Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_2S-54-2019.pdf
PDF · 104.81 KB
Case nature
Area
Subarea
2S/54/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a sudcov JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. v právnej veci žalobcu I. J., nar. XX. S. XXXX, trvale bytom Y. - T. XXX, XXX XX Y. - T., proti žalovanému Okresnému úradu Prešov, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Námestie mieru 3, 080 01 Prešov, o preskúmanie rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 15. júla 2019 Rozhodnutie číslo: OU-PO-M na základe podanej správnej žaloby jednohlasne takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I.
Obsah administratívneho spisu
1. Žalovaný preskúmavaným rozhodnutím ako odvolací orgán podľa § 4 ods. 2 písm. b) a ods. 4 zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v spojení s ustanovením § 58 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, ako odvolací orgán podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie svedka I. J. zamietol a rozhodnutie Okresného úradu Poprad, odbor všeobecnej vnútornej správy č.: OU-PP-M.-XXXX/XXXXXX-XX, PR.XXXX/XXXX-XMB zo dňa 17. apríla 2019 o uložení poriadkovej pokuty potvrdil.
2. Výrok rozhodnutia odôvodnil žalovaný poukazom na rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktorý dňa 17. apríla 2019 podľa ustanovenia § 45 ods. 1 Správneho poriadku uložil svedkovi I. J. poriadkovú pokutu vo výške 165 eur, pretože bezdôvodne dňa 17.04.2019 odmietol podať svedeckú výpoveď. V odôvodnení rozhodnutia okrem iného odvolací orgán poukázal na to, že prvostupňový správny orgán, vo veci priestupkov podľa § 52 ods. 1 zákona o priestupkoch v priestupkovej veci obvineného W.. B. B., proti občianskemu spolunažívaniu podľa ustanovenia § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch vedeného pod č. PR.XXXX/XXXX-XMB na deň 17.04.2019 o 08:15 hod. nariadil predvedenie svedka I. J. rozhodnutím zo dňa 21.03.2019. O predvedenie svedka požiadal Obvodné oddelenie PZ v Poprade. Svedok I. J. sa dňa 17.04.2019 v čase o 08:10 hod. dobrovoľne dostavil pred správny orgán za účelom podania svedeckej výpovede. Svedok po dostavení sa pred správny orgán vyjadril nesúhlas s postupom správneho orgánu a po vstúpení obvineného W.. B. B. do pojednávacej miestnosti odmietol vypovedať za jeho účasti. Opakovane uviedol, že s kriminálnikom, špinavým eštebákom, vrahom, špinavcom, zločincom v jednej miestnosti nebude. Svedok bol zo strany správneho orgánu upozornený, aby sa zdržal takýchto vyjadrení, v prípade, ak odmietne vypovedať, bude mu uložená poriadková pokuta v súlade s ustanovením § 45 Správneho poriadku a zároveň bol poučený
o procesných právach obvineného W.. B. B. a to jeho práva byť prítomný pri výsluchu svedkov a teda aj jeho výsluchu a práva obvineného klásť mu otázky. Napriek tomu svedok opakovane uvádzal, že on za účasti kriminálnika,..., nebude vypovedať. Svedok bol opakovane poučený o právach obvineného a bol opakovane upozornený, aby sa zdržal invektív na adresu obvineného, opakovane bol upozornený, že v prípade odmietnutia vypovedať mu bude uložená poriadková pokuta. Svedok napriek tomu opustil pojednávaciu miestnosť, ako aj priestory správneho orgánu. Správny orgán je podľa ustanovenia § 45 Správneho poriadku oprávnený uložiť poriadkovú pokutu do 165 eur a to aj opakovane tomu, kto bezdôvodne odmieta svedeckú výpoveď. Z uvedených dôvodov správny orgán svedkovi I. J. uložil poriadkovú pokutu vo výške 165 eur. Rozhodnutie o uložení poriadkovej pokuty bolo svedkovi doručené 30.04.2019. Svedok podal 13.05.2019 odvolanie voči rozhodnutiu, v ktorom uviedol, že podáva odvolanie voči tomuto rozhodnutiu, pričom odvolanie obsahuje veľké množstvo konštatovaní na osobu občana B.. V ďalšej časti poukázal na klientelizmus, zastrašovanie, vyhrážanie, zaujatosť, šikanovanie, buzeráciu a to z dôvodu, že odhalil zločinnosť občana B. a jeho 20-ročnú prax pre ŠtB, taktiež profesionálnu prax vedúceho správneho orgánu súdruha C. pre ŠtB, kde prejednáva priestupky, čo je vrchol hyenizmu pre všetkých politických väzňov. V závere odvolania žiadal od správneho orgánu dosiahnuť pravdu a spravodlivosť.
3. Odvolací orgán po doručení preskúmavaného administratívneho spisu a odvolania konštatoval, že odvolanie bolo podané včas, pričom preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie, celý spisový materiál, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a konštatoval, že bolo vydané v súlade so zákonom. Žalovaný argumentoval, že priestupkové konania majú v zmysle ustálenej Štrasburskej judikatúry a úniového práva v zásade charakter konania o trestnom obvinení (tzv. malé trestné konanie) a vzťahujú sa na nich zásady a predpisy trestného práva. Poukázal na obsah ustanovení §34 ods. 4 a § 35 ods. 1 Správneho poriadku. Podľa žalovaného svedecká výpoveď je procesný úkon a je ústnym dôkazom, pri ktorom treba, aby bol svedok správnym orgánom vypočutý. Z uvedeného charakteru svedeckej výpovede vyplýva, že ju nemožno vykonať, že svedok prečíta vopred pripravený výpoveď. Zároveň poukázal na ustanovenie § 33 ods. 1 Správneho poriadku, ako aj na to, že procesné práva účastníka konania dotknutej osoby zakotvené v ustanovení tohto § 33 Správneho poriadku sú súčasťou dôležitého procesného práva - práva byť vypočutý a sú späté s uplatňovaním princípu súčinnosti. Odvolací orgán ďalej uviedol, že v rámci vlastného výsluchu sa má dať svedkovi najprv možnosť, aby v súvislosti vypovedal a potom je vhodné klásť mu otázky. So súhlasom správneho orgánu môžu dávať svedkovi otázky aj účastníci konania, napr. obvinená alebo zúčastnená osoba. Odvolací orgán zároveň poukázal na ustanovenie § 45 ods. 1 Správneho poriadku, pričom poriadkové opatrenia slúžia na to, aby správny orgán mohol zabezpečiť dôstojne a nerušený priebeh správneho konania. Zároveň poukázal na to, že zákon upravuje dva druhy poriadkových opatrení a to poriadkovú pokutu a vykázanie osoby z miesta pojednávania. Z podstaty poriadkových opatrení bezpochyby vyplýva, že slúžia na nepriame vynucovanie plnenia procesnej povinnosti osoby. Správny orgán teda núti subjekt uložením poriadkového trestu k náležitému plneniu povinností. Uloženie poriadkovej pokuty sa uskutočňuje formou rozhodnutia, proti ktorému je prípustné odvolanie. Rozhodnutie o uložení poriadkovej pokuty musí byť náležite odôvodnené, aby bolo možné preskúmať jeho správnosť s dôrazom na ustanovenie §47 ods. 3 Správneho poriadku, ako aj s poukazom na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že tak základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj právo podľa čl. 6 Dohovoru zahŕňa v sebe aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia. Zároveň žalovaný poukázal na právnu teóriu, ktorá definuje obsah tohto práva účastníka správneho konania, ako aj právo na to, aby rozhodnutie obsahovalo odôvodnenie, v ktorom správny orgán zrozumiteľne, logicky a dostatočne vysvetlí, akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov, ktoré dôkazy vzal do úvahy, aký skutkový stav na základe nich zistil a ako tento skutkový stav posúdil z vecného hľadiska po právnej stránke.
4. Z obsahu administratívneho spisu bezpochyby vyplýva, že dňa 06.12.2018 bola správnemu orgánu z OR PZ v Poprade podľa ustanovenia § 197 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku odovzdaná vec podozrivého W.. B. B., ktorý sa mal protiprávneho skutku dopustiť dňa 09.08.2018 v obci Y., časť T. a to na základe písomného trestného oznámenia I. J.. Na základe tejto skutočnosti správny orgán upovedomil W.. B. o začatí priestupkového konania a predvolal tak svedka, ako aj jeho na ústne pojednávanie priestupku na deň 21.01.2019. Zo zápisnice vyplýva, že svedok sa dňa 21.01.2019 nedostavil, obvinený vo veci vypovedal. Správny orgán opätovne predvolal svedka I. J. na ústne pojednávanie na deň 20.02.2019, pričom predvolanie prevzal 24.01.2019. Pred správny orgán sa svedok dňa 22.02.2019 nedostavil bez náležitého ospravedlnenia. Obvinený vo veci opätovne vypovedal.
Svedok J. bol opätovne predvolaný na ústne prejednanie na deň 20.03.2019, predvolanie neprevzal, bez ospravedlnenia sa nedostavil. Na základe vyššie uvedených skutočností správny orgán dňa 21.03.2019 vydal rozhodnutie o nariadení predvedenia svedka I. J. na deň 17.04.2019 a požiadal OO PZ Poprad o vykonanie tohto úkonu. Svedok sa pred správny orgán dňa 17.04.2019 o 08:10 hod. dostavil dobrovoľne, o obsahu priebehu ústneho pojednávania svedčí zápisnica spísaná v tento deň.
5. Odvolací orgán po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a celého administratívneho spisu konštatoval, že odvolacie námietky svedka I. J. nie sú spôsobilé spochybniť správnosť rozhodnutia správneho orgánu a jeho odôvodnenie je dostatočné a presvedčivé. Z obsahu zápisnice z ústneho pojednávania zo 17.04.2019 je zrejmé, že svedok bol pred pojednávaním explicitne poučený o dikcii ustanovenia § 35 ods. 1 až 4 Správneho poriadku, t. j. o povinnosti vypovedať ako svedok a taktiež o dikcii ustanovenia § 45 ods. 1 Správneho poriadku, t. j. o možnosti uloženia poriadkovej pokuty. Napriek týmto upozorneniam ani po opakovanom upozornení prejednávajúceho svedok I. J. bez vykonania svedeckej výpovede opustil pojednávaciu miestnosť, ako aj priestory správneho orgánu. Vzhľadom na tieto skutočnosti odvolací orgán konštatoval, že nerešpektovaním dikcie ustanovenia § 35 ods. 1 Správneho poriadku, t. j. povinnosti vypovedať ako svedok boli splnené podmienky na postup správneho orgánu v súlade s ustanovením § 45 ods. 1 Správneho poriadku a preto svedkovi I. J. bola správne uložená poriadková pokuta. V súvislostí s tým správny orgán uložením poriadkového trestu núti svedka I. J. k náležitému plneniu povinností a teda sankcia plní funkciu zabezpečiť priebeh a účel procesu, v rámci ktorého sa uplatnila.
6. Odvolací orgán pri prieskume rozhodnutia v časti výšky uloženej poriadkovej pokuty preskúmava, či takéto rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk už stanovených zákonom, pričom správna úvaha predstavuje ponechanie možnosti správneho orgánu v rámci určitého tolerančného pásma formulovať svoje závery autonómne. Vzhľadom ku skutočnosti, že správny orgán uložil svedkovi právoplatne poriadkovú pokutu už dňa 20.02.2019 vo výške 100 eur a ani táto nemala na svedka dostatočný vplyv, správny orgán uložil svedkovi správne opakovane poriadkovú pokutu vo výške 165 eur, t. j. v maximálnej výške stanovenej zákonom. Odvolací orgán konštatoval, že poriadková pokuta bola uložená v súlade s ustanovením § 45 ods. 1 Správneho poriadku. Zároveň konštatoval i to, že boli splnené podmienky na uloženie poriadkovej pokuty v súlade s ustanovením § 45 ods. 1 Správneho poriadku. S dôrazom na vyššie uvedené skutočnosti konštatoval žalovaný ako odvolací orgán, že správny orgán dostatočne odôvodnil a náležite vysvetlil svoj právny názor na prejednávanú vec a preto konštatuje súladnosť postupu správneho orgánu s príslušnými právnymi predpismi, preto rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil.
II.
Žalobné dôvody
7. Žalobca sa včas podanou žalobou domáha zrušenia rozhodnutia žalovaného č.k. OU-PO-M zo dňa 15.7.2019 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktorý žalobcovi uložil poriadkovú pokutu 165,- eur podľa § 45 ods. 1 správneho poriadku z dôvodu, že tento bezdôvodne odmietol podať svedeckú výpoveď. Žalobca namietal, že správny orgán nevzal do úvahy tú skutočnosť, že žalobca dňa 9.2.2016 vyslovil námietku voči prítomnosti obvineného W.. B. pri jeho svedeckej výpovedi z osobných dôvodov, nakoľko tento sa podľa jeho vyjadrení vyhrážal jeho manželke zabitím. Poukázal na to, že uvedenú námietku zopakoval aj písomne a to dňa 23.11.2018 a 11.1.2019 a pre zaujatosť voči jeho osobe sa nezúčastňoval žiadnych konaní na správnom orgáne. Žalobca taktiež namietal, že kým on musel vypovedať za účasti obvineného W.. B., ten vypovedal bez jeho účasti. Namietal, že žalovaný sa nevysporiadal s jeho námietkami v napadnutom rozhodnutí a taktiež, že sa nezaoberal námietkou žalobcu o zaujatosti úradníkov, čím došlo k porušeniu § 9 a nasl. Správneho poriadku. Zrušenia rozhodnutia sa žalobca domáhal z dôvodu, že nedošlo k dostatočnému zisteniu skutkovému stavu orgánom verejnej správy, potrebného na riadne posúdenie veci.
III.
Vyjadrenie žalovaného
8. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 29.5.2020 uviedol, že dňa 6.12.2018 bola správnemu orgánu OR PZ v Poprade odovzdaná vec podozrivého W.. B., ktorý sa mal protiprávneho skutku dopustiť dňa 9.8.2018 v obci Y., a to na základe písomného trestného oznámenia I. J. v priestupkovej veci obvineného W.. B. B. proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch. Správny orgán upovedomil W.. B. o začatí priestupkového konania a spolu so svedkom J. ho predvolal na prejednanie priestupku na deň 21.1.2019 . Svedok, t.j. žalobca sa nezúčastnil výsluchu nariadeného na 21.1.2019, 20.2.2019 a 20.3.2019. Dňa 17.4.2019 sa svedok na pojednávanie dostavil za účelom podania svedeckej výpovede, avšak po vstúpení obvineného W.. B. do pojednávacej miestnosti, svedok odmietol vypovedať za prítomnosti tejto osoby. Svedok bol zo strany správneho orgánu upozornený, aby sa zdržal vyjadrení vo vzťahu k obvineného a zároveň o tom, že v prípade, ak odmietne vypovedať, bude mu uložená poriadková pokuta podľa § 45 Správneho poriadku. Zároveň bol poučený o procesných právach obvineného W.. B. B. a to o jeho práve byť prítomný pri výsluchoch svedkov a o práve klásť svedkom otázky. Napriek uvedenému svedok opustil priestory správneho orgánu. Poukazujúc na uvedené mal žalovaný za to, že svedok nerešpektoval ustanovenie § 35 ods.1 Správneho poriadku, t.j. povinnosť vypovedať ako svedok, čím došlo k naplneniu podmienok na postup podľa § 45 ods. 1 správneho poriadku, preto mu uložil poriadkovú pokutu. Čo sa týka výšky poriadkovej pokuty poukázal na to, že tomuto svedkovi bola už v konaní uložená poriadková pokuta vo výške 100,- eur dňa 20.2.2019, pričom táto nemala na svedka dostatočný vplyv, preto mu správny orgán uložil pokutu v maximálnej výške stanovenej zákonom. Čo sa týka žalobných námietok žalovaný uviedol, že medzi svedkom a obvineným existuje dlhoročná animozita a susedské spory spočívajúce v nevyriešených vzťahoch týkajúce sa nehnuteľností. Poukázal na to, že existuje viacero priestupkových vecí, kde žalobca a obvinený W.. B. vystupujú v pozíciách obvineného, resp. svedka (štyri z nich boli riešené aj správnym súdom 1S/21/2016, 1S/41/2016, 6S/70/019). Žalovaný uviedol, že v priestupkovom konaní je povinnosťou svedka sa pred správny orgán dostaviť a vypovedať podľa § 35 správneho poriadku a právom obvineného, teda nie jeho povinnosťou sa prejednania priestupku zúčastniť. Čo sa týka námietky predpojatosti zamestnancov v zmysle § 10 správneho poriadku žalovaný uviedol, že táto námietka patrí len účastníkovi konania (§72 zákona o priestupkoch), teda nakoľko v preskúmavanej priestupkovej veci je žalobca v pozícií svedka, táto námietka mu nepatrí, preto nemohlo dôjsť k žiadnemu porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalovaný má za to, že vec posúdil správne po skutkovej a právnej stránke a uvedené rozhodnutie je v súlade s právnymi predpismi. Odvolacie námietky svedka J. posúdil ako nespôsobilé spochybniť správnosť rozhodnutia správneho orgánu.
IV.
Replika žalobcu
9. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 7.8.2020 vo vzťahu k preskúmavanému konaniu neuviedol nič, jeho podanie sa týka poukazovania na demokratický štát a na príslušnosť W.. B. k ŠtB.
V.
Závery správneho súdu
10. Podľa § 2 ods. 2 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
11. Podľa § 74 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb., o priestupku koná správny orgán v prvom stupni ústne pojednávanie. V neprítomnosti obvineného z priestupku možno vec prejednať len vtedy, ak sa odmietne dostaviť na ústne pojednávanie, hoci bol riadne predvolaný, alebo sa nedostaví bez náležitého ospravedlnenia alebo bez dôležitého dôvodu.
12. Z ustanovenia § 22 ods. 1 Správneho poriadku, o ústnych podaniach a o dôležitých úkonoch v konaní, najmä o vykonaných dôkazoch, o vyjadreniach účastníkov konania, o ústnom pojednávaní a o hlasovaní správny orgán spíše zápisnicu.
13. Z ustanovenia § 45 ods. 1 Správneho poriadku, tomu, kto sťažuje postup konania, najmä tým, že sa bez závažných dôvodov nedostaví na výzvu na správny orgán, ruší napriek predchádzajúcemu napomenutiu poriadok, bezdôvodne odmieta svedeckú výpoveď, predloženie listiny alebo vykonanie ohliadky, môže správny orgán uložiť poriadkovú pokutu do 165 eur a to aj opakovane.
14. Podľa § 35 ods. 1 Správneho poriadku, každý je povinný vypovedať ako svedok; musí vypovedať pravdivo a nesmie nič zamlčať.
15. Podľa § 35 ods. 2 Správneho poriadku, ako svedok nesmie byť vyslúchnutý ten, kto by sprístupnil utajovanú skutočnosť, bankové tajomstvo, daňové tajomstvo, obchodné tajomstvo alebo porušil zákonom výslovne uloženú povinnosť alebo uznanú povinnosť mlčanlivosti, okrem ak by ho tejto povinnosti zbavil príslušný orgán alebo ten, v záujme koho túto povinnosť má.
16. Z ustanovenia § 35 ods. 3 Správneho poriadku vyplýva, že výpoveď môže odoprieť ten, kto by ňou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízky osobám; ich výpočet sa spravuje Občianskym zákonníkom.
17. Z ustanovenia § 35 ods. 4 Správneho poriadku vyplýva, že správny orgán poučí svedka pred výsluchom o možnosti odoprieť výpoveď, o jeho povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčať a o právnych následkoch nepravdivej výpovede alebo neúplnej výpovede.
18. Z ustanovenia § 33 ods. 1 Správneho poriadku vyplýva, že účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenia a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke.
19. Zároveň správny súd poukazuje na ustanovenie § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, z ktorého vyplýva, že priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním.
20. Z ustanovenia § 72 zákona o priestupkoch vyplýva, že v konaní o priestupku sú účastníkmi konania a) obvinený z priestupku, b) poškodený, ak ide o prejednanie náhrady majetkovej škody spôsobom priestupkom, c) vlastník veci, ktorá môže byť zhabaná alebo bola zhabaná a to v časti konania týkajúcej sa zhabania veci, d) navrhovateľ, na návrh ktorého bolo začaté konanie o priestupku podľa § 68 ods. 1 zákona o priestupkoch.
21. Správny súd z obsahu administratívneho spisu, ako aj podanej žaloby a nakoniec hlavne z obsahu vydaných rozhodnutí správnymi orgánmi dospel bezpochyby k záveru, že rozhodnutia správnych orgánov boli vydané v súlade so zákonom, na dostatočne zisteného skutkového stavu veci a rozhodnutia sú aj náležite obsahovo odôvodnené, a preto sú predmetom preskúmania správnym súdom v tomto konaní.
22. K odmietnutiu podania výpovede z iných dôvodov ako ukladá zákon vzhľadom na podanie svedeckej výpovede, ktorá predstavuje zákonnú povinnosť osôb, pričom z uvedenej povinnosti existujú iba zákonom stanovené výnimky a to existencia nebezpečenstva trestného stíhania sebe alebo blízkym osobám, prípadne sprístupnenie utajovanej skutočnosti, medzi ktoré nepatrí nesúhlas svedka s účasťou obvineného na jeho výpovedi. Pritom nemožno prisvedčiť ani relevancii uvedených námietok žalobcu v takom obsahu, ako boli podané v odvolaní voči rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu, ako aj v podanej žalobe.
23. Správny súd taktiež poukázal na to, že je nevyhnutné uviesť, že v prípade akceptovania predmetnej námietky žalobcu, by došlo k porušeniu práv obvineného W.. B., ktorý v postavení obvineného z priestupku má právo byť prítomný pri výsluchu svedkov a má právo im klásť otázky. Vzhľadom na uvedené právo obvineného zo strany správnych orgánov je v logickej súvislosti tá skutočnosť, že svedok v rámci výsluchu dňa 17.04.2019 pred správnym orgánom vo veci priestupkového konania obvineného
W.. B. nemal postavenie alebo oprávnenie odmietnuť vypovedať iba z dôvodu osobnej účasti obvineného na výsluchu svedka J..
24. Čo sa týka námietky zaujatosti zamestnanca, ktorý konal v priestupkovej veci podanej žalobcom, nakoľko tento nie je účastníkom priestupkového konania, keďže obvinený v danej veci z priestupku voči občianskemu spolunažívaniu je W.. B., nebolo možné svedka I. J. považovať ani za navrhovateľa priestupkového konania, keďže sa nejedná o priestupok podľa § 42a, resp. § 49 ods. 1 písm. a) priestupkového zákona, teda uvedená námietka mu v postavení svedka podľa správneho súdu neprináleží.
25. Podľa správneho súdu nie je zrejmé, na základe akých skutočností žalobca dospel k tomu, že pochybil správny orgán, ktorý by takto nerešpektoval príslušné ustanovenia zákona o priestupkoch a nakoľko nariadil vo veci prejednania priestupku ústne pojednávanie, z obsahu zápisnice bolo bezpochyby preukázané, že správny orgán ústne pojednávanie vo veci priestupku, v ktorom žalobca vystupoval ako svedok, nariadil, žalobca sa ho na začiatku ústneho pojednávania zúčastnil a náležite bol poučený správnym orgánom o jeho povinnosti vo veci vypovedať, teda správny orgán sa žiadnej chyby nedopustil. V odôvodnení rozhodnutí obidva správne orgány dostatočne posudzovali, či dané konanie o správnom priestupku bolo vedené v súlade s takým procesným postupom, ktorý bol v súlade so zákonom. Z uvedeného však jednoznačne vyplýva záver, že správne orgány postupovali v zmysle zákona a za účelom prejednania priestupku uložili žalobcovi I. J. poriadkovú pokutu vo výške 165 eur za nerešpektovanie povinnosti vypovedať vo veci obvineného W.. B. ako svedok.
26. V tejto súvislosti správny súd zdôraznil, že predmetom samotného súdneho prieskumu je rozhodnutie o poriadkovej pokute, ktorá bola žalobcovi uložená v záujme zabezpečiť riadny priebeh a účel priestupkového konania voči obvinenému W.. B.. Rozhodnutím o uložení poriadkovej pokuty sa nepostihuje konanie, ktoré je definované ako priestupok v zmysle zákona o priestupkoch a na prejednanie poriadkovej pokuty sa povinnosť správneho orgánu nariadiť samostatné ústne pojednávanie nevzťahuje. Čo sa týka záveru správnych orgánov, tieto bezpochyby vychádzajú z obsahu administratívneho spisu a žalovanému ako odvolaciemu orgánu neostávalo nič iné, len konštatovať preskúmateľnosť prvostupňového rozhodnutia a jeho správnosť vydania v zmysle príslušných ustanovení zákona o správnom konaní, resp. zákona o priestupkoch.
27. Podľa správneho súdu procesným právom účastníka je právo na riadne odôvodnenia rozhodnutia a znamená právo účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenia rozhodnutia a jeho porušením sa účastníkovi odníma možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu správneho orgánu. V danom prípade správny súd konštatoval, že na základe dostatočne zisteného skutkového stavu boli vydané rozhodnutia, ktoré bol náležite odôvodnené v súlade s princípom článku 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj s princípom objektivity, ktorý je základnou súčasťou každého základného práva alebo slobody, o ktorých sa koná.
28. Vzhľadom na uvedené vydané rozhodnutia správny súd dospel k záveru, že žalobu ako nedôvodnú je potrebné v zmysle ustanovenia § 190 Správneho súdneho poriadku zamietnuť. Správny súd pritom poukázal na obsiahlu judikatúru NS SR s poukazom na rozsudok 5Sžo/140/2015 z 25.10.2016.
29. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na to, že žalobca nemal v konaní úspech podľa § 167 Správneho súdneho poriadku, pričom nevzhliadol dôvody na rozhodnutie v zmysle ustanovenia § 168 Správneho súdneho poriadku.
30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 444 ods. 1 Správneho súdneho poriadku)..
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno zmeniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podanie sťažovateľa musia byť spísané advokátom.