Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_6S-24-2018.pdf
PDF · 101.71 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/24/2018
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kotoru a členov senátu JUDr. Tatiany Sabadošovej a JUDr. Pavla Tkáča, vo veci žalobcu: Okresný prokurátor Okresnej prokuratúry Trebišov, proti žalovanému: Mesto Trebišov, o správnej žalobe o preskúmania zákonnosti uznesenia Mestského zastupiteľstva Trebišov č. 92/2015 zo dňa 05.10.2015, takto
rozhodol:
I./ Z r u š u j e uznesenie Mestského zastupiteľstva v Trebišove č. 92/2015 zo dňa 05.10.2015 v časti pod bodom A/ ods. 1. bod 1.2., ods. 2 písm. a) a d).
II./ Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 19.02.2018 domáhal zrušenia uznesenia Mestského zastupiteľstva v Trebišove č. 92/2015 zo dňa 05.10.2015 v časti pod bodom A/ odsek 1. bod 1.2. odsek 2 písmeno a), d). Poukazoval na to, že Mestské zastupiteľstvo v Trebišove na rokovaní dňa 05.10.2015 prijalo uznesenie č. 92/2015, ktorým schválilo pod bodom A/ ods. 1 Dodatok č. 2 k Štatútu Mesta Trebišov bod 1.2. odsek 2 písmeno a), d) v tomto znení: „1.2. V § 12 odsek 2 znie: 2. Mestskému zastupiteľstvu sú okrem veci správy mesta uvedených vo všeobecne záväzných právnych predpisoch, respektíve v odseku 1, vyhradené na rozhodovanie aj tieto veci správy mesta: a) Obstarávanie (nákup alebo zhotovenie) dlhodobého majetku a technické zhodnotenie (modernizácia alebo rekonštrukcia) dlhodobého majetku, d) Verejné obstarávania, ktorých predpokladaná hodnota zákazky presiahne 20 000 Eur v cene bez dane z pridanej hodnoty.“
2. Mal za to, že prijatím uznesenia č. 92/2015 z 05.10.2015 pod bodom A/ odsek 1 bod 1.2. odsek 2 písmeno a), d) bol porušený zákon. Dával do pozornosti ustanovenia zákona o obecnom zriadení, konkrétne § 11 ods. 4, ako aj § 9 ods. 2 zákona o majetku obcí, § 1 ods. 1 a § 13 ods. 1 o obecnom zriadení. Uviedol, že z komentára k zákonu o obecnom zriadení je zrejmé, že toto ustanovenie je jedným zo základných kľúčov pre určenie kompetencie orgánov obce. Citovaná norma znamená, že kompetencia starostu obce je vymedzená negatívne a vo vzťahu k obecnému zastupiteľstvu nie je daná alternatívne, ak teda určitú právomoc nezveruje zákon alebo štatút obce explicitne do právomoci obecného zastupiteľstva.
3. Doplnil, že verejné obstarávanie je upravené zákonom č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní v znení neskorších predpisov (ďalej „ZVO“), pričom dával do pozornosti jednotlivé ustanovenia tohto zákona (§ 1 ods. 1, § 2 ods. 1 a § 7 ods. 1 písm. b/). Základné povinnosti obstarávateľa a verejného obstarávateľa sú obsiahnuté v § 10 ZVO. Pravidlami verejného obstarávania sú upravené konkrétne postupy zadávania zákaziek, koncesií a uplatňovanie súťaže návrhov s cieľom umožniť, aby sa verejné obstarávanie uskutočňovalo čo najracionálnejším, najtransparentnejším a najspravodlivejším
spôsobom v prostredí čestnej hospodárskej súťaže. Obstarávateľ a verejný obstarávateľ je povinný pri zadávaní zákaziek, koncesií a súťaže návrhov postupovať podľa ZVO. Verejné obstarávanie je procesom súkromnoprávnej povahy ako kontraktácia, t. j. procesom uzatvárania zmlúv.
4. Ustanovenia platného zákona vytvárajú predpoklady (nezakazujú) upraviť prostredníctvom vnútorných predpisov verejného obstarávateľa vlastné pravidlá zadávania zákaziek - ale len v takom rozsahu, aby boli rešpektované zákonné a kompetenčné hranice a z hľadiska dodržania princípu hospodárnosti, efektívnosti, účinnosti a účelnosti splnené podmienky primeranosti vynakladania finančných prostriedkov na obstaranie požadovaného predmetu zákazky, najmä vo vzťahu k jeho kvalite a cene.
5. Zdôraznil, že mestské zastupiteľstvo daným uznesením schválilo oprávnenie rozhodovať vo veciach obstarávania a verejného obstarávania, čím si uzurpovalo oprávnenia, ktoré sú nad rámec zákona o obecnom zriadení, zákona o majetku obcí a nemajú oporu ani v ZVO a nevyplývajú zo žiadneho právneho predpisu platného v Slovenskej republike. Pritom je treba mať na zreteli, že verejným obstarávateľom je obec, respektíve mesto a osobou oprávnenou konať za verejného obstarávateľa je starosta, v tomto konkrétnom prípade primátor mesta. Napriek tomu, že kompetencie obecného zastupiteľstva sú v § 11 ods. 4 zákona o obecnom zriadení vymenované demonštratívne, kompetencie ustanovené pod písmenom a) nemožno rozširovať, a to ani „per analogiam“. Analógia sa používa pritom tam, kde je medzera v zákone a jej použitie prichádza do úvahy, ak určitý vzťah nie je konkrétne upravený právnou normou. Použitie analógie zákona však predpokladá, že existuje právna norma, ktorá sa na daný skutkový stav aspoň z časti vzťahuje alebo upravuje podobné vzťahy. Použitie analógie rozšírením právomoci mestského zastupiteľstva v danej veci však z ustanovenia § 11 ods. 4 písm. a) zákona o obecnom zriadení a v iných vyššie citovaných zákonných ustanovení vyvodiť nemožno. Preto možno konštatovať, že uznesenie Mestského zastupiteľstva v Trebišove č. 92/2015 z 05.10.2015, ktorým pod bodom A/ odsek 1 schválilo Dodatok č. 2 k Štatútu mesta Trebišov bod 1.2. odsek 2 písmeno a), d) je nezákonné.
6. Žalobca ďalej uviedol, že proti danému uzneseniu mestského zastupiteľstva v uvedených častiach bol podaný protest prokurátora podľa § 21 ods. 1 písm. a) bod 4 a § 26 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (Protest prokurátora sp. zn. Pd 184/17/8811-2 zo dňa 16.10.2017). Mestské zastupiteľstvo v Trebišove však na zasadnutí 11.12.2017 prijalo uznesenie č. 122/2017, ktorý nevyhovelo protestu prokurátora pod sp. zn. Pd 184/17/8811-2 zo dňa 16.10.2017 z dôvodu nevysporiadania sa protestu s ustanovením § 13 ods. 4 písmeno e) zákona o obecnom zriadení. Žalobca (zrejme žalovaný) o nevyhovení protestu prokurátora informoval Okresnú prokuratúru listom sp. zn. 14198/2017/2-MGa z 22.12.2017. Oznámenie o nevyhovení bolo doručené elektronickou poštou 27.12.2017 a prostredníctvom pošty dňa 27.12.2017. Keďže Mestské zastupiteľstvo Trebišov nevyhovelo protestu prokurátora, nezrušilo ním napadnuté časti uznesenia č. 92/2015 z 05.10.2015, žiadal, aby súd jeho žalobe vyhovel.
7. Žalovaný, Mesto Trebišov, podaním zo dňa 05.04.2018 k podanej správnej žalobe uviedol, že vo veci preskúmania zákonnosti uznesenia č. 92/2015 schváleného Mestským zastupiteľstvom v Trebišove došlo k rozporu v názore na zákonnosť tohto uznesenia medzi orgánmi mesta, a to primátora mesta na strane jednej a mestského zastupiteľstva na strane druhej. Podnetom vo veci konania prokuratúry, ako to vyplýva z administratívneho spisu, bol práve primátor mesta Trebišov a preto sa primátor stotožnil s protestom prokuratúry, ktorý predchádzal podaniu žaloby zo strany okresného prokurátora. S obsahom podnetu, ako aj s obsahom protestu prokurátora, sa stotožňuje aj v tomto štádiu konania. Mestské zastupiteľstvo v Trebišove naopak uznesením č. 122/2017 odmietlo vyhovieť protestu prokurátora práve preto, že sa nestotožnilo s odôvodnením protestu.
8. Žalobca podaním zo dňa 04.05.2018 k vyjadreniu žalovaného uviedol, že prokurátorka Okresnej prokuratúry Trebišov na základe podnetu primátora mesta Trebišov po preskúmaní písomností vzťahujúcich sa na vec, podala 16.10.2017 protest prokurátora č. Pd 184/17/8811-2 proti uzneseniu Mestského zastupiteľstva Trebišov č. 92/2015 z 05.10.2015, ktorým pod bodom A/ odsek 1 schválilo Dodatok č. 2 k Štatútu mesta Trebišov bod 1.2. odsek 2, ktorým si vyhradilo oprávnenie na rozhodovanie veci správy mesta pod bodom A/ Obstarávanie dlhodobého majetku a technické zhodnotenie dlhodobého majetku, pod bodom D/ (Verejné obstarávania), v ktorých predpokladaná hodnota zákazky presiahne 20 000 Eur v cene bez DPH, lebo ním bol porušený § 11 ods. 4 zákona č. 369/1990 Zb.
o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a § 9 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov. Mestské zastupiteľstvo Trebišov na rokovaní 11.12.2017 schválilo uznesenie č. 122/2017, ktorým protestu prokurátora nevyhovelo z dôvodu, že sa prokurátor v proteste nevysporiadal s ustanovením § 13 ods. 4 písm. e) zákona o obecnom zriadení. Preto bola podaná žaloba podľa § 45 ods. 3, v spojitosti s § 348 a nasl. Správneho súdneho poriadku.
9. K námietkam primátora mesta Trebišov obsiahnutých vo vyjadrení uviedol, že sú zdôvodnené v predmetnej žalobe. Na dôvodoch žaloby trval a podotkol, že mestskému zastupiteľstvu žiadny zákon nezveril právomoc rozhodovať vo veci správy mesta o obstarávaní dlhodobého majetku a technického zhodnotenia dlhodobého majetku a o verejnom obstarávaní. Ak teda určitú právomoc nezveruje zákon do právomoci mestského zastupiteľstva, je daná kompetencia starostu, v danom prípade primátora mesta.
10. V liste, adresovanom zo strany mesta Trebišov zo dňa 22.12.2017 Okresnej prokuratúre Trebišov, bolo okresnej prokuratúre oznámené, že listom zo dňa 16.10.2017 pod sp. zn. Pd 184/17/8811-2 im bol doručený protest prokurátora proti uzneseniu Mestského zastupiteľstva v Trebišove (ďalej aj „MSZ“) č. 92/2015. Na základe tohto protestu primátor mesta Trebišov predložil na zasadnutie zastupiteľstva materiál, obsahom ktorého bol návrh na zrušenie uznesenia MSZ v Trebišove č. 92/2015 pre jeho nezákonnosť v zmysle protestu okresnej prokuratúry. Poslanci MSZ v Trebišove sa však nestotožnili s obsahom protestu a predložili poslanecký návrh, ktorým protestu prokurátora nevyhoveli. Mesto Trebišov v prílohe listu predložilo uznesenie MSZ v Trebišove č. 122/2017 zo dňa 11.12.2017.
11. Z uznesenia č. 122/2017 Mestského zastupiteľstva v Trebišove z 11. zasadnutia zo dňa 11.12.2017 k bodu č. 20, predmetom ktorého bol protest prokurátora Okresnej prokuratúry Trebišov, bolo rozhodnuté, že mestské zastupiteľstvo v Trebišove nevyhovuje protestu prokurátora Okresnej prokuratúry v Trebišove sp. zn. Pd 184/17/8811-2 zo dňa 16.10.2017 z dôvodu nevysporiadania sa protestu s ustanovením § 13 ods. 4 písm. e) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.
12. Z Uznesenia č. 92/2015 Mestského zastupiteľstva v Trebišove zo 6. zasadnutia zo dňa 05.10.2015 vyplýva, že k bodu č. 4, označenom „Rozpočtové opatrenie č. 2 zmeny rozpočtu Mesta Trebišov na rok 2015“ Mestského zastupiteľstvo v Trebišove po A/ schvaľuje bod 1 Dodatok č. 2 k Štatútu Mesta Trebišov v tomto znení: 1.1. v § 12 ods. 1 sa vypúšťa písmeno p) 1.2. v § 12 ods. 2 znie: 2. Mestskému zastupiteľstvu sú okrem vecí správy mesta uvedených vo všeobecne záväzných právnych predpisoch, resp. v odseku 1 vyhradené na rozhodovanie aj tieto veci správy mesta: a) Obstarávanie (nákup alebo zhotovenie) dlhodobého majetku a technické zhodnotenie (modernizácia alebo rekonštrukcia) dlhodobého majetku, b) projekty neobsiahnuté v písmene a), ak na ich financovanie alebo spolufinancovanie budú použité nenávratné finančné prostriedky, granty, dotácie a iné externé zdroje príjmov, c) žiadosti o nenávratné finančné príspevky, granty, dotácie a iné externé zdroje príjmov, d) verejné obstarávania, v ktorých predpokladaná hodnota zákazky presiahne 20 000 Eur v cene bez dane z pridanej hodnoty. Bod 2. rozpočtové opatrenie č. 2 zmeny rozpočtu Mesta Trebišov na rok 2015, a to: Príjmová časť 16 014,14 tis. Eur Výdavková časť 15 909,42 tis. Eur B/ ukladá Mestskému úradu v Trebišove zabezpečiť zmenu rozpočtu mesta na rok 2015 podľa jednotlivých položiek T:31/12/2015 Z: prednosta MSÚ.
13. Z protestu prokurátora podľa § 21 ods. 1 písmeno a) bod 4 a § 26 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov zo dňa 16.10.2017 adresovanom zo strany Okresnej prokuratúry Trebišov Mestskému zastupiteľstvu Mesta Trebišov pod sp. zn. Pd 184/17/8811-2 súd zistil, že okresná prokuratúra podáva protest prokurátora proti uzneseniu Mestského zastupiteľstva v Trebišove č. 92/2015 z 05.10.2015, v časti pod bodom A/ odsek 1. bod 1.2. odsek 2 písmeno a), d). Poukazovala na to, že Mestské zastupiteľstvo v Trebišove na rokovaní 05.10.2015 prijalo uznesenie č.
92/2015, ktorým pod bodom A/ odsek 1 schválilo Dodatok č. 2 k Štatútu mesta Trebišov bod 1.2. odsek 2 v tomto znení: Mestskému zastupiteľstvu sú okrem vecí správy mesta uvedení vo všeobecne záväzných právnych predpisoch, respektíve v odseku 1, vyhradené na rozhodovanie aj tieto veci správy mesta: a) Obstarávanie (nákup alebo zhotovenie) dlhodobého majetku a technické zhodnotenie (modernizácia alebo rekonštrukcia) dlhodobého majetku, b) Verejné obstarávania, v ktorých predpokladaná hodnota zákazky presiahne 20 000 Eur v cene bez dane z pridanej hodnoty.
14. Okresná prokuratúra navrhla v lehote 60 dní od jeho doručenia napadnuté uznesenie zrušiť ako nezákonné, lebo ním bol porušený § 11 ods. 4 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o obecnom zriadení“), § 9 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o majetku obcí“).
15. V odôvodnení Okresná prokuratúra Trebišov uvádza rovnaké argumenty, ako sú uvedené v správnej žalobe zo dňa 19.02.2018. Zároveň okresná prokuratúra konštatovala, že mestské zastupiteľstvo si týmto uznesením uzurpovalo oprávnenia, ktoré sú nad rámec zákona o obecnom zriadení, zákona o majetku obcí a nemajú oporu ani v ZVO (zákon o verejnom obstarávaní) a nevyplývajú zo žiadneho právneho predpisu platného v Slovenskej republike. S poukazom na v proteste uvedené faktické a právne skutočnosti konštatovala, že uznesenie Mestského zastupiteľstva v Trebišove č. 92/2015 z 05.10.2015, ktorý pod bodom A/ odsek 1 schválilo Dodatok č. 2 k Štatútu mesta Trebišov bod 1.2. odsek 2 písmeno a) a d) je nezákonné a preto je protest prokuratúra dôvodne podaný.
16. Z vyjadrenia mestského zastupiteľstva mesta Trebišov k správnej žalobe sp. zn. 6S/24/2018-58, urobené podaním zo dňa 17.06.2021, súd zistil, že mestské zastupiteľstvo mesta Trebišov sa vyjadrilo k podanej správnej žalobe v podobe uznesenia č. 353/2021 zo dňa 14.06.2021, z ktorého obsahu vyplýva, že berie na vedomie žalobu žalobcu: Okresnej prokuratúry Trebišov proti žalovanému: Mesto Trebišov, o preskúmanie uznesenia Mestského zastupiteľstva v Trebišove č. 92/2015 zo dňa 05.10.2015, vedenej na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 6S/24/2018.
17. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení (ďalej „zákon o obecnom zriadení“), Obecné zastupiteľstvo je zastupiteľský zbor obce zložený z poslancov zvolených v priamych voľbách obyvateľmi obce na štyri roky. Volebné pravidlá upravuje osobitný predpis. Funkčné obdobie obecného zastupiteľstva sa končí zložením sľubu poslancov novozvoleného obecného zastupiteľstva.
18. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, Obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä je mu vyhradené a) určovať zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce a s majetkom štátu, ktorý užíva, schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa tohto majetku a kontrolovať hospodárenie s ním, b) schvaľovať rozpočet obce a jeho zmeny, kontrolovať jeho čerpanie a schvaľovať záverečný účet obce, vyhlásiť dobrovoľnú zbierku a ustanoviť jej podmienky, schvaľovať emisiu komunálnych dlhopisov, schvaľovať zmluvu uzavretú podľa § 20 ods. 1, rozhodovať o prijatí úveru alebo pôžičky, o prevzatí záruky za poskytnutie návratnej finančnej výpomoci zo štátneho rozpočtu; v rozsahu určenom zastupiteľstvom môže zmeny rozpočtu vykonávať starosta, c) schvaľovať územný plán obce alebo jej časti a koncepcie rozvoja jednotlivých oblastí života obce, d) rozhodovať o zavedení a zrušení miestnej dane a ukladať miestny poplatok, e) určovať náležitosti miestnej dane alebo miestneho poplatku, f) vyhlasovať miestne referendum o najdôležitejších otázkach života a rozvoja obce a zvolávať zhromaždenie obyvateľov obce, g) uznášať sa na nariadeniach, h) schvaľovať dohody o medzinárodnej spolupráci a členstvo obce v medzinárodnom združení podľa § 21 ods. 1, i) určiť plat starostu podľa osobitného zákona a určiť najneskôr 90 dní pred voľbami na celé funkčné obdobie rozsah výkonu funkcie starostu; zmeniť počas funkčného obdobia na návrh starostu rozsah výkonu jeho funkcie, j) voliť a odvolávať hlavného kontrolóra obce (ďalej len „hlavný kontrolór“), určiť rozsah výkonu funkcie hlavného kontrolóra a jeho plat, schvaľovať odmenu hlavnému kontrolórovi, k) schvaľovať štatút obce, rokovací poriadok obecného zastupiteľstva a zásady odmeňovania poslancov,
l) zriaďovať, zrušovať a kontrolovať rozpočtové a príspevkové organizácie obce a na návrh starostu vymenúvať a odvolávať ich vedúcich (riaditeľov), zakladať a zrušovať obchodné spoločnosti a iné právnické osoby a schvaľovať zástupcov obce do ich štatutárnych a kontrolných orgánov, ako aj schvaľovať majetkovú účasť obce v právnickej osobe, m) schvaľovať združovanie obecných prostriedkov a činností a účasť v združeniach, ako aj zriadenie spoločného regionálneho alebo záujmového fondu, n) zriaďovať a zrušovať orgány potrebné na samosprávu obce a určovať náplň ich práce, o) udeľovať čestné občianstvo obce, obecné vyznamenania a ceny, p) ustanoviť erb obce, vlajku obce, pečať obce, prípadne znelku obce, q) vydávať súhlas s pričlenením obce podľa § 2aa ods. 1.
19. Podľa § 13 ods. 1 zákona o obecnom zriadení, Predstaviteľom obce a najvyšším výkonným orgánom obce je starosta. Funkcia starostu je verejná funkcia. Funkčné obdobie starostu sa skončí zložením sľubu novozvoleného starostu. Spôsob voľby starostu upravuje osobitný zákon.
20. Podľa § 13 ods. 5 zákona o obecnom zriadení, Starosta je štatutárnym orgánom obce. Starosta môže rozhodovaním o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy písomne poveriť zamestnanca obce. Poverený zamestnanec obce rozhoduje v mene obce v rozsahu vymedzenom v písomnom poverení.
21. Podľa § 348 Správneho súdneho poriadku, Žalobca sa môže žalobou domáhať zrušenia uznesenia zastupiteľstva, ak jeho obsahom alebo postupom pri jeho prijatí bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis.
22. Podľa § 350 Správneho súdneho poriadku, Žalobcom je prokurátor, ktorého protestu proti uzneseniu zastupiteľstva nebolo vyhovené. Pod nevyhovením protestu prokurátora sa rozumie nezrušenie uznesenia zastupiteľstva alebo jeho napadnutej časti, prípadne nevykonanie zmeny uznesenia zastupiteľstva alebo jeho napadnutej časti v lehote podľa osobitného predpisu.
23. Podľa § 351 Správneho súdneho poriadku, Žalovaným je obec, mesto, mestská časť alebo samosprávny kraj, ktorého zastupiteľstvo prijalo napadnuté uznesenie.
24. Podľa § 352 Správneho súdneho poriadku, Správna žaloba musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov, odkedy žalovaný písomne oznámil prokurátorovi, že jeho protestu proti uzneseniu zastupiteľstva nebolo vyhovené.
25. Podľa § 354 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, Ak má správny súd za to, že došlo k stretu záujmov medzi štatutárnym orgánom žalovaného a zastupiteľstvom, vyžiada si vyjadrenie k žalobe aj od zastupiteľstva. Výzve správneho súdu je zastupiteľstvo povinné vyhovieť do dvoch mesiacov. Vyjadrenie podáva zastupiteľstvo v podobe prijatého uznesenia.
26. Podľa § 356 ods. 3 Správneho súdneho poriadku, Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby, uznesením zruší napadnuté uznesenie zastupiteľstva. Vo výroku uvedie označenie žalovaného a číslo a deň vydania zrušeného napadnutého uznesenia.
27. Správny súd v plnom rozsahu poukazuje na samotný obsah protestu prokurátora voči predmetnému uzneseniu mestského zastupiteľstva, ktorý je obsiahnutý aj v dôvodoch podanej správnej žaloby. Správny súd zdôrazňuje, že mestskému zastupiteľstvu nie je zákonom dovolené obmedzovať kompetenciu primátora ako štatutárneho orgánu mesta v majetkovoprávnych vzťahoch, ktorá mu vyplýva z ustanovenia § 13 ods. 5 zákona o obecnom zriadení, a teda ani vo veciach obstarávania a ani verejného obstarávania. Tým, že si Mestské zastupiteľstvo v Trebišove vyhradilo predmetným uznesením vykonávanie pôsobnosti ako sú uvedené v napadnutej časti uznesenie Mestského zastupiteľstva v Trebišove č. 92/2015 zo dňa 05.10.2015 v časti pod bodom A/ ods. 1. bod 1.2., ods. 2 písm. a) a d) postupovalo tak v rozpore s § 13 ods. 5 zákona o obecnom zriadení. Preto v rozpore s citovaným ustanovením odňalo časť právomoci primátora, ktoré mu vyplývajú z jeho postavenia štatutárneho orgánu mesta. Správny súd preto procesným postupom podľa § 356 ods. 3 SSP na základe zistenia dôvodnosti žaloby uznesením zrušil napadnuté uznesenie mestského zastupiteľstva v jeho časti tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
28. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. c) SSP, podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie bolo začaté na základe žaloby prokurátora.
29. Rozhodnutie senát Krajského súdu v Košiciach prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v platnom znení).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).