Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2CoCsp-49-2021.pdf
PDF · 95.6 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoCsp/49/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zast. Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 53 255 739, proti žalovanému W.M. X., nar. XX.X.XXXX, bytom Č. T. U., W. X, o zaplatenie 468,91 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 40Csp/77/2019-104 z 18.11.2020 Okresného súdu Košice II
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice II (ďalej len ,,súd prvej inštancie“ alebo ,,súd“) rozsudkom zamietol žalobu a žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania.
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 468,91 € s prísl. a náhrady trov konania. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu, Consumer Finance Holding, a.s., dňa 2.8.2007 uzatvoril so žalovaným Zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku v celkovej sume 40.740,- Sk (1352,32 €), pričom bolo dohodnuté, že žalovaný zaplatí akontáciu v sume 12.228 Sk (405,90 €) a zvyšok pôžičky splatí v 36 splátkach vo výške 792 Sk (26,29 €). Na predmetnú pôžičku žalovaný uhradil celkovo sumu 642,51 €, z čoho 405,90 € uhradil ako akontáciu. Ďalej však dlh riadne a včas nesplácal, čím porušil svoju povinnosť podľa zmluvy. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 8.3.2012 Consumer Finance Holding, a.s., ako postupca, postúpila pohľadávku voči žalovanému na žalobcu, ako postupníka. Žalobca si v konaní uplatnil len sumu nesplatenej istiny a k tomu prislúchajúcemu úroku z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy od 14.11.2012. Žalovanému sa nepodarilo žalobu s jej prílohami doručiť do vlastných rúk, súd prvej inštancie preto postupoval v súlade s § 116 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“) tak, že oznámenie o podaní žaloby zverejnil na úradnej tabuli ako aj webovej stránke tamojšieho súdu.
3. Súd prvej inštancie vec na vec aplikoval ustanovenia § 52, § 54a, § 100 ods. 1, ods. 2, § 101, § 103, § 879v Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,OZ“) a § 497 Obchodného zákonníka. Zmluvu o pôžičke posudzoval, vzhľadom na postavenie subjektov pri jej uzatváraní, ako zmluvu spotrebiteľskú. Keďže žaloba bola na súd podaná dňa 21.3.2019, teda po nadobudnutí účinnosti zák. č. 343/2018, ktorým bolo doplnené ustanovenia § 54a OZ, bolo jeho povinnosťou ex offo preskúmať nárok žalobcu z hľadiska jeho možného premlčania. Uviedol, že konečná splatnosť úveru bola stanovená na deň 20.8.2010, a zároveň skonštatoval, že zosplatnenie úveru pred termínom konečnej splatnosti nebolo
tvrdené ani preukázané. Z uvedeného potom vyplynulo, že v poradí posledná splátka úveru bola splatná 20.8.2010 a k jej premlčaniu došlo dňa 20.8.2013. K premlčaniu skorších splátok došlo ešte skôr. V závere preto skonštatoval, že vzhľadom na dátum podania žaloby (21.3.2019) je nutné nárok uplatnený žalobcom považovať za premlčaný, ktorého vymáhaniu bráni § 54a OZ, preto ho v súdnom konaní nemožno priznať. Podotkol, že na pojednávaní uskutočnenom dňa 18.11.2020 strany sporu navrhli súdu schváliť zmier, podľa ktorého by sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalovanú sumu v mesačných splátkach po 20 €. Súd prvej inštancie však súdny zmier v navrhovanom znení neschválil pre jeho rozpor so všeobecnými právnymi predpismi, keďže predmetom konania je premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré nemožno v súlade s § 54a OZ vymáhať. O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), tak, že síce úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy v konaní nevznikli.
4. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/ a h/ CSP. Bol toho názoru, že aplikáciou ustanovenia § 54a OZ došlo k značnému narušeniu princípov právneho štátu, porušeniu zákazu diskriminácie podľa čl. 12 ods. 1 a ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ,,Ústava“) a čl. 3 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len ,,Listina“), porušeniu ochrany pred svojvoľným zásahom štátnej moci zakotvenej v čl. 13 ods. 4 Ústavy, narušeniu práva na majetok a ochranu vlastníckeho práva podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy, čl. 11 ods. 1 Listiny a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, porušeniu práva na prístup k nezávislému a nestrannému súdu podľa čl. 46 Ústavy, čl. 36 ods. 1 Listiny a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a k porušeniu zásady rovnosti účastníkov súdneho konania garantovanej čl. 47 ods. 3 ústavy a čl. 37 Listiny. Poukázal na skutočnosť, že ustanovenie § 54a OZ vykazuje obdobný zásah do Ústavou garantovaného práva na súdnu ochranu, ako vykazovalo ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, ktoré bolo nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,Ústavný súd SR“) sp. zn. PL. ÚS 11/2016 vyslovené za protiústavné, kedy Ústavný súd dospel k záveru, že uvedené ustanovenie nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy. Citoval aj odôvodnenie tohto nálezu. Ďalej argumentoval, že ustanovenie § 54a OZ vykazuje zhodné znaky protiústavnosti ako ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa, keď rovnako zvýhodňuje spotrebiteľa ako dlžníka, keď inak nestranný súd je z úradnej povinnosti povinný prihliadať na premlčanie práva, na ktoré inak prihliada len na námietku dlžníka, pričom takáto ochrana jednej zo strán sporu je v rozpore s princípom nestrannosti súdu, a teda aj s princípom právneho štátu. Žalobca v tejto súvislosti dal do pozornosti aj skutočnosť, že Okresný súd Martin dospel k záveru, že uvedená právna úprava následkov premlčania práva a prihliadania naň, v zmysle aktuálneho znenia § 54a OZ, nie je v súlade s čl. 47 ods. 3, čl. 46 ods. 1, čl. 20 ods. 1 a čl. 1 ods. 1 Ústavy, preto dňa 30.7.2020 podal na Ústavný súd SR návrh na začatie konania o súlade § 54a OZ s Ústavou. Konanie je vedené pod evidenčným číslom spisu 1730/2020. Žalobca sa preto nestotožnil s postupom vo veci konajúceho súdu, ktorý aj napriek tomu, že ku dňu vydania napadnutého rozsudku sa vedie konanie o súlade § 54a OZ s Ústavou, toto ustanovenie na vec aplikoval a v dôsledku toho žalobu zamietol. Žiadal preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prípadne, aby odvolací súd konanie prerušil až do momentu rozhodnutia Ústavného súdu o súlade resp. nesúlade § 54a OZ s Ústavou. Zároveň si uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konania.
5. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že so žalobcom by sa chcel dohodnúť na podmienkach úhrady dlhu za účelom nepokračovania v súdnom spore.
6. Ďalšie vyjadrenia neboli v odvolacom konaní podané.
7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) posúdil odvolanie žalobcu ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods.1 písm. b/a h/ CSP) pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
8. Rozsudok bol verejne vyhláseny´ dňa 9.9.2021 o 10.15 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie Krajského súdu v Košiciach, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli riadne zverejnené v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP.
9. Žalobca v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/ a h/ CSP, t.j. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
10. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.
11. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je naplnený v prípade keď na zistený skutkový stav súd neaplikoval príslušnú právnu normu, aplikoval nesprávnu normu, obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval alebo správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval.
12. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a tomu predchádzajúcemu procesného postupu súdu prvej inštancie dospel k záveru, že odvolacie dôvody uplatnené žalobcom neboli naplnené. Súd prvej inštancie zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver a premlčanie nároku žalobcu správne právne posúdil, pričom rozsudok aj náležite v zmysle § 220 CSP odôvodnil. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Zistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie a prijaté skutkové a právne závery sú zrozumiteľne odôvodnené. Odvolací súd nezistil ani pochybenia v procesnom postupe súdu prvej inštancie porušujúce procesné práva strán alebo právo na spravodlivý proces, ani žiadnu z procesných vád konania, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
13. Dôvody rozsudku sú podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje. Odvolacie námietky žalovaného nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.
14. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
15. Na zdôraznenie správnosti odvolací súd uvádza nasledovné: Žalobca v odvolaní namietal aplikáciu ustanovenia § 54a OZ pre jeho údajnú protiústavnosť. Ako aj sám žalobca v odvolaní uviedol, o súlade predmetného ustanovenia s Ústavou sa viedlo konanie podľa čl. 125 Ústavy na Ústavnom súde SR. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 5/2021 zo dňa 12.5.2021, ktorým návrh Okresného súdu Martin na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a/ Ústavy Slovenskej republiky o súlade ustanovenia § 54a prvej vety OZ s Ústavou Slovenskej republiky odmietol ako podaný zjavne neoprávnenou osobou podľa § 56 ods. 2 písm. e/ zákona o ústavnom súde. Ustanovenie § 54a OZ nebolo vyslovené ako nesúladné s Ústavou SR, je platné a účinné, a na jeho základe premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a nemožno ho v súdnom konaní priznať. Odvolací súd preto nezistil dôvod na prerušenie konania, a má za to že procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý konanie neprerušil ale vo veci rozhodol, nemožno považovať za nesprávny prípadne porušujúci právo na spravodlivý proces.
16. Ustanovenie § 54a OZ je reakciou zákonodarcu na vyhlásenie § 5b zák. č. 250/2007 z. z. za nesúladné s Ústavou SR. Toto ustanovenie bolo vyhlásené za nesúladné s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR nálezom sp. zn. PL. ÚS 11/2016 zo 7. februára 2018. V ustanovení § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. boli neprimerane oslabované procesné práva dodávateľa tým, že rozhodujúci orgán (najmä súd) bol ex offo povinný prihliadať na premlčanie či iné oslabenie nároku dodávateľa voči spotrebiteľovi, čo narúšalo princíp rovnosti strán sporu do takej miery, že bolo
porušené právo na spravodlivý súdny proces ako celok. Rovnako nebola zachovaná rovnosť medzi dlžníkom spotrebiteľom a dlžníkom nespotrebiteľom. Zákonodarca na predmetný nález ÚS SR reagoval novelizáciou Občianskeho zákonníka zákonom č. 343/2018 Z. z. s účinnosťou od 5. decembra 2018, ktorou bolo do Občianskeho zákonníka doplnené predmetné ustanovenie. Na rozdiel od ustanovenia § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. neprichádza k oslabeniu procesného postavenia dodávateľa, ale právo (resp. iba nárok, ako časť subjektívneho práva) sa oslabuje vo sfére hmotnoprávnej, pritom však nie je podstatný subjekt zmluvného vzťahu (môže ale i nemusí ísť o spotrebiteľa, ale povaha zmluvného vzťahu (spotrebiteľská zmluva). Na základe ust. § 54a OZ po márnom uplynutí premlčacej lehoty právo nemožno vymáhať, pričom na túto skutočnosť musí súd alebo iný konajúci orgán (napr. rozhodcovský súd) prihliadnuť aj bez námietky. V prípadoch spotrebiteľských právnych vzťahov sa nárok po uplynutí premlčacej lehoty neoslabuje (ako tomu býva pri klasickom premlčaní), ale priamo zaniká. Na rozdiel od preklúzie však nezaniká subjektívne právo ako celok. Naďalej je možné, aby dlžník plnil veriteľovi dobrovoľne, pričom takéto plnenie nebude zakladať bezdôvodné obohatenie.
17. Odvolací súd v súvislosti s námietkou žalobcu, že ust. § 54 OZ vykazuje obdobné znaky protiústavnosti poukazuje na bod. 30 odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 5/2021, v ktorom Ústavný súd nad rámec výroku tohto uznesenia skonštatoval, že: ,,...na rozdiel od skoršej právnej úpravy, ktorej sa týka už označený nález ústavného súdu (č. k. PL. ÚS 11/2016 z 9. novembra 2016), je normatívny model napádanej úpravy symetrický, nerozlišuje teda medzi spotrebiteľom a dodávateľom. Právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť, a to bez ohľadu na okolnosť, či ide o právo na strane dodávateľa alebo spotrebiteľa. Akákoľvek hypotetická kvantifikácia takých prípadov je pre podstatu posúdenia veci irelevantná.“
18. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny v súlade s § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
19. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a úspešnému žalovanému žiadne preukázateľne vynaložené trovy odvolacieho konania nevznikli.
20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).