Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17Csp-12-2021.pdf
PDF · 95.14 KB
Case nature
Area
Subarea
17Csp/12/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Kováčikovou, v právnej veci žalobcu mBank SPÓLKA AKCYJNA, so sídlom Senatorska 18, Varšava, Poľská republika, iné identifikačné číslo 001254524, podnikajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky mBank S.A., pobočka zahraničnej banky so sídlom Pribinova 10, Bratislava, Slovenská republika, IČO: 36 819 638, v konaní zast. MCGA legal, s.r.o., so sídlom Partizánska 2, Bratislava-Staré Mesto, IČO: 36715662, proti žalovanému I. P., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom N. XXXX/XX, H. H., štátny občan SR, o zaplatenie 5 662,11 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 5 662,11 Eur spolu s 5 %-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 4 870,70 Eur od 16. 08. 2018 až do zaplatenia v lehote 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %, ktoré je žalovaný povinný žalobcovi zaplatiť v lehote 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia, ktorým súd rozhodne o ich výške.
O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou, súdu doručenou dňa 27. 08. 2020 domáhal vydania platobného rozkazu pre zaplatenie sumy 5 662,11 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 28. 12. 2015 žalobca so žalovaným, uzavreli prostredníctvom elektronických prostriedkov Zmluvu o spotrebiteľskom úvere mRezerva č. HNN0952032723/2015, na základe ktorej sa žalobca zaviazal žalovanému na bežnom účte v mBank poskytnúť úverový limit vo výške 4 800 Eur, t.j. bezúčelový a nezabezpečený spotrebiteľský úver vo forme povoleného prečerpania. Žalovaný sa v zmysle zmluvy zaviazal neprekročiť dohodnutú výšku úveru a plniť všetky záväzky vyplývajúce zo zmluvy riadne a včas. Žalovaný neplnil svoje povinnosti v súlade so Zmluvou riadne a včas. Listom zo dňa 28. 10. 2017 žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy s tým, že ak nedôjde k jej úhrade v lehote 15 dní od doručenia výzvy, žalobca vyhlási mimoriadnu splatnosť úveru. Žalovaný vyčerpal sumu 4 800 Eur a žalobca si v konaní uplatňuje nesplatený zostatok istiny vo výške 4 870,70 Eur, nesplatený zostatok príslušenstva vo výške 779,41 Eur, nesplatený zostatok poplatkov vo výške 12 Eur spolu so zákonným úrokom z omeškania.
2. Tunajší súd v upomínacom konaní vydal dňa 17. 09. 2020 pod č.k. 26Up/1689/2020 platobný rozkaz, ktorým zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 5 662,11 Eur s prísl. a na náhradu trov konania.
3. Platobný rozkaz sa nepodarilo žalovanému doručiť na adresu trvalého bydliska a poštový úrad zásielku tun. súdu vrátil s oznamom „adresát neznámy“.
4. Tun. súd žalovanému doručoval zásielku aj na adresu X. XX, Š. a poštový úrad tun. súdu zásielku vrátil s oznamom „adresát zásielku neprevzal v odbernej lehote“.
5. Obvodné oddelenie PZ v Modre tun. súdu oznámilo, že žalovaný obýval rodinný dom na adrese X. XX, Š. pre 10 rokmi a kde sa zdržiava v súčasnej dobe nebolo zistené.
6. Žalobca na výzvu tun. súdu navrhol pokračovanie v konaní.
7. Okresný súd doručoval žalovanému opis žaloby spoločne s uznesením zo dňa 08. 03. 2021, ktorým žalovaného v súlade s ust. § 167 CSP vyzval, aby sa v lehote 15 dní písomne vyjadril k žalobe, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva. Žalovanému nebola zásielka listinne doručená.
8. Rodičia žalovaného tun. súdu oznámili, že nevedia uviesť, kde sa žalovaný toho času zdržiava, ani kde preberá zásielky, resp. či je niekde zamestnaný.
9. Mestská polícia Banská Bystrica tun. súdu oznámila, že žalovaný na adrese N. XX, H. H. už dávno nebýva.
10. Tunajší súd podľa § 116 C.s.p. Oznámením zo dňa 19. 04. 2021 žalovanému doručoval opis návrhu s prílohami, výzvu na vyjadrenie k návrhu a poučenie. Oznámenie bolo na úradnej tabuli súdu zverejnené 21. 04. 2021 a zvesené 07. 05. 2021.
11. Tunajší súd určil termín pojednávania na deň 09. 09. 2021, ktorého sa nezúčastnil právny zástupca žalobcu, žalobca ani žalovaný.
11.1 Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu neúčasť na pojednávaní ospravedlnili hospodárnosťou konania a súhlasili s tým, aby súd vo veci pojednával bez ich prítomnosti.
11.2 Žalovanému nebolo predvolanie doručené a poštový úrad zásielku adresovanú na adresu trvalého bydliska žalovaného tun. súdu vrátil s oznamom „adresát neznámy“.
12. Z lustrácie v registri obyvateľov SR vyplýva, že žalovaný je prihlásený na trvalý pobyt na adrese N. XXXX/XX H. H..
13. Dňa 09. 08. 2021 žalovaný prevzal zásielku na adrese N. XXXX/XX, H. H..
14. V súlade s ust. § 180 CSP súd rozhodol, že vykoná pojednávanie bez prítomnosti osôb, ktoré sa pojednávania nezúčastnili napriek ich predvolaniu, nakoľko na uvedený postup boli splnené zákonné podmienky.
15. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu vo vyjadrení zo dňa 28. 07. 2021 uviedol, že zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania nie je založená na princípe povinnosti dlžníka splácať dlh v pravidelných splátkach a dlžník pri povolenom prečerpaní môže svoj dlh splácať kedykoľvek počas trvania zmluvy. Do omeškania sa dlžník dostáva až v prípade, ak dlh riadne a včas nesplní po dosiahnutí maximálnej hodnoty povoleného prečerpania. V danom prípade žalovaný vyčerpal celý limit spotrebiteľského úveru formou povoleného prečerpania a to sumu 4 800 Eur. Žalobca neeviduje od žalovaného od skončenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania žiadne platby. Od 28. 12. 2015 žalovaný hradil určite sumy, ktorými sa znižoval prečerpaný dlh a súčet platieb predstavoval sumu 7 518,16 Eur. Poslednú platbu žalovaný uskutočnil dňa 14. 08. 2017.
16. V súlade s ust. § 181 ods. 2 CSP súd v konaní považoval za nesporné, že dňa 28. 12. 2015 žalovaný uzavrel so žalobcom Zmluvu o spotrebiteľskom úvere mRezerva, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý bezúčelový nezabezpečený spotrebiteľský úver vo výške 4 800 Eur formou povoleného
prečerpania. Ďalej súd nemal sporné, že žalovaný svoj dlh riadne a včas nesplácal aj napriek výzvam zo strany žalobcu.
17. Z fotokópie Zmluvy o spotrebiteľskom úvere mRezerva č. HNN095032723/2015 zo dňa 28. 12. 2015 vyplýva že žalovanému bol zo strany žalobcu poskytnutý bezúčelový nezabezpečený spotrebiteľský úver vo výške 4 800 Eur formou povoleného prečerpania na účte č. SK2183605207004204247222. Úroková sadzba bola dohodnutá na 13,90 %, RPMN vo výške 14,86 %, priemerná hodnota vo výške 14,82 %. Za predpokladu riadneho a včasného splácania povoleného prečerpania mal žalovaný uhradiť sumu 4 912 Eur. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú v dĺžke 12 mesiacov, ktorá mohla byť automaticky predĺžená.
18. Z poslednej výzvy žalobcu zo dňa 28. 10. 2017 adresovanej žalovanému vyplýva, že žalobca žalovaného vyzval na úhradu dlžnej sumy vo výške 208,71 Eur, pozostávajúcej zo sumy 30.30 Eur ako istiny po lehote splatnosti, zo sumy 169,15 Eur ako nezaplatených úrokov a zo sumy 9,26 Eur ako poplatkov v lehote 15 dní od doručenia výzvy. Zároveň žalobca žalovaného upozornil na na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru.
19. Z Výzvy na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 10. 08. 2020 je zrejmé, že žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy z poskytnutého spotrebiteľského úveru vo výške 4 870,70 Eur a to v lehote 5 dní od doručenia výzvy.
20. Podľa ust. § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
21. Podľa ust. § 53 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
22. V zmysle ust. § 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
23. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z. z.“), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
24. Podľa § 1 ods. 2 veta prvá zákona č. 129/210 Z. z., spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme, pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
25. Podľa § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka, časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.
26. Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.
27. Podľa § 709 ods. 1 Obchodného zákonníka, banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve, vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám. Banka je povinná prijímať platby na bežný účet, vykonávať platby z bežného účtu a vykonávať zúčtovanie uskutočnených platieb v súlade so zmluvou o bežnom účte a v lehote a za ďalších zákonom ustanovených podmienok pre prevody peňažných prostriedkov.
28. Podľa § 710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnených týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).
29. Podľa § 711 ods. 1 Obchodného zákonníka, za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov s tým spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte.
30. Žalobca sa v danom prípade domáha zaplatenia sumy 5 662,11 Eur s prísl. a náhrady trov konania, a to na tom skutkovom základe, že žalovaný so žalobcom uzavreli dňa 28. 12. 2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere mRezerva formou povoleného prečerpania na účte žalovaného, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému bezúčelový nezabezpečený úver vo výške 4 800 Eur. Žalovaný sa uzavretou zmluvou zaviazal čerpať peňažné prostriedky, splácať povolené prečerpanie kedykoľvek počas doby poskytnutia a uhradiť žalobcovi istinu, úroky a prípadne ďalšie náklady.
31. Súd v danom prípade dospel k záveru, že zmluva o bežnom účte je vždy zmluvou obchodnou, a to bez ohľadu na povahu zmluvných strán. Záväzkový vzťah, ktorý na základe takejto zmluvy vznikne, je absolútnym záväzkovým vzťahom, ktorý sa riadi v celom rozsahu Obchodným zákonníkom. Zmluva o bežnom účte je však aj zmluvou spotrebiteľskou, keďže ju uzatvárala na jednej strane banka ako podnikateľ a na druhej fyzická osoba - nepodnikateľ v pozícii spotrebiteľa. Ide o pomenovaný zmluvný typ, ktorým sa veriteľ v pozícii dodávateľa zaviazal poskytnúť dlžníkovi, ktorý je spotrebiteľom, určitý rozsah služieb vrátane vedenia bežného účtu, na ktorý si žalovaný vkladal svoje peňažné prostriedky s jeho voľnou dispozíciou, ale aj s dispozíciou banky, pokiaľ jej dal príkaz na úhradu v prospech tretích osôb a pokiaľ mal na účte dostatok vlastných finančných prostriedkov. Ak však banka zrealizovala príkazy a na účte dostatok finančných prostriedkov žalovaný nemal, musela banka použiť vlastné prostriedky a týmto okamihom žalovanému poskytla úver. Tým istým okamihom došlo aj k prečerpaniu a žalovaný bol povinný prečerpanú sumu vrátiť žalobcovi, čo však neurobil .( viď rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 24. 06. 2020, č.k. 41CoCsp 24/2020-141).
32. Bežný účet má obvykle charakter účtu, ktorého majiteľ môže disponovať čiastkami, ktoré sa na ňom nachádzajú len do ich vyčerpania, pokiaľ nemá s bankou dohodu, že je možné z účtu čerpať finančné prostriedky aj po vyčerpaní peňažných prostriedkov nachádzajúcich sa na účte, čím majiteľ účtu získava možnosť tzv. dovoleného prečerpania finančných prostriedkov vo väčšom rozsahu, než ich v skutočnosti na účet vložil. Tieto prostriedky potom čerpá tak, ako by si vzal úver, avšak bez potreby uzatvárať samostatnú zmluvu o úvere. K čerpaniu úveru teda dôjde konkludentným konaním klienta, preto je aj tento spôsob čerpania úveru podrobne upravený vo všeobecných obchodných podmienkach banky, ktoré majú pre uzatváranie zmlúv o bežnom účte a prevedenie bežných účtov podstatný význam. Všeobecné obchodné podmienky majú povahu obchodných podmienok podľa § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktoré musia byť stranám uzatvárajúcim zmluvu o bežnom účte známe, príp. musia byť pripojené k návrhu zmluvy. Pre platné uzatvorenie zmluvy o bežnom účte sa vyžaduje písomná forma. Dlh klienta na bežnom účte je teda záväzkom zo zmluvy o bežnom účte a banka má právo na zúčtovanie vykonaných platieb na ťarchu majiteľ účtu, čomu zodpovedá povinnosť majiteľa účtu uvedený dlh splatiť.
33. Od 11. 06. 2010 definuje zák.č. 129/2010 Z.z. inštitút „prekročenia“, ktorý v zmysle § 2 písm f/ predstavuje „automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte spotrebiteľa alebo nad rámec dohodnutého povoleného prečerpania“. V prípade prekročenia ide o špecifickú formu spotrebiteľského úveru spočívajúcu vo faktickom poskytnutí peňažných prostriedkov nad rámec zostatku
na bežnom účte. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania zák.č. 129/2010 Z.z. neupravuje a preto súd v danom prípade neskúmal, či zmluva o povolenom prečerpaní obsahuje náležitosti, ktoré vyžaduje zák.č. 129/2010 Z.z., účinný v čase uzatvárania zmluvy.
34. Podľa § 151 ods1, 2 C.s.p., skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
35. Vzhľadom k tomu, že žalovaný skutkové tvrdenia a výšku dlžnej sumy uvedené v žalobe nepoprel v zmysle § 151 ods. 1 CSP a v konaní zostal pasívny, preto súd považoval zaplatenie sumy 5 662,11 Eur, za nesporné, v dôsledku čoho návrhu žalobcu vyhovel a žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 5 662,11 Eur.
36. Žalobca sa zároveň domáhal aj zaplatenia úroku z omeškania vo výške 5 % zo sumy 4 870,70 Eur od 16. 08. 2018 až do zaplatenia. Súd v tejto časti návrhu žalobcu vyhovel a žalovaného zaviazal na zaplatenie úroku z omeškania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Úrok z omeškania v takejto výške je v súlade s Nariadením vlády č. 87/1995 Z. z.
37. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu vo veci. Žalobca bol v konaní úspešný a preto súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti žalovanému, ktorý v konaní úspešný nebol.
38. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne vo vyhotovení dvojmo.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí
- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), odvolanie musí byť podpísané (§ 363 v spojení s § 127 CSP). Odvolanie treba predložiť v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C. s. p.). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/95 Z. z. a noviel - Exekučný poriadok.