Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_9P-217-2023.pdf
PDF · 131.55 KB
No categories available
9P/217/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred sudcom JUDr. Branislavom Lečkom, PhD. vo veci starostlivosti o maloletého A. B., nar. XX. X. XXXX, trvalé bydlisko mesto Žilina, t. č. C. D., E. - F., G. H. I. XXX/ XX, občana Slovenskej republiky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom - Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, dieťa matky J. B., nar. X. X. XXXX, trvalé bydlisko mesto Žilina, t. č. C. D., - F., G. H. I. XXX/ XX, občianky Slovenskej republiky, právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou D. K., L., advokátkou, so sídlom v Žiline, Ul. J. Milca č. 11, IČO: 50879324 a otca Sukhdev - a Sing - a, nar. XX. X. XXXX, naposledy trvalé bydlisko Nemecká F. M., J. N. O., občana Indickej republiky, t. č. na neznámom mieste, o návrhu matky na úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, na Okresnom súde Žilina dňa 6. 5. 2024, takto
rozhodol:
I. Súd maloletého A. B., nar. XX. X. XXXX, z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky J. B., nar. X. X. XXXX. II. Matka J. B. bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. III. Otec F. F., nar. XX. X. XXXX, je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého A. B. sumou 280 EUR mesačne, od 18. 10. 2023, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky maloletého dieťaťa.
IV. N e d o p l a t o k na výživnom pre maloletého A. B., za obdobie od 18. 10. 2023 do 30. 4. 2024 vo výške 1 801,33 EUR, je otec Sukhdev Sing p o v i n n ý splácať v mesačných splátkach po 100 EUR, spolu s bežným výživným, k rukám matky maloletého dieťaťa, pod následkom straty výhody splátok.
V. Súd n e u p r a v u j e styk o otca Sukhdev - a Sing - a s maloletým A. B..
VI. Súd týmto rozsudkom ruší uznesenie Okresného súdu Žilina zo dňa 14. 11. 2023, sp. zn. 9P 217/2023, ktorým neodkladným opatrením dočasne zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky a určil výživné otca pre maloleté dieťa v sume 100 EUR mesačne.
VII. Žiadny z účastníkov konania n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom zo dňa 16. 10. 2023, ktorý bol doručený Okresnému súdu Žilina dňa 18. 10. 2023 sa matka maloletého dieťaťa domáhala, aby súd upravil práva a povinnosti k maloletému dieťaťu tak, že maloleté dieťa bude zverené do jej osobnej starosti s tým, že bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Otec bude zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 300 EUR mesačne od podania návrhu na súd. Styk otca s maloletým dieťaťom nenavrhla upraviť. Navrhla priznať právo na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 100 %.
2. Súčasne navrhla vo veci nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým jej bude maloleté dieťa zverené dočasne do osobnej starostlivosti a súčasne ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Navrhla otca zaviazať prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 100 EUR mesačne a priznať právo na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 100 %.
3. Návrh matka odôvodnila tým, že z partnerského vzťahu sa im narodil maloletý A. B. v Nemecku, kde žila aj s dieťaťom do februára 2021. Pred odchodom na Slovensko sa dohodli, že otec bude posielať matke výživné 300 EUR mesačne. Následne si prenajala byt a pre nedostatok finančných prostriedkov býva od 10. 1. 2023 v Centre sociálnych služieb LÚČ v Žiline. Otec si plnil vyživovaciu povinnosť vo výške 400 EUR do februára 2022. Potom si vyživovaciu povinnosť neplnil ani sčasti.
Od 19. 9. 2023 bola zamestnaná ako upratovačka vo FNsP Žilina, s priemerným príjmom 743,60 EUR brutto. Poberá prídavok na dieťa v sume 60 EUR mesačne, iný príjem nemá.
Svoje osobné mesačné výdavky vyčíslila na sumu 438 EUR mesačne a výdavky na výživu a výchovu maloletého dieťaťa na sumu 393 EUR mesačne.
Maloleté dieťa udržiavalo s otcom do februára 2022 nepravidelný telefonický kontakt. Od februára 2021 sa otec s maloletým dieťaťom nestretol. O dieťa neprejavuje žiadny záujem. Podala na otca dieťaťa trestné oznámenie, a to pre trestný čin zanedbania povinnej výživy. Aktuálny pobyt otca dieťaťa sa zatiaľ nepodarilo zistiť.
Otec, keď bola s ním v Nemecku, pokiaľ mala o ňom informácie, bol zamestnaný ako pizzerista, s čistým mesačným príjmom cca 1 700 EUR netto. Nevie o tom, že by mal inú vyživovaciu povinnosť.
Finančne jej pomáhajú aj známi.
4. Otec sa k návrhu matky písomne nevyjadril. Súd zabezpečil preklad návrhu matky a ďalších písomností do anglického jazyka.
5. Otec sa na pojednávanie na Okresný súd Žilina nedostavil. Súd zisťoval aktuálnu adresu otca aj vyšetrovateľa, ktorý vydal uznesenie o vznesení obvinenia otcovi, pre trestný čin zanedbania povinnej výživy. V tom čase (5. 12. 2023) mu z INTERPOLU nebola daná informácia o jeho aktuálnom pobyte (č. l. 116).
Súd doručoval otcovi písomnosti aj ma adresu, ktorú uviedla matka, avšak bezúspešne. Otec nemá evidovanú adresu v Registri obyvateľov SR. Preto mu súd doručoval listiny cez ÚRADNÚ TABUĽU Okresného súdu Žilina a WEBOVEJ STRÁNKX tohto súdu (č. l. 143). Listiny, preložené do anglického jazyka, boli zverejnené na ÚRADNEJ TABULI Okresného súdu Žilina od 8. 2. 2024 do 23. 2. 2024. Predvolanie na pojednávanie mu doručované jeho zverejnením na ÚRADNEJ TABULI Okresného súdu Žilina od 14. 4. 2024 do 3. 5. 2024, podľa § 106 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP).
6. Otcovi maloletého dieťaťa sa predvolanie sa na pojednávanie nepodarilo riadne doručiť tak, že by si ho osobne prevzal v mieste bydliska v zahraničí. Zdržiava sa v súčasnosti na neznámom mieste.
7. Otec dieťaťa je cudzím štátnym príslušníkom a nemá trvalý ani prechodný pobyt na území Slovenskej republiky.
8. Podľa ustanovenia § 106 ods. 1 CSP, ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 CSP a adresát neuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu pobytu cudzinca.
9. Podľa § 106 ods. 3 CSP, ak fyzická osoba nemá adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky, doručuje súd písomnosti tejto fyzickej osobe oznámením na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu.
10. Písomnosť sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Po uplynutí 15. dní od zverejnenia oznámenia nastupuje fikcia, podľa ktorej sa písomnosť považuje za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
11. Súd v súlade s ust. § 106 ods. 3 CSP doručoval otcovi predvolanie na pojednávanie oznámením na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Okresného súdu Žilina
12. Súd považoval písomnosť (predvolanie na pojednávanie) podľa ustanovenia § 106 ods. 3 za riadne a včas doručenú (právna fikcia).
13. Neúčasť na pojednávaní otec neospravedlnil a nepožiadal o odročenie pojednávania.
14. Najlepší záujem maloletého dieťaťa je prvoradé hľadisko pri rozhodovaní v predmetnej súdnej agende. Len pre skutočnosť, že sa otec nedostavil na pojednávanie, nemôže súd - pri aplikácii testu proporcionality, zavinenú neúčasť otca na pojednávaní (kedy súd využil všetky možnosti, aby sa pojednávania zúčastnil), nemožno nadradiť jeho nevyžité právo účasti na pojednávaní (najmä k veci sa vyjadriť, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k dôkazom, klásť účastníkom konania otázky), nad práva a záujmy maloletého dieťaťa. Súd urobil všetko preto, aby otec tieto procesné práva využiť mohol. Práva maloletého dieťaťa sú v tomto prípade nadradené procesným právam otca, ktorých realizáciu nevyužil, hoci mu súd takúto možnosť poskytol.
V tejto súvislosti súd poukazuje aj na nasledovnú ustálenú (vnútroštátnu aj nadnárodnú judikatúru):
Mimoriadny význam v konaní o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu má plynutie času, čo kladie osobitnú požiadavku na rýchlosť a plynulosť konania súdu (napr. rozsudky ESĽP vo veciach Nuutinen proti Fínsku z 27. 6. 2000, bod 110, Hokkanen proti Fínsku z 23. 9. 1994, bod 72, Voleský proti Českej republike z 29. 6. 2004, bod 106, Kříž proti Českej republike z 9. 1. 2007, bod 74, Hub proti Nemecku z 9. 4. 2009, bod 48) .
Obdobne judikatúra ESĽP zdôrazňuje, že súdy sa musia najlepším záujmom dieťaťa zaoberať a posúdiť ho v danej situácii, ak rozhodujú vo veciach s dopadom na dieťa (napr. rozsudok vo veci Wagner a J. M. W. L. proti Luxembursku zo dňa 28. 6. 2007 č. 76240/01, § 135; či Mennesson proti Francúzsku zo dňa 26. 6. 2014 č. 65192/11, § 93; Anayo proti Nemecku zo dňa 21. 12. 2010 č. 20578/07, § 71; Gözüm proti Turecku zo dňa 20. 1. 2015 č. 4789/10, § 50–51; či Penchevi proti Bulharsku zo dňa 10. 2. 2015 č. 77818/12, § 71). Z tejto judikatúry ESLP jednoznačne a jasne a vyplýva, že v prípade súdneho rozhodovania o deťoch, nemožno uprednostňovať abstraktné princípy pred najlepším záujmom dieťaťa v konkrétnom prípade.
Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa zásady „vigilantibus iura scripta sunt" t. j. „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení včítane využitia možnosti podania opravných prostriedkov." (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžf 65/2011).
Samozrejme, treba veľmi citlivo odlišovať túto judikatúru súdov od prípadov, zjavnej arbitrárnosti, v neprospech ktoréhokoľvek účastníka konania, osobitne maloletého dieťaťa, čo ale podľa názoru súdu nie je tento prípad.
15. Podľa § 180 CSP, po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti, a otvorí pojednávanie.
16. Účasť otca na pojednávaní súd síce považoval za dôležitú (najmä zisteniu jeho osobných pomerov), ale so zreteľom na okolnosti prípadu dospel k názoru, že vec je potrebné prejednať
a rozhodnúť v čo najkratšej lehote (rešpektujúc procesné a ústavné práva navrhovateľky – matky a najmä maloletého dieťaťa), pričom osobitne zdôrazňuje nevyhnutnosť sledovať najlepší záujem dieťaťa. Preto rozhodol, že sa pojednávanie vykoná v neprítomnosti otca. Takýto postup navrhli aj účastníci konania.
17. Právny zástupca matky na pojednávaní navrhol maloleté dieťaťa dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matky s tým, že matka bude maloleté dieťa zastupovať a spracovať jeho majetok. Navrhol zaviazať otca výživným 280 EUR mesačne od podania návrhu, t. j. od 18. 10. 2023. Dlžné výživné navrhol hradiť v mesačných splátkach 100 EUR, spolu s bežným výživný, pod následkom straty výhody splátok. Styk otca s maloletým dieťaťom nenavrhla upraviť. Uplatnil si trovy právneho zastúpenia vo výške 100 %.
18. Matka vo výpovedi na pojednávaní sa pripojila k prednesu svojho právneho zástupcu.
Poukázala na skutočnosti uvedené v písomnom návrhu. V Nemecku sa jej narodilo maloleté dieťa, následne sa v roku 2021 presťahovala na Slovensko. S otcom dieťaťa bola dohodnutá na výživnom v sume 300 EUR, následne jej otec dieťaťa zasielal výživné 400 EUR do februára 2022. Odvtedy otec neplní vyživovaciu povinnosť ani sčasti, neposkytuje mu ani vecné plnenia. Do februára 2022 udržiaval s maloletým dieťaťom nepravidelný telefonický kontakt.
Na otca dieťaťa podala trestné oznámenie pre trestný čin zanedbania povinnej výživy.
Otec sa o maloleté dieťa už nezaujíma. Stará sa oň sama. Preto navrhla, aby maloleté dieťa bolo zverené do jej osobnej starostlivosti s tým, že maloleté dieťa bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Výživné navrhla minimálne 280 EUR mesačne od podania návrhu a splátky dlžného výživného po 100 EUR mesačne. Styk otca s maloletým dieťaťom nenavrhla upraviť. Otcovi, ak by mal záujem, by nebránila v styku so synom.
Pokiaľ vie, zdravotný stav otca je dobrý, nemá inú vyživovaciu povinnosť. Je nemajetný. Vie, že dosahoval príjem 1 700 EUR mesačne netto. Iné skutočnosti k pomerom otca uviesť nevedela.
Jej zdravotný stav, aj maloletého dieťaťa je dobrý. Býva s dieťaťom v sociálnom zariadení, kde za seba a dieťa platí mesačne 156 EUR – podiel na maloleté dieťa 78 EUR.
Jej celkové mesačné výdavky sú cca 438 EUR (strava, oblečenie, hygienické a iné základné potreby, cestovné, kultúrne vyžitie, mobil a výdavky na bývanie - podľa písomného návrhu).
K výdavkom spojených s výchovou a výživou maloletého dieťaťa uviedla nasledovné skutočnosti:
Na stravu vynaloží 200 EUR (doma), poplatok v škôlke 40 EUR, strava v škôlke 55 EUR, oblečenie, obuv 50 EUR, hygienické a iné základné potreby 20 EUR, lieky na bežné ochorenia 20 EUR, voľnočasové aktivity 50 EUR, podiel na nákladoch na bývanie 78 EUR.
Matka bola zamestnaná vo FNsP Žilina od septembra 2023 do marca 2024, s čistým priemerným príjmom cca 395,94 EUR.
V súčasnosti pracuje ako upratovačka (na základe dohody o pracovnej činnosti), s príjmom 200 - 300 EUR netto.
19. Kolízna opatrovníčka vo výpovedi na hlavnom pojednávaní navrhla maloleté dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matky. Navrhla určiť výživné otca 280 EUR mesačne pre maloleté dieťa od podania návrhu. Výšku splátok dlžného výživného ponechala na úvahe súdu. Styk otca s maloletým dieťaťom nenavrhla upraviť. Neboli zistené v starostlivosti o dieťa žiadne nedostatky.
20. Súd na pojednávaní vykonal aj nasledovné listinné dôkazy:
Z rodného listu maloletého dieťaťa mal súd preukázané, že jeho otcom je F. F., nar. 16. 1. 1993a matka J. B., nar. XX. X. XXXX.
Z pracovnej zmluvy z č. l. 12 až 13 vyplýva, že matka bola od 19. 9. 2023 zamestnaná ako pomocníčka a upratovačka v FNsP Žilina.
Zo Zmluvy o poskytnutí sociálnej služby z č. l. 14 až 16 vyplýva, že matke a maloletému dieťaťu je poskytovaná sociálna služba – ubytovanie, v roku 2023 za sumu 152,20 EUR.
Zo správ ÚPSVaR Žilina vyplýva, že matka poberá prídavok na maloleté dieťa 60 EUR mesačne od roku 2023, v roku 2022 v sume 30 EUR mesačne, v roku 2022 poberala matka aj rodičovský príspevok 280 EUR mesačne a od januára 2023 do apríla 2023 v sume 301 EUR.
Zo správy od zamestnávateľa matky vyplýva, že bola zamestnaná vo FNsP Žilina od 23. 9. 2023 do 24. 3. 2024, s priemerným čistým mesačným príjmom 395,94 EUR mesačne.
Zo správy zo SOCIÁLNEJ poisťovne mal súd preukázané, že v rozhodnej dobe matka nepoberala dávky.
Zo správy z prešetrenia pomerov v rodine mal súd preukázané, že matka s maloletým dieťaťom býva CSS D. E.. Maloletý A. navštevuje škôlku. V starostlivosti o maloleté dieťa neboli zistené nedostatky.
Z potvrdenia Materskej školy, so sídlom v Žiline, Ul. A. Kmeťa č. 15 vyplýva, že poplatok za pobyt dieťa je 25 EUR mesačne a za stravu 2,30 EUR na deň.
Uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 14. 11. 2023, sp. zn. 9P 217/2023 bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorého obsahom bolo dočasné zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky a určenie výživného otca 100 EUR.
Z listinných dôkazov z č. l. 121 až 145 vyplýva, že súd doručoval písomnosti do zahraničia otcovi maloletého dieťaťa, avšak bezúspešne.
Z lustrácie v SOCIÁLNEJ POISŤOVNE vyplýva, že matka je zamestnaná v obchodnej spoločnosti PROPER Service SK od 4. 2. 2024.
21. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o rodine), rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 2 ods. 2 CMP, na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
Podľa § 185 ods. 1 Civilného sporového poriadku – zákon č. 160/2015 Z. z. (ďalej len CSP), súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
Podľa § 185 ods. 1 CSP, súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 187 ods. 1 CSP, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.
Podľa § 187 ods. 1 CSP, dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.
Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
Podľa § 191 ods. 2 CSP, vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.
Podľa § 35 CMP je súd povinný zistiť skutočný stav veci.
Podľa § 36 CMP je súd povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci konania, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.
Podľa § 37 CMP, súd si môže osvojiť zhodné skutkové tvrdenia účastníkov, ak nemá pochybnosti o ich pravdivosti, len ak nie sú v rozpore s vykonaním dokazovaním.
22. Súd vykonal dokazovanie na pojednávaní výsluchom matka, kolíznej opatrovníčky a oboznámením obsahu listinných dôkazov.
23. Predmetom konania bolo rozhodnúť o návrhu matky na úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, osobitne o tom, komu bude zverené do osobnej starostlivosti, zastupovanie maloletého dieťaťa a správa jeho majetku, výška výživného povinného otca (vrátane dlžného výživného) a styk otca s maloletým dieťaťom.
24. V prvom rade rodičia zodpovedajú za riadny výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a za jeho výchovu. V predmetnej veci majú obidvaja rodičia rovnaké práva a povinnosti.
25. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že rodičia maloletého dieťaťa nie sú manželia. Žili v Nemecku, kde sa im aj narodilo maloleté dieťa. Matka aj s maloletým dieťaťom žila v Nemecku do februára 2021, následne sa presťahovali na Slovensko. Otec spočiatku platil výživné 400 EUR mesačne pre dieťa, ale len do februára 2022. Potom neplatil výživné ani sčasti, dieťaťu neposkytuje ani vecné plnenia. S výchovou a výživou dieťaťa matke vôbec nepomáha. Otec o dieťa nejaví takmer žiadny záujem, naposledy spolu telefonovali vo februári 2022. Zdravotný stav matky aj maloletého dieťaťa je dobrý. Bývajú v sociálnom zariadení, za čo platia mesačne 156 EUR – podiel na každého je 78 EUR. Maloleté dieťa navštevuje škôlku, nemá také záujmy, ktoré by matka platila.
26. Pri určovaní výšky výživného povinného otca, súd vychádzal z nasledovných pomerov matky:
Matka je nemajetná, nemá inú vyživovaciu povinnosť. Jej zdravotný stav je dobrý. Platí bývanie pre seba a maloleté dieťa v sociálnom zariadení, v sume cca 156 EUR mesačne. V rozhodnej dobe bola zamestnaná v pracovnom pomere od septembra 2023 do marca 2024, s čistým priemerným príjmom cca 395,94 EUR. V súčasnosti pracuje ako upratovačka, s čistým príjmom od 200 – 300 EUR.
Matka poberá prídavky na dieťa 60 EUR.
Prídavok na dieťa je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva rodičovi či inej oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa. I keď povinnosť prispievať na výživu maloletých majú predovšetkým rodičia a vyplácanie prídavkov na deti nenahrádza plnenie tejto povinnosti, predsa len vyplácané rodinné prídavky (rodinné dávky, vyrovnávacie dávky alebo ich doplatok), môžu sčasti uhradiť odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Súd pri určovaní výšky výživného na maloleté dieťa musí preto prihliadať aj na to, do akej miery sú potreby maloletého hradené z takýchto zdrojov. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 19. marca 2018, sp. zn. 3 Cdo 88/2017).
Preto súd pri určovaní výšky výživného pre maloleté dieťa prihliadol na skutočnosť, že matka poberá prídavok na dieťa (aktuálne 60 EUR mesačne), ktorý ale nenahrádza plnenie vyživovacej povinnosti otcom, ale len sčasti môžu byť použité na úhradu odôvodnených výdavkov maloletého dieťaťa.
Matka si plní si vyživovaciu povinnosť aj osobnou starostlivosťou o maloleté dieťa, finančnými aj vecnými plneniami.
Súd pri určovaní výšky výživného pre maloleté dieťa z takto zistených pomerov matky vychádzal, z príjmov matky priemerne 500 EUR mesačne.
O maloleté dieťa sa matka dlhodobo stará. V starostlivosti o maloleté dieťa neboli zistené nedostatky.
27. Pri určovaní výšky výživného pre maloleté dieťa, súd vychádzal z príjmu otca, ktoré uviedla matka
- 1 700 EUR mesačne, ako príjem potencionálny a minimálny v Nemecku. Nebolo preukázané, že by otec mal inú vyživovaciu povinnosť, invaliditu alebo zníženú pracovnú schopnosť. Taktiež nebolo preukázané, že by vlastnil majetok.
Otec je v produktívnom veku a jeho povinnosťou zabezpečiť predovšetkým odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ktoré musí uprednostniť.
Ďalšie pomery otca sa súdu nepodarilo zistiť, keďže sa na pojednávanie nedostavil a nepredložil ani listiny, o ktoré ho súd žiadal.
Súd pri určení výšky výživného pre maloleté dieťa z týchto pomerov otca vychádzal, pričom zobral do úvahy, že výživné dieťaťu neposkytuje ani sčasti (finančne, vecnými plneniami), matke s výchovou a výživou dieťaťa nepomáha. O maloleté dieťa sa v zásade nezaujíma.
28. Odôvodnené výdavky pre maloleté dieťa súd ustálil najmä z výpovede matky, Maloleté dieťa je v predškolskom veku, jeho zdravotný stav je dobrý, s bežnými výdavkami. Nemá také záujmy, za ktoré by matka platila.
V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že nie všetky výdavky pre maloleté dieťa (len odôvodnené), sa dajú exaktne preukázať. Súd preto výdavky uvedené matkou sčasti korigoval, najmä porovnaním s bežnými výdavkami maloletých detí v danom predškolskom veku, s dobrým zdravotným stavom (vrátane primeraných voľnočasových aktivít), známych súdu z rozhodovacej činnosti v iných obdobných prípadoch a z praktických a životných skúseností.
29. Súd, na základe vykonaného dokazovania, ustálil priemerné odôvodnené potreby maloletého dieťaťa za celé posudzované obdobie (od 18. 10 2023 až do vyhlásenia tohto rozhodnutia) nasledovne: podiel na bývaní 78 EUR, poplatok v škôlke 25 EUR, strava v škôlke cca 50 EUR (podľa písomného vyjadrenia škôlky), strava doma 180 EUR, oblečenie, obuv 50 EUR, hygienické a iné základné potreby 20 EUR, lieky na bežné ochorenia 20 EUR, voľnočasové aktivity 30 EUR, spolu: cca 455 EUR.
Súd z takto ustálených priemerných a odôvodnených mesačných výdavkov pre maloleté dieťa, pri určení výšky výživného povinného otca vychádzal.
30. Súd, vychádzajúc zo zákonných kritérií pre určovanie výživného a vykonaného dokazovania dospel k záveru, že je v schopnostiach a možnostiach otca, prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 280 EUR mesačne, od podania návrhu, t. j. od 18. 10. 2023. Otec sa na celkovej sume odôvodnených priemerných výdavkom maloletého dieťaťa musí podieľať vyššou sumou, ako matka. Že otec je schopný plniť takúto výšku vyživovacej povinnosti, je možné vyvodiť aj z toho, že do februára 2022 platil dobrovoľne výživné 400 EUR mesačne. 31. Keďže súd určil vyživovaciu povinnosť otca od 18. 10. 2023, otec si neplnil vyživovaciu povinnosť ani sčasti (finančne ani relevantnými vecnými plneniami), vznikol otcovi dlh na výživnom za obdobie od 1. 11. 2023 do 30. 4. 2024 (spolu 6 mesiacov) v sume celkovo 1 680 EUR (6 mesiacov krát určené výživné 280 EUR mesačne). Za mesiac október 2023 vznikol otcovi dlh na výživnom v sume 121,33 EUR (280 EUR delené 30 dní krát 13 dní). Spolu otcovi vznikol dlh na výživnom od 18. 10. 2023 do 30. 4. 2024 v sume 1 801,33 EUR ( 1680 EUR plus 121,33 EUR). 32. Súd povolil otcovi splácať dlžné výživné v celkovej sume 1 801,33 EUR po 100 EUR mesačne, spolu s bežným výživným 280 EUR mesačne. Do zaplatenia celého dlžného výživného 1 801,33 EUR, teda otec bude platiť výživné k rukám matky maloletého dieťaťa sumu 380 EUR mesačne (280 EUR bežné výživné plus 100 EUR splátka dlžného výživného). Súd povolenie splátok odôvodňuje výškou určeného výživného, výškou priznaného nedoplatku na zameškanom výživnom a platobnou schopnosťou otca a pomermi oprávneného dieťaťa, ktorého výživa nebude ohrozená, aj keď nebude nedoplatok na výživnom uhradený jednou splátkou. Otec si musel byť vedomý toho, že výživné bude určené súdom, a preto sa na takúto situáciu mala v predstihu pripraviť.
Vyživovacia povinnosť voči maloletému dieťaťu vzniká na základe Zákona o rodiny, súd určuje výšku tejto povinnosti.
Ak si otec nebude plniť takto určenú vyživovaciu povinnosť (vrátane platenia dlžného výživného), stratí výhodu splátok dlžného výživného a dlžné výživné bude musieť zaplatiť jednorazovo.
33. V starostlivosti o maloleté dieťa neboli zistené nedostatky. Matka sa o dieťa dlhodobo osobne stará. Otec sa zdržiava v zahraničí, na neznámom mieste. S dieťaťom bol v nepravidelnom v telefonickom kontakte alebo do februára 2022. Odvtedy o maloleté dieťa nejaví záujem.
Preto súd maloleté dieťa zveril do osobnej starostlivosti matky. Týmto rozhodnutím bude zabezpečená stabilita a kontinuita výchovného prostredia a rešpektovaný najlepší záujem maloletého dieťaťa. Takúto úpravu navrhovala matka aj kolízna opatrovníčka.
34. Keďže rodičia majú rovnaké práva povinnosti k maloletému dieťaťu, mali by obidvaja rodičia maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Vzhľadom na to, že otec sa zdržiava dlhodobo na neznámom mieste, takéto rozhodnutie by mohlo matke spôsobiť pri realizácii práv a povinností vo vzťahu k maloletému dieťaťa až neriešiteľné komplikácie v bežnom živote. Preto je v záujme maloletého dieťaťa, aby ho zastupovala a spravovala jeho majetok len matka.
35. Súd neupravil styk otca s maloletým dieťaťom. Matka sa vyjadrila tak, že nebude brániť otcovi v styku s dieťaťom, ak o styk prejaví záujem. Súd umožnil rodičom sa na styku otca s dieťaťom dohodnúť, čo je najprirodzenejšia forma realizácie rodičovských práv.
36. Keďže súd týmto rozsudkom rozhodol vo veci samej, zrušil uznesenie Okresného súdu Žilina zo dňa 14. 11. 2023, sp. zn. 9P 217/2023, ktorým neodkladným opatrením dočasne zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky a určil výživné otca pre maloleté dieťa v sume 100 EUR mesačne.
37. Podľa § 49 ods. 1 CMP, účastník platí trovy konania, ktoré vznikli jemu a jeho zástupcovi, ak nejde o trovy konania, ktoré platí štát.
Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak CMP neustanovuje inak – generálne ustanovenie CMP.
Toto ustanovenie zdôrazňuje výnimočnosť uplatňovania nároku na náhradu trov konania v prípadoch, ak to zákon výslovne pripúšťa.
Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
Rozhodovanie o trovách konania v civilnom mimosporovom konaní nie je založené na zásade úspechu strán v konaní.
Len matka si uplatnila nárok na náhradu trov právneho zastúpenia 100 %.
V konaní neboli preukázané také okolnosti prípadu, ktoré by odôvodňovali priznanie na náhradu trov konania – uplatnenie moderačného práva súdu pri náhrade trov konania.
Súd poukazuje na to, že v týchto konaniach súd z úradnej povinnosti zisťuje skutočný stav veci a v konaní sa uplatňuje vyšetrovacia zásada. Návrh na začatie konania môže matke spísať aj príslušný ÚPSVaR, kde matke poskytnú a ďalšie poradenstvo. Preto nie je nevyhnutné, aby matka bolo v konaní zastúpená právnym zástupcom.
Preto súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, v súlade s ustanovením § 52 CMP.
38. Rozsudok o výživnom je predbežne vykonateľný (§ 44 CMP).
Otec je povinný prispievať na výživu maloletého dieťaťa podľa tohto rozhodnutia (platiť bežné výživné aj dlžné výživné), aj keď by proti nemu prípadne podal odvolanie (prípadne iný účastník konania).
39. Podľa § 44 CMP lehota na plnenie výživného plynie od doručenia tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné o d v o l a n i e, a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Žilina.
V odvolaní je potrebné:
· uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, spisová značka,
· označiť rozhodnutie, proti ktorému odvolanie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie musí byť podpísané.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde prvej inštancie a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.
Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Poučenie o spôsoboch výkonu tohto rozhodnutia (§ 120 CMP):
Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie (povinnosť zaplatiť peňažnú sumu – výživné, nedoplatok na výživnom), môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa § 46 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
Podľa ustanovenia § 63 ods. 1 Exekučného poriadku, ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať:
a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, b) prikázaním pohľadávky, c) predajom hnuteľných vecí, d) predajom cenných papierov, e) predajom nehnuteľnosti, f) predajom podniku, g) príkazom na zadržanie vodičského preukazu.
Podľa ustanovenia § 63 ods. 2 Exekučného poriadku, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie peňažnej pohľadávky, ktorá bez príslušenstva ku dňu doručenia návrhu na vykonanie exekúcie neprevyšuje 2 000 eur (ďalej len „drobné exekúcie“), nemožno exekúciu vykonať predajom nehnuteľnosti, v ktorej má povinný hlásený trvalý pobyt alebo prechodný pobyt podľa osobitného
predpisu; právo zriadiť exekučné záložné právo na nehnuteľnosť tým nie je dotknuté. Za drobnú exekúciu sa nepovažuje exekúcia na vymoženie pohľadávky na výživnom.
Podľa ustanovenia § 63 ods. 3 Exekučného poriadku, exekúciu predajom nehnuteľnosti, v ktorej má povinný prihlásený trvalý pobyt alebo prechodný pobyt podľa odseku 2, možno vykonať výnimočne na základe schválenia súdu, ak sú voči povinnému vedené viaceré exekúcie, v ktorých sa vymáhajú pohľadávky prevyšujúce v súhrne 2 000 eur a exekútor preukáže, že peňažná pohľadávka nemôže byť vymožená iným spôsobom. Návrh na schválenie predaja nehnuteľnosti podľa prvej vety môže podať exekútor, ktorý ako prvý v poradí na nehnuteľnosti zriadil exekučné záložné právo a na základe jeho písomného súhlasu aj exekútor, ktorého exekučné záložné právo bolo zriadené neskôr.
Podľa ustanovenia § 64 Exekučného poriadku, spôsob vykonania exekúcie určí exekútor, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 167 a 172). Spôsob vykonania exekúcie určí exekútor tak, aby bol primeraný vymáhanej povinnosti a aby hodnota zabezpečeného majetku povinného zodpovedala hodnote vymáhanej povinnosti.
V prípade rozhodnutia súdu (alebo výroku rozhodnutia), ktorým bola upravená starostlivosť o maloleté dieťa (najmä zverenie, styk, zastupovanie, správa majetku) alebo iná, ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu, môže osoba oprávnená z tohto rozhodnutia domáhať sa výkonu práv a povinností upravených vo vykonateľnom rozhodnutí súdu, a to návrhom na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 370 a nasl. CMP.