Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24CoP-134-2021.pdf
PDF · 91.39 KB
Case nature
Subarea
24CoP/134/2021
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členiek senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Ingrid Kalinákovej, v právnej veci navrhovateľky Q. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. X, XXX XX O., toho času W. XX, právne zastúpenej JUDr. Zuzanou Komorovskou, advokátkou so sídlom Kuzmányho 57, Košice, proti manželovi V. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. X, XXX XX O., právne zastúpeného JUDr. Vladimírom Milasom, advokátom so sídlom Masarykova 13, Prešov, o rozvod manželstva a úprave výkonu rodičovských práv a povinností k mal. A. W., nar. XX.XX.XXXX a mal. A. W., nar. XX.XX.XXXX, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Mení uznesenie vo vzťahu k maloletej A. tak, že nariaďuje neodkladné opatrenie v tomto znení:
Matka je oprávnená stretávať sa s mal. A. každý párny týždeň kalendárneho roka v čase od piatka 17:00 hod. do nedele 17:00 hod..
Otec je povinný mal. A. na styk riadne pripraviť a v čase začatia styku ju odovzdať matke v mieste svojho bydliska. Po skončení styku si otec prevezme mal. A. od matky v mieste bydliska matky.
Nariadené neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatnosti konania vedeného na Okresnom súde Bardejov sp. zn. 4P/201/2019.
II. Potvrdzuje uznesenie v jeho prevyšujúcej časti.
odôvodnenie:
I. Predmet konania
1. V prebiehajúcom konaní o rozvod manželstva o úprave výkonu rodičovských práv a povinností sa matka podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala zverenia oboch mal. detí do svojej osobnej starostlivosti, za súčasného uloženia povinnosti otcovi prispievať na výživu mal. A. sumou 150,- eur a na výživu mal. A. sumou 120,- eur, a úpravy styku otca s mal. deťmi každý párny víkend v mesiaci v sobotu od 10.00 hod. do 18.00 hod a v nedeľu od 10.00 hod. do 18.00 hod..
II. Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Bardejov ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým uznesením návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
3. Rozhodnutie súd právne zdôvodnil ust. § 25 ods. 1 až 3, § 28, § 31 ods. 1, § 32 ods. 1, § 36 ods. 1, 4, 5, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej aj ako „zákon o rodine“), § 324, § 325 ods. 1, 2, § 329 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj ako „CSP“).
4. Súd zistil, že približne rok a pol existovala medzi rodičmi neformálna dohoda a na jej základe boli mal. deti vo faktickej striedavej starostlivosti. V posledných mesiacoch však došlo k zmene v správaní staršej dcéry A., ktorá sa prestala s matkou stýkať a začala ju odmietať. Za tejto situácie sa súdu javilo nanajvýš nevhodné zveriť mal. A. do osobnej starostlivosti matky. Dieťa takto vyjadruje svoj názor a matka by si skôr mala uvedomiť, prečo ju dieťa odmieta. A. už je vo veku 11 rokov, dokáže si vytvoriť pomerne stály a reálny názor na vzťah ich rodičov, ako aj na svoj vzťah k nim. Mal. A. je striedavo u matky a u otca, preto nie je dôvod meniť to, čo funguje. Rodičia by sa mali skôr snažiť udržať to, čo je v najlepšom záujme maloletej a to je obojstranná starostlivosť rodičov o ňu. Pre súd bolo zároveň nepochopiteľné, ako matka môže vôbec žiadať, aby súd upravil styk otca s dcérami na osem hodín za dva týždne a odôvodňovať to negatívnym správaním sa otca k matke. Takýto zásah by bol však možný iba vtedy, ak by bolo preukázané, že otec sa negatívne správa k deťom, čo sa nestalo. Je preto otázne, či matka sleduje najlepší záujem mal. detí alebo sa iba snaží takto riešiť svoj negatívny vzťah s manželom. Obidvaja rodičia mali po rozpade spoločnej domácnosti deti prakticky rovnako, s možnosťou vybudovať si vzťah k nim, bez ohľadu na faktický rozpad manželstva. Ak jedno dieťa nechce byť s matkou a druhé akceptuje striedavú starostlivosť, tak je to výsledkom správania sa oboch rodičov. Neznamená to však, že tento stav je nemenný a trvalý. Obaja rodičia robia chyby vo vzájomnej komunikácii, a to sa prenáša aj na deti, ktoré by mali byť chránené. Vyžaduje sa zmena komunikácie, smerujúca k väčšej tolerancii, ústretovosti, pomoci, potom budú aj vzťahy medzi matkou a staršou dcérou iné.
III. Obsah odvolania matky
5. Proti uzneseniu podala odvolanie matka, namietajúc negatívne ovplyvňovanie mal. detí zo strany otca. Ako zistila znalkyňa, dôvodom odmietania matky je obava mal. A., že pokiaľ bude chodiť aj k matke, ublíži tým otcovi, čo v žiadnom prípade nechce. To je neprijateľný motív pre dieťa, ktoré by vôbec nemalo pociťovať negatívny postoj rodičov k sebe navzájom. Matka nemôže ovplyvniť obavy maloletej o tom, že otec bude fajčiť a brať L.. V takom prípade je potrebné pôsobiť zo strany otca na maloletú. Otec však nerešpektuje odporúčania znalkyne ani psychológa, prítomného na cochemskom stretnutí, preto je dôvodné zasiahnuť a zamedziť takémuto správaniu otca. Považujúc návrh na nariadenie neodkladného opatrenia za legitímny, navrhla matka napadnuté uznesenie zmeniť a návrhu vyhovieť.
6. Ustanovený opatrovník sa okrem iného k odvolaniu vyjadril, že od cochemského stretnutia na súde prvej inštancie sa v rodine nič nezmenilo. Matka je s mal. A. každý deň v telefonickom kontakte, osobnému styku sa maloletá vyhýba. S maloletou od augusta 2020 pracuje detský psychológ Q.. F. X., tiež klinická psychologička V.. U. W.. Obidvaja rodičia sú síce spôsobilí postarať sa o mal. deti, no v súčasnosti nevedia spolu komunikovať, dohodnúť sa a spolupracovať pri starostlivosti o mal. deti. Zmena ich komunikácie a správania pred mal. deťmi by do budúcna určite vyriešila aj narušené vzťahy medzi mal. A. a matkou. U mal. A. striedavá osobná starostlivosť funguje a nie je preto dôvod na jej zverenie do osobnej starostlivosti matky. Napadnuté uznesenie navrhol ustanovený opatrovník potvrdiť ako vecne správne.
7. Podľa vyjadrenia otca matka fabuluje v konaní rodičovský konflikt, s cieľom obmedzenia styku otca s mal. deťmi. Svoju komunikáciu s matkou prezentuje otec ako slušnú, pozitívnu a obsahovo obmedzenú hlavne na potreby mal. detí. Prijal závery znaleckého posudku, aj keď s nimi nebol vnútorne stotožnený a zúčastňuje sa psychologického poradensko-terapeutického procesu. Tvrdenia o manipulácie mal. A. otec odmieta. Nie je v jeho záujme, aby sa dcéra nestretávala s matkou, chce, aby mal. deti boli v striedavej starostlivosti rodičov. Považuje za správne obnoviť vzťah maloletej s matkou spoločným postupom rodičov, pomocou pozitívnej komunikácie. Navrhovateľka v tomto smere neuvádza žiadne kroky, ktoré medzitým urobila alebo podnikla. Odvolanie matky navrhol otec zamietnuť a napadnuté uznesenie potvrdiť ako vecne správne.
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
8. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“) v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 2 ods. 1 CMP v spojení s ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj ako „CSP“) preskúmal napadnuté uznesenie podľa zásad uvedených v § 62 a nasl. CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a zistil, že odvolanie matky je sčasti dôvodné.
9. Podľa čl. 3 ods.1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
10. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
11. Keďže neodkladné opatrenie je možné nariadiť aj v prípadoch týkajúcich sa starostlivosti o maloleté deti za predpokladu, že pomery maloletého je nevyhnutné upraviť bezodkladne, odvolací súd skúmal aj záujem maloletého dieťaťa na nariadení navrhovaného neodkladného opatrenia, ktorý bude daný predovšetkým vtedy, ak tento záujem maloletého bude narušený alebo ohrozený v prípade absencie bezodkladnej úpravy jeho pomerov. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých je poskytnutie aj preventívnej ochrany ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením.
12. V každom konaní starostlivosti súdu o maloleté dieťa je prioritný záujem maloletého dieťaťa. Zákon o rodine a ani žiaden iný právny predpis presne nedefinuje pojem „záujem maloletého dieťaťa“. Obsah tohto pojmu je široký a je potrebné ho posudzovať vždy v kontexte špecifickosti konkrétneho prípadu s ohľadom na všetky okolnosti. Záujem maloletého dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri hľadaní konkrétneho najvhodnejšieho usporiadania vzťahov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom a tento záujem vyžaduje, aby sa na jeho výchove podieľali obaja rodičia, ktorí majú v živote maloletého dieťaťa bez pochybností nezastupiteľné postavenie (porovnaj nález Ústavného súdu Českej republiky vo veci II.ÚS 554/04).
13. Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, ich vzájomné vzťahy sú konfliktné, v súčasnosti prebieha v predmetnom prípade aj konanie vo veci samej o rozvod manželstva. Medzi rodičmi pomerne dlhé obdobie fungovala neformálna dohoda ohľadne striedavej starostlivosti o mal. deti, situácia posledných dní však priniesla zmenu, spočívajúcu v odmietaní matky zo strany mal. A.. Táto skutočnosť bola v konaní dostatočne preukázaná. Za dôkazný prostriedok smie na ten účel slúžiť vypracovaný znalecký posudok č. 1/2021 vyhotovený znalkyňou V.. J. B., znalcom z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých, poradenská psychológia. Zo súhrnu pozorovaní a psychodiagnostických metód bolo pri mal. A. konštatované znalcom, že k matke má rozporuplný vzťah, niekedy hovorí, že jej nechýba, neskôr hovorí, že matka sa o ňu zaujíma a sú ako najlepšie kamarátky.
14. Zo zisteného skutkového stavu veci je pre odvolací súd zrejmé, že maloletá A. zdanlivo odmieta k matke chodiť, pritom tento stav vylučuje ďalšie rešpektovanie dohody rodičov o výkone striedavej osobnej starostlivosti o mal. A.. Pre súdnu úpravu výkonu rodičovských práv a povinností je však nevyhnutné skúmať príčiny tohto nepriaznivého stavu. Ak sa totižto maloleté dieťa odmieta stretávať so svojim rodičom ako najbližšou vzťahovou osobou, významne sa tým ohrozuje rodina ako základná bunka spoločnosti. Odvolací súd v takom prípade považuje za svoju povinnosť nielen upraviť výkon
rodičovských práv a povinností, ktorý zohľadní súčasné vzťahy v rodine, ale tiež skúmať príčiny existujúcich negatívnych javov, s následnou snahou o reparáciu narušených vzťahov.
15. Vo vyššie naznačenej súvislosti je potrebné vrátiť sa k vypracovanému znaleckému posudku, kde sa maloletá A. pomerne detailne vyjadrila o jej vzťahu k matke. Napriek jej ambivalentným vyjadreniam je zrejmé, že odmietanie matky je reakciou na vzťahy medzi rodičmi a obavu maloletej o život a zdravie otca. Mal. A. vypozorovala, že otec po stretnutí s matkou fajčí a užíva lieky L., čo u maloletej vzbudzuje obavu o život otca, vyjadrenú jej slovami „Ja nechcem, aby tatik odišiel z tohto sveta“. Aj z tohto dôvodu chce byť maloletá len pri otcovi, aby sa pri jej odovzdávaní nemusel stretávať s matkou a preto sa zlostiť.
16. Z uvedeného je zrejmé, že mal. A. bola až príliš vtiahnutá do partnerského konfliktu svojich rodičov, s výrazne nepriaznivým dopadom tohto stavu na jej vlastnú psychickú pohodu, ktorá je základom pre jej zdravý duševný vývin, tiež sa deformoval vzťah maloletej A. s matkou, ktorý nie je viac odrazom ich vzájomných emocionálnych zážitkov. V rodine je nepochybne potrebné pracovať na obnovení narušených vzťahov, napokon s mal. A. už spolupracujú odborníci z oblasti psychológie. Zverenie maloletej do osobnej starostlivosti matky sa však odvolaciemu súdu javí ako príliš unáhlené riešenie, ktoré nedostatočne zohľadňuje citové a duševné rozpoloženie mal. A.. Tá je v súčasnosti v starostlivosti otca, s matkou sa odmieta osobne stýkať, v kontakte sú len telefonicky. Tak razantné vynútenie zmeny výchovného prostredia proti vôli maloletej smie len zhoršiť situáciu v rodine, kontraproduktívne sa prejaviť vo vzťahu maloletej s matkou a napokon najväčšmi len poškodiť psychickému stavu maloletej. V zhode so záverom súdu prvej inštancie považuje odvolací súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti za nedôvodný.
17. Uvažujúc však spôsobom od väčšieho k menšiemu (argumentum a maiore ad minus) návrh matky v sebe subsumuje návrh na úpravu jej styku s maloletou A.. Za výrazný nedostatok vo výchove pritom odvolací súd považuje absenciu osobného kontaktu maloletej s matkou. Zdanlivo správny model striedavej osobnej starostlivosti sa viac nerealizuje, pričom pravidelný telefonický kontakt smie byť alternatívou, no viac - menej len doplnkom osobného styku rodičia s dieťaťom, čo by štandardu rodičovského vzťahu. Súčasne existujúce prerušenie osobného kontaktu maloletej A. s matkou odvolací súd nepovažuje za vhodné. Maloletá by si totižto mala budovať vzťah s matkou na základe vlastnej empírie, nie akokoľvek skreslených okolností, stojacich mimo ich vzťahu matky a dcéry. Odvolací súd v tejto súvislosti naráža na závery znalca, ktorý u otca zistil priame či nepriame ovplyvňovanie mal. A. voči druhému rodičovi a týmto záverom nasvedčujú aj vyjadrenia maloletej.
18. Každopádne, do stretu sa dostáva právo dieťaťa na starostlivosť a rozvoj citových väzieb s obidvomi rodičmi, na druhej strane maloletá matku odmieta, preto určenie styku smie ohroziť jej duševný komfort. Odvolací súd preto nevolí v tejto situácii dominantný záujem, skôr hľadá medzi nimi prienik, aby dieťa bolo v osobnom kontakte s matkou, zároveň nebolo vystavené odlúčeniu od otca v rozsahu, vyvolávajúcom u dieťaťa zármutok či obavy. Vychádzajúc z týchto úvah, odvolací súd zvolil pravidelný styk mal. A. s matkou počas víkendov párneho týždňa kalendárneho roka. Jedná sa o akýsi minimálny štandard, u ktorého je žiadané, aby postupom času bol rozširovaný, podľa možností až na úroveň skôr fungujúcej striedavej starostlivosti rodičov. Jeho účelom je upraviť styk s nerezidentným rodičom súdnou cestou, z dôvodu vynútiteľnosti jeho plnenia, ale aj zmiernení obáv mal. A.. Tej treba vysvetliť, že to súd tak upravil styk, považujúc to nateraz za najlepšie riešenie situácie v jej rodine. Nie je to teda mal. A., ktorá by sa mala viniť z akýchkoľvek konfliktov, vznikajúcich medzi rodičmi v priebehu jej odovzdávania a preberania. Súdne rozhodnutie sa zároveň musí rešpektovať.
19. Spočiatku odvolací súd vyžaduje, aby víkendový styk mal. A. s matkou korešpondoval s intervalmi striedavej starostlivosti o mal. A.. Prítomnosť mal. A. počas styku jej staršej sestry s matkou je spôsobilá pozitívne pôsobiť na priebeh styku a tým aj na dosiahnutie účelu ním sledovaného, a teda obnovy a rozvoja vzťahov medzi mal. A. a jej matkou. Odvolací súd zároveň apeluje na rodičov, aby korigovali svoje správanie v prítomnosti mal. detí a nevťahovali ich do svojich konfliktov, ktoré už tak negatívne ovplyvnili život mal. detí. Osobitne sa odvolací súd obracia na otca, aby svojim správaním nevzbudzoval u maloletej A. obavy o jeho vlastný život, naopak maloletú pozitívne motivoval na styk s matkou. Nevyhnutná je komunikácia rodičov, ktorá chtiac či nechtiac musí byť priateľská a tak bude priateľský aj vzťah mal. A. s matkou.
20. V priebehu konania sa od súdu prvej inštancie vyžaduje, aby sám alebo v spolupráci s ustanoveným opatrovníkom monitoroval situáciu v rodine mal. A. a následne zhodnotil ochotu rodičov spolupracovať v rámci rozhodovania vo veci samej. Nepripúšťa sa akákoľvek forma vedomej alebo nevedomej manipulácie dieťaťom. Zistenie tejto skutočnosti totižto vylučuje bezpečnosť výchovného prostredia toho-ktorého rodiča a v praxi by to mohlo znamenať zákaz, resp. obmedzenie kontaktu dieťaťa s takýmto rodičom, a to aj proti vôli mal. dieťaťa.
21. Za daného stavu však odvolací súd, spoliehajúc sa na uvedomenie si svojej rodičovskej zodpovednosti u obidvoch rodičov, zmenil napadnuté uznesenie vo vzťahu k mal. A. spôsobom vyplývajúcim z výroku I. tohto uznesenia.
22. U mal. A. bolo zistené, že striedavá osobná starostlivosť rodičov je modelom, fungujúcim na základe neformálnej dohody rodičov, ktorá je dodržiavaná, čo odvolací súd kvituje. V rozhodnutí súdu prvej inštancie, ani v priebehu odvolacieho konania nezistil odvolací súd dôvod nariadiť neodkladné opatrenie v zmysle podaného návrhu matky a ten považuje v tejto časti za nedôvodný. Dôležitá je stabilita výchovného prostredia a starostlivosť poskytovaná dieťaťu zo strany obidvoch rodičov. Keďže toto je u mal. A. splnené, návrh matky je potrebné zamietnuť, a teda napadnuté uznesenie v tejto časti potvrdiť postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP.
23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).