Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_11C-25-2021.pdf
PDF · 99.52 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/25/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci žalobcu: Bytové hospodárstvo Hlohovec, s.r.o., IČO: 36 235 130, Za poštou 7, 920 01 Hlohovec, zastúpený: JUDr. Róbert Spál, advokát, Paulínska 24, Trnava, proti žalovaným: 1. V. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XXX/X, K., 2. M. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XXX/X, K., o vypratanie nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
I. Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í vypratať byt č. XX, pozostávajúci z jednej miestnosti a príslušenstva o výmere XX,XX m2, nachádzajúci sa v K., na ulici E. na B. bytového domu súpisné číslo XXX, evidovaný T. úradom v K. - katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie K., postavený na parcele registra „. č. XXXX/X, a to do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca m á voči žalovaným v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 13.04.2021, doručenou súdu dňa 16.04.2021, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť vypratať byt č. XX, nachádzajúci sa na B. obytného domu so súpisným číslom XXX, v K., na ul. Z. orientačné číslo X, postaveného na parcele reg. „. č. XXXX/X v katastrálnom území K., okres K., obec K., zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, vedeného katastrálnym odborom T. úradu K. (ďalej len „predmetný byt“), a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, ako aj náhrady trov konania.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalobca (ako komisionár) na základe Komisionárskej zmluvy zo dňa 17.04.2013, ktorá nahradila podľa čl. VI ods. 4 tejto zmluvy Komisionársku zmluvu zo dňa 01.02.2000, vykonáva podľa čl. II. ods. 1, písm. a všetky práva a povinnosti prenajímateľa bytov v obytných domoch vo vlastníctve W. K. (komitenta). Podľa čl. II. ods. 2. výpočet obytných domov s nájomnými mestskými bytmi vo vlastníctve W. K. (komitenta) tvorí prílohu č. 1 a je neoddeliteľnou súčasťou Komisionárskej zmluvy. Podľa prílohy č. 1 Komisionárskej zmluvy vykonáva teda žalobca všetky práva a povinnosti prenajímateľa mestských nájomných bytov aj v objekte na Z. ulici, ktorý je v danej prílohe vyznačený pod poradovým číslom 8. Ide o nehnuteľnosť - obytný dom, súpisné číslo XXX, orientačné číslo X, obytný dom postavený na pozemku par. reg. „. číslo XXXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, evidovaný na LV č. XXXX, pre okres K., obec K., katastrálne územie K.. V obytnom dome sa nachádza XX bytových jednotiek. V zmysle platnej Komisionárskej zmluvy žalobca ako prenajímateľ uzatvoril so žalovanými v 1. a 2. rade ako nájomcami dňa 28.05.2014 nájomnú zmluvu, ktorej predmetom je nájom nehnuteľnosti - predmetného bytu. Nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú jeden rok od 01.06.2014 do 31.05.2015. Žalovaní si neplnili povinnosti vyplývajúce z nájomnej zmluvy a neplatili riadne a včas nájomné, resp. úhrady za užívanie bytu. Prenajímateľ im nepredĺžil nájomný vzťah. V zmysle ustanovenia § 710 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas,
zanikne tiež uplynutím tohto času. Ich dlh je v súčasnosti najmenej vo výške 208,78 eura. Žalobca dňa 10.04.2019 vyzval žalovaných k bezodkladnému vyprataniu a odovzdaniu bytu, pričom túto výzvu prevzali dňa 12.04.2019. Svoju povinnosť dobrovoľne nesplnili a byt neodovzdali. V súčasnosti tak žalovaní užívajú predmetný byt bez právneho titulu - platnej nájomnej zmluvy a bez plnenia akýchkoľvek peňažných povinností. S poukazom na skutočnosť, že žalobca vykonáva všetky práva a povinnosti prenajímateľa na základe komisionárskej zmluvy a s prihliadnutím na skutočnosť, že neexistuje žiadny právny titul, na základe ktorého by boli žalovaní oprávnení užívať predmetný byt, navrhuje žalobca vyhovieť žalobe.
3. Žalovaní v 1. a 2. rade sa k žalobe písomne vyjadrili v tom zmysle, že k bytu bola dňa XX.XX.XXXX uzatvorená medzi stranami Zmluva o nájme bytu č. XX. Zmluva o nájme bytu bola zo strany žalobcu vypovedaná dňa XX.XX.XXXX a bola doručená žalovaným dňa XX.XX.XXXX. Žalovaní v predmetnom byte, ktorý má byť vyprataný, bývajú dlhodobo, od roku XXXX. Zároveň žalovaní čelia nepriaznivej sociálnej situácií, ako aj závažnému nedostatku financií, čo im znemožňuje nájsť si akékoľvek iné bývanie, o čo sa pokúšali. Spolu so žalovanými v predmetnej nehnuteľnosti zároveň býva jedno maloleté dieťa - vo veku X rokov. Navyše je všeobecne známou skutočnosťou, že bytový dom, v ktorom sa nachádza byt, ktorý je predmetom žaloby, obývajú tie najslabšie a najviac znevýhodnené sociálne vrstvy obyvateľstva. Jedná sa o sociálne vylúčenú rómsku komunitu, ktorej členmi sú aj žalovaní. Je náramne zriedkavé, že sa obyvateľom tohto domu podarí nájsť ubytovanie v inom bytovom či rodinnom dome, či už z dôvodu chudoby, nedostatku ponuky na trhu s nehnuteľnosťami, či z dôvodu diskriminácie, ako aj nemožnosti nájsť si bývanie a zabezpečiť si prostriedky naň, v spojení s pretrvávajúcou pandémiou ochorenia Covid-19. Z uvedených dôvodov v prípade, že dôjde k vysťahovaniu žalovaných, stanú sa bezdomovcami bez možnosti akýmkoľvek spôsobom svoju situáciu ovplyvniť. Žalovaní nespochybňujú vlastnícke právo mesta K. k bytovému domu a bytu, avšak zároveň je potrebné zohľadniť to, že vlastnícke právo ako také nie je absolútne chráneným právom, ktorému ustupujú za každých okolností iné práva a právom chránené záujmy ďalších osôb. Je potrebné ho vykladať vo svetle ďalších právnych predpisov. K vlastníctvu sa totiž neviažu len práva, ale aj povinnosti. Žalovaní poukazovali na ustanovenia čl. 20 ods. 3 Ústavy SR, § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2 a § 4 ods. 3 zákona o obecnom zriadení. Konkrétnym prejavom regulácie vlastníckych práv v kontexte nájmu bytu, ako bol uzavretý medzi žalobcom a žalovanými, je potom predovšetkým § 712a a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú poskytovanie bytových náhrad. Za situácie, kde bola vypovedaná nájomná zmluva na základe § 711 ods. 1 písm. d), prichádza do úvahy hneď niekoľko bytových náhrad, na ktoré majú nájomcovia právo. Na základe uvedeného je podľa žalovaných jednoznačné, že majú právo na poskytnutie náhradného bytu v zmysle § 712a ods. 4 Občianskeho zákonníka, nakoľko sa starajú o maloleté dieťa. Žalovaným pritom zodpovedajúca forma bytovej náhrady nebola poskytnutá. Hmotnoprávne obmedzenie možností žalobcu resp. prenajímateľa po vypovedaní nájmu bytu sa domáhať vypratania nehnuteľnosti zakotvuje § 712c ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak tento zákon neustanovuje inak, nájomca nie je povinný vysťahovať sa z bytu a byt vypratať, kým nie je pre neho zabezpečená zodpovedajúca bytová náhrada. Žalobca sa preto domáha vypratania bytu v rozpore s hmotným právom, nakoľko žalovaným nájomcom zodpovedajúca forma bytovej náhrady nebola zabezpečená, a preto nie sú viazaní povinnosťou z bytu sa vysťahovať. Z uvedeného dôvodu podaná žaloba nemá oporu v subjektívnych právach a povinnostiach medzi žalobcom a žalovanými a z tohto dôvodu nie je možné vyhovieť žalobe, ktorú žalovaní preto žiadajú zamietnuť ako nedôvodnú. Ďalej je potrebné uviesť, že žalobca sa núteným vysťahovaním z mestského nájomného bytu dopúšťa porušenia ľudských práv, predovšetkým práva na súkromný a rodinný život podľa Čl. 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach, ako aj ochrany obydlia podľa Čl. 21 Ústavy SR. Nútené vysťahovanie porušuje ľudské práva a môže byť odôvodnené len v najvýnimočnejších prípadoch. Nútené vysťahovanie bez poskytnutia náhradného ubytovania by bolo v rozpore s Občianskym zákonníkom, Ústavou Slovenskej republiky, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Znamenalo by vážny zásah do ich práv na ochranu obydlia a rodinného života, ktorý za daných okolností nie je nevyhnutný ani primeraný. Je dôležité v tomto konaní brať do úvahy aj to, že vysťahovaním hrozí bezdomovectvo chudobnej sociálne znevýhodnenej rodine vrátane maloletých detí. Vzhľadom na uvedené žiadali žalovaní žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať žalovaným nárok na náhradu trov konania.
4. Žalobca ako dôkazy žalobca predložil Výpis z podnikového registra Obvodného súdu Bratislava 1 zo dňa 21.11.1991, Uznesenie Obvodného súdu Bratislava 1 zo dňa 04.01.1994, Výpis z uznesenia zo zasadnutia MsZ W. K. zo dňa 20.11.1998, Výpis z ORSR, Komisionársku zmluvu zo dňa 01.02.2000, Komisionársku zmluvu zo dňa 17.04.2013, Prílohu č. 1 ku komisionárskej zmluvy, Nájomnú zmluvu zo
dňa 28.05.2014, Sumárnu analýzu platieb, Výzvu na bezodkladné vypratanie a odovzdanie bytu zo dňa 10.04.2019, kópie doručeniek, rozsudok OS Trnava č.k. 13C/25/2021-43 zo dňa 23.08.2021.
5. Žalovaní v 1. a 2. rade ako dôkazy predložili fotografie a navrhli vykonať dokazovanie výsluchom strán sporu.
6. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobcom a žalovanými v 1. a 2. rade, pričom zistil nasledovný skutkový stav:
7. Z Komisionárskej zmluvy zo dňa 17.04.2013 v spojení s Prílohou č. 1 vyplýva, že žalobca ako komisionár je oprávnený vo vlastnom mene na účet W. K. ako komitenta vykonávať všetky práva a povinnosti prenajímateľa o.i. aj k predmetnému bytu. Z Nájomnej zmluvy zo dňa 28.05.2014 vyplýva, že bola uzavretá na dobu určitú od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX so žalovanými ako nájomcami. Z Výzvy na bezodkladné vypratanie a odovzdanie bytu zo dňa 10.04.2019, doručenej žalovaným dňa 12.04.2019, vyplýva, že ňou žalobca vyzýva žalovaných na bezodkladné vypratanie a odovzdanie predmetného bytu z dôvodu neplatnej nájomnej zmluvy a zároveň oznamuje nedoplatok z titulu bezdôvodného obohatenia.
8. Podľa Čl. 8 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
9. Podľa § 123 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
10. Podľa § 126 ods. 1 a 2 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. (1) Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba. (2)
11. Podľa § 663 OZ, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
12. Podľa § 685 ods. 1 OZ, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.
13. Podľa § 710 ods. 2 OZ, ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež uplynutím tohto času. Ustanovenie § 676 ods. 2 neplatí pre zánik nájmu bytu.
14. Podľa § 712a ods. 9 OZ, pri zániku nájmu dohodnutého na určitý čas nemá nájomca právo na bytovú náhradu. Osobitný zákon môže ustanoviť, kedy aj v týchto prípadoch má nájomca právo na bytovú náhradu. 5h)
15. Poznámka 5h) odkazuje na § 4 zákona č. 189/1992 Zb..
16. Podľa § 4 zákona č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhradami, pri zániku nájmu dohodnutého na dobu určitú nájomca nemá právo na bytovú náhradu,6) okrem prípadu, ak nájom bytu skončil pred uplynutím dohodnutej doby z dôvodu, že byt bez zavinenia nájomcu nie je možné ďalej užívať alebo ak ide o služobný byt alebo o byt osobitného určenia a nájomca pred jeho užívaním ukončil užívanie iného bytu.
17. Citované ustanovenie § 126 ods. 1 OZ v praxi dáva možnosť podania reivindikačnej žaloby, t.j. žaloby na vydanie veci (v prípade nehnuteľností žaloby na vypratanie). Základným predpokladom úspešnosti takejto žaloby je jednak preukázanie vlastníckeho práva žalobcu k nehnuteľnosti, ako aj neoprávnené užívanie nehnuteľnosti žalovanou stranou, čo spolu zakladá aktívnu legitimáciu žalobcu v spore s takýmto predmetom konania.
18. V konaní nebolo sporným, že vlastníkom predmetného bytu je Mesto Hlohovec, pričom žalobca na základe komisionárskej zmluvy vykonáva všetky práva a povinnosti prenajímateľa. Aktívna vecná legitimácia žalobcu v spore tak bola nepochybne daná, a túto žalovaní ani nenamietali.
19. Žalobca sa domáhal voči žalovaným v 1. a 2. rade vypratania predmetného bytu z dôvodu, že žalovaní užívajú byt bez právneho dôvodu, t.j. bez toho, aby bola so žalovanými uzavretá riadna nájomná zmluva, ktorá by oprávňovala žalovaných predmetný byt užívať po tom, ako pôvodná nájomná zmluva na byt, ktorá bola uzavretá na dobu určitú, ukončila svoju platnosť dňa 31.05.2015.
20. Hoci žalovaní vo vyjadrení k žalobe uviedli, že k bytu bola dňa XX.XX.XXXX uzatvorená medzi stranami Zmluva o nájme bytu č. XX, uvedené ničím nepreukázali, ani na preukázanie tohto tvrdenia nenavrhli žiaden dôkaz. Uvedené nevyplýva ani z Výzvy na bezodkladné vypratanie a odovzdanie bytu zo dňa 10.04.2019, ktorá bola doručená žalovaným dňa 12.04.2019, keď z výzvy je zrejmé, že nejde o výpoveď nájomnej zmluvy (ako nesprávne uvádzali žalovaní), ale o výzvu na vypratanie bytu z dôvodu jeho neoprávneného užívania bez nájomnej zmluvy.
21. Z uvedeného mal súd za preukázané, že žalovaní v 1. a 2. rade užívajú byt po skončení nájmu odo dňa 31.05.2015 bez uzavretej nájomnej zmluvy, t.j. bez právneho dôvodu. Ak aj žalovaní po skončení nájmu užívali byt bez právneho dôvodu, získavali tým bezdôvodné obohatenie (ktorého výška zodpovedá sumám vynakladaným v danom mieste a čase za užívanie obdobného bytu spravidla práve formou nájmu, a ktorú by nájomca za obvyklých okolností bol povinný plniť podľa nájomnej zmluvy), ktoré bezdôvodné obohatenie boli povinní žalobcovi vydať (ako to vyplýva aj z výzvy na vypratanie), avšak nedošlo tým automaticky k uzavretiu novej nájomnej zmluvy.
22. Súd mal za to, že ani prostredníctvom § 3 ods. 1 OZ nie je možné nevyhovieť požiadavke na vypratanie predmetného bytu, keďže žalovaní ani netvrdili, že existuje titul, ktorý by im svedčal k užívaniu predmetného bytu. S ohľadom na to, že uzavretie nájomnej zmluvy aj konkludentne je dvojstranný právny úkon, nemožno v danej veci vyvodiť právny záver, že vznikol medzi stranami sporu nájomný vzťah konkludentne, pričom uvedené žiadna zo strán ani netvrdila. V čase podania žaloby, ani v čase rozhodovania, nemali žalovaní v 1. a 2. rade uzavretú nájomnú zmluvu na predmetný byt, a teda nemali platný právny titul k bývaniu v predmetnom byte. Skutočnosť, že žalovaní v predmetnom byte bývajú dlhodobo od roku 2013, pričom sú v nepriaznivej sociálnej a finančnej situácií a majú maloleté dieťa, nie je dôvodom na nevyhovenie žalobe (viď napr. rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 25Co/75/2017-66 zo dňa 26.07.2017).
23. Skutkové tvrdenie žalovaných na pojednávaní ohľadom pristavenia kuchyne k jednej izbe bolo novým skutkovým tvrdením a neskoro predloženým prostriedkom procesnej obrany žalovaných (§ 153 ods. 2 v spojení s § 149 CSP), keď žalovaným nič nebránilo uviesť toto skutkové tvrdenie už v rámci písomného vyjadrenia (§ 153 ods. 1 CSP), a preto na neho súd neprihliadal. Naviac, žalobca na pojednávaní existenciu prístavby spochybnil, žalovaní však pred vyhlásením dokazovania za skončené žiaden dôkaz na preukázanie existencie prístavby ani neoznačili. Vyprataniu predmetného bytu by však nebránila ani tá okolnosť, že by prístavba kuchyne (podľa žalobcu bez súhlasu prenajímateľa a bez stavebného povolenia) skutočne existovala, keďže uvedené by nič nemenilo na vlastníckom práve k bytu.
24. Tvrdenia žalovaných o zlom stave predmetného bytu a o tom, že tam „nikto nič nedal“, v spojení s predloženými fotografiami, nie sú dôvodom na zamietnutie žaloby, ale naopak opodstatňujú žalovanými tvrdený zámer W. K. nehnuteľnosti zbúrať, keďže tieto preukázateľne nie sú vhodné na bývanie, ale sú v dezolátnom stave, ktorý ohrozuje obyvateľov aj okolie.
25. Vlastnícka žaloba podľa § 126 ods. 1 OZ je opodstatnená vtedy, ak žalobca preukáže, že je vlastníkom veci (alebo je oprávnený mať vec u seba - § 126 ods. 2 OZ), vydania ktorej sa od žalovanej strany domáha (v prípade nehnuteľnej veci ide o vypratanie), a že žalovaná strana vec užíva bez akéhokoľvek právneho dôvodu, teda neoprávnene. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaní užívajú nehnuteľnosť bez právneho dôvodu, v dôsledku čoho žalobca ako správca majetku vlastníka bytu má právo domáhať sa ukončenia neoprávnených zásahov žalovaných do vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti, a teda domáhať sa jej vypratania, a preto súd žalobe vo výroku I. vyhovel.
26. V súvislosti so žiadosťou žalovaných o poskytnutie bytovej náhrady, súd uvádza, že z dôvodu, že nájomný pomer bol uzavretý na dobu určitú a skončil dňa 31.05.2015, rozhodol súd tak, že uložil žalovaným povinnosť vypratať byt bez bytovej náhrady. Pri zániku nájmu bytu dohodnutého na určitý čas totiž nájomca v zásade nemá právo na bytovú náhradu (§ 712a ods. 9 OZ), pričom nebol daný dôvod bytovej náhrady ani podľa § 4 zákona č. 189/1992 Zb.. V konaní pritom nebolo preukázané, že by išlo o výpoveď nájomného vzťahu podľa § 711 ods. 1 písm. d) OZ (ako tvrdili žalovaní), keď uzavretie neskoršej nájomnej zmluvy žalovaní ničím nepreukázali, pričom ani z výzvy zo dňa 10.04.2019 nevyplýva, že by išlo o výpoveď nájomnej zmluvy, ale ide o výzvu na vypratanie bytu z dôvodu jeho neoprávneného užívania bez nájomnej zmluvy.
27. Vzhľadom na všetko vyššie uvedené, keďže žalovaní užívajú byt bez právneho dôvodu a zároveň podaná žaloba nie je v rozpore s dobrými mravmi, súd žalobe vyhovel a vo výroku I. rozsudku uložil žalovaným povinnosť predmetný byt vypratať, a to bez náhradného ubytovania, keďže nárok naň žalovaným nevznikol.
28. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, keďže by takéto dokazovanie nemohlo viesť k inému rozhodnutiu súdu a bolo by nadbytočným a nehospodárnym predlžovaním konania.
29. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
30. Súd žalovaným v 1. a 2. rade určil na splnenie povinnosti vypratať nehnuteľnosť v súlade s § 232 ods. 3 CSP primeranú dlhšiu lehotu 60 dní od právoplatnosti rozsudku, z dôvodu, že títo nemajú vyriešenú svoju bytovú otázku, pričom majú maloleté dieťa.
31. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
32. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
33. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
34. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (2)
35. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, čo v konečnom dôsledku znamená nárok žalobcu voči žalovaným v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 100%, o čom súd rozhodol vo výroku II. rozsudku. Neboli pritom tvrdené a súd ani sám nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 257 CSP), pre ktoré by žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovaným nemal priznať. O výške náhrady trov konania žalobcu bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).