Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_8Sa-21-2021.pdf
PDF · 157.65 KB
Case nature
Area
Subarea
8Sa/21/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci žalobcu: M. A., nar. XX.XX.XXXX, štátny príslušník F., trvale bytom J. oblasť, E. rajón, A. Z. F. XXX, F., č. cestovného dokladu : Y XXX, právne zastúpený: JUDr. Peter Schmidl, advokát, so sídlom Záhorácka 11/A, Malacky, proti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, so sídlom Krížna 44, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Č. p. PPZ-HCP- BA2-2021/065927-006 zo dňa 25.01.2021, takto
rozhodol:
I. Rozhodnutie žalovaného Č. p.: PPZ-HCP-BA2-2021/065927-006 zo dňa 25.01.2021 ako aj rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru, Paulínska 13, Trnava, Č.p.: PPZ-HCP- BA9-120-014/2020-AV zo dňa 10.11.2020 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.
odôvodnenie:
I.
Priebeh administratívneho konania 1. Podľa úradného záznamu Prezídia Policajného zboru Úradu hraničnej a cudzineckej polície (ďalej aj „PPZ ÚHCP“) Trnava zo dňa 10.11.2020, bola dňa 17.09.2020 spolu s Inšpektorátom práce Nitra a inými zložkami policajného zboru, vykonaná bezpečnostno-represívna akcia, zameraná na kontrolu dodržiavania povinností pre cudzincov, podľa zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov (ďalej aj „ZoPC“) a na zisťovanie nelegálnej práce na stavbe chodníka pri cintoríne v obci Sekule, kde boli pri vykonávaní pracovnej činnosti kontrolovaní cudzí štátni príslušníci. Z predložených cestovných pasov a dokladov o pobyte bolo zistené, že ide o ukrajinských štátnych príslušníkov, z ktorých dvaja vykonávali podnikateľskú činnosť bez zapísania obchodnej spoločnosti do obchodného registra SR a jeden pri podávaní žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania uviedol nepravdivé, neúplné alebo zavádzajúce údaje. Dňa 10.11.2020 v čase o 11.30 hod. boli v zmysle ust. § 79 ods. 1 ZoPC predvedení na OCP PZ Trnava na vykonávanie administratívnych úkonov. 2. Žalobca svojim podpisom na listine „Poučenie osoby pri použití oprávnenia predviesť cudzinca podľa § 79 zák. č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov“ potvrdil, že dňa 10.11.2020 o 13.40 hod. bol poučený v zmysle obsahu tohto poučenia, ktorému porozumel. Poučenie súčasne ako tlmočník podpísal aj p. Z. R., ktorý ako vyplýva z administratívneho spisu, bol prítomný aj pri ďalších úkonoch orgánu verejnej správy prvého stupňa. 3. Podľa Informácie/úradného záznamu Inšpektorátu práce Nitra zo dňa 10.11.2020, vykonali inšpektori v rámci inšpekcie práce zameranej na kontrolu dodržiavania zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, dňa 10.11.2020 v čase od 08:30 do 15:05 hod., kontrolu fyzických osôb, nachádzajúcich sa na pracovisku „areál cintorína,“ Cintorínska ul., Sekule, spoločnosti ABMI s. r. o., Doležalova 15, Bratislava, IČO: 52
331 709. Jednou z kontrolovaných osôb bol aj žalobca. V úradnom zázname je tiež uvedené: „Z doposiaľ zistených skutočností, charakterizujúcich činnosť a situáciu kontrolovaných fyzických osôb, z ich odpovedí, ktoré uviedli kontrolované fyzické osoby do zápisníc spísaných dňa 10.11.2020 na kontrolovanom pracovisku „areál cintorína,“ Cintorínska ul., Sekule a z informácií uvedených v zápisnici o podaní informácie Zamestnávateľom, ktorá bola spísaná na oddelení Cudzineckej polície v Trnave vyplýva, že zamestnávateľom kontrolovaných fyzických osôb je kontrolovaný subjekt ABMI s. r. o., Doležalova 15, 821 04 Bratislava - mestská časť Ružinov, čím bol preukázaný výkon závislej práce dňa 10.11.2020 uvedených kontrolovaných fyzických osôb pre zamestnávateľa ABMI s. r. o., Doležalova 15, 821 04 Bratislava - mestská časť Ružinov. Ďalej bolo inšpekciou práce zistené, že kontrolované fyzické osoby nemali založený pracovnoprávny vzťah v zmysle zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, so spoločnosťou ABMI s. r. o., Doležalova 15, 821 04 Bratislava - mestská časť Ružinov. Z uvedeného vyplýva, že vykonávaná pracovná činnosť dňa 10.11.2020 kontrolovaných fyzických osôb na pracovisku „areál cintorína“, Cintorínska ul., Sekule pre zamestnávateľa ABMI s. r. o., Doležalova 15, 821 04 Bratislava - mestská časť Ružinov vykazuje znaky porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania v zmysle zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Na základe uvedených skutočností zistených počas výkonu inšpekcie práce vec bude postúpená Úradu hraničnej a cudzineckej polície OCP PZ Trnava a NJBPNM OOČaV Západ ako vecne a miestne príslušným štátnym orgánom k ďalšiemu konaniu.“ 4. Z Úradného záznamu PPZ ÚHCP Riaditeľstvo HCP Bratislava, Oddelenie CP PZ Trnava vyplýva, že tlmočník Z. R., ktorý nie je zapísaný v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, bol ako tlmočník z ukrajinského jazyka do slovenského jazyka a naopak ustanovený z dôvodu, že žiaden tlmočník zapísaný v zozname tlmočníkov sa nemohol dostaviť. 5. Žalobca do zápisnice o vyjadrení účastníka konania zo dňa 10.11.2020 uviedol, že ustanovenému tlmočníkovi rozumie a nežiada prítomnosť právneho alebo iného zástupcu. 6. Podľa zápisnice, žalobca na otázku, či si vie zabezpečiť prostriedky na vycestovanie z územia Slovenskej republiky, prípadne, či má na území SR zabezpečené ubytovanie uviedol, že vycestovanie na Ukrajinu si vie zabezpečiť z vlastných prostriedkov a ubytovanie má zabezpečené v dome v Plaveckom Mikuláši, kde býva už od augusta tohto roku u pána L. C.. Adresu ubytovania, ktorú dokladal k udeleniu prechodného pobytu, nevie vôbec uviesť, malo to byť v Bratislave, ale ešte tam nikdy nebol, mal tam bývať až po udelení pobytu. Túto adresu mu zabezpečil Ukrajinec žijúci v Bratislave, pán Z. J., ku ktorému sa dostal na odporučenie známych, za účelom pomoci pri vybavení dokladov k obnove pobytu, za čo mu mal zaplatiť až po udelení pobytu a vystavení dokladov. Z Ukrajiny mu doniesol register trestov a v TATRA BANKE bol s ním založiť účet. On žiadne peniaze nemal, nevedel koľko peňazí musel mať na účte, všetky peniaze na účet vložil pán J. Či sa teraz nejaké peniaze a v akej výške nachádzajú na jeho účtoch, nevedel povedať, keďže bankomatová karta zostala u pána J.. V banke bol len raz, podpísať nejaké papiere. Uviedol, že na Slovensko pricestoval za prácou, vycestoval a pricestoval niekoľkokrát, naposledy z Ukrajiny cez Maďarsko, dňa 01.08.2020. Prvýkrát prišiel v roku 2019, od príchodu býval v dome pána L. C., v Plaveckom Mikuláši. Pracoval tam okolo jeho domu, podľa toho čo bolo treba spraviť. Peniaze za prácu nedostával, mal zabezpečené ubytovanie, stravu, cigarety. Dnes ho pán C. zobral aj s bratom M. A. a kamarátom Z. I. na stavbu chodníka do obce Sekule, Tam ich všetkých skontrolovala polícia a zobrala so sebou. 7. Na otázku, že podľa informácie Inšpektorátu práce Nitra, pre spoločnosť ABMI s.r.o., Doležalova 15, 821 04 Bratislava, vykonával závislú prácu bez pracovnoprávneho vzťahu založeného v zmysle zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce a tým aj nelegálnu prácu, uviedol, že sa domnieval, že keď už dal dokumenty na cudzineckej polícii, tak môže pracovať. Nevedel, že pracuje nelegálne. Na ďalšiu otázku, či si je vedomý toho, že porušil zákony Slovenskej republiky, konkrétne zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a zákon č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov uviedol, že doteraz o tom nevedel a po ozrejmení veci si je toho vedomý a je mu to ľúto. Na ďalšie otázky poznamenal, že zo žiadnej krajiny Európskej únie vyhostený nebol, v roku 2019 aj v roku 2020 mal udelené poľské vízum typu D, teraz mu bol dňa 09.11.2020 udelený pobyt na podnikanie na Slovensku, ale o tom nevedel, dozvedel sa to až od polície. Iný pobyt nikdy nemal. Rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa 8. Oddelenie cudzineckej polície policajného zboru Trnava, rozhodlo rozhodnutím Č.p. PPZ-HCP- BA9-120-014/2020-AV zo dňa 10.11.2020, podľa ust. § 82 ods. 2 písm. i/ a § 82 ods. 2 písm. p/ zákona č. 404/2011 Z. z., o administratívnom vyhostení žalobcu z územia Slovenskej republiky na územie Ukrajiny podľa ust. § 77 ods. 1 tretej vety zákona č. 404/2011 Z. z.. Podľa ust. § 82 ods. 3 písm. b/ zákona č. 404/2011 Z. z. mu bol súčasne uložený zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie
všetkých členských štátov (Belgicko, Bulharsko, Českú republika. Cyprus, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Chorvátsko, Island, Lichtenštajnsko, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Maďarsko, Malta, Nemecko, Nórsko, Poľsko, Portugalsko. Rakúsko, Rumunsko, Slovinsko, Švédsko, Španielsko, Švajčiarsko a Taliansko) na dobu jedného roka a podľa ust. § 83 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z., mu bola uložená povinnosť vycestovať z územia SR v lehote desať dní od vykonateľnosti rozhodnutia. 9. V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedlo: „Vyťažovaním účastníka konania a lustráciou v informačných systémoch Ministerstva vnútra Slovenskej republiky bolo zistené, že dňa 16.10.2020 podal na Oddelení cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava, žiadosť o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania ako živnostník, ktorý mu bol dňa 09.11.2020 aj udelený. Vyťažovaním bolo ďalej zistené, že účastník konania pri podaní žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania predložil výpisy z dvoch účtov, pričom uviedol, že ani nevie kto a koľko financií mu na uvedené účty vložil. Taktiež nevie vôbec uviesť žiadne skutočnosti k ubytovaniu a ani adresu jeho aktuálneho pobytu, ktorú dokladal k žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania.“ ...„Správny orgán si počas konania zaobstaral podklady (lustrácie z informačných systémov Ministerstva vnútra, doklady obsiahnuté v žiadosti o udelenie prechodného pobytu, zápisnica o podaní vyjadrenia, záznam hliadky správneho orgánu, informácia zo strany Inšpektorátu práce Nitra) z ktorých následne vychádzal a z ktorých bolo zistené, že účastník konania uviedol v konaní podľa zákona č. 404/2011 Z. z. (konanie o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania) a to konkrétne výšky finančných prostriedkov, ktoré boli predložené na dvoch účtoch pri podaní žiadosti o pobyt a boli len účelovo vložené od inej osoby na príslušné účty a taktiež adresa ubytovania pri dokladaní dokumentov k udeleniu prechodného pobytu na ktorej účastník konania nikdy nebol, nevie ani uviesť presnú adresu samotného ubytovania a ako sám uviedol, nevie či by tak vôbec niekedy aj býval a taktiež vykonával nelegálnu prácu čo bolo preukázané zo strany Inšpektorátu práce Nitra.“... „Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že účastník konania by ani v budúcnosti nikdy reálne nebýval na adrese, ktorú uviedol pri konaní o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania, nakoľko ani nevie adresu tohto ubytovania a ani kde sa samotné ubytovanie nachádza. Správny orgán má taktiež za preukázateľné, že údaje o výške finančných prostriedkov a údaje ohľadom jeho adresy ubytovania v konaní o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania sú jednoznačne zavadzajúce a predložené len s cieľom domnelého splnenia podmienok udelenia prechodného pobytu na účel podnikania bez reálne základu a podloženia.“... „Účastník konania môže vykonávať na území pracovnú činnosť ako živnostník, nakoľko má udelený prechodný pobyt na účel podnikania avšak účastník konania vykonával podľa Inšpektorátu práce Nitra závislú prácu, ktorú je možné vykonávať pre štátneho príslušníka tretej krajiny len na základe udeleného prechodného pobytu na účel zamestnania. Podľa predpisov upravujúcich živnostenského podnikanie je potrebné vykonávať živnostenské podnikanie na základe zmluvy o vykonaní práce, zmluvy o dielo a podobne, čo však účastník konania nevedel nijako predložiť a zdokladovať, nakoľko nič obdobné nemá podľa jeho slov uzatvorené. Z uvedeného dôvodu klasifikoval prácu účastníka konania Inšpektorát práce Nitra ako nelegálnu, nakoľko nemal na vykonávanie práce príslušné povolenia prípadne doklady.“... „Správny orgán ...... konštatuje, že sú splnené dôvody ustanovenia § 82 ods. 2 písm. i / a § 82 ods. 2 písm. p/ zákona č. 404/2011 Z. z., t. j. správny orgán účastníka konania administratívne vyhosťuje z dôvodu, že správny orgán zistil, že uvádza na správnom orgáne zavádzajúce údaje v konaní podľa zákona č. 404/2011 Z. z. a vykonával nelegálnu prácu.“ Odvolanie 10. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca dňa 20.11.2020 odvolanie, v ktorom namietal porušenie jeho procesných práv v konaní pred Inšpektorátom práce Nitra, najmä právo na zastúpenie v konaní, ako aj nedoručenie, resp. neodovzdanie mu zápisnice z konania, porušenie práva na vedenie konania v jazyku ktorému rozumie, keďže ustanovený tlmočník mu v konaní pred orgánom verejnej správy prvého stupňa tlmočil z jazyka slovenského do jazyka ruského a naopak, ale nie do jazyka ukrajinského. Po ukončení výsluchu mu zápisnica nebola preložená ani prečítaná, bola mu len predložená na podpis. Spochybnil riadny a zákonný priebeh konania a žiadal, aby odvolací orgán napadnuté rozhodnutie zrušil, a za účelom riadneho zistenia skutkového stavu vypočul aj pána Zelyka. Tvrdil, že na mieste zadržania pobýval a podnikal úplne legálne a jeho jediným pochybením bolo, že nemal pri sebe niektoré doklady. Namietal nepresné zistenie skutkového stavu veci a v nadväznosti na uvedené konštatoval, že prípadné pochybenie z jeho strany podľa neho nezakladá také radikálne opatrenie, akým je vyhostenie, ale uloženie miernejšej sankcie. K odvolaniu priložil Osvedčenie o živnostenskom oprávnení a povolenie na pobyt na území SR. Napadnuté rozhodnutie
11. Rozhodnutím Č. p. PPZ-HCP-BA2-2021/065927-006 zo dňa 25.01.2021 žalovaný vo všetkých bodoch výroku potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie Č.p. PPZ-HCP-BA9-120-014/2020-AV zo dňa 10.11.2020 a odvolanie žalobcu zamietol. V odôvodní zhrnul skutkový stav ustálený v priebehu administratívneho konania a uviedol, že kontrolou (inšpektorátu práce), ktorá bola vykonaná dňa 10.11.2020 na pracovisku pri stavbe chodníka, bolo zistené, že tri osoby s ukrajinským štátnym občianstvom vykonávali činnosť na stavbe bez zapísania obchodnej spoločnosti do obchodného registra príslušného registrového súdu SR a jeden cudzinec pri podávaní žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania uviedol nepravdivé alebo zavádzajúce údaje týkajúce sa ubytovania a predloženia účtov v banke s požadovanou sumou, potrebnou k udeleniu prechodného pobytu. Žalobcovi bol dňa 09.11.2020 udelený prechodný pobyt na území SR na účel podnikania, a podľa doposiaľ zistených informácii vykonával činnosť na základe vydaného živnostenského oprávnenia. Podľa zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, zahraničným právnickým osobám vzniká toto oprávnenie dňom zápisu do obchodného registra. Živnostenské oprávnenie možno vykonávať na celom území Slovenskej republiky, a to aj v prípade cudzincov. Žalovaný zotrval na tom, že žalobca vypovedal za prítomnosti do správneho konania pribratého tlmočníka z jazyka ukrajinského do jazyka slovenského a naopak, a zdôraznil, že tlmočník nie je oprávnený vysvetľovať paragrafové znenia v žiadnom konaní, ani nič čo mu nie je správnym orgánom resp. účastníkom konania povedané, keďže tlmočenie prebieha medzi týmito osobami a vysvetlenie paragrafových znení je oprávnený urobiť na požiadanie len policajt, prípadne právny zástupca účastníka konania, alebo osoba splnomocnená v konaní. 12. Poukázal aj na to, že žalobca mal mať na území SR zabezpečené ubytovanie v ubytovni Tarif v Bratislave, mal teda splnenú podmienku ubytovania, vyžadovanú pri udelení, resp. obnovení prechodného pobytu podľa zák. č. 404/2011 Z. z., čo bolo tiež dôvodom na udelenie prechodného pobytu na území SR za účelom podnikania. Z jeho výpovede do zápisnice č. p.: PPZ-HCP- BA9-120-010/2020 zo dňa 10.11.2020 však vyplýva, že ubytovanie v ubytovni, ktorú dokladoval k udeleniu prechodného pobytu, zabezpečené nemal a ani nevedel, kde sa nachádza. Tvrdil, že by tam nebýval, pretože odkedy pricestoval na Slovensko, býval u L. C. v Plaveckom Mikuláši. Adresu, ktorú dokladoval pri udelení prechodného pobytu, nevedel vôbec uviesť a nevedel ani to, či by tam šiel bývať. Toto ubytovanie mu mala zabezpečiť osoba ukrajinskej štátnej príslušnosti, Z. J., ktorý má žiť v Bratislave. Žalovaný konštatoval, že údaje dokladané k udeleniu prechodného pobytu boli nepravdivé a len účelovo predložené kvôli získaniu prechodného pobytu na území SR, čím žalobca správny orgán zavádzal a uvádzal nepravdivé údaje. Jeho nelegálnu prácu považoval za preukázanú Inšpektorátom práce dňa 10.11.2020, ktorý podľa zákona č. 311/20001 Z. z. (Zákonník práce), kontroloval pracovno - právne vzťahy fyzických osôb (teda aj žalobcu) v subjekte ABMI s.r.o. so sídlom Doležalova 15, Bratislava a v úradnom zázname potvrdil, že kontrolované osoby, podľa Zákonníka práce vykonávali nelegálnu prácu na pracovisku v areáli cintorína a na Cintorínskej ul. Sekule, čo vykazovalo znaky nelegálneho zamestnávania podľa zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. V závere rozhodnutia žalovaný dodal, že pri jeho vydaní vychádzal z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spisovom materiáli, a to z rozhodnutia o administratívnom vyhostení č. p.: PPZ-HCP-BA9-120- 014/2020-AV zo dňa 10.11.2020, zápisnice o podaní vyjadrenia č. p.: PPZ-1ICP-BA9-120- 010/2020-AV zo dňa 10.11.2020, záznamu o pribratí tlmočníka č. p.: PPZ-HCP- BA9-120-008/2020- AV zo dňa 10.11.2020, úradného záznamu podľa § 79 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z. č. p.: PPZ-HCP- BA9-120-004/2020-AV zo dňa 10.11.2020, potvrdenia ubytovacieho zariadenia zo dňa 09.10.2020 (Ubytovňa Tarif s.r.o., Stará Vajnorská 39, BA) a úradného záznamu č. p.: PPZ-HCP- BA9-120/2020-AV zo dňa 10.11.2020. Žaloba 13. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.02.2021, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného Č. p. PPZ-HCP-BA2-2021/065927-006 zo dňa 25.01.2021, ktorým potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa Č. p. PPZ-HCP-BA9-120-014/ 2020-AV zo dňa 10.11.2020 o jeho administratívnom vyhostení a uložení zákazu vstupu na územie všetkých členských štátov Európskej únie na obdobie jedného roka. Žalobu s odkazom na ust. § 191 ods. 1 písm. c/, d/, e/ a g/ zák.č. 162/2015 Z.z Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“), odôvodnil nedostatočným vysporiadaním sa žalovaného s právnou a skutkovou argumentáciou obsiahnutou v odvolaní, porušením práva na spravodlivé konanie v dôsledku nerešpektovania jeho ústavného práva konať pred orgánom verejnej správy v jazyku, ktorému rozumie, nedostatočne zisteným skutkovým stavom v časti charakteru práce, ktorú počas kontroly vykonával a porušením jeho práva na obhajobu. Napadnuté, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa žiadal zrušiť, priznať odkladný účinok správnej žalobe a náhradu trov konania.
14. V žalobe poukázal na odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia, podľa ktorého mal orgán verejnej správy prvého stupňa nejakým jeho vyťažovaním zistiť, že nevedel uviesť kto a koľko financií mu vložil na účty a ani údaje k svojmu aktuálnemu pobytu. Na základe toho bolo začaté správne konanie o jeho administratívnom vyhostení, ktoré mu malo byť riadne oznámené prostredníctvom tlmočníka. V závere odôvodnenia rozhodnutia prvostupňový správny orgán konštatoval, že ho poučil o jeho právach a povinnostiach podľa ust. § 77 ods. 8 a 9 zákona č. 404/2011 Z. z. a po tomto poučení nežiadal právne zastúpenie. Poznamenal, že proti rozhodnutiu o administratívnom vyhostení podal v zákonnej lehote odvolanie, ktoré odôvodnil nedostatočným zistením skutkového stavu a nezabezpečením realizácie jeho procesných práv, najmä práva na bezplatnú pomoc tlmočníka, pretože od začiatku tvrdil, že slovenský jazyk neovláda v rozsahu postačujúcom na komunikáciu s príslušnými orgánmi a na úrovni potrebnej na uplatnenie jeho práv v takomto konaní. Inšpektorát práce údajne zabezpečil tlmočníka z jazyka ukrajinského do jazyka slovenského, takže výsluch nejakým spôsobom prebehol, avšak bez prítomnosti právneho zástupcu, resp. zástupcu, ktorého splnomocnil na zabezpečovanie všetkých potrebných úkonov, povolení a pod.. Zápisnica z tohto správneho konania mu po ukončení úkonu nebola odovzdaná, prečítaná a ani preložená do materinského jazyka, v podstate došlo len k podpisu nejakých predložených dokladov formátu A4, takže v skutočnosti ani nevedel, čo podpísal. Následne bol prevedený o poschodie vyššie, na policajné oddelenie, kde ako tlmočník bola pribratá ďalšia osoba, ktorá však do jazyka slovenského a opačne, netlmočila z jazyka ukrajinského ale ruského, čo zapríčinilo, že v podstatných veciach absolútne strácal prehľad a nevedel, o čo ide. V napadnutom rozhodnutí sú tiež uvedené také skutočnosti a udalosti, ktoré nezodpovedajú realite a podľa popisu rozhodujúceho orgánu nemohli v danom čase ani reálne prebehnúť. Namietal nedostatočnú znalosť slovenského jazyka a požadoval, aby bolo konanie vedené v jeho materinskom jazyku (v súlade zo zákonom), k čomu nedošlo a nebolo mu umožnené vec správne pochopiť a k celému priebehu konania sa vyjadriť. Ani táto zápisnica mu po ukončení konania nebola prečítaná ani preložená, bol iba vyzvaný, aby množstvo rôznych ďalších dokumentov, obsah ktorých nepoznal, na príslušnom mieste, kde ukázali prstom, podpísal. Za tejto situácie nebolo v žiadnom prípade možné hovoriť o riadnom a zákonnom priebehu konania. Vzhľadom k uvedenému navrhol, aby odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu ako nezákonné zrušil, vec vrátil prvostupňovému orgánu na nové konanie a rozhodnutie a nariadil mu dôsledne preveriť a zistiť skutkový stav, najmä vo vzťahu k časom a úplnosti dokladov, preukazujúcich jednotlivé povolenia, pretože z napadnutého rozhodnutia v podstate vyplýva, že príslušné rozhodnutia a povolenia k pobytu a pracovnej činnosti, mal vo svojej dispozícii.
15. Správny orgán vo svojom rozhodnutí okrem iného tvrdil, že pre spoločnosť ABMI s.r.o., vykonával závislú prácu a nie činnosť živnostníka. Tento záver je nesprávny, pretože jednotlivé práce môže živnostník vykonávať aj na základe ústnych objednávok, takže túto skutočnosť nie je potrebné dokladovať. Pred vydaním rozhodnutia mal preto správny orgán vypočuť aj zástupcu zamestnávateľa, jednotlivé skutočnosti vyjasniť a prípadné rozpory odstrániť. To, že mal v konaní o udelenie prechodného pobytu uviesť zavádzajúce údaje, je podľa žalobcu tiež sporné, pretože nebol riadnym spôsobom zabezpečený tlmočník a tým aj tlmočenie z jazyka ukrajinského do jazyka slovenského a naopak, čo nezodpovedá požiadavke viesť konanie pred štátnymi orgánmi v materinskom jazyku účastníka konania. Na začiatku, v rámci poučení, bolo potrebné ho jednoznačným spôsobom poučiť o možnosti vedenia konania v materinskom jazyku a tiež o možnosti požadovať právneho zástupcu, ktorého si mohol zvoliť, alebo mu mal byť pridelený. Chcel, aby ho zastupoval Z. J. ktorý je odborne spôsobilý a jazykovo vybavený, o čom svedčia aj predchádzajúce konania, v ktorých mu práve on zabezpečil príslušné doklady potrebné k pobytu na území SR, ale aj na podnikanie, a v konaniach ho zastupoval. Poukázal aj na to, že dňa 23.12.2020, po oboznámení sa so spisovým materiálom, doplnil podané odvolanie, v ktorom spochybňoval „svoje“ vyjadrenia do zápisnice, pretože vzhľadom k jeho vedomostiam a schopnostiam, formulácia použitých slov takéto vyjadrenia vylučuje a súčasne namietal osobu tlmočníka pribratého do konania správnym orgánom, z dôvodu jeho tlmočenia do jazyka ruského a nie ukrajinského. 16. Na základe jeho odvolania, žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 25.01.2021 rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa potvrdil a v odôvodnení uviedol, že žalobca nebol na výkon podnikateľskej činnosti oprávnený, v konaní bol pribratý tlmočník z jazyka ukrajinského do jazyka slovenského a naopak, za prítomnosti ktorého vypovedal a konštatoval, že práve z jeho vyjadrení je zrejmé, že údaje dokladané k povoleniu o prechodnom pobyte neboli pravdivé. Toto odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalobca nepovažoval za dostatočné a správne, nakoľko žalovaný sa v ňom nezaoberal dôvodmi uvedenými v odvolaní a nezaujal k nim právne relevantné stanovisko. Rozhodnutie nepreskúmal dostatočne ani z pohľadu jeho zákonnosti a správnosti a rozhodnutiami oboch stupňov
orgánov verejnej správy došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, na zistenie objektívneho stavu, a aj k porušeniu základných pravidiel správneho konania, zakotvených v ustanoveniach § 3 a § 4 Správneho poriadku. Žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán pri právnom posúdení veci nesprávne vyhodnotili existujúci skutkový stav, pretože je dostatočne preukázateľné, že v konaní o obnovení povolenia na prechodný pobyt neuviedol žiadne nepravdivé údaje a podnikateľskú činnosť vykonával na základe živnostenského oprávnenia. Na dokladovanie uvedeného predložil čestné prehlásenie p. L. C., ktorý dňa 10.11.2020, ako zástupca spoločnosti ABMI s.r.o., riadil v obci Sekule výkon stavebných prác. Pri podávaní žiadosti o obnovenie prechodného pobytu predložil doklad o ubytovaní na adrese Stará Vajnorská 3060/39, Bratislava, kde sa aj zdržiaval. Rozhodnutia oboch stupňov orgánov verejnej správy žiadal zrušiť a vec im vrátiť na ďalšie konanie. Vyjadrenie žalovaného 17. Vo vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 11.03.2021, žiadal žalovaný správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, zotrval na zákonnosti a správnosti napadnutého rozhodnutia a na dôvodoch v ňom obsiahnutých. Popis skutkového stavu tvoriaceho základ rozhodnutí oboch stupňov správneho orgánu zopakoval totožne s odôvodnením rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa Č. p. PPZ-HCP-BA9-120-014/ 2020-AV zo dňa 10.11.2020, a na odvolacie dôvody žalobcu proti tomuto rozhodnutiu poznamenal, že správny orgán obdržal písomnosť od Inšpektorátu práce Nitra, k postupu ktorého, ani k priebehu konania ktoré viedol, sa jemu ani správnemu orgánu neprináleží vyjadrovať. V tejto písomnosti je uvedené, že žalobca v súlade s ust. § 7 ods. 3 zák. č. 125/2006 Z. z. o inšpekcií práce, vykonával nelegálnu prácu a zároveň bolo zistené nelegálne zamestnávanie. Námietky na postup Inšpektorátu práce Nitra, musí žalobca adresovať orgánu oprávnenému ich preveriť. V prípade ak chcel na území Slovenskej republiky vykonávať závislú činnosť, mal mať uzatvorený pracovnoprávny vzťah a prechodný pobyt udelený na účel zamestnania a nie na účel podnikania. V prípade ustanovenia tlmočníka, oba orgány postupovali v súlade s ust. § 2 ods. 1 písm. b/ a § 15 zák. č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov a celé konanie o administratívnom vyhostení bolo vedené za prítomnosti tlmočníka z jazyka ukrajinského do jazyka slovenského a naopak. So žalobcom boli spísané dve zápisnice o podaní vyjadrenia, do ktorých zhodne uviedol, že tlmočníkovi z jazyka ukrajinského do jazyka slovenského rozumie a súhlasí, aby mu toto konanie tlmočil. Počas celého konania nevyslovil voči tlmočníkovi žiadne námietky, čoho výsledkom bolo, že obe zápisnice o podaní vyjadrenia podpísal bez výhrad. Počas celého konania bolo postupované tak, aby žalobca nebol ukrátený na svojich právach, o ktorých bol náležité poučený a celé konanie bolo vedené v súlade s Ústavou SR, ústavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná a právnymi predpismi Európskej únie. Pravdivým nie je ani tvrdenie žalobcu, že sa konanie viedlo v jazyku ruskom, a že sa nemohol ku konaniu riadne vyjadriť, nakoľko z administratívneho spisu jednoznačne vyplýva, že celý priebeh konania mu bol tlmočený do ukrajinského jazyka a opakovane mal možnosť sa ku všetkým prejednávaným skutočnostiam vyjadriť. Rovnako nepravdivým je aj tvrdenie o nepoučení žalobcu o možnosti prítomnosti právneho zástupcu počas konania na správnom orgáne, nakoľko pri spisovaní zápisnice o podaní vyjadrenia bola práve jednou z prvých otázka, či požaduje právneho zástupcu. Správny orgán mal za preukázané, že údaje o výške finančných prostriedkov a údaje ohľadom adresy ubytovania žalobcu v konaní o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania na území SR sú jednoznačne zavadzajúce a predložené len s cieľom domnelého splnenia podmienok na jeho udelenie, bez reálneho základu a podloženia. 18. Žalovaný vyslovil presvedčenie, že počas konania bol riadne a dostatočne zistený skutkový stav veci, na základe ktorého rozhodol v medziach daných právnym poriadkom SR, žalobca ani jeho splnomocnený zástupca nepredložili žiadne nové dôkazy a žalovaný pri hodnotení skutkového stavu nezistil skutočnosti, ktoré by boli dôvodom na zrušenie, prípadne zmenu rozhodnutia o administratívnom vyhostení. Podané odvolanie len vo veľmi malej miere reaguje, resp. vôbec nereaguje na skutočnosti, ktorými je odôvodnené rozhodnutie o administratívnom vyhostení žalobcu a vyjadrenia splnomocneného zástupcu vyvolávajú dojem mechanickosti a fráz bez faktického a reálneho významu pre správne konanie a ani v náznakoch sa nesnaží vyvrátiť dôvody, ktorými bolo rozhodnutie o administratívnom vyhostení podložené. Žalovaný sa stotožnil s názorom prvostupňového správneho orgánu vo veci administratívneho vyhostenia žalobcu podľa ustanovenia § 82 ods. 2 písm. i/ a p/ zákona č. 404/2011 Z. z., z dôvodu, že žalobca uviedol v konaní podľa tohto zákona nepravdivé, neúplné alebo zavádzajúce údaje a vykonával nelegálnu prácu. Zo všetkých uvedených skutočností vyplýva, že obidva správne orgány rozhodli správne a žalobou napadnuté rozhodnutie o odvolaní žalovaného Č. p.: PPZ-HCP- BA2- 2021/065927-006 zo dňa 25.01.2021 ako aj rozhodnutie správneho orgánu Č. p.: PPZ-HCP-
BA9-120-014/2020-AV zo dňa 10.11.2020 boli vydané v súlade so zákonom č. 404/2011 Z.z. a aj v súlade so zákonom č. 71/1967 Zb.. Skutkové a právne závery správneho súdu 19. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd“) preskúmal vec ako vecne a miestne príslušný (§ 10 a § 13 ods. 3 SSP) postupom podľa prvého dielu štvrtej hlavy SSP, keďže sa jednalo o vec podľa ust. § 107 ods. 1 pís. a/ a d/ SSP, nariadil vo veci pojednávanie, na ktorom sa oboznámil s pripojenými listinnými dôkazmi v spisovej dokumentácii, písomnými podaniami, obsahom administratívneho spisu, preskúmal správnosť právneho posúdenia veci, vypočul zástupcu žalobcu, a po preskúmaní administratívneho spisu, napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného v rozsahu dôvodov podanej žaloby dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná a napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť (ust. § 241 SSP). 20. Podľa § 32 ods. 1, 2, 3 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“), správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať. Na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie. 21. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 22. Podľa § 206 ods. 3 SSP, správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi. 23. Podľa § 2 ods. 1, 4 písm. h/ zák. č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov (ďalej aj „ZoPC“) na účely tohto zákona sa rozumie neoprávneným pobytom zdržiavanie sa cudzinca na území Slovenskej republiky v rozpore so zákonom, osobitným predpisom alebo medzinárodnou zmluvou. Štátnym príslušníkom tretej krajiny je každý, kto nie je štátnym občanom Slovenskej republiky ani občanom Únie; štátnym príslušníkom tretej krajiny sa rozumie aj osoba bez štátnej príslušnosti. 24. Podľa § 77 ods. 1 ZoPC, administratívne vyhostenie je rozhodnutie policajného útvaru o tom, že cudzinec nemá alebo stratil oprávnenie zdržiavať sa na území Slovenskej republiky a je povinný opustiť územie Slovenskej republiky, s možnosťou určenia lehoty na jeho vycestovanie do krajiny pôvodu, krajiny tranzitu, ktorejkoľvek tretej krajiny, do ktorej sa štátny príslušník tretej krajiny dobrovoľne rozhodne vrátiť a ktorá ho prijme, alebo na územie členského štátu, v ktorom má udelené právo na pobyt alebo poskytnutú medzinárodnú ochranu. V rozhodnutí o administratívnom vyhostení sa uvedie aj krajina, do ktorej je cudzinec vyhostený, ak je možné takúto krajinu určiť. V rozhodnutí o administratívnom vyhostení policajný útvar môže uložiť zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov. Policajný útvar, v rozhodnutí o administratívnom vyhostení, uloží zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov, ak v rozhodnutí o administratívnom vyhostení neurčí lehotu na vycestovanie. 25. Podľa znenia Dôvodovej správy k zák. č. 82/2017 Z.z., ktorým bolo okrem iného novelizované znenie § 77 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ ES zo 16.12.2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území, definuje zákaz vstupu ako správne alebo súdne rozhodnutie alebo akt, ktorým sa na stanovené obdobie zakazuje vstup na územie členských štátov a pobyt na tomto území a ktoré je pripojené k rozhodnutiu o návrate. V § 83 ods. 1 ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu vypustenia odseku 5 v § 82. 26. Podľa § 82 ods. 1 písm. b/, ods. 3 písm. b/ ZoPC, policajný útvar administratívne vyhostí štátneho príslušníka tretej krajiny, ak má neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky. Policajný útvar môže v rozhodnutí o administratívnom vyhostení uložiť zákaz vstupu podľa odseku 1 a odseku 2 písm. b/ až i/ na jeden rok až päť rokov. 27. Podľa ods. 9 písm. d/ cit. ustanovenia, lehota zákazu vstupu začína plynúť uplynutím lehoty na vycestovanie určenej v rozhodnutí o administratívnom vyhostení, nejde o prípad podľa písmena a/ alebo písmena b/.
28. Podľa § 83 ods. 1 a 9 ZoPC, štátny príslušník tretej krajiny, ktorému bolo vydané rozhodnutie o administratívnom vyhostení, je povinný vycestovať v lehote, ak bola určená v rozhodnutí. Policajný útvar určí na žiadosť štátneho príslušníka tretej krajiny lehotu na vycestovanie najmenej 7 a najviac 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia; túto lehotu možno primerane predĺžiť s ohľadom na predchádzajúcu dĺžku pobytu, súkromné a rodinné pomery alebo zdravotný stav štátneho príslušníka tretej krajiny. Policajný útvar je povinný v konaní o administratívnom vyhostení písomne poučiť štátneho príslušníka tretej krajiny o možnosti požiadať o určenie lehoty na vycestovanie. Policajný útvar určí lehotu na vycestovanie najviac 90 dní od vykonateľnosti rozhodnutia podľa § 82 ods. 8; túto lehotu je možné v odôvodnených prípadoch, spojených s realizáciou asistovaného dobrovoľného návratu aj opakovane predĺžiť. Ak policajný útvar administratívne vyhostí štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má postavenie osoby s dlhodobým pobytom v inom členskom štáte a ktorý má na území Slovenskej republiky udelený pobyt, je povinný informovať členský štát, ktorý mu dlhodobý pobyt udelil; ak ide o administratívne vyhostenie takého štátneho príslušníka tretej krajiny z obzvlášť závažného dôvodu mimo územia členských štátov, je policajný útvar povinný svoje rozhodnutie konzultovať so štátom, ktorý mu udelil dlhodobý pobyt. 29. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní (Vymedzenie pojmov), nelegálna práca je závislá práca, ktorú vykonáva fyzická osoba pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a a/ nemá s právnickou osobou alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu, alebo b/ je štátnym príslušníkom krajiny, ktorá nie je členským štátom Európskej únie, iným zmluvným štátom Dohody o Európskom hospodárskom priestore alebo Švajčiarskou konfederáciou, alebo osobou bez štátnej príslušnosti (ďalej len "štátny príslušník tretej krajiny") a nie sú splnené podmienky na jeho zamestnávanie podľa osobitného predpisu. 30. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z.z., nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu a/ fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu, b/ fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu a neprihlásila ju do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu na prihlásenie do tohto registra, najneskôr však do začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ak kontrola začala do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu na prihlásenie do tohto registra, alebo c/ štátneho príslušníka tretej krajiny a nie sú splnené podmienky na jeho zamestnávanie podľa osobitného predpisu. 31. Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia, nelegálne zamestnávanie je aj zamestnávanie štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý sa zdržiava na území Slovenskej republiky v rozpore s osobitným predpisom a ktorý vykonáva závislú prácu.
32. Z administratívneho spisu žalovaného a napadnutého rozhodnutia, ktoré odôvodnil ust. § 77 ods. 1, § 82 ods. 2, 3 písm. b/, a § 83 ods. 1 zák.č. 404/2011 Z.z., § 57 ods. 1, 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, (ďalej aj „Správny poriadok“), § 2, § 10 ods. 1, 3, 5, 7 zák.č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, súd zistil, že napadnutým rozhodnutím č. PPZ-HCP- BA2-2021/065927-006 zo dňa 25.01.2021, žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 10.11.2020 č.p. PPZ-HCP-BA9-120-014/2020-AV, ktorým bol žalobca administratívne vyhostený z územia SR na územie Ukrajiny a bol mu uložený zákaz vstupu na územie SR a všetkých členských štátov na dobu jedného roka. 33. Podľa uvedených rozhodnutí, žalobca bol na základe uvedenia nepravdivých, neúplných alebo zavádzajúcich informácií v konaní o obnovenie prechodného pobytu a z dôvodu vykonávania nelegálnej práce, administratívne vyhostený z územia SR. Vo vzťahu k týmto dôvodom napadnutého rozhodnutia namietal nedostatočne zistený skutkový stav veci a porušenie jeho procesných práv v administratívnom konaní. 34. Správne orgány oboch stupňov vychádzali z vlastného úradného záznamu zo dňa 10.11.2020 a úradného záznamu Inšpektorátu práce Nitra z toho istého dňa, v ktorom je uvedené, že práca vykonávaná žalobcom vykazuje znaky porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania, bez toho, aby v dotknutom úradnom zázname boli tieto znaky bližšie ozrejmené a špecifikované. 35. Z úradného záznamu správneho orgánu prvého stupňa vyplýva, že boli kontrolovaní traja cudzinci, z ktorých dvaja vykonávali podnikateľskú činnosť bez zapísania do obchodného registra a jeden pri podávaní žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania uviedol nepravdivé, neúplné
alebo zavádzajúce údaje. Z tohto úradného záznamu nie je vôbec zrejmé, u ktorého z kontrolovaných subjektov bolo zistené vykonávanie práce bez zápisu do obchodného registra a u ktorého ďalší dôvod, uvedený v úradnom zázname, ani to o aké konkrétne zavádzajúce alebo nepravdivé údaje sa malo jednať. Správne orgány oboch stupňov zhodne uzavreli, že nelegálna práca žalobcu bola Inšpektorátom práce Nitra nespochybniteľne preukázaná, ale takýto záver z administratívneho spisu ani z listinných dôkazov Inšpektorátu práce Nitra, nevyplýva. Z Informácie/úradného záznamu zo dňa 10.11.2020 vyplýva, že Inšpektorát práce Nitra dospel k záveru o vykazovaní znakov nelegálneho zamestnávania, pri kontrolovanom subjekte ABMI, s.r.o, Doležalova 15, Bratislava, čo je úplne iná právna kvalifikácia, týkajúca sa úplne iného subjektu ako žalobcu. Z listinných dôkazov Inšpektorátu práce Nitra vyplýva, že práca vykonávaná žalobcom pre kontrolovaný subjekt, mala vykazovať znaky nelegálneho zamestnávania, bez bližšieho určenia skutkovej podstaty nelegálneho zamestnávania a znakov, ktoré by mali túto skutkovú podstatu administratívneho deliktu charakterizovať, a ktorou je nelegálne zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzických osôb, ktorých charakteristiku popisuje dispozícia rozvedená pod písmenami a, b, c ..., ustanovenia § 2 ods. 2 a tiež ods. 3 zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Nie teda nelegálnu prácu, ako uviedli správne orgány. V administratívnom spise dokonca úplne absentuje právoplatné rozhodnutie, resp. „Protokol“ alebo „Záznam“ Inšpektorátu práce Nitra, ktorý by spĺňal podmienky kladené ust. § 14 zák.č. 125/2006 Z.z., ako výsledok ukončenia administratívneho konania, ktorého predmetom by bol záver o administratívnej zodpovednosti žalobcu za čin nelegálnej práce, event. nelegálneho zamestnávania. 36. Obe rozhodnutia správnych orgánov sú absolútne nepreskúmateľné pre neporozumenie základným rozdielom medzi definíciou nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ich nekorešpondenciou s „Informáciou Inšpektorátu práce Nitra,“ v ktorom sa tiež len vágne konštatuje, že vykonávaná pracovná činnosť kontrolovaných fyzických osôb vykazuje znaky porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania, nie nelegálnej práce, a z ich obsahu sa javí aj vada zlého právneho posúdenia veci, hoci túto vadu, súčasne s nedostatočne zisteným skutkovým stavom veci skonštatovať nemožno. Zo zadefinovania veci správnymi orgánmi oboch stupňov a tiež jej posúdenia úplne mimo právneho rámca ustanovenia § 2 zákona č. 82/2005 Z.z., nemožno dospieť ku konštatovaniu zhodnému s Inšpektorátom práce Nitra a ani k záveru o tom, že žalobca vykonával nelegálnu prácu (namiesto nelegálneho zamestnávania). Vzhľadom k zadefinovaniu administratívneho deliktu správnymi orgánmi úplne odlišne ako Inšpektorátom práce Nitra, chýba ohľadom tejto skutočnosti správnemu orgánu právny základ na jeho rozhodnutie. 37. Oba orgány verejnej správy, v dotknutých rozhodnutiach poukazovali na to, že žalobca napriek získaniu živnostenského oprávnenia nemohol prevádzkovať živnosť, pretože nebol zapísaný do obchodného registra. Vo vzťahu k tomuto zisteniu však vôbec neozrejmili, aký súvis má táto skutočnosť s tvrdenou nelegálnou prácou, či táto skutočnosť napĺňa niektorú skutkovú podstatu nelegálnej práce podľa ust. § 2 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z.z. prípadne či týmto žalobca mal porušiť nejaké zákonné ustanovenie iného zákona, ktoré definuje nelegálnu prácu. Z vyššie uvedených dôvodov súd závery o nelegálnej práci žalobcu považoval za nepreskúmateľné a za jednoznačne preukázané nepovažoval ani ďalšie dôvody administratívneho vyhostenia, ktoré boli vo vzťahu k žalobcovi aplikované.
38. Podľa § 32 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov, štátny príslušník tretej krajiny priloží k žiadosti o udelenie prechodného pobytu dve fotografie s rozmermi 3 x 3,5 cm zobrazujúce jeho aktuálnu podobu a doklady nie staršie ako 90 dní, ktoré potvrdzujú a/ účel pobytu; to neplatí, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 22, ktorý je zapísaný v obchodnom registri, v živnostenskom registri alebo v inom obdobnom registri alebo zapísaný v obchodnom registri ako osoba oprávnená konať v mene obchodnej spoločnosti alebo družstva, b/ bezúhonnosť, ak v odseku 3 nie je ustanovené inak, c/ finančné zabezpečenie pobytu; to neplatí, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 28 a 29, d/ finančné zabezpečenie podnikateľskej činnosti, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 22; to neplatí, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý koná alebo bude konať v mene významného zahraničného investora, e/ zabezpečenie ubytovania; to neplatí, ak ide o 1. štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý pravidelne dochádza do zamestnania alebo do školy cez štátnu hranicu zo susedného štátu, 2. štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý žiada o udelenie prechodného pobytu podľa § 23 ods. 1 a bude zamestnaný v medzinárodnej hromadnej doprave,
3. štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý žiada o udelenie prechodného pobytu podľa § 24, § 25 ods. 1 písm. e), f) alebo § 30 a bude študovať na vysokej škole alebo vykonávať pedagogickú alebo výskumnú činnosť, 4. štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý žiada o udelenie prechodného pobytu podľa § 25 ods. 1 písm. d) alebo § 25 ods. 1 písm. h) a vykonáva dobrovoľnícku službu v Európskej dobrovoľníckej službe, alebo 5. štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý žiada o udelenie prechodného pobytu podľa § 26 alebo § 29, f/ súhlas podľa § 27 ods. 4, g/ skutočnosť, že ide o vnútropodnikový presun, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý žiada o udelenie prechodného pobytu podľa § 23 ods. 5, h/ záväzok prijímajúcej organizácie uhradiť náklady spojené s administratívnym vyhostením štátneho príslušníka tretej krajiny, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý žiada o udelenie prechodného pobytu podľa § 25 ods. 1 písm. d/, i/ získanie vysokoškolského vzdelania alebo prebiehajúce vysokoškolské štúdium, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý žiada o udelenie prechodného pobytu podľa § 25 ods. 1 písm. d/, j/ realizovateľnosť a udržateľnosť podnikateľskej činnosti, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 22, ktorý účel pobytu preukazuje predložením podnikateľského zámeru,
39. Podľa § 32 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov, finančné zabezpečenie podnikateľskej činnosti podľa odseku 2 písm. d/ štátny príslušník tretej krajiny preukáže potvrdením o zostatku na účte vedenom v banke zriadenom na účely podnikania, ktorý nesmie byť totožný s účtom podľa odseku 6, a ak ide o účet v zahraničnej banke, štátny príslušník tretej krajiny preukáže finančné zabezpečenie podnikania výpisom z účtu za posledné tri mesiace. Finančné zabezpečenie podnikateľskej činnosti podľa prvej vety štátny príslušník tretej krajiny preukáže vo výške a/ dvadsaťnásobku životného minima, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 22 ods. 1 písm. a), b/ stonásobku životného minima, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 22 ods. 1 písm. b/, c/ štyridsaťnásobku životného minima, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 22 ods. 1 písm. b/, ktorý predložil podnikateľský zámer na realizáciu inovatívneho projektu. 40. Podľa § 32 ods. 8 zákona o pobyte cudzincov, doklad o zabezpečení ubytovania musí preukazovať, že štátny príslušník tretej krajiny má zabezpečené ubytovanie na najmenej šesť mesiacov prechodného pobytu; ak žiada o prechodný pobyt na kratší čas, musí preukazovať zabezpečenie ubytovania počas celého prechodného pobytu. Štátny príslušník tretej krajiny podľa § 27 a § 30 ods. 1 písm. e/ musí preukázať zabezpečenie spoločného ubytovania so štátnym príslušníkom tretej krajiny, s ktorým žiada o zlúčenie rodiny.
41. Bez ohľadu na to, či žalobca býva alebo nebýva na adrese, ktorú uviedol pri vybavovaní prechodného pobytu, túto skutočnosť nie je možné bez ďalšieho vyhodnotiť ako porušenie ustanovenia § 82 ods. 2 písm. i/ zákona o pobyte cudzincov (uvedenie v konaní podľa tohto zákona nepravdivé, neúplné alebo zavádzajúce údaje alebo predložil falošné alebo pozmenené doklady alebo doklad inej osoby). Žalobca mal totiž na vybavenie prechodného pobytu predložiť doklad o tom, že má zabezpečené ubytovanie na vymedzenú dobu, takýto doklad v konaní o udelenie prechodného pobytu aj predložil a jeho pravosť nebola spochybnená. Zákon vyhlásenie o tom, že tam žiadateľ bude aj reálne bývať, nevyžaduje. Ak má takáto povinnosť pre žalobcu vyplývať z iného zákonného ustanovenia, orgány verejnej správy boli povinné toto ustanovenie v preskúmavaných rozhodnutiach uviesť. Len zo skutočnosti, že žalobca nebýva na adrese, na ktorej mal zabezpečené ubytovanie, nemožno vyvodiť záver, že v konaní o udelenie prechodného pobytu klamal alebo zavádzal.
42. To isté platí aj vo vzťahu k preukázaniu finančného zabezpečenia podnikateľskej činnosti, pretože zákon pri vymedzení podmienok prechodného pobytu nestanovuje, po akú dobu má byť finančné zabezpečenie na účte žiadateľa zložené. Ak táto skutočnosť vyplýva z nejakého zákonného ustanovenia, orgány verejnej správy ho vo svojich rozhodnutiach boli povinné vymedziť.
43. Súd zároveň uvádza, že orgány verejnej správy pri hodnotení dôkazov neprihliadli na všetky súvislosti, ktoré z vykonaného dokazovania vyplývali, pri hodnotení dôkazov vôbec nezohľadnili tvrdenia žalobcu, že pán Zelyk mu pomáhal vybaviť všetky potrebné záležitosti súvisiace s jeho prechodným pobytom a dohodou o následnom vyúčtovaní. Ak by sa žalovaný pri hodnotení dôkazov riadne vysporiadal aj s týmto tvrdením žalobcu, nemohol by dospieť k záveru, že žalobca podmienky prechodného pobytu splnil iba naoko. Z dokazovania vykonaného orgánmi verejnej správy nevyplýva
ani záver, že by žalobca v konaní o udelenie prechodného pobytu konal účelovo, keďže motiváciu jeho konania vôbec neskúmali a nezaoberali sa ani tým, či mu v čase ich rozhodovania trval pobyt na území Poľska, a či je v dôsledku toho dôvodné zakázať mu pobyt aj na území tohto členského štátu EÚ.
44. Za čiastočne dôvodnú súd považoval aj námietku žalobcu, týkajúcu sa tlmočenia administratívneho konania. V administratívnom spise je síce založený úradný záznam, že všetci oficiálne zapísaní tlmočníci v danom jazyku boli nedostupní, ale v administratívnom spise sa nenachádza žiadny doklad, ktorých v zozname zapísaných tlmočníkov správny orgán oslovil, kedy a akým spôsobom sa tak stalo a či oslovený tlmočník reagoval, akým spôsobom alebo nereagoval vôbec. V obdobných prípadoch, na účely preskúmateľnosti postupu orgánu verejnej správy je nevyhnutné, aby takéto doklady boli súčasťou administratívneho spisu.
45. Na základe nepreskúmateľného záveru správnych orgánov o nelegálnom zamestnávaní ako aj dôvodov vyhostenia založených na uvedení nepravdivých, neúplných alebo zavádzajúcich informácií v konaní o obnovenie prechodného pobytu, bez vypočutia navrhovaného svedka za účelom ozrejmenia situácie žalobcu, orgány verejnej správy, rozhodujúce o administratívnom vyhostení mali o tejto otázke vykonať ďalšie dokazovanie, skutky zadefinovať slovne ako aj ich legálnym vymedzením, čo sa v danom prípade nestalo. Za takejto situácie je aj záver o porušení ust. § 82 ods. 2 písm. p/ zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov predčasný a je potrebné prisvedčiť žalobcovi, že orgány verejnej správy oboch stupňov nedostatočne zistili skutočný stav veci. 46. Vzhľadom na všetky uvedené nedostatky, správny súd musel postupom podľa ust. § 241 SSP zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného, i rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo, pretože obe rozhodnutia vychádzajú z nedostatočne zisteného skutočného stavu veci a závery, ku ktorým orgány verejnej správy dospeli, trpia vadou nepreskúmateľnosti.
47. Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude doplniť dokazovanie odôvodňujúce záver o nelegálnej práci žalobcu, a ak bude trvať na existencii dôvodu administratívneho vyhostenia podľa ust. § 82 ods. 2 písm. p/ zákona č. 404/2011 Z.z., bude pre náležité posúdenie veci jeho povinnosťou vykonať aj ďalšie dokazovanie, pričom v novom rozhodnutí bude povinný dôsledne sa vysporiadať s vadami, na ktoré správny súd poukázal v tomto rozhodnutí.
48. Podľa § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.
49. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 SSP, a žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný v celom rozsahu priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť. Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia a podáva sa na Krajskom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. (§ 443 SSP) Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu. (§ 439 ods. 3 SSP) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).