Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6To/8/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov Mgr. Pavla Macháča a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci proti obžalovanému G. I., nar. XX.XX.XXXX v W., pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa , o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Dunajská Streda proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 12.08.2020, č. k. -122, na verejnom zasadnutí konanom dňa 09.09.2021 v Trnave, takto

rozhodol:

Podľa , , zrušuje sa napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.

Podľa sa obžalovaný G. I., nar. XX.XX.XXXX v W., trvale bytom P. I., B. J. XX/XX,

o d s u d z u j e :

podľa s použitím , , a na spoločný trest odňatia slobody vo výmere 9 (deväť) mesiacov.

Podľa obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa zrušuje výrok o vine a treste z trestného rozkazu Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 21.06.2019, č. k. -37, právoplatného dňa 02.08.2019, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa , ukladá obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na 3 (tri) roky.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Dunajská Streda uznal obžalovaného G. I. za vinného z pokračovacieho prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa na tom skutkovom základe, že

v bode 1) vo veci sp. zn. dňa 17.05.2019 v čase o 21.40 hod na pozemnej komunikácii v obci X. B. C., okres Dunajská Streda smerom na obec I., ako vodič viedol osobné motorové vozidlo značky Ford Galaxy, E.C.: KK-618CF,

červenej farby, a to napriek tomu, že mal rozhodnutím Okresného dopravného inšpektorátu, Okresného riaditeľstva PZ Kežmarok sp.zn.ORPZ-KK-OPDP6-15-96/2017 zo dňa 27.06.27, právoplatným toho istého dňa, uloženú sankciu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 36 (tridsaťšesť) mesiacov, pričom ústneho pojednávania o priestupku a vyhlásenia sankcie sa riadne zúčastnil, vzdal sa opravného prostriedku a nežiadal doručiť písomné vyhotovenie vyhláseného rozhodnutia,

v bode 2) vo veci dňa 25.05.2019 v čase o 06,10 hod. v obci P. X., okres Dunajská Streda, po ulici Hlavnej viedol ako vodič osobné motorové vozidlo značky Ford Galaxy, farby červenej metalízy tmavej s evidenčným číslom KK-618CF, a to napriek tomu, že mal rozhodnutím Okresného riaditeľstva PZ v Kežmarku, Okresného dopravného inšpektorátu, sp. zn. ORPZ-KK-OPDP6-15-96/2017 zo dňa 27.06.2017, právoplatným toho istého dňa, uloženú sankciu spočívajúcu v zákaze činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 36 (tridsaťšesť) mesiacov.

Za to obžalovanému okresný súd uložil podľa s použitím ) , , , a spoločný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok pri súčasnom zrušení trestného rozkazu Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 21.06.2019, sp. zn. vo výroku o vine a treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú v uvedenom výroku o vine svoj podklad. Podľa výkon trestu podmienečne odložil a podľa určil skúšobnú dobu 3 roky. Podľa , okresný súd uložil obžalovanému aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na 3 roky.

Na hlavnom pojednávaní okresný súd podľa , prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a preto následne vykonával dokazovanie súvisiace iba s výrokom o treste.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že okresný súd prihliadol najmä na stav poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v zmysle - priznanie sa obžalovaného a účinnú ľútosť a priťažujúcu okolnosť v zmysle , že už bol odsúdený v minulosti. Okresný súd zároveň dospel k záveru, že v tejto veci skutok treba považovať za čiastkový útok pokračovacieho trestného činu a preto obžalovanému ukladal spoločný trest. Okresný súd napokon uviedol, že s poukazom na spôsob vykonania činu, prihliadajúc pritom aj na predchádzajúce odsúdenia, zvážiac aj tú skutočnosť, že naposledy z výkonu trestu odňatia slobody obžalovaný bol prepustený dňa 09.08.2005, dospel k záveru, že nápravu obžalovaného ešte stále možno dosiahnuť uložením podmienečného trestu odňatia slobody s dlhšou skúšobnou dobou a postačí na dosiahnutie účelu individuálnej a generálnej prevencie. Zároveň okresný súd obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti na 3 roky vzhľadom na porušenie svojich povinností a uložený trest zákazu činnosti v priestupkovom konaní.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie prokurátor a to do výroku o treste v neprospech obžalovaného. Argumentoval nasledovne: „Rozhodnutie súdu vo výroku treste v časti, v ktorej súd pristúpil k uloženiu podmienečného trestu odňatia slobody považujem za nezákonné, nepreskúmateľné a hlavne za absolútne neodôvodnené, a to z nasledovných dôvodov: V prvom rade je potrebné uviesť, v čom považujem výrok rozsudku súdu za zákonný a fakticky správny. Súd správne ustálil, že skutok, ktorý je kladený za vinu obžalovanému je čiastkovým útokom pokračovacieho trestného činu, za ktorý iný čiastkový útok bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 21.06.2019, právoplatným dňa 02.08.2019. Následne plne v súlade zo zákonom pristúpil podľa , , , a k uloženiu spoločného trestu odňatia slobody za súčasného zrušenia výroku o vine a treste trestného rozkazu Okresného súdu Dunajská Streda, sp. zn. zo dňa 21.06.2019. Súd pritom správne ustálil poľahčujúce a priťažujúce okolnosti. Ako nadbytočná sa javí výhradne aplikácia ust. , , nakoľko trestná sadzba pre stíhaný trestný čin je zákonom určená v rozsahu 0-2 roky, teda takto hypoteticky znížený trest nie je možné ukladať pod dolnú

hranicu trestnej sadzby. Výhrady nemám ani proti zákonnosti a výške uloženého trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 3 roky. Za neprimerané a teda nezákonné považujem to, že súd obžalovanému uložil podmienečný trest odňatia slobody, pričom uloženie tohto trestu odôvodnil jednak nedostatočne a jednak tvrdeniami, ktoré sa nezakladajú na skutočnosti. Nie je zrejmé, na základe čoho súd v odôvodnení napadnutého rozsudku vysvetľuje ako postačujúce uloženie podmienečného trestu s poukazom na tvrdenie, že obžalovaný bol naposledy z výkonu trestu odňatia slobody prepustený dňa 09.08.2005. Z odpisu registra trestov obžalovaného, ktorý tvorí súčasť súdneho spisu totiž jednoznačne vyplýva, že trestným rozkazom Okresného súdu Trnava sp. zn. zo dňa 22.07.2005, právoplatným dňa 19.08.2005 bol obžalovanému uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 1 rok a 8 mesiacov, z ktorého bol podmienečne prepustený dňa 08.02.2007. Ďalej sa dá vyčítať, že obžalovanému bol trestným rozkazom Okresného súdu Kežmarok, sp. zn. zo dňa 28.09.2006, právoplatným dňa 18.10.2006 uložený ďalší nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov, z ktorého bol takisto podmienečne prepustený dňa 08.02.2007. Následne bol obžalovanému trestným rozkazom Okresného súdu Kežmarok, sp. zn. zo dňa 31.03.2009, právoplatným dňa 29.04.2009 uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov, ktorý vykonal dňa 18.09.2010. Vykonanie trestu, na ktoré súd v odôvodnení napadnutého rozsudku poukazuje sa týka celkovo piateho odsúdenia obžalovaného, ktoré je ako posledné uvedené na prvej strane celkovo trojstranového odpisu registra trestov. Tu treba uviesť, že týmto vyššie uvedeným mylným tvrdením začína a zároveň aj končí odôvodnenie súdu, čo do primeranosti uloženia podmienečného trestu odňatia slobody. V ďalších častiach sa odôvodnenie týka iných výrokov. Okrem vyššie uvedeného v postupe súdu absolútne absentujú akékoľvek právne, alebo skutkové úvahy, ktorými sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke trestu. Konštatovanie súdu, že v otázke trestu rozhodoval v zmysle ust. vnímam ako irelevantné, nakoľko na toto ustanovenie poukázal výhradne pri odôvodňovaní potreby uloženia spoločného trestu a nikde inde. Je teda možné konštatovať, že súd uloženie konkrétneho druhu, spôsobu výkonu a výmery trestu u konkrétnej osoby vôbec neodôvodnil, pričom aj tvrdenia, ktorými sa dôvodiť pokúsil, sú mylné. Súd síce poukázal na skutočnosť, že obžalovaný bol v minulosti 10 krát súdne trestaný a 3 krát postihnutý pre priestupok, avšak následne s touto informáciou žiadnym spôsobom ďalej nepracuje a neuvádza, z akého dôvodu je vlastne dôležitá a teda prečo je potrebné na ňu v odôvodnení poukázať. S poukazom na skutočnosť, aký druh trestu následne súd uložil je možné sa domnievať, že vyššie uvedené spomenul len formálne, bez bližšie načrtnutého dôvodu. Podľa názoru prokuratúry sú však vyššie uvedené skutočnosti veľmi podstatné a sami o sebe odôvodňujú podanie odvolania čo do výroku o treste. V zmysle ust. má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa ust. má súd za úlohu pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadnuť najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Podľa môže súd podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho dva roky, ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný, alebo Žiadnym z vyššie uvedených kritérií okrem priznania sa k spáchaniu trestnej činnosti, sa súd ani zmienkou nezaoberal. Dá sa teda zjednodušene povedať, že súd rozhodol spôsobom - na hlavnom pojednávaní si sa priznal, a teda ti uložím najmiernejší možný trest a iným sa zaoberať nemienim a nebudem. Mám za to, že ochranu spoločnosti pred páchateľom, ktorý bol desať krát súdne trestaný, výhradne pre úmyselnú trestnú činnosť, ktorej sa dopúšťa od roku 1997, pričom v minulosti mu už boli uložené celkovo 4 nepodmienečné tresty odňatia slobody, v žiadnom prípade nemôže zabezpečiť uloženie podmienečného trestu odňatia slobody za súčasného uloženia skúšobnej doby. Nie je mi ani zrejmé, akým spôsobom takýto trest vytvorí u takéhoto recidivistu podmienky na jeho výchovu, aby viedol riadny život a hlavne akým spôsobom podobných recidivistov odradí od páchania trestnej činnosti.

Už len spôsob spáchania stíhanej pokračovacej trestnej činnosti svedčí o tom, že obžalovaný nemá absolútne žiadne rešpekt pred orgánmi tohto štátu, nakoľko po tom, ako dňa 17.05.2019 prichytený pri trestnej činnosti, v tejto bez zaváhania pokračoval aj dňa 25.05.2019. Aplikovať na takúto osobu ustanovenie bez akýchkoľvek mimoriadnych dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré v tom prípade nie sú prítomné, je až neprimerane mierne a v žiadnom prípade to nezabezpečí žiadnu jeho nápravu ani ochranu spoločnosti. Do určitej mieri je možné povedať, že sa jedná o istý druh odmeny a nie o jeho morálne odsúdenie. S poukazom na vyššie uvedené má za to, že súd mal obžalovanému správne v zmysle ust. , , , , , , uložiť primeraný spoločný nepodmienečný trest odňatia slobody v dolnej polovici zákonom ustanovenej trestnej sadzby so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, za súčasného zrušenia výroku o vine a treste trestného rozkazu Okresného súdu Dunajská Streda, sp .zn. zo dňa 21.06.2019. Čo sa týka ďalších výrokov napadnutého rozsudku ohľadne výšky uloženého trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 3 rokov tieto považujem za správne, primerané a zákonné. Na základe toho navrhujem, aby Krajský súd v Trnave ako odvolací súd s poukazom na , napadnutý rozsudok vo výroku o treste zrušil a v zmysle rozhodol o uložení zákonného trestu pre obžalovaného Rastislava Lacka.“

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie, na ktoré sa dostavil len prokurátor krajskej prokuratúry. Verejné zasadnutie sa konalo v neprítomnosti obžalovaného za splnenia zákonných podmienok podľa , keď obžalovaný bol o termíne verejného zasadnutia upovedomený (upovedomenie mu bolo riadne a včas doručené) a zároveň bol poučený o možnosti konania verejného zasadnutia bez jeho prítomnosti. Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí navrhol odvolaciemu súdu odvolaniu prokuratúry vyhovieť.

Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, postupom uvedeným v ustanovení zistil, že odvolanie proti rozsudku okresného súdu podala procesná strana na to oprávnená

- prokurátor, a to v lehote ustanovenej v zákone, pričom dospel k záveru, že odvolanie prokurátora je dôvodné.

K samotnému trestu je potrebné uviesť, že je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t. j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti.

Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu , čím je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t. j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia (represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a pred ich páchateľmi. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu.

vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne

odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické.

Odvolací súd sa s uloženým podmienečným trestom obžalovanému nestotožnil a považoval ho za neprimerane mierny najmä s ohľadom na osobu obžalovaného, na čo poukázal aj prokurátor v odvolacích námietkach. Podľa názoru odvolacieho súdu konajúci súd nesprávne vyhodnotil osobu páchateľa v súvislosti s jeho trestnou minulosťou. Z odpisu registra trestov bolo zistené, že obžalovaný má v ňom 10 záznamov, pričom už bol odsúdený aj na tresty nepodmienečné, ktoré neviedli k jeho náprave.

Majúc tak na zreteli vyššie uvedený účel trestu a jednotlivé hľadiská pre jeho ukladanie (keď obžalovanému bol ukladaný spoločný trest za dva čiastkové útoky pokračovacieho trestného činu), dospel krajský súd k záveru, že uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 9 mesiacov je trestom zákonným, primeraným a spravodlivým, ktorý splní svoju funkciu tak z hľadiska individuálnej, ako aj generálnej prevencie.

Trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu, ktorý uložil súd prvého stupňa, by podľa názoru krajského súdu bol trestom neprimerane miernym. Takýto trest by nezabezpečil zákonom predpokladaný účel vymedzený v a to nielen zabrániť páchateľovi v páchaní ďalšej trestnej činnosti, či vytvoriť mu podmienky pre to, aby v budúcnosti viedol riadny život, ale aj zabezpečiť generálnu prevenciu, t. j. odradiť iných od páchania trestnej činnosti.

Odvolací súd zistil rovnaký pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, čo nenamietal ani prokurátor vo svojom odvolaní, avšak nevedno prečo okresný súd aplikoval ustanovenie a prokurátor navrhol aplikovať ustanovenie , keď ako už bolo vyššie uvedené, pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností bol vyrovnaný, t. j. obžalovanému bolo možné uložiť trest odňatia slobody v rozpätí 0 až 2 roky a tak správne prokurátor namietal aj, že aplikácia , nemá žiadne opodstatnenie (okresný súd aplikáciu tohto ustanovenia ani neodôvodnil).

Pokiaľ ide o zaradenie obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, tak odvolací súd postupoval v zmysle , keď obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin. Rovnako tak v súlade s ustanovením , odvolací súd uložil obžalovanému zákonný trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na tri roky.

Odvolací súd vychádzajúc z vyššie uvedeného zrušil napadnutý výrok o treste a v zmysle napokon sám rozhodol rozsudkom vo veci, pretože nové rozhodnutie vo vzťahu k výroku o treste bolo možné urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý v napadnutom rozsudku bol správne zistený a teda dokazovanie ohľadom výroku o treste bolo vykonané v dostatočnej miere.

Tento rozsudok bol prijatý jednomyseľne ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.