Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21Cb-45-2018.pdf
PDF · 169.04 KB
Case nature
Area
Subarea
21Cb/45/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Jaroslavom Kanderkom v právnej veci žalobcov: 1./ P. a 2./ G. I. C. quateffoil s.r.o., so sídlom Dedinky 127, 049 73 Dedinky, IČO: 46 645 772, zastúpený JUDr. Helenou Knopovou, advokátkou, Štúrova 20, 040 01 Košice, proti žalovanému: TAVINIA INVESTMENTS LIMITED, so sídlom Karaiskaki 13, 3032 Limassol, Cyperská republika, Company reg. number: HE 326157, zastúpenému advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KOHÚT advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Námestie SNP 74/28, 960 01 Zvolen, IČO: 47 235 888, o vrátenie plnenia z dôvodu odstúpenia od zmluvy podľa Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Priznáva žalovanému voči žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom ukladá žalobcom v 1. a 2. rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť ich náhradu žalovanému s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia v 1. a 2. rade žalobou zo dňa 16.12.2017, ktorá bola doručená tunajšiemu súdu dňa 3.7.2018, žiadali, aby súd uložil žalovanému povinnosť vrátiť cenné papiere poskytnuté na základe Zmluvy o prevode cenných papierov zo dňa 13.4.2016 tak, že žalobca v 1. rade bude majiteľom cenných papierov Druh: akcie, forma: na meno, podoba: zaknihované, emitent: (doterajší: POĽANA, a.s., IČO: 31 717 446) SCIORONTO a.s., (predtým POĽANA, a.s.), počet kusov: 1 kus, menovitá hodnota jednej akcie: 34 EUR, menovitá hodnota akcií spolu: 34 EUR, identifikačné číslo emisie (IČE): 880960009459 séria 01 a žalobca v 2. rade žalobca v 1. rade bude majiteľom cenných papierov Druh: akcie, forma: na meno, podoba: zaknihované, emitent: (doterajší: POĽANA, a.s., IČO: 31 717 446) SCIORONTO a.s. (predtým POĽANA a.s.), počet kusov: 225 544 kusov, menovitá hodnota jednej akcie: 34 EUR, menovitá hodnota akcií spolu: 7.668.496 EUR, identifikačné číslo emisie (IČE): 880960009459 séria 01. Žalobcovia sa zároveň domáhali, aby súd rozhodol, že žalobcovia v 1. a 2.rade majú nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu.
2. Žalobcovia svoju žalobu odôvodnili tak, že dňa 13.4.2015 uzavreli strany sporu, t. j. žalobcovia v 1. a 2. rade ako predávajúci na jednej strane a žalovaný ako kupujúci na strane druhej Zmluvu o prevode cenných papierov, uzatvorenú v zmysle § 30 Zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Zákon o cenných papieroch) a § 409 a nasl. Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „Zmluva“), predmetom ktorej bol záväzok žalobcov v 1. a 2. rade (predávajúcich) previesť na žalovaného (kupujúceho) akcie a záväzok žalovaného (kupujúceho) akcie kúpiť a zaplatiť za akcie dohodnutú kúpnu cenu. Žalobca v 1. rade bol v čase vyhotovenia Zmluvy výlučným majiteľom nasledovných cenných papierov: Druh: akcie, Forma: na
meno, Podoba: zaknihované, Emitent: POĽANA, a.s., IČO: 31 717 446, Počet kusov: 1 kus, Menovitá hodnota jednej akcie: 34 EUR, Menovitá hodnota akcií spolu: 34 EUR, Identifikačné číslo emisie (IČE): 880960009459 séria 01. Žalobca v 2. rade bol v čase vyhotovenia Zmluvy majiteľom nasledovných cenných papierov: Druh: akcie, Forma: na meno, Podoba: zaknihované, Emitent: POĽANA, a.s., IČO: 31 717 446, Počet kusov: 225 544 kusov, Menovitá hodnota jednej akcie: 34 EUR, Menovitá hodnota akcií spolu: 7.668.496 EUR, Identifikačné číslo emisie (IČE): 880960009459 séria 01. Akcie žalobcov neboli zaťažené žiadnymi ťarchami, predstavovali 100 % základného imania emitenta, pričom bolo s nimi v zmysle stanov emitenta spojené hlasovacie právo bez akéhokoľvek obmedzenia. Podľa bodu IV. Zmluvy sa žalobcovia v 1. a 2. rade zaviazali previesť na kupujúceho akcie a žalovaný sa zaviazal akcie kúpiť. Tento záväzok mal byť splnený registráciou prevodu akcií vykonanou Centrálnym depozitárom cenných papierov SR, a. s. na základe príkazu na registráciu prevodu. Podľa bodu V. Zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že prevod akcií je odplatný a kúpna cena za akcie sa určí ako rozdiel sumy 3.500.000 EUR a súčtu záväzkov emitenta, pričom rozpis záväzkov zmluvné strany doplnili podľa bodu V. 2. Zmluvy tak, že rozpis a prehľad záväzkov emitenta tvorili neoddeliteľnú súčasť Zmluvy. Splnenie záväzku žalovaného (kupujúceho) zaplatiť kúpnu cenu za akcie bolo do sumy najviac 500.000 EUR zabezpečené bankovou zárukou vystavenou v prospech žalovaného v 1. rade (predávajúceho 1/) na sumu 500.000 EUR vystavenou bankou J&T BANKA, a.s. Splnenie tej časti záväzku žalovaného (kupujúceho) zaplatiť kúpnu cenu za akcie, ktorá prevyšovala sumu 500.000 EUR bolo zabezpečené záložným právom k akciám, ktorá sa zriadili na základe osobitnej záložnej zmluvy, uzatvorenej medzi žalobcami v 1. a 2. rade (predávajúcimi) v postavení záložného veriteľa a žalovaným (kupujúcim) v postavení záložcu. Za účelom zachovania hodnoty zálohu - akcií - podľa záložnej zmluvy sa žalovaný zaviazal, že nevykoná úkon smerujúci k tomu, aby spoločnosť v období medzi dňom registrácie prevodu akcií na žalovaného (kupujúceho) a okamihom úplného zaplatenia kúpnej ceny, vykonala akýkoľvek úkon alebo záležitosti uvedené v Čl. VI. bode 3. písm. a) až p) bez predchádzajúceho písomného súhlasu žalobcov v 1. a 2. rade (predávajúcich). Záväzok previesť akcie na žalovaného (kupujúceho) bol splnený registráciou prevodu akcií vykonanou Centrálnym depozitárom cenných papierov SR, a. s., t. j. vykonaním zápisu v zákonom ustanovenej evidencií majiteľov zaknihovaných cenných papierov. Zo strany žalovaného však plnenie vyplývajúce zo Zmluvy neprebiehalo v súlade s dohodnutými podmienkami Zmluvy. Boli hrubo porušené ustanovenia Zmluvy uvedené v bode VI., a to tým, že došlo k zlúčeniu spoločnosti POĽANA a.s. so spoločnosťou SCIORONTO a.s. bez zmluvne zakotveného písomného súhlasu žalobcov, k čomu ich výslovne zaväzovala Zmluva v článku VI., pričom žalovaný, už ako vlastník akcií spoločnosti POĽANA a. s. (keďže žalobcovia si splnili svoju zmluvnú povinnosť registráciou prevodu cenných papierov) vedome porušil zmluvnú povinnosť uvedenú v bode VI. Zmluvy. Výzvou zo dňa 20.4.2016 vyzvali predstavenstvo spoločnosti SCIORONTO, a. s., členov dozornej rady spoločnosti SCIORONTO, a. s., ako aj samotného žalovaného o zdržanie sa výmeny akcií spoločnosti POĽANA a. s. so spoločnosťou SCIORONTO, a.s. Na základe týchto skutočností sa dňa 6.12.2017 konalo Mimoriadne valné zhromaždenie spoločnosti G. I. C. a. s. (žalobcu v 2. rade), na ktorom sa Valné zhromaždenie riadne uznieslo uznesením č. 4 na odstúpení od Zmluvy o prevode cenných papierov zo dňa 13.4.2015. Dňa 13.12.2017 žalobca v 1. rade a žalobca v 2. rade zaslali žalovanému Odstúpenie od zmluvy o prevode cenných papierov zo dňa 13.4.2014 z dôvodu porušenia zmluvných povinností, pričom žalobcovia žalovaného upozornili na zrušenie Zmluvy ex nunc. Žalobcovia vo svojej žalobe poukázali na ust. § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka, ust. § 411 ObZ, ust. § 447 ObZ, ust. § 344 ObZ, ust. § 345 ods. 2 ObZ, ust. § 349 ods. 1 ObZ, ust. § 351 ods. 1 ObZ, ust. § 351 ods. 2 ObZ a v tejto súvislosti ďalej uviedli, že odstúpenie žalobcov od Zmluvy spĺňa všetky zákonom požadované náležitosti podľa § 344 a nasl. Obchodného zákonníka, je presne označený, špecifikovaný, z obsahu tohto právneho úkonu sa dá presne určiť z akého dôvodu došlo k odstúpeniu od zmluvy a v čom vidia žalobcovia porušenia Zmluvy žalovaným. Žalobcovia ako predávajúci si svoje povinnosti zo Zmluvy riadne splnili, odovzdali žalovaného predmet kúpy a umožnili mu nadobudnúť vlastnícke právo k akciám. Žalovaný ako kupujúci hrubo porušil povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy, k zlúčeniu spoločnosti POĽANA, a.s. a spoločnosti SCIORONTO, a.s. došlo bez súhlasu a vedomia žalobcov, keďže žalovaný žalobcov o tejto skutočnosti neinformoval, pričom následkom tohto je zjavné porušenie povinností vyplývajúcich z bodu VI. ods. 3 písm. a) Zmluvy. Zlúčenie spoločnosti POĽANA, a. s. so spoločnosťou SCIORONTO, a. s. je aj porušením Čl. III., bod 3.3 Záložnej zmluvy, v zmysle ktorého sa kupujúci ako záložca zaviazal zabezpečovať „...dodržiavanie Zmluvy hlavne podľa Čl. VI. bod 3 ods. a, b, c, d, e, f, g, h, i, j, k, l, m, n, o, p tak, aby bola zachovaná hodnota zálohu. Navyše predmet kúpy prevzal, ale nesplnil si svoju povinnosť zaplatiť žalobcom dohodnutú kúpnu cenu napriek tomu, že kúpna cena sa stala splatnou, pričom akcie boli žalovanému odovzdané a Centrálny depozitár cenných papierov SR, a. s. vykonal zápis v zákonom ustanovenej evidencii majiteľov zaknihovaných cenných papierov. Je nepochybné a zrejmé, že žalovaný bol povinný dodržiavať povinnosti vyplývajúce
zo Zmluvy, ako aj bol povinný zaplatiť kúpnu cenu a vzhľadom na to, že žalovaný hrubo porušil povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy, mohli žalobcovia od Zmluvy odstúpiť, pričom k tomuto odstúpeniu aj platne došlo. Zlúčenie spoločností POĽANA, a.s. a SCIORONTO, a.s. bez písomného súhlasu žalobcov, k čomu ich zaväzovala Zmluva podľa článku VI. jednoznačne preukazuje porušenie Zmluvy zo strany žalovaného, a preto niet pochýb o právom garantovanej možnosti žalobcov jednostranne odstúpiť od Zmluvy. Iný postup by bol nelogický, nespravodlivý a v rozpore s poctivým obchodným stykom (§ 265 ObZ).
3. Spolu so žalobou podali žalobcovia aj návrh na vydanie neodkladného opatrenia, ktorým žiadali, aby súd zakázal žalovanému s výnimkou prevodu cenných papierov na žalobcov v 1. a 2. rade urobiť akýkoľvek právny úkon s cieľom odplatne alebo bezodplatne previesť na inú osobu, alebo inak nakladať s cennými papiermi, bližšie špecifikovanými v petite návrhu na vydanie neodkladného opatrenia.
4. Okresný súd Prešov uznesením zo dňa 20.7.2018, č. k. 21Cb/45/2018-48 návrh žalobcov v 1. a 2. rade na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Voči tomu vydanému uzneseniu Okresného súdu Prešov podali žalobcovia včas odvolanie. Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 20.11.2018, č. k. 1Cob/68/2018-86 však potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie.
5. Právny zástupca žalovaného vo svojom vyjadrení k žalobe, okrem iného uviedol, že žalovaný považuje žalobu v celom rozsahu za nedôvodnú. Popiera skutkové a právne tvrdenia žalobcov. Nikdy nenastala právna možnosť žalobcov odstúpiť od Zmluvy o prevode cenných papierov. Jednak žalobcovia ako strana nesúca povinnosť dôkazného bremena neuviedla, aký konkrétny úkon mal vykonať žalovaný, ktorým by porušil článok VI. bod 3. písm. a) Zmluvy o prevode cenných papierov. Žalovaný tvrdí, že nevykonal žiadny úkon, ktorým by porušil uvedené zmluvné ustanovenie a žalobcovia žiadny takýto úkon ani nepreukázali. Okrem uvedeného je potrebné podotknúť, že kúpna cena za akcie bola uhradená momentom uhradenia sumy 500.000 EUR žalovaným vo vzťahu k žalobcom podľa článku V. bodu 3. Zmluvy o prevode akcií. Nie je totiž pravdivé tvrdenie žalobcov, že prehľad záväzkov emitenta (POĽANA, a.s.) mal byť určujúci na stanovenie výšky kúpnej ceny za akcie. Výška kúpnej ceny bola totiž v zmysle článku V. bod 1. dohodnutá nasledovne: zmluvné strany sa dohodli, že prevod akcií podľa tejto zmluvy je odplatný a kúpna cena za akcie sa určuje ako rozdiel sumy 3.500.000 EUR a súčtu záväzkov emitenta. Pojem súčet záväzkov emitenta bol potom v článku II. bode 4. Zmluvy definovaný nasledovne: „Záväzky emitenta každý a akýkoľvek peňažný ako aj nepeňažný (avšak peniazmi oceniteľný) záväzok emitenta (alebo aj záväzok tretej osoby pokiaľ je jeho uspokojenie zabezpečené záložným právom alebo iným právom s obdobnými účinkami k majetku emitenta) voči osobám odlišným od emitenta, a to vrátane jeho akéhokoľvek príslušenstva, ktorý vznikol a existuje ako nesplnený ku dňu uzavretia tejto zmluvy alebo vznikne a bude existovať ako nesplnený po uzavretí zmluvy, ak právny dôvod jeho vzniku (najmä, nie však výlučne, právny úkon) bol založený pred uzavretím tejto Zmluvy. Súčet záväzkov emitenta súčet všetkých a akýchkoľvek záväzkov emitenta, ktoré sú podľa vyhlásenia predávajúcich vo výške 1.485.276,99 EUR.“ V článku II. bod 5. Zmluvy sa potom strany dohodli: „Zmluvné strany sa za účelom predídenia pochybností dohodli, že pre nich spôsobilým a dostatočným dokladom o existencii záväzku emitenta je najmä vyhlásenie predávajúcich o výške záväzkov emitenta v tejto zmluve, ďalej evidencia záväzku emitenta v účtovnej evidencii emitenta, ktorú predložili predávajúci, ďalej akákoľvek listina vystavená v rámci exekučného konania súdnym exekútorom, z ktorej vyplýva, že súdny exekútor vymáha pohľadávku voči emitentovi (najmä, nie však výlučne, upovedomenie súdneho exekútora o začatí exekúcie), rozhodnutie súdu alebo iného orgánu potvrdzujúce existenciu záväzku, listina obsahujúca uznanie záväzku spoločnosťou podpísaná členmi štatutárneho orgánu, ktorých nedosadil kupujúci, alebo nimi splnomocnenými osobami. Týmto výpočtom dôkazných prostriedkov nie je dotknutá možnosť zdokladovať záväzkov emitenta aj iným nepochybným spôsobom.“ V článku V. bod 3. Zmluvy sa následne strany dohodli: „Zmluvné strany sa zaväzujú, že pre účely vylúčenia pochybností pri určení výšky kúpnej ceny si osobitnou dohodou odsúhlasia hodnotu súčtu záväzkov emitenta, a to v lehote najneskôr 6 mesiacov po uzavretí tejto zmluvy. Zmluvné strany sa zaväzujú poskytnúť si navzájom všetku potrebnú súčinnosť pre splnenie tohto záväzku. Pre vylúčenie pochybností zmluvné strany uvádzajú, že nedosiahnutie dohody podľa predchádzajúcej vety neznamená neurčitosť dohody o kúpnej cene a kúpna cena sa určí postupom podľa bodu 1 za pomoci výkladových pravidiel uvedených v zmluve.“ Je teda zrejmé, že celková výška kúpnej ceny nebola dohodnutá pri uzavretí Zmluvy o prevode cenných papierov ako fixná suma, ale výška kúpnej ceny sa mala odvíjať od celkovej výšky záväzkov spoločnosti POĽANA, a.s. Keďže k dohode o výške záväzkov spoločnosti POĽANA, a.s. nedošlo v stanovenej 6 mesačnej lehote od uzavretia zmluvy, použijú sa na jej určenie výkladové pravidlá zmluvy. Kúpna cena sa tak znižuje o všetky záväzky, ktoré majú právny dôvod vzniku v čase
pred uzavretím zmluvy. Žalovaný dospel pri skúmaní rozsahu záväzkov spoločnosti POĽANA, a.s. k zisteniam, že rozsah záväzkov spoločnosti, ktoré majú právny dôvod vzniku v čase pred uzavretím Zmluvy o prevode cenných papierov, prevyšuje sumu 3.000.000 EUR. Vzhľadom na to, že žalobcom bola uhradená suma 500.000 EUR (zabezpečená bankovou zárukou) je zrejmé, že kúpna cena bola v celom rozsahu žalovaným uhradená. Nakoľko bola kúpna cena v časti 500.000 EUR uhradená pred odstúpením od zmluvy žalobcami, pričom (vzhľadom na rozsah záväzkov spoločnosti) došlo v okamihu uhradenia tejto sumy k uhradeniu celej dojednanej kúpnej ceny, žalovaný ani nemohol porušiť povinnosť podľa článku VI. bod 3. Zmluvy, nakoľko takouto povinnosťou bol viazaný iba do uhradenia kúpnej ceny. Odstúpenie od zmluvy tak nemožno považovať za platné. Ak by sme aj pripustili platnosť výpovede zo zmluvy o prevode cenných papierov, je potrebné poukázať na ust. § 325 Obchodného zákonníka: „Ak strany majú vzájomné záväzky, môže sa splnenia záväzku druhou stranou domáhať len tá strana, ktorá svoj záväzok už splnila alebo je pripravená a schopná ho splniť súčasne s druhou stranou, ibaže zo zmluvy, zo zákona alebo z povahy niektorého záväzku vyplýva niečo iné.“ Odstúpenie od zmluvy žalobcami vo svojej podstate znamená, že obe strany sú povinné vrátiť si navzájom to, čo do seba prijali, pri peňažnom plnení spolu s úrokmi (§ 351 ods. 2 ObZ). V tomto prípade sú žalobcovi v prípade platného odstúpenia od zmluvy povinní žalovanému vrátiť prijaté peňažné plnenie 500.000 EUR spolu s úrokmi, resp. relevantne preukázať pripravenosť plnenia súčasne s druhou stranou. Až následne majú možnosť domáhať sa akéhokoľvek plnenia od žalovaného. Žalobcovia v žalobe nijako nepreukázali, že vrátili plnenie žalovanému, resp. nepreukázali pripravenosť vrátenia plnenia. Žaloba je tak predčasná a je potrebné ju aj z tohto titulu zamietnuť. V neposlednom rade je potrebné uviesť, že Záložná zmluva zabezpečovala pohľadávku žalobcov, pričom zálohom boli v zmysle článku I. bod 1.2 Záložnej zmluvy výlučne zaknihované akcie na meno, a to akcie emitenta POĽANA, a.s. Zálohom nebol žiadny iný majetok, a to ani majetok, ktorý by záložca prípadne nadobudol výmenou za záloh. V dôsledku odstúpenia od zmluvy sa preto žalobcovia môžu domáhať len vrátenia toho, čo na žalovaného previedli. V tomto prípade vrátenia 225 545 kusov zaknihovaných akcií na meno emitenta POĽANA, a.s. V žiadnom prípade sa nemôžu domáhať vydania žiadnych akcií inej spoločnosti, a to ani právneho nástupcu emitenta. V dôsledku zlúčenia obchodných spoločností sa totiž právny nástupca nestáva zo zákona emitentom cenných papierov za zanikajúcu spoločnosť. Právny nástupca má vždy vydané svoje vlastné akcie, ktoré sú odlišné od akcií zanikajúcej spoločnosti. Zálohom boli pritom výlučne len akcie zanikajúcej spoločnosti (POĽANA, a.s.). Žalobcovia sa preto nemôžu domáhať vydania akcií spoločnosti SCIORONTO, a.s., nakoľko akcie tejto spoločnosti neprevádzali na žalovaného. Nejde teda o plnenie, ktoré by mohli v dôsledku zániku zmluvy požadovať naspäť od druhej zmluvnej strany, nakoľko ho oni sami v rámci rušenej zmluvy neposkytli. Žalobcovia sa môžu domáhať iba toho, čo sami plnili, v tomto prípade nanajvýš vydania zaknihovaných akcií spoločnosti POĽANA, a.s. 6. Právna zástupkyňa žalobcu v 2. rade vo svojom vyjadrení zo dňa 11.10.2019, okrem iného uviedla, že na vznik právnej možnosti odstúpiť od zmluvy poukázali už v žalobe, čo však žalovaný zrejme prehliadol. Žalobca je toho názoru, že právna možnosť odstúpiť od Zmluvy o prevode cenných papierov nastala, a to hneď v niekoľkých bodoch. Žalovaný aj napriek tomu, že neodsúhlasil výšku záväzkov, nakladal s nadobudnutým predmetom - akciami aj napriek tomu, že ho Zmluva o prevode akcií zaväzovala k dodržiavaniu Čl. VI. tejto zmluvy - zlúčil spoločnosť POĽANA, a.s., teda emitenta akcií s inou spoločnosťou, bez písomného súhlasu žalobcu a znížil tým hodnotu akcií emitenta, pričom právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že týmto konaním znížil svojvoľne základné imanie spoločnosti POĽANA, a.s. ako emitenta zo sumy 7.668.530 EUR na sumu 25.000 EUR v právnom nástupcovi tejto spoločnosti
- spoločnosti SCIORONTO a.s. V uvedenom článku zmluvy je použitá formulácia „za účelom zachovania hodnoty zálohu - akcií.“ Tento účel však žalovaný svojím konaním vôbec nemal záujem naplniť, jeho jediným zámerom bolo zjavne iba vytiahnuť zo spoločnosti POĽANA, a.s. všetok dostupný kapitál. V zmysle čl. 42 ods. 2 Stanov akciovej spoločnosti POĽANA, a.s., spoločnosť sa zruší z dôvodov a spôsobmi uvedenými v § 68 a nasl. Obchodného zákonníka. V zmysle ust. § 69 ods. 7 Obchodného zákonníka: Na schválenie návrhu zmluvy o splynutí alebo zmluvy o zlúčení spoločností sa vyžadujú súhlas všetkých spoločníkov zanikajúcich spoločností, v prípade zlúčenia aj spoločníkov nástupníckej spoločnosti, ak zákon neustanovuje alebo spoločenské zmluvy týchto spoločností neurčujú inak. Predmetným konaním žalovaného, teda nevyžiadaním si súhlasu spoločníkov so zlúčením spoločnosti POĽANA, a .s., nedošlo len k porušeniu uvedených ustanovení zmluvy o prevode cenných papierov, ale tiež k porušeniu citovaných ustanovení Obchodného zákonníka. Na vyššie uvedené skutočnosti poukázali v žalobe, čo preukázali tiež výpisom z Obchodného registra, ktorý túto skutočnosť preukazuje relevantným spôsobom. Výpis z obchodného registra sa v zmysle platnej právnej úpravy považuje za verejnú listinu, pri ktorej v zmysle ust. § 205 CSP platí vyvrátiteľná právna domnienka, v zmysle ktorej verejná listina potvrdzuje obsah toho, čo sa v nej uvádza, ak nie je dokázaný opak. Právna
zástupkyňa žalobcu v 2. rade je toho názoru, že dôkazné bremeno ohľadom nevykonania úkonu, ktorým by bol zo strany žalovaného porušený Čl. VI. bod 3. písm. a) Zmluvy o prevode cenných papierov je v tomto prípade na strane žalovaného, ktorý tvrdí, že k zlúčeniu spoločnosti nedošlo. Nemožno sa teda stotožniť s tvrdením žalovaného, podľa ktorého žalobcovia žiadny takýto úkon ani nepreukázali. Žalobca v 2. rade existenciu takéhoto úkonu preukázal výpisom z Obchodného registra, čo však žalovaný odignoroval. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že nie je totiž pravdivé tvrdenie žalobcov, že prehľad záväzkov emitenta (POĽANA, a. s.) mal byť určujúci na stanovenie výšky kúpnej ceny za akcie. K tomuto tvrdeniu žalovaného právna zástupkyňa žalobcu v 2. rade uviedla, že v zmysle Čl. V. ods. 1 zmluvné strany sa dohodli, že prevod akcií podľa tejto zmluvy je odplatný a kúpna cena za akcie sa určuje ako rozdiel sumy 3.500.000 EUR a súčtu záväzkov emitenta. V zmysle Čl. II. ods. 5. zmluvy zmluvné strany sa za účelom predídenia pochybností dohodli, že pre nich spôsobilým a dostatočným dokladom o existencii záväzku emitenta je najmä vyhlásenie predávajúcich o výške záväzkov emitenta v tejto zmluve. V uvedenom vyhlásení predávajúcich o výške záväzkov emitenta bola uvedená výška záväzkov emitenta celkovo 1.485.276,99 EUR. Sú toho názoru, že v prvom rade sa malo pri určení výšky záväzkov emitenta vychádzať z uvedeného vyhlásenia predávajúcich o výške záväzkov emitenta, ktoré tým, že bolo v zmluve označené ako spôsobilé a dostatočné tak bolo určujúce na stanovenie ich výšky. V zmysle Čl. V. ods. 2. Zmluvy, zmluvné strany sa zaviazali, že pre účely vylúčenia pochybností pri určení výšky kúpnej ceny si osobitnou dohodou odsúhlasia hodnotu súčtu záväzkov emitenta, a to v lehote najneskôr 6 mesiacov po uzavretí tejto Zmluvy. Žalobcovia so žalovaným však neodsúhlasili výšku záväzkov tak, ako to ukladala Zmluva, a to v lehote najneskôr 6 mesiacov po uzavretí tejto Zmluvy. Žalovaný ich vyzval na osobné stretnutie, kde malo dôjsť k prerokovaniu výšky záväzkov až po tomto termín, konkrétne v mesiaci február 2016, kde k dohode nedošlo, nakoľko žalovaný deklaroval doslova absurdnú výšku záväzkov emitenta 2.995.673,37 EUR oproti sume 1.485.276,99 EUR deklarovaných v Zmluve - Príloha č. 1. So žalovaným sa dohodli na prekontrolovaní materiálov, ktoré im boli poskytnuté na osobnom stretnutí v priestoroch AK Tomáš Kohút vo Zvolene. Tieto materiály im boli doručené elektronicky dňa 12.2.2016 koncipientom AK Tomáš Kohút, JUDr. Pavlom Zuzčákom. Aj napriek ich úsiliu uzavrieť dohodu, k dohode o výške záväzkov nedošlo. K uzavretiu dohody v zmluvou stanovenej lehote 6 mesiacov však nedošlo v dôsledku konania žalovaného, ktorý ako uviedli, inicioval stretnutie za účelom uzavretia dohody ohľadom súčtu záväzkov emitenta až po uplynutí lehoty 6 mesiacov, čo nasvedčuje zjavnému úmyslu žalovaného porušiť predmetné citované ustanovenie Zmluvy. Zjavným jediným cieľom žalovaného bolo dosiahnutie aplikácie citovaného Čl. V. ods. 2. Zmluvy, v ktorom sa ďalej uvádza, že pre vylúčenie pochybností zmluvné strany uvádzajú, že nedosiahnutie dohody podľa predchádzajúcej vety neznamená neurčitosť dohody o kúpnej cene a kúpna cena sa určí postupom podľa bodu 1 za pomoci výkladových pravidiel uvedených v Zmluve. Jediným úmyslom žalovaného bolo celkom zjavne obísť ustanovenie Zmluvy, v zmysle ktorého sa na výpočet kúpnej ceny mal použiť súčet záväzkov emitenta určený vo vyhlásení predávajúcich. Žalovaný žalobcom za týmto účelom, ako uviedli vyššie, predložil prehľad záväzkov emitenta vo výške 2.995.673,37 EUR, ktorý použil pri výpočte kúpnej ceny. Na výške jednotlivých záväzkov v uvedenom prehľade sa však žalobcom so žalovaným neporadilo dohodnúť. Na výpočet kúpnej ceny teda bola určujúca suma 1.485.276,99 EUR deklarovaných v zmluve
- Príloha č. 1. Žalovaný sa vo svojom vyjadrení k žalobe sám odvoláva na znenie Čl. II. bod 5. Zmluvy, ktorý vymedzuje spôsob určenia výšky záväzkov emitenta. V poslednej vete citovaného článku II. bodu 5. Zmluvy sa uvádza: „Týmto výpočtom dôkazných prostriedkov nie je dotknutá možnosť zdokladovať záväzky emitenta aj iným nepochybným spôsobom.“ V prehľade záväzkov emitenta predložených žalovaným na rokovaní sa nachádza mnoho záväzkov, ktoré sú v uvedenej výške deklarované iba kupujúcim, teda žalovaným, nie však žalobcami. Tento dokument sám o sebe spochybňuje existenciu uvedených záväzkov v sumách v akých ich deklaruje žalovaný. Žalovaný vo svojom vyjadrení uvádza, že žalovaný dospel pri skúmaní rozsahu záväzkov spoločnosti POĽANA, a.s. k zisteniam, že rozsah záväzkov spoločnosti, ktoré majú právny dôvod vzniku v čase pred uzavretím Zmluvy o prevode cenných papierov, prevyšuje sumu 3.000.000 EUR. S predmetným tvrdením žalovaného sa s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti týkajúce sa irelevantnosti prehľadu záväzkov emitenta predloženého žalovaným v plnom rozsahu žalobcovia nestotožňujú, a to z nasledujúcich dôvodov: žalovaný si jednak sám protirečí, keď v prehľade uvádza rozsah záväzkov v sume 2.995.673,37 EUR a vo vyjadrení už uvádza 3.000.000 EUR, čo svedčí o skutočnosti, že žalovaný si výšku uvádzaných záväzkov zjavne vymyslel. Žalovaný navyše k tvrdenej existencii záväzkov v určitých sumách nepredkladá žiadne relevantné dôkazy, ktoré by ich potvrdili. Žalovaný týmto spôsobom porušuje jeden zo základných princípov CSP, vymedzený v čl. 8 CSP, ktorý strane sporu ukladá nielen povinnosť tvrdenia, ale s ňou spojenú tiež dôkaznú povinnosť. Čo sa zaplatenia kúpnej ceny týka, tak k dnešnému dňu nebola uhradená. Ako tvrdí právny zástupca žalovaného, kúpna cena bola uhradená momentom uhradenia sumy 500.000
Eur, mimochodom nezabezpečená bankovou zárukou, ako tvrdí protistrana, keďže aj prílohou Zmluvy o prevode akcií bol len nepodpísaný návrh na vydanie bankovej garancie zo strany banky. Žalovaný týmto konaním porušil Čl. VI. ods. 1. Zmluvy, v zmysle ktorého splnenie záväzku kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu za akcie je do sumy najviac 500.000 EUR zabezpečené bankovou zárukou vystavenou v prospech predávajúceho 1 na sumu 500.000 EUR vystavenou bankou J&T BANKA, a.s. Tvrdenie žalovaného ohľadom uhradenia kúpnej ceny zaplatením sumy 500.000 EUR nie je pravdivé, nakoľko sa tak k dnešnému dňu nestalo. Ak by aj pripustili absurdnú výšku deklarovaných záväzkov emitenta vo výške 2.995.673,37 EUR, ktorá im bola prezentovaná na osobnom stretnutí, nezhoduje sa s vyjadrením právneho zástupcu žalovaného, že výška záväzkov presahovala výšku 3.000.000 EUR, ktoré zaslal súdu. Rozdiel týchto súm predstavuje 4.326,63 EUR - z uvedeného vyplýva pre žalovaného do dnešného dňa neuspokojený záväzok voči nim, ktorý je právnym a relevantným dôvodom na odstúpenie od zmluvy o prevode akcií. Žalovaný svojimi tvrdeniami ohľadom výšky záväzkov, ktoré naviac nie sú ničím podložené, sám vyvoláva pochybnosti o pravdivosti všetkých jeho argumentov. Týmto sa žalovaný dopustil porušenia povinnosti podľa článku VI. bod 3. Zmluvy, nakoľko je povinnosťami v zmysle tohto ustanovenia naďalej do úplného zaplatenia kúpnej ceny viazaný. Ak by podľa slov žalovaného pripustili platnosť výpovede zmluvy o prevode cenných papierov a poukázali na ust. § 325 Obchodného zákonníka, ako žalovaný uvádza - sú zmluvné strany povinné vrátiť si navzájom plnenia vrátane úrokov. Strana žalobcu má za to, že ako žalobca si túto povinnosť splnili, resp. relevantne preukázali odstúpením od zmluvy a zápisnicou z valného zhromaždenia, ktoré bolo podpísané oboma zástupcami žalobcu a teda oboch strán účastníkov zmluvy na strane predávajúcich. Ak teda jedna zo zúčastnených strán na strane predávajúcich prijala úhradu kúpnej ceny, odstúpením od kúpnej zmluvy vyjadruje svoju vôľu vrátiť plnenie. S tvrdením žalobcu ohľadom nepreukázania pripravenosti vrátenia plnenia a predčasnosti žaloby sa taktiež v celom rozsahu nestotožňujú.
7. Právny zástupca žalovaného vo svojom následnom vyjadrení, okrem iného uviedol, že žalobca tvrdí, že v žalobe mal uviesť konkrétny úkon, ktorým mal žalovaný porušiť Čl. VI. bod 3. písm. a) Zmluvy o prevode cenných papierov. Týmto úkonom má byť to, že zlúčil spoločnosť POĽANA, a. s. - emitenta akcií s inou spoločnosťou. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na ust. § 218a Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého sa zlúčenie akciových spoločností uskutočňuje na základe zmluvy medzi dvoma spoločnosťami, ktorú zmluvu podpisujú štatutári oboch spoločností (členovia predstavenstva). Zlúčenie preto nerealizuje akcionár spoločnosti, žalovaný ako akcionár nezlučuje spoločnosti. Okrem toho je potrebné uviesť, že Čl. VI. bod 3. určuje taxatívne, ktorých úkonov sa mal žalovaný zdržať do zaplatenia ceny za akcie, pričom prijímanie rozhodnutí vo vzťahu k právnemu životu spoločnosti POĽANA, a.s. v tomto taxatívnom výpočte nie je. To znamená, že žalovaný nemal zmluvný zákaz rozhodnúť o zlúčení, rozdelení alebo zrušení spoločnosti POĽANA, a. s. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že žalobcom tvrdené ustanovenie Čl. VI. bod 3. písm. a) Zmluvy o prevode cenných papierov hovorí o zákaze prevodu majetku, pričom v dôsledku zlúčenia dochádza k prechodu majetkových hodnôt. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný neporušil zmluvnú povinnosť tvrdenú žalobcom. Žalovanému nemožno vyčítať uskutočnenie úkonu tretími stranami, ktorý ani medzi týmito stranami nebol zakázaný, osobitne v prípade, kedy si žalobca a žalovaný taxatívne dohodli úkony, ktorých sa má žalovaný zdržať. Žiadny z úkonov uvedených v Čl. VI. bod 3. Zmluvy o prevode cenných papierov žalovaný neuskutočnil. Vo vzťahu k tvrdeniu, že žalovaný mal znížiť základné imanie spoločnosti POĽANA, a.s. z 7.668.530 EUR na 25.000 EUR v právnom nástupcovi SCIORONTO, a.s. a tým znížiť hodnotu zálohu, právny zástupca žalovaného uviedol, že žalovaný nijako neznížil základné imanie spoločnosti POĽANA, a.s. To zostalo až do výmazu spoločnosti nezmenené. Okrem toho výška základného imania akciovej spoločnosti nemá žiadny súvis s hodnotou akcií. Je totiž nepodstatné, aká je zapísaná výška základného imania spoločnosti, pretože tá vyjadruje len základný (počiatočný) kapitál spoločnosti a rozsah menovitej hodnoty všetkých jej vydaných akcií. Teda aj spoločnosť so zapísaných základným imaním vo výške 25.000 EUR môže vlastniť majetok v hodnote miliónov EUR a nijako sa to nemusí prejaviť na jej základnom imaní (ak majetok spoločnosť nadobudla inak ako upisovaním nových akcií, napr. v dôsledku zlúčenia s inou spoločnosťou). Trhová hodnota akcie sa pritom odvíja od ekonomickej kondície spoločnosti (pomeru jej majetku a záväzkov), nie od základného imania spoločnosti. Uvedený argument žalobcu preto nemá žiadny súvis s predmetom sporu. Skutočnosť, že strany v zmluve uviedli, že prehľad záväzkov emitenta je pre nich dostatočným a spôsobilým podkladom na určenie tých ktorých záväzkov spoločnosti POĽANA, a.s. znamená, že záväzky tam uvedené nie je potrebné osobitne zisťovať a preukazovať. Z ust. Čl. II. bod 5. Zmluvy o prevode cenných papierov je zrejmé, že vyhlásenie predávajúcich o výške záväzkov spoločnosti POĽANA, a.s. bolo iba jedným zo spôsobov ako preukázať existenciu konkrétnych záväzkov spoločnosti POĽANA, a.s. Z ustanovenia zároveň vyplýva, že nad rámec vyhlásenia predávajúcich je možné záväzky
(logicky najmä tie, ktoré sa nenachádzajú vo vyhlásení, alebo ktorých výška nie je vo vyhlásení uvedená správne) zdokladovať aj iným spôsobom. Žiadne ustanovenie zmluvy nehovorí o tom, že záväzky určené vo vyhlásení predávajúcich sú definitívne určujúce vo vzťahu k výpočtu kúpnej ceny, ako sa snaží nepodložene prezentovať žalobca (v záujme určenia čo najvyššej kúpnej ceny za akcie). Práve naopak, vo výkladových ustanoveniach Zmluvy je pojem súčet záväzkov emitenta (ktorého hodnota je určujúca na výšku kúpnej ceny) jasne určený ako súčet všetkých a akýchkoľvek peňažných ako aj nepeňažných (avšak peniazmi oceniteľných) záväzkov spoločnosti POĽANA, a.s., pričom výška takýchto záväzkov má byť podľa vyhlásenia predávajúcich vo výške 1.485.276,99 EUR. Zmluvné strany sa v zmysle zmluvy proste dohodli, že záväzky uvedené vo vyhlásení kupujúcich existujú bez potreby ich osobitného preukazovania, pričom kúpna cena sa znižuje aj o ďalšie prípadné záväzky, ktoré existujú nad rámec záväzkov uvedených vo vyhlásení. Práve za účelom ponechania relevantného času na zistenie celkovej reálnej výšky záväzkov POĽANA, a.s. sa zmluvné strany v článku V. bod 2. Zmluvy dohodli, že si výšku záväzkov odsúhlasia do 6 mesiacov od uzavretia Zmluvy. V prípade, ak sa tak nestane, bude kúpna cena určená ako rozdiel sumy 3.500.000 EUR a súčtom záväzkov emitenta, teda 3.500.000 EUR mínus všetky objektívne existujúce záväzky emitenta majúce právny dôvod svojho vzniku pred uzavretím zmluvy. Nikde v zmluve nie je priamo ani nepriamo uvedené, že v prípade nedosiahnutia konsenzu o výške záväzkov spoločnosti POĽANA, a.s., bude kúpna cena určená jednostranným určením rozsahu záväzkov zo strany predávajúcich, teda že bude predstavovať 3.500.000 EUR - 1.485.276,99 EUR, ako to nepodložene tvrdí žalobca. V prípade ak sa strany nedohodnú, určí sa cena ako výsledok rozdielu 3.500.000 EUR a všetkých objektívne existujúcich záväzkov emitenta majúce právny dôvod svojho vzniku pred uzavretím zmluvy. Iniciácia stretnutia nebola zmluvne ponechaná na žalovaného. Zmluvné strany sa dohodli, že do 6 mesiacov odsúhlasia rozsah záväzkov, pričom iniciovať stretnutie za týmto účelom mohla ktorákoľvek zmluvná strana. Žalobcovia tak neurobili vôbec a ešte absurdne kritizujú žalovaného, že tak urobil po lehote. Je pritom potrebné podotknúť, že ak by sa zmluvnú strany hoci aj po lehote dohodli na rozsah záväzkov, nebol by to vzhľadom na súkromnoprávny charakter zmluvy žiadny problém, mohli by napríklad uzavrieť dodatok k zmluve o prevode cenných papierov, ktorým by určili cenu za akcie. Uvedenú argumentáciu preto považuje žalovaná strana za nezmyselnú. Zákon vyslovene uvádza, že splnenia záväzku druhej strany sa možno domáhať iba vtedy, ak je strana pripravená a schopná splniť svoju časť záväzku spoločne s druhou stranou. Ak by aj pripustili platnosť odstúpenia od zmluvy (čo popierajú) mohla by sa druhá strana (žalobcovia) domáhať toho, čo sami plnili až v čase, kedy preukážu, že sú schopní a pripravení vrátiť to, čo sami prijali, v tomto prípade sumu 500.000 EUR. Vec sa nedá zľahčiť tak, ako sa o to pokúša žalobca v 2. rade, že tým, že odstúpili od zmluvy, mali vyjadriť vôľu na vrátenie prijatej odplaty. Nestačí totiž vôľa, ale vyžaduje sa aj schopnosť. To v tomto prípade znamená vloženie sumy 500.000 EUR do notárskej úschovy, kedy podmienkou vydania by bolo preukázanie, že na žalobcov bolo prevedených 225 545 kusov zaknihovaných akcií na meno, s menovitou hodnotou jednej akcie 34 EUR, ktorých emitentom je POĽANA, a.s. (čiže to, čo sami plnili podľa zmluvy o prevode cenných papierov). Žalobcovia do dnešného dňa nijako nepreukázali pripravenosť a schopnosť plniť to, čo sami prijali z právneho vzťahu, od ktorého mali odstúpiť. Žalovaný tak považuje žalobu za predčasnú, nakoľko žalobcovia v dôsledku uvedeného (§ 325 ObZ) nemajú právo domáhať sa plnenia od žalovaného.
8. V priebehu dokazovania súd nariadil a vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov založených v spise, a to konkrétne Výpisu z účtu majiteľa cenných papierov k 31.12.2014, Výpisu z účtu majiteľa cenných papierov k dátumu výkonu služby (15.4.2015), Zmluvy o prevode cenných papierov, Zoznamu príloh Zmluvy, Rozpisu záväzkov emitenta, Prehľadu záväzkov emitenta, Záručnej listiny, Záložnej zmluvy zo dňa 13.4.2015, Príkazu na registráciu prevodu zaknihovaných cenných papierov, Výpisu z Obchodného registra SR, Výzvy zo dňa 20.4.2016, Zápisnice z mimoriadneho valného zhromaždenia a Prílohy č. 1 - prezenčnej listiny, Odstúpenia od Zmluvy žalobcu 1/ , Odstúpenia od Zmluvy žalobcu 2/, Doručeniek k odstúpeniu od Zmluvy, Vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného zo dňa 2.9.2019 k žalobe žalobcov, Vyjadrenia právnej zástupkyne žalobcu v 2.rade zo dňa 11.10.2019, Prehľadu záväzkov Emitenta vo výške 2.995.673,37 eura, vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného zo dňa 29.11.2019, ako aj ďalšieho spisového materiálu a zistil tento skutkový stav:
9. Dňa 13.4.2015 uzavreli strany sporu, t. j. žalobcovia v 1. a 2. rade ako predávajúci na jednej strane a žalovaný ako kupujúci na strane druhej Zmluvu o prevode cenných papierov, uzatvorenú v zmysle § 30 Zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Zákon o cenných papieroch) a § 409 a nasl. Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „Zmluva“), predmetom ktorej bol záväzok žalobcov v 1. a 2.
rade (predávajúcich) previesť na žalovaného (kupujúceho) akcie a záväzok žalovaného (kupujúceho) akcie kúpiť a zaplatiť za akcie dohodnutú kúpnu cenu. Žalobca v 1. rade bol v čase vyhotovenia Zmluvy výlučným majiteľom nasledovných cenných papierov: Druh: akcie, Forma: na meno, Podoba: zaknihované, Emitent: POĽANA, a.s., IČO: 31 717 446, Počet kusov: 1 kus, Menovitá hodnota jednej akcie: 34 EUR, Menovitá hodnota akcií spolu: 34 EUR, Identifikačné číslo emisie (IČE): 880960009459 séria 01. Žalobca v 2. rade bol v čase vyhotovenia Zmluvy majiteľom nasledovných cenných papierov: Druh: akcie, Forma: na meno, Podoba: zaknihované, Emitent: POĽANA, a.s., IČO: 31 717 446, Počet kusov: 225 544 kusov, Menovitá hodnota jednej akcie: 34 EUR, Menovitá hodnota akcií spolu: 7.668.496 EUR, Identifikačné číslo emisie (IČE): 880960009459 séria 01. Akcie žalobcov neboli zaťažené žiadnymi ťarchami, predstavovali 100 % základného imania emitenta, pričom bolo s nimi v zmysle stanov emitenta spojené hlasovacie právo bez akéhokoľvek obmedzenia. Podľa bodu IV. Zmluvy sa žalobcovia v 1. a 2. rade zaviazali previesť na kupujúceho akcie a žalovaný sa zaviazal akcie kúpiť. Tento záväzok mal byť splnený registráciou prevodu akcií vykonanou Centrálnym depozitárom cenných papierov SR, a. s. na základe príkazu na registráciu prevodu. Podľa bodu V. Zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že prevod akcií je odplatný a kúpna cena za akcie sa určí ako rozdiel sumy 3.500.000 EUR a súčtu záväzkov emitenta, pričom rozpis záväzkov zmluvné strany doplnili podľa bodu V. 2. Zmluvy tak, že rozpis a prehľad záväzkov emitenta tvorili neoddeliteľnú súčasť Zmluvy. Splnenie záväzku žalovaného (kupujúceho) zaplatiť kúpnu cenu za akcie bolo do sumy najviac 500.000 EUR zabezpečené bankovou zárukou vystavenou v prospech žalovaného v 1. rade (predávajúceho 1/) na sumu 500.000 EUR vystavenou bankou J&T BANKA, a.s. Splnenie tej časti záväzku žalovaného (kupujúceho) zaplatiť kúpnu cenu za akcie, ktorá prevyšovala sumu 500.000 EUR bolo zabezpečené záložným právom k akciám, ktorá sa zriadili na základe osobitnej záložnej zmluvy, uzatvorenej medzi žalobcami v 1. a 2. rade (predávajúcimi) v postavení záložného veriteľa a žalovaným (kupujúcim) v postavení záložcu. Za účelom zachovania hodnoty zálohu - akcií - podľa záložnej zmluvy sa žalovaný zaviazal, že nevykoná úkon smerujúci k tomu, aby spoločnosť v období medzi dňom registrácie prevodu akcií na žalovaného (kupujúceho) a okamihom úplného zaplatenia kúpnej ceny, vykonala akýkoľvek úkon alebo záležitosti uvedené v Čl. VI. bode 3. písm. a) až p) bez predchádzajúceho písomného súhlasu žalobcov v 1. a 2. rade (predávajúcich). Záväzok previesť akcie na žalovaného (kupujúceho) bol splnený registráciou prevodu akcií vykonanou Centrálnym depozitárom cenných papierov SR, a. s., t. j. vykonaním zápisu v zákonom ustanovenej evidencií majiteľov zaknihovaných cenných papierov. Zo strany žalovaného však plnenie vyplývajúce zo Zmluvy neprebiehalo v súlade s dohodnutými podmienkami Zmluvy. Boli hrubo porušené ustanovenia Zmluvy uvedené v bode VI., a to tým, že došlo k zlúčeniu spoločnosti POĽANA a.s. so spoločnosťou SCIORONTO a.s. bez zmluvne zakotveného písomného súhlasu žalobcov, k čomu ich výslovne zaväzovala Zmluva v článku VI., pričom žalovaný, už ako vlastník akcií spoločnosti POĽANA a. s. (keďže žalobcovia si splnili svoju zmluvnú povinnosť registráciou prevodu cenných papierov) vedome porušil zmluvnú povinnosť uvedenú v bode VI. Zmluvy. Výzvou zo dňa 20.4.2016 vyzvali predstavenstvo spoločnosti SCIORONTO, a. s., členov dozornej rady spoločnosti SCIORONTO, a. s., ako aj samotného žalovaného o zdržanie sa výmeny akcií spoločnosti POĽANA a. s. so spoločnosťou SCIORONTO, a.s. Na základe týchto skutočností sa dňa 6.12.2017 konalo Mimoriadne valné zhromaždenie spoločnosti G. I. C. a. s. (žalobcu v 2. rade), na ktorom sa Valné zhromaždenie riadne uznieslo uznesením č. 4 na odstúpení od Zmluvy o prevode cenných papierov zo dňa 13.4.2015. Dňa 13.12.2017 žalobca v 1. rade a žalobca v 2. rade zaslali žalovanému Odstúpenie od Zmluvy o prevode cenných papierov zo dňa 13.4.2014 z dôvodu (podľa názoru žalobcov) porušenia jeho zmluvných povinností. Žalobcovia sa následne žalobou, ktorá je predmetom tohto konania, v súvislosti s predmetným odstúpením od Zmluvy o prevode cenných papierov zo dňa 13.4.2014, domáhajú určenia povinnosti žalovanému - vrátiť predmetné cenné papiere.
10. Podľa § 344 Obchodného zákonníka, od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon.
11. Podľa § 345 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak omeškanie dlžníka (§ 365) alebo veriteľa (§ 370) znamená podstatné porušenie jeho zmluvnej povinnosti, je druhá strana oprávnená od zmluvy odstúpiť, ak to oznámi strane v omeškaní bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o tomto porušení dozvedela.
12. Podľa § 345 ods. 2 Obchodného zákonníka, na účely tohto zákona je porušenie zmluvy podstatné, ak strana porušujúca zmluvu vedela v čase uzavretia zmluvy alebo v tomto čase bolo rozumné predvídať s prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý vyplynul z jej obsahu alebo z okolností, za ktorých bola zmluva
uzavretá, že druhá strana nebude mať záujem na plnení povinností pri takom porušení zmluvy. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že porušenie zmluvy nie je podstatné.
13. Podľa § 345 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak strana oprávnená požadovať plnenie zmluvnej povinnosti druhej strany oznámi, že na splnení tejto povinnosti trvá, alebo ak nevyužije včas právo odstúpiť od zmluvy podľa odseku 1, je oprávnená odstúpiť od zmluvy len spôsobom ustanoveným pre nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti; ak pre dodatočné plnenie určí lehotu, vzniká jej právo odstúpiť od zmluvy po uplynutí tejto lehoty.
14. Podľa § 346 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak omeškanie dlžníka alebo veriteľa znamená nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti, môže druhá strana odstúpiť od zmluvy v prípade, že strana, ktorá je v omeškaní, nesplní svoju povinnosť ani v dodatočnej primeranej lehote, ktorá jej na to bola poskytnutá.
15. Podľa § 346 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak však strana, ktorá je v omeškaní, vyhlási, že svoj záväzok nesplní, môže druhá strana od zmluvy odstúpiť bez poskytnutia dodatočnej primeranej lehoty na plnenie alebo pred jej uplynutím.
16. Podľa § 347 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak sa omeškanie dlžníka alebo veriteľa týka iba časti splatného záväzku, je druhá strana oprávnená odstúpiť od zmluvy len ohľadne plnenia, ktoré sa týka tejto časti záväzku.
17. Podľa § 347 ods. 2 Obchodného zákonníka, pri zmluvách s postupným čiastkovým plnením možno odstúpiť od zmluvy iba ohľadne čiastkového plnenia, s ktorým je dlžník v omeškaní.
18. Podľa § 347 ods. 3 Obchodného zákonníka, ohľadne časti plnenia, pri ktorom nenastalo omeškanie, alebo ohľadne čiastkového plnenia, ktoré už bolo prijaté alebo sa má uskutočniť až v budúcnosti, možno odstúpiť od zmluvy, ak táto časť plnenia alebo toto čiastkové plnenie nemá zrejme vzhľadom na svoju povahu pre oprávnenú stranu hospodársky význam bez zvyšku plnenia, pri ktorom nastalo omeškanie, alebo neplnenie záväzku ako celku znamená podstatné porušenie zmluvy.
19. Podľa § 348 ods. 1 Obchodného zákonníka, ohľadne povinnosti, ktorá sa má plniť v budúcnosti, možno od zmluvy odstúpiť, keď zo správania povinnej strany alebo z iných okolností nepochybne vyplýva ešte pred časom určeným na plnenie zmluvnej povinnosti, že táto povinnosť bude porušená podstatným spôsobom, a povinná strana neposkytne po vyzvaní oprávnenej strany bez zbytočného odkladu dostatočnú zábezpeku.
20. Podľa § 348 ods. 2 Obchodného zákonníka, ohľadne povinnosti, ktorá sa má plniť v budúcnosti, možno odstúpiť od zmluvy aj v prípade, keď povinná strana vyhlási, že svoju povinnosť nesplní.
21. Podľa § 349 ods. 1 Obchodného zákonníka, odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany.
22. Podľa § 349 ods. 2 Obchodného zákonníka, oprávnená strana nemôže odstúpiť od zmluvy po tom, čo jej bola doručená správa, že už bola splnená povinnosť, ktorej porušenie bolo dôvodom na odstúpenie od zmluvy.
23. Podľa § 349 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak z obsahu zmluvy vyplýva, že veriteľ nemá záujem na splnení záväzku po dobe určenej pre jeho plnenie, nastanú účinky odstúpenia od zmluvy začiatkom omeškania dlžníka, ak veriteľ neoznámi pred touto dobou, že trvá na plnení záväzku.
24. Podľa § 350 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dodatočná lehota poskytnutá na plnenie neprimeraná a oprávnená strana odstúpi od zmluvy po jej uplynutí, alebo oprávnená strana odstúpi od zmluvy bez poskytnutia dodatočnej lehoty pre plnenie, nastávajú účinky odstúpenia až po márnom uplynutí primeranej dodatočnej lehoty, ktorá sa mala poskytnúť na plnenie povinností.
25. Podľa § 350 ods. 2 Obchodného zákonníka, pri poskytnutí dodatočnej lehoty môže oprávnená strana druhej strane vyhlásiť, že odstupuje od zmluvy, ak druhá strana nesplní svoju povinnosť v tejto lehote. V tomto prípade nastávajú účinky odstúpenia márnym uplynutím tejto lehoty, ak je primeraná, alebo uplynutím primeranej lehoty, ak určená lehota nebola primeraná.
26. Podľa § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka, odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa § 262, riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy.
27. Podľa § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka, strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla plnenie druhá strana, toto plnenie vráti; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške dojednanej v zmluve pre tento prípad, inak ustanovenej podľa § 502. Ak vracia plnenie strana, ktorá odstúpila od zmluvy, má nárok na úhradu nákladov s tým spojených.
28. Podľa § 352 ods. 1 Obchodného zákonníka, záväzok sa považuje za splniteľný aj v prípade, ak ho možno splniť pomocou inej osoby.
29. Podľa § 352 ods. 2 Obchodného zákonníka, záväzok sa stáva nesplniteľným tiež v prípade, keď právne predpisy, ktoré boli vydané po uzavretí zmluvy a ktorých účinnosť nie je časovo ohraničená, dlžníkovi zakazujú správanie, na ktoré je zaviazaný, alebo vyžadujú úradné povolenie, ktoré nebolo dlžníkovi udelené, hoci sa oň riadne usiloval.
30. Podľa § 352 ods. 3 Obchodného zákonníka, veriteľ môže odstúpiť od zmluvy ohľadne časti plnenia, ktoré sa nestalo nemožným, ak táto časť stráca pre veriteľa vzhľadom na svoju povahu alebo s prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý vyplýva z jej obsahu alebo bol druhej strane známy v čase uzavretia zmluvy, hospodársky význam bez poskytnutia plnenia, ktoré sa stalo nemožným. To isté platí ohľadne čiastkového plnenia.
31. Podľa § 352 ods. 4 Obchodného zákonníka, nemožnosť plnenia je povinný preukázať dlžník.
32. Podľa § 353 Obchodného zákonníka, dlžník, ktorého záväzok zanikol pre nemožnosť plnenia, je povinný uhradiť škodu tým spôsobenú veriteľovi, ibaže nemožnosť plnenia bola spôsobená okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť (§ 374). Pre náhradu škody sa použije obdobne ustanovenie § 373 a nasl.
33. Podľa § 354 Obchodného zákonníka, pri zániku záväzku pre nemožnosť plnenia alebo jeho časti nastávajú obdobne účinky uvedené v § 351.
34. Podľa § 325 Obchodného zákonníka, ak strany majú vzájomné záväzky, môže sa splnenia záväzku druhou stranou domáhať len tá strana, ktorá svoj záväzok už splnila alebo je pripravená a schopná ho splniť súčasne s druhou stranou, ibaže zo zmluvy, zo zákona alebo z povahy niektorého záväzku vyplýva niečo iné.
35. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že dňa 13.4.2015 uzavreli strany sporu, t. j. žalobcovia v 1. a 2. rade ako predávajúci na jednej strane a žalovaný ako kupujúci na strane druhej Zmluvu o prevode cenných papierov, uzatvorenú v zmysle § 30 Zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Zákon o cenných papieroch) a § 409 a nasl. Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „Zmluva“), predmetom ktorej bol záväzok žalobcov v 1. a 2. rade (predávajúcich) previesť na žalovaného (kupujúceho) akcie a záväzok žalovaného (kupujúceho) akcie kúpiť a zaplatiť za akcie dohodnutú kúpnu cenu. Žalobca v 1. rade bol v čase vyhotovenia Zmluvy výlučným majiteľom nasledovných cenných papierov: Druh: akcie, Forma: na meno, Podoba: zaknihované, Emitent: POĽANA, a.s., IČO: 31 717 446, Počet kusov: 1 kus, Menovitá hodnota jednej akcie: 34 EUR, Menovitá hodnota akcií spolu: 34 EUR, Identifikačné číslo emisie (IČE): 880960009459 séria 01. Žalobca v 2. rade bol v čase vyhotovenia Zmluvy majiteľom nasledovných cenných papierov: Druh: akcie, Forma: na meno, Podoba: zaknihované, Emitent: POĽANA, a.s., IČO: 31 717 446, Počet kusov: 225 544 kusov, Menovitá hodnota jednej akcie:
34 EUR, Menovitá hodnota akcií spolu: 7.668.496 EUR, Identifikačné číslo emisie (IČE): 880960009459 séria 01. Akcie žalobcov neboli zaťažené žiadnymi ťarchami, predstavovali 100 % základného imania emitenta, pričom bolo s nimi v zmysle stanov emitenta spojené hlasovacie právo bez akéhokoľvek obmedzenia. Podľa bodu IV. Zmluvy sa žalobcovia v 1. a 2. rade zaviazali previesť na kupujúceho akcie a žalovaný sa zaviazal akcie kúpiť. Tento záväzok mal byť splnený registráciou prevodu akcií vykonanou Centrálnym depozitárom cenných papierov SR, a. s. na základe príkazu na registráciu prevodu. Podľa bodu V. Zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že prevod akcií je odplatný a kúpna cena za akcie sa určí ako rozdiel sumy 3.500.000 EUR a súčtu záväzkov emitenta, pričom rozpis záväzkov zmluvné strany doplnili podľa bodu V. 2. Zmluvy tak, že rozpis a prehľad záväzkov emitenta tvorili neoddeliteľnú súčasť Zmluvy. Splnenie záväzku žalovaného (kupujúceho) zaplatiť kúpnu cenu za akcie bolo do sumy najviac 500.000 EUR zabezpečené bankovou zárukou vystavenou v prospech žalovaného v 1. rade (predávajúceho 1/) na sumu 500.000 EUR vystavenou bankou J&T BANKA, a.s. Splnenie tej časti záväzku žalovaného (kupujúceho) zaplatiť kúpnu cenu za akcie, ktorá prevyšovala sumu 500.000 EUR bolo zabezpečené záložným právom k akciám, ktorá sa zriadili na základe osobitnej záložnej zmluvy, uzatvorenej medzi žalobcami v 1. a 2. rade (predávajúcimi) v postavení záložného veriteľa a žalovaným (kupujúcim) v postavení záložcu. Za účelom zachovania hodnoty zálohu - akcií - podľa záložnej zmluvy sa žalovaný zaviazal, že nevykoná úkon smerujúci k tomu, aby spoločnosť v období medzi dňom registrácie prevodu akcií na žalovaného (kupujúceho) a okamihom úplného zaplatenia kúpnej ceny, vykonala akýkoľvek úkon alebo záležitosti uvedené v Čl. VI. bode 3. písm. a) až p) bez predchádzajúceho písomného súhlasu žalobcov v 1. a 2. rade (predávajúcich). Záväzok previesť akcie na žalovaného (kupujúceho) bol splnený registráciou prevodu akcií vykonanou Centrálnym depozitárom cenných papierov SR, a. s., t. j. vykonaním zápisu v zákonom ustanovenej evidencií majiteľov zaknihovaných cenných papierov. Zo strany žalovaného však plnenie vyplývajúce zo Zmluvy neprebiehalo v súlade s dohodnutými podmienkami Zmluvy. Boli hrubo porušené ustanovenia Zmluvy uvedené v bode VI., a to tým, že došlo k zlúčeniu spoločnosti POĽANA a.s. so spoločnosťou SCIORONTO a.s. bez zmluvne zakotveného písomného súhlasu žalobcov, k čomu ich výslovne zaväzovala Zmluva v článku VI., pričom žalovaný, už ako vlastník akcií spoločnosti POĽANA a. s. (keďže žalobcovia si splnili svoju zmluvnú povinnosť registráciou prevodu cenných papierov) vedome porušil zmluvnú povinnosť uvedenú v bode VI. Zmluvy. Výzvou zo dňa 20.4.2016 vyzvali predstavenstvo spoločnosti SCIORONTO, a. s., členov dozornej rady spoločnosti SCIORONTO, a. s., ako aj samotného žalovaného o zdržanie sa výmeny akcií spoločnosti POĽANA a. s. so spoločnosťou SCIORONTO, a.s. Na základe týchto skutočností sa dňa 6.12.2017 konalo Mimoriadne valné zhromaždenie spoločnosti G. I. C. a. s. (žalobcu v 2. rade), na ktorom sa Valné zhromaždenie riadne uznieslo uznesením č. 4 na odstúpení od Zmluvy o prevode cenných papierov zo dňa 13.4.2015. Dňa 13.12.2017 žalobca v 1. rade a žalobca v 2. rade zaslali žalovanému Odstúpenie od Zmluvy o prevode cenných papierov zo dňa 13.4.2014 z dôvodu (podľa názoru žalobcov) porušenia jeho zmluvných povinností. Žalobcovia sa následne žalobou, ktorá je predmetom tohto konania, v súvislosti s predmetným odstúpením od Zmluvy o prevode cenných papierov zo dňa 13.4.2014, domáhajú určenia povinnosti žalovanému - vrátiť predmetné cenné papiere.
36. Na základe vykonaného dokazovania však dospel súd k záveru, že žaloba žalobcov je z viacerých dôvodov v celom rozsahu nedôvodná, a preto ju v celom rozsahu zamietol. Žalobcovia v 1. a 2. rade sa voči žalobcovi domáhajú vrátenia cenných papierov poskytnutých mu na základe Zmluvy o prevode cenných papierov zo dňa 13.4.2016, a to v súvislosti s ich odstúpením od predmetnej Zmluvy o prevode cenných papierov zo dňa 13.4.2016. Vo všeobecnosti možno od zmluvy odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento (Obchodný zákonník) alebo iný zákon. Žalobcovi odstúpili od vyššie uvádzanej zmluvy z dôvodu porušenia povinnosti žalovaného uvedených v Čl.VI. predmetnej zmluvy. Za poručenie týchto povinnosti zo strany žalovaného si však zmluvné strany nedohodli možnosť od tejto zmluvy odstúpiť zo strany žalobcov. Žiadne iné porušenie zmluvných povinnosti zo strany žalovaného sa ako dôvody pre odstúpenie v predmetných odstúpeniach od Zmluvy o prevode cenných papierov zo dňa 13.4.2016 neuvádzajú. Súd preto považuje odstúpenia žalobcov od Zmluvy o prevode cenných papierov zo dňa 13.4.2016 za neúčinné, nespôsobilé privodiť právne účinky, ktoré sa podľa zákona spájajú s platným a účinným odstúpením od zmluvy (§ 351 Obchodného zákonníka). V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by žalovaný porušil svoje povinnosti uvedené v Čl. VI. predmetnej zmluvy. Žalovaný totiž nezrealizoval žiadny prevod akcii, ktoré nadobudol predmetnou Zmluvou o prevode cenných papierov zo dňa 13.4.2016 a ani nezrealizoval žiadny z úkonov uvádzaných v predmetnom článku zmluvy. Zlúčením spoločnosti POĽANA a.s. so spoločnosťou SCIORONTO a.s. došlo k prechodu majetku spoločnosti POĽANA a.s. na spoločnosť SCIORONTO a.s. ako univerzálneho nástupcu (nie prevodu majetku). Žalobcovia v priebehu tohto
konania ako dôvod pre odstúpenie od predmetnej Zmluvy o prevode cenných papierov zo dňa 13.4.2016 nepriamo uvádzali aj nezaplatenie celej kúpnej ceny zo strany žalovaného ako kupujúceho. K tomuto je potrebné uviesť, že skutočnosť či žalovaný ako kupujúci žalobcom ako predávajúcim uhradil dohodnutú kúpnu cenu v celom rozsahu, nie je pre rozhodnutie v danej právnej veci rozhodujúca. Žalobcovia sa v danej právnej veci voči žalovanému, na základe ich žaloby, domáhajú určenia povinnosti žalovanému v súvislosti s ich odstúpeniami od Zmluvy o prevode cenných papierov zo dňa 13.4.2016 pre poručenie povinnosti žalovaného ako kupujúceho v zmysle Čl. VI. tejto zmluvy, a nie pre porušenie zmluvnej povinnosti žalovaného zaplatiť v celom rozsahu dohodnutú kúpnu cenu cenných papierov. Na tomto miest je potrebné zdôrazniť, že nezaplatenia kúpnej ceny, resp. omeškanie so zaplatením kúpnej ceny cenných papierov by mohlo byť zákonným dôvodom pre odstúpenie od predmetnej zmluvy. Je však nutné hneďuviesť, že žalobcovia odstúpenia od predmetnej zmluvy z dôvodu omeškania s úhradou kúpnej ceny zo strany žalovaného ako kupujúceho nikdy nezrealizovali. Takže nikdy nemohli nastať právne účinky spojené s odstúpením od predmetnej zmluvy z dôvodu nezaplatenia celej kúpnej ceny. Navyše vykonaným dokazovaním nebola ani jednoznačne preukázaná skutočnosť, že žalovaný nezaplatil v celom rozsahu dohodnutú kúpnu cenu za prevod akcií. Táto skutočnosť ostala medzi sporovými stranami sporná, keďže žalobcovia tvrdili, že nedošlo k úplnému zaplateniu kúpnej ceny, naopak žalovaný tvrdil, že sa tak už stalo úhradou sumy 500.000 eur. Tieto svoje skutkové tvrdenia však sporové strany jednoznačne nepreukázali.
37. Z vykonaného dokazovania teda vyplynulo, že žalobcovia platne a účinne neodstúpili od predmetnej zmluvy, takže sa ani nemôžu s úspechom domáhať uloženia povinnosti žalovanému vrátiť cenné papiere spoločnosti POĽANA a.s. V tejto súvislosti je tiež potrebné uviesť, že vrátenie týchto cenných papierov je pre zánik spoločnosti POĽANA a. s jej zlúčením s inou spoločnosťou, nutné považovať v súčasnosti za plnenie nemožné.
38. Zmluva o prevode cenných papierov zo dňa 13.4.2015 založila medzi jej zmluvnými stranami zmluvný právny vzťah, obsahom ktorého sú vzájomné, teda synalagmatické záväzky. Tieto synalagmatické záväzky sa v súdnom konaní prejavujú tak, že súd môže žalobe na plnenie vyhovieť iba vtedy ak je v žalobnom návrhu podklad pre výrok, v ktorom bude vyjadrená vzájomná viazanosť plnení oboch sporových strán. Ak v žalobnom návrhu takýto predpoklad chýba (čo je aj prípad žaloby žalobcov, ktorá je predmetom tohto konania), musí byť žaloba bez ďalšieho zamietnutá.
39. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd žalobu žalobcov ako nedôvodnú zamietol.
40. Podľa § 255 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
41. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd rozhodnutím, ktorým sa konanie končí.
42. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
43. O nároku na náhradu trov tohto konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP, v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Podľa pomeru úspechu žalovaného vo veci rozhodol súd o náhrade trov tohto konania tak, že priznal žalovanému voči žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom uložil žalobcom v 1. a 2. rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť ich náhradu žalovanému s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na Okresný súd Prešov v lehote 15 dní od jeho doručenia. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP).
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej plnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.