenia sú vylúčené trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou v konkurznom konaní a v konaniach súvisiacich s konkurzom, ak tento zákon neustanovuje inak;
18. Podľa § 25 ods. 2 ZKV trovy konaní súvisiacich s konkurzom sa považujú za náklady podstaty vtedy, ak podstate vznikol prospech z vedenia sporu, a to najviac do výšky tohto prospechu. Poplatky za konania vedené správcom sú vždy nákladom podstaty a musia byť zahrnuté do konečnej správy.
19. Podľa § 29 ods. 2 ZKV správca predloží súdu zoznam veriteľov, ktorí si uplatňujú pohľadávky proti podstate, nároky podľa § 5 ods. 2, nároky podľa § 9b ods. 3 a nároky podľa § 31 ods. 3, s výškou ich pohľadávky, ak nemôžu byť uspokojení celkom a budú zahrnutí do rozvrhu (§ 32 ods. 1). Správca predloží súdu aj zoznam veriteľov s pohľadávkami proti podstate, nárokmi podľa § 5 ods. 2, nárokmi podľa § 9b ods. 3 a nárokmi podľa § 31 ods. 3, ktorých nárok neuznal alebo nevyplatil, a uvedie výšku ich pohľadávky.
20. V konaní nebolo sporné, že na základe vylučovacej žaloby žalobcu právoplatným rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 34Cbi/4/2016-143 zo dňa 12.01.2017 bola žalovanému uložená povinnosť vylúčiť zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu špecifikovanú hnuteľnú vec a žalobcovi bol proti žalovanému priznaný nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. Sporným tiež nebolo, že o výške trov konania súd prvej inštancie rozhodol uznesením č.k. 34Cbi/4/2016-175 zo dňa 27.04.2017 tak, že žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 719,10 Eur. Sporná nebola ani skutočnosť, že dňa 22.11.2020 žalovaný konkurznému súdu doručil Zoznam veriteľov s pohľadávkami proti podstate ktoré neuznal a popretá bola aj pohľadávka žalobcu z titulu trov konania vo výške 719,10 Eur, a to z dôvodu, že nárok nebol uplatnený u správcu, pričom aj keby bol riadne uplatnený, ide o nárok, ktorý je z uspokojenia v konkurze úpadcu vylúčený. Sporným tiež nebolo, že konkurzný súd uznesením č.k. 51K/280/1999-6822 zo dňa 26.11.2020 určil žalobcovi ako veriteľovi úpadcu lehotu
1 mesiac na podanie žalobu o určenie právneho dôvodu, výšky a poradia žalovaným ako správcom popretej pohľadávky vo výške 719,10 Eur.
21. Podanom žalobou sa žalobca domáhal, aby súd určil, že pohľadávka žalobcu vo výške 719,10 Eur vyplývajúca z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 34Cbi/4/2016-175 zo dňa 27.04.2017 je pohľadávkou proti podstate podľa § 31 ods. 6 písm. h) zákona č. 328/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, vo výške 719,10 Eur a mal za to, že v prípade, ak by napriek existencii judikovanej pohľadávky mal nastať stav, že sa veriteľ nemôže domáhať jej uspokojenia v konkurze, znamenalo by to, že exekučný titul je nevykonateľný, došlo by tým k odopretiu uspokojenia legitímneho nároku žalobcu, ako aj k zrejmej nerovnováhe postavenia účastníkov.
22. Žalovaný v konaní zotrval na dôvodoch popretia, a to že žalobca si svoj nárok neuplatnil u správcu a že ide o nárok, ktorý je z uspokojenia v konkurze vylúčený.
23. Pred posúdením dôvodnosti podanej žaloby súd najskôr uvádza, že na konkurzné konanie podľa zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní sa podľa § 66e ods. 1 zákona č. 328/1991 Zb. do 30.06.2016 primerane používali ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ak zákon č. 328/1991 Zb. neustanovoval inak. Podľa § 82 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016 konanie bolo začaté dňom, keď došiel súdu návrh na jeho začatie alebo keď bolo vydané uznesenie, podľa ktorého sa konanie začína bez návrhu. Zákon č. 328/1991 Zb. nemal samostatné ustanovenia o začatí konkurzného konania, keď v § 13 ods. 5 upravoval len účinky vyhlásenia konkurzu. Preto za primeraného použitia § 82 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku je potrebné dospieť k záveru, že konkurzné konanie sa začalo doručením návrhu na vyhlásenie konkurzu.
24. V danom prípade návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu bol podaný na konkurzný súd dňa 22.07.1999, teda konkurzné konanie na majetok úpadcu bolo začaté dňa 22.07.1999. S účinnosťou od 01.08.2000 došlo k zmene znenia zákona č. 328/1991 Zb., pričom podľa prechodného ustanovenia § 70 ods. 1 zákona č. 328/1991 Zb. konania začaté pred 01.08.2000 sa dokončia podľa doterajších predpisov, ak nie je ustanovené inak. Následne aj podľa ďalších prechodných ustanovení § 70c, § 70d a § 70e k jednotlivým zmenám zákona č. 328/1991 Zb. začaté konania sa dokončievali podľa dovtedajších predpisov. Pretože konkurzné konanie úpadcu sa začalo dňa 22.07.1999, súd pri rozhodovaní v tomto spore vychádzal zo znenia zákona č. 328/1991 Zb. účinného do 31.07.2000 (ďalej aj len „ZKV“).
25. V súlade s ustálenou rozhodovacou súdnou praxou účelom konania o určenie pohľadávky popretej v konkurze je rozhodnúť o tom, či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave obstoja, t.j. či zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze. Veriteľ môže byť v incidenčnom konaní úspešný len vtedy, ak obstoja všetky atribúty popretej pohľadávky, teda nielen právny dôvod a výška, ale aj poradie, pričom už absencia jedného z týchto predpokladov vedie k záveru o nedôvodnosti žaloby.
26. Medzi stranami nebolo sporné, že pohľadávka žalobcu vznikla po vyhlásení konkurzu a že ide o pohľadávku titulom náhrady trov konania o vylúčenie veci zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu. Sporným v konaní zostalo, či žalobca svoj nárok uplatnil stanoveným spôsobom a postupom a či žalobca sa môže v konkurze domáhať uspokojenia svojej pohľadávky.
27. Je pravdivé tvrdenie žalovaného, že v súlade s § 31 ods. 5 ZKV pohľadávky proti podstate treba uplatniť u správcu. Zákon o konkurze a vyrovnaní však neobsahoval osobitnú úpravu akým konkrétnym spôsobom a postupom mal veriteľ takýto nárok u správcu uplatniť. Pretože každý má právo domáhať sa súdnej ochrany svojho ohrozeného alebo porušeného práva, súd je toho právneho názoru, že veriteľ s pohľadávkou proti podstate môže v priebehu konkurzného konania uplatniť svoj nárok proti správcovi aj žalobou o určenie pravosti, výšky alebo poradia pohľadávky proti podstate.
28. V posudzovanej veci žalovaný pohľadávku žalobcu neuznal z dôvodu, že je vylúčená z uspokojenia v konkurze, a teda ju poprel čo do poradia. Žaloba, ktorou sa veriteľ obracia na súd a domáha sa proti správcovi určenia svojej pohľadávky, je procesným úkonom, avšak právna kvalifikácia tvrdeného nároku veriteľa na pohľadávku, osobitne pokiaľ ide o poradie uspokojenia v konkurze, sa vždy podriaďuje pod úpravu Zákona o konkurze a vyrovnaní. Zákon o konkurze a vyrovnaní upravoval nielen poradie uspokojovania pohľadávok v konkurze, ale osobitne tiež upravoval pohľadávky, ktoré sú z uspokojenia v konkurze vylúčené. Podľa právnej úpravy účinnej do 31.07.2000, ak Zákon o konkurze a vyrovnaní
neustanovuje inak, podľa § 33 ods. 1 písm. b) ZKV z uspokojenia sú vylúčené aj trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou v konkurznom konaní a v konaniach súvisiacich s konkurzom. Konanie o vylúčenie majetku zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu je konaním súvisiacim s konkurzom, a pretože právna úprava účinná do 31.07.2000 neustanovuje inak, podľa relevantného ustanovenia § 33 ods. 1 písm. b) ZKV trovy, ktoré vznikli účasťou v konaní o vylúčenie majetku zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu, sú z uspokojenia v konkurze vylúčené. Nejde teda o postoj žalovaného ako správcu a eventuálne aj o postoj konkurzného súdu, tak ako to žalobca uvádzal v doplnení žaloby, ale pohľadávku žalobcu z uspokojenia v konkurze vylučuje kogentná právna úprava.
29. Súd existenciu pohľadávky žalobcu nespochybňuje a nespochybňuje ani to, že ide o pohľadávku priznanú žalobcovi právoplatným súdnym rozhodnutím. Ustanovenie § 33 ods. 1 písm. b) ZKV však nerozlišuje, či ide o trovy priznané súdnym rozhodnutím, ale z uspokojenia v konkurze vylučuje všetky trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou v konaniach súvisiacich s konkurzom. Preto ani skutočnosť, že pohľadávka žalobcu je judikovaná, nemohla mať vplyv na záver súdu, že žalovaným uvedený dôvod popretia obstojí a že pohľadávka žalobcu je z uspokojenia v konkurze vylúčená, pretože ide o pohľadávku z titulu trov, ktoré žalobcovi vznikli po vyhlásení konkurzu v konaní súvisiacom s konkurzom úpadcu.
30. Nejde ani o zrejmú nerovnováhu postavenia žalobcu a žalovaného, tak ako to v doplnení žaloby tvrdil žalobca, ale opäť ide o kogentnú právnu úpravu ustanovenia § 25 ods. 2 ZKV, v zmysle ktorej, ak podstate vznikol prospech z vedenia sporu v konaní súvisiacom s konkurzom, trovy sa považujú za náklady podstaty, a to najviac do výšky tohto prospechu.
31. Pokiaľ sa žalobca domáhal určenia svojej pohľadávky s poukazom na § 31 ods. 6 písm. h) zákona č. 328/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, ako už súd uviedol v ods. 24 odôvodnenia, pri rozhodovaní v tomto spore vychádzal zo znenia zákona č. 328/1991 Zb. účinného do 31.07.2000. Právna úprava účinná do 31.07.2000 ustanovenie § 31 ods. 6 písm. h) zákona č. 328/1991 Zb. neobsahovala, a preto pohľadávku žalobcu nebolo možné určiť podľa právnej úpravy, ktorá v rozhodnom období účinná nebola.
32. Pretože podľa relevantnej právnej úpravy ustanovenia § 33 ods. 1 písm. b) ZKV z uspokojenia v konkurze sú vylúčené trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou v konaniach súvisiacich s konkurzom, súd dospel k záveru, že dôvody popretia obsiahnuté v prejave žalovaného vylučujú pohľadávku žalobcu z uspokojenia v konkurze a keďže účelom tohto incidenčného konania nebolo opätovné posudzovanie a preskúmavanie pohľadávky žalobcu, ale len posudzovanie dôvodov jej popretia, súd žalobu žalobcu zamietol.
33. V každom súdnom rozhodnutí, ktorým sa civilné sporové konanie končí, podľa § 262 ods. 1 CSP rozhodne súd aj bez návrhu o nároku na náhradu trov konania. Náhradu trov civilného sporového konania ovláda zásada úspechu vo veci upravená v ustanovení § 255 CSP, ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie upravenou v ustanovení § 256 CSP, ktorá sa uplatňuje nielen pri zastavení konania (§ 256 ods. 1 CSP), ale aj v prípade procesného zavinenia trov konania, ktoré by inak neboli vznikli (§ 256 ods. 2 CSP). Odchýlku tak zo zásady zodpovednosti za výsledok, ako aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie, predstavuje ustanovenie § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
34. Skutočnosť, že žalovaný ako správca úpadcu využil zákonné oprávnenie poprieť, resp. neuznať pohľadávku žalobcu, ako aj skutočnosť, že žalobca žalobu, na základe ktorej je vedené toto súdne konanie, podal v zmysle rozhodnutia konkurzného súdu, nepredstavujú dôvod hodný osobitného zreteľa, na základe ktorého by súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania nemal aplikovať zásadu úspechu vo veci a rovnako tieto okolnosti nie je možné vyhodnotiť ani ako procesné zavinenie vzniku trov konania žalovaným. Súd preto o nároku na náhradu trov konania rozhodoval podľa § 255 ods. 1 CSP, t.j. podľa pomeru úspechu strán vo veci a žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Podľa § 262 ods. 1 CSP súd v tomto rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodol len o nároku na náhradu trov konania a podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
35. Rozhodnutie bolo senátom súdu prvej inštancie prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto súdnemu rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia na Krajskom súde v Banskej Bystrici.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky; súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedené vady, ak tieto vady mali vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok; sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu; má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.