Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_42Ek-1144-2021.pdf
PDF · 86.1 KB
Case nature
Subarea
42Ek/1144/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava-Petržalka, IČO: 35937874, proti povinnému: I.. Y.Q. J., M.: XX.X.XXXX, Q. XXXX/X, XXX XX R. P., IČO: 47877898, o vymoženie 120,38 EUR s príslušenstvom, vykonávanej u súdneho exekútora: JUDr. Lucia Baničová, so sídlom exekútorského úradu B.S. Timravy 1, 917 01 Trnava, IČO: 37926179 pod spisovou značkou 382EX 317/21, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 16.04.2021 domáhal od povinného vymoženia sumy celkom 120,38 EUR na základe vykonateľného exekučného titulu - Výkaz nedoplatkov vydaný Všeobecnou zdravotnou poisťovňou č. 2002037917 zo dňa 27.06.2020.
2. Súd na základe vyššie uvedeného návrhu na vykonanie exekúcie vydal dňa 04.05.2021 poverenie na vykonanie exekúcie súdnej exekútorke - JUDr. Lucii Baničovej, so sídlom exekútorského úradu B.S. Timravy 1, 917 01 Trnava, IČO: 37926179, ktorá vedie exekúciu pod sp.zn 382EX 317/21. Súdna exekútorka zaslala povinnému upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 06.05.2021, ktoré bolo doručené povinnému do vlastných rúk dňa 12.05.2021.
3. Dňa 28.05.2021 doručil povinný súdnej exekútorke písomné podanie zo dňa 21.05.2021 označené ako „Návrh na zastavenie exekúcie - EX382EX 317/21 zo dňa 16.04.2021“. V predmetnom písomnom podaní povinný uvádza, že dňa 13.10. 2020 došlo k zaplateniu pohľadávky vo výške 120,38 Eur, avšak so zle zadaným variabilným symbolom, v dôsledku čoho bola takto poukázaná platba oprávneným evidovaná medzi nepriradenými platbami. Povinný má za to, že v dôsledku tejto skutočnosti došlo dňa 04.05.2021 k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie. Na záver povinný uvádza, že vzhľadom na vyššie uvedené, ako aj na úspešné zosúladenie faktického stavu s oprávneným navrhuje exekúciu zastaviť. Povinný ako prílohu predložil potvrdenie o uhradených platbách a návratku.
4. Spolu s návrhom na zastavenie exekúcie súdny exekútor predložil súdu aj vyjadrenie oprávneného zo dňa 10.06.2021, v ktorom uviedol, že so zastavením exekúcie nesúhlasí z dôvodu, že úhrada povinného zo dňa 13.10.2020 bola vykonaná v nesprávnej výške a pod nesprávnym variabilným symbolom. Oprávnený ďalej uvádza, že túto platbu nevedel identifikovať a dňa 26.03.2021 zaslal povinnému špecifikáciu, na ktorú povinný nereagoval. Na záver oprávnený uvádza, že úhrada bola korigovaná až po osobnej návšteve pobočky povinného dňa 12.05.2021, a to po začatí exekučného konania EX 317/2021. Oprávnený uvádza, že oznámenie o úhrade pohľadávky v sume 120,38 Eur zaslal dňa 17.05.2021.
5. Súdny exekútor k návrhu povinného na zastavenie exekúcie nevyjadril.
6. S poukazom na ust § 61k ods. 1 Exekučného poriadku: „Súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a. po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b. exekučný titul bol zrušený, c. je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d. sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.“
7. S poukazom na ust § 61k ods. 2 Exekučného poriadku: „Povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.“
8. S poukazom na ust § 61k ods. 5 Exekučného poriadku: „Návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.“
9. S poukazom na ust § 61l ods. 1 Exekučného poriadku: „O návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný účinok, rozhoduje súd prednostne.“
10. S poukazom na ust § 61l ods. 2 Exekučného poriadku: „Na prejednanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je potrebné nariaďovať pojednávanie. Pred rozhodnutím môže súd nariadiť vypočutie určitej osoby.“
11. S poukazom na ust § 61l ods. 3 Exekučného poriadku: „Ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.“
12. Cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladom vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, a ktorý povinný dobrovoľne nesplnil.
13. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného, ktorého účelom je zastavenie exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu zákon umožňuje povinnému brániť sa proti nedôvodne začatej a neprípustnej exekúcii a v prípade jeho uplatnenia vzniká povinnosť súdu preskúmať oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie s prihliadnutím na všetky skutočnosti uvádzané povinným, a s ktorými zákon spája zastavenie exekúcie. Z uvedeného dôvodu musí byť návrh na zastavenie exekúcie náležite odôvodnený. Dôkazné bremeno spadá na ťarchu povinného, ktorý okrem povinnosti tvrdenia je povinný súdu predložiť všetky dôkazy, ktoré by jeho tvrdenia potvrdili.
14. Z hľadiska času podania návrhu na zastavenie exekúcie rozlišujeme návrh na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom a bez odkladného účinku. Len odôvodnený návrh na zastavenie exekúcie podaný do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie má odkladný účinok. Argumentum a contrario neodôvodnený návrh, hoci podaný v lehote 15 dní, nemá odkladný účinok. Povinný musí uplatniť všetky skutočnosti, ktoré sú mu známe. Neskôr podané návrhy môžu obsahovať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí 15-dňovej lehoty. Ďalšie podané návrhy musia obsahovať opäť len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu. Výnimku predstavujú skutočnosti, ktoré nemohli povinní bez vlastnej viny uplatniť skôr. Neskôr podaný návrh na zastavenie exekúcie už nemá odkladný účinok.
15. Po preskúmaní písomných podaní súdneho exekútora, povinného a oprávneného súd konštatuje, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie v zákonom stanovenej lehote.
16. Súd musí exekúciu zastaviť, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhané nároku (ust. § 61k ods. písm. a/ Exekučného poriadku). Pod okolnosťami, ktoré spôsobujú zánik vymáhaného nároku, je potrebné rozumieť rôzne právne skutočnosti upravené v hmotnoprávnych predpisoch, ktorých právnym následkom je zánik práva priznaného exekučným titulom. Ide o napr. splnenie dlhu, započítanie, dohodu o zániku záväzku a iné. Musí ísť však o splnenie dlhu, ktoré nastalo až po vydaní exekučného konania a mimo rámca vykonávania exekúcie, t.j. ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Ak dôjde k splneniu po podaní návrhu na vykonanie exekúcie, návrh bol podaný dôvodne a teda nie je daný dôvod na zastavenie podľa ust. § 61k ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku.
17. Súd musí exekúciu zastaviť, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu (ust. § 61k ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku). Ide o generálne ustanovenie, ktoré exekučný súd aplikuje v prípadoch kedy exekúcia nemôže byť vedená pre určité dôvody, pričom však nejde o zánik práva priznaného exekučným titulom, zrušenie exekučného titulu alebo dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné. Ide najmä o dôvody, ktoré vyplývajú buď priamo z ustanovení Exekučného poriadku alebo iných právnych predpisov. Dôvodom na zastavenie exekúcie je napr. to, že rozhodnutie, na podklade ktorého sa vedie exekúcia nie je formálne alebo materiálne vykonateľné, pričom súd sa o tejto skutočnosti dozvedel až po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie. Okolnosťou, ktorá bráni vymáhateľnosti nároku, a teda je dôvodom na zastavenie exekúcie je taktiež premlčanie judikovaného práva, ak povinný vzniesol námietku premlčania. Ďalším dôvodom, ktorý bráni vymáhateľnosti nároku je neúčinnosť exekučného titulu. Ide o vlastnosť, ktorá nespôsobuje zrušenie exekučného titulu ale spôsobuje, že exekučný titul nemôže byť podkladom pre nútený výkon. Ide o skutočnosti, ktoré nastali až po vydaní exekučného titulu na základe zákona alebo rozhodnutia. Neúčinným sa môže rozhodnutie predložené ako exekučný titul stať napr. v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty, počas ktorej bolo možné takéto rozhodnutie vykonať. Dôvodom, ktorý bráni vymáhateľnosti nároku je aj rozpor Exekučného poriadku s verejným poriadkom.
18. Súd uvádza, že exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie §61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia byť v ňom uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.
19. Podkladom na vykonanie exekúcie bol Výkaz nedoplatkov vydaný Všeobecnou zdravotnou poisťovňou č. 2002037917 zo dňa 27.06.2020.
20. Súd sa oboznámil s písomnými podaniami oprávneného a povinného a má za to, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie relevantným spôsobom nepreukázal okolnosti či skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé obsahovo naplniť niektorý z dôvodov, ktoré Exekučný poriadok v ust. § 61k vyžaduje ako predpoklad na zastavenie exekúcie súdom, a ktoré by osvedčovali skutočnosť, že predmetná pohľadávka bola uhradená pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Je povinnosťou povinného svoje tvrdenia uvedené v návrhu na zastavenie exekúcie relevantným spôsobom preukázať. Nie je povinnosťou súdu alebo súdneho exekútora zaobstarávať si dôkazy na podporu tvrdení povinného.
21. Súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že povinný až po podaní návrhu na vykonanie exekúcie preukázal oprávnenému, že úhrada, ktorú realizoval dňa 13.10.2020 bola úhrada Výkazu nedoplatkov č. 2002037917 zo dňa 27.06.2020 vydaného Všeobecnou zdravotnou poisťovňou. Súd má ďalej za preukázané, že úhrada povinného zo dňa 13.10.2020 bola vykonaná pod nesprávnym variabilným symbolom a oprávnený svojim podaním zo dňa 26.03.2021 vyzval povinného na špecifikáciu uhradených
platieb z dôvodu, že podľa variabilných, alebo špecifických symbolov nevedel oprávnený určiť, ktoré obdobie chcel povinný uhradiť.
22. Súd má z listinných dôkazov taktiež preukázané, že oprávnený vyzval povinného, že v prípade nešpecifikácie predmetných platieb, budú tieto platby pripárované na najstaršie neuhradené obdobie daného roku, v ktorom bola platba uhradená. Z priložených listinných dôkazov taktiež vyplýva, že platiteľ poistného správne zadaným špecifickým symbolom určuje obdobie, za ktoré predmetnú platbu uhrádza. .
23. Súd taktiež k danej veci uvádza, že ak ide o plnenia, ktoré boli uskutočnené ohľadom vymáhaného nároku pred doručením upovedomenia o začatí exekúcie povinnému, oprávnený o nich musí bezodkladne informovať exekútora.
24. K tvrdeniu povinného, že dlžná suma bol uhradená súd uvádza, že z priloženého potvrdenia povinného o úhrade nie je zrozumiteľné, čoho sa predmetná úhrada týka a variabilný a špecifický symbol nie sú správne uvedené. Súd uvádza, že platba bola správne priradená až po doručení návrhu na vykonanie exekúcie a je v kompetencii súdneho exekútora zaevidovať úhradu vymáhaného nároku.
25. Súd uvádza, že oznámenie o úhrade pohľadávky vo výške 120,38 Eur zaslal oprávnený súdnemu exekútorovi dňa 17.05.2021 K danej veci súd uvádza, že sa jedná o návrh oprávneného na zastavenie exekúcie v časti a je v kompetencii súdneho exekútora podľa §61n ods.1 písm b) Exekučného poriadku exekúciu v predmetnej časti zastaviť. Súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie v súlade s návrhom na vykonanie exekúcie.
26. Súd sa oboznámil s písomnými podaniami oprávneného a povinného a má za to, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie relevantným spôsobom nepreukázal okolnosti či skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé obsahovo naplniť niektorý z dôvodov, ktoré Exekučný poriadok v ust. § 61k vyžaduje ako predpoklad na zastavenie exekúcie súdom.
27. Vzhľadom na skutočnosť, že súd pri rozhodovaní o návrhu na zastavenie exekúcie nezistil žiadny z dôvodov na zastavenie exekúcie a teda exekúcia sa má vykonať na základe právoplatných a vykonateľných exekučných titulov, preto súd v súlade s § 61l ods. 3 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie povinného zamietol.
28. Podľa § 199 ods. 1 Exekučného poriadku: „Trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.“
29. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku: „Trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.“
30. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku: „Oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.“
31. Podľa § 13a ods. 2 písm. b) Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, (ďalej len“ vyhl.č. 655/2004 Z.z.“): „Odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby, ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.“
32. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil, a ktoré by pri riadnom priebehu konania. Pri návrhu na zastavenie exekúcie je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či a
pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska mal úspech. Ustanovenie o náhrade trov konania, nie je obmedzené len na určité konania. Platí preto pre každé konanie. Keďže súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, povinný nemá nárok na náhradu trov konania a oprávnený si v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie ďalšie trovy konania neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.