Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-3C/43/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudcom JUDr. Jaroslavom Ivanom v spore žalobcu: Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s., so sídlom Prešovská 48, 826 46 Bratislava, IČO: 35 850 370, zastúpeného: M.B.A. LEGAL advokátní kancelář s.r.o., organizačná zložka, so sídlom Tallerova 4, 811 02 Bratislava, IČO: 04 329 724 proti žalovaným: 1.) T. P., B.. XX.XX.XXXX, X. O. XXXX, S., Č. G., zastúpenej: Mgr. Daniel Milić, usadený euroadvokát, so sídlom 908 65 Mokrý Háj 220, 2.) N. I., B.. XX.XX.XXXX, X. V. XXX, XXX XX S., Č. G., X.) Y. W., B.. XX.XX.XXXX, X. L. XX, XXX XX S., Č. G., X.) H. J., B.. XX.XX.XXXX, X. Z.V. XXXX/XX, XXX XX R., X.) G. U., B.. XX.XX.XXXX, X. Z. XXXX/XX, XXX XX R., o zaplatenie sumy 53,92 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žaloba sa z a m i e t a .

II. Žalovaná 1.) má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

III. Žalovaným 2.) až 5.) sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Skalica dňa 03.03.2016 domáhal uloženia povinnosti žalovaným zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 53,92 eura spolu s úrokmi z omeškania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca je obchodná spoločnosť prevádzkujúca verejné vodovody a verejné kanalizácie a žalovaní sú vlastníkmi nehnuteľnosti, ktorá je vedená ak odberné miesto pre vodné a stočné. Podmienkou pre oprávnený odber vody, resp. využívanie kanalizácie je žiadosť žiadateľa o uzatvorenie písomnej zmluvy a samotné uzatvorenie zmluvy. Nakoľko žalovaní odoberali pitnú vodu a odvádzali odpadovú vodu, t.j. využívali verejný vodovod a verejnú kanalizáciu v správe žalobcu bez existencie zmluvy a poskytnutia protiplnenia, žalobcovi spôsobili škodu. Žalovaní boli žalobcov vyzvaní na úhradu súm za využívanie služby, zaslaním faktúr na odberné miesto C., T. XXX, R., žalovaní dlžnú sumu neuhradili. Podľa žalobcu došlo medzi ním a žalovanými k uzavretiu zmluvy, preto žalovaným vznikla povinnosť zaplatiť za dodané služby fakturované sumy. Právne bola žaloba odôvodnená jednak bezdôvodným obohatením ako i nárok na náhradu škody. Ako dôkazy žalobca označil výpis z obchodného registra a listu vlastníctva, faktúry.

2. Žalovaná 1.) sa k doručenej žalobe písomne vyjadrila podaním zo dňa 17.6.2019 (č.l. 100), v ktorom uviedla, že nárok žalobcu neuznáva, od žalobcu si nič neobjednala, vodu od žalobcu neodoberá, predmetné nehnuteľnosť nie je v súčasnosti v jej užívaní. Navrhla žalobu zamietnuť a priznať jej náhradu trov konania.

3. Žalobca vo svojej replike, doručenej súdu dňa 11.9.2019 (č.l. 110) uviedol, že nenamieta skutočnosti tvrdené žalovanou 1.) v jej písomnom vyjadrení. Uviedol ďalej, že žalovaná 1.) je však od roku

2000 spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, ku ktorej prislúcha odberné miesto, ku ktorému boli vystavené vymáhané faktúry, spoluvlastníkom je až dodnes. Pôvodným odberateľom bol J. J., Z..: XX.X.XXXX, po jeho smrti bolo potrebné vykonať zmenu odberateľa, k tomuto postupu však došlo až v roku 2015. Vystavené faktúry sú za obdobie roku 2014, kedy bola žalovaná 1.) spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Žalobca uviedol, že v zmysle je vlastník nehnuteľnosti vlastníkom vodovodnej prípojky a tým pádom aj odberného miesta. Vlastník odberného miesta je povinný mať uzatvorenú zmluvu s dodávateľom pitnej vody, a keďže vlastníci nehnuteľnosti využívali verejný vodovod bez existencie zmluvy a bez poskytnutia protiplnenia, žalobca má zato, že mu spôsobili škodu.

4. Žalovaná 1.) vo svojej duplike zo dňa 29.5.2020 (č.l. 124) uviedla, že nebol splnený ani jeden z predpokladov na náhradu škody, žaloba je nedôvodná.

5. Žalovaní 2.) a 3.) v písomnom vyjadrení zo dňa 10.9.2020 (č.l. 141,142) zhodne uviedli, že nárok žalobcu neuznávajú, od žalobcu si nič neobjednali, vodu od žalobcu neodoberajú, predmetné nehnuteľnosť nie je v súčasnosti v ich užívaní. Neexistuje právny titul na plnenie žalobcovi, nebol splnený ani jeden z predpokladov na náhradu škody. Žalobu žiadali zamietnuť.

6. Súd nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie, pričom po vyvolaní veci zistil, že sa na pojednávanie nedostavil žiadna zo sporových strán, resp. ani ich zástupca. Zástupca žalobcu a zástupca žalovanej 1.) požiadali o ospravedlnenie ich neúčasti, súhlasili s rozhodnutím v ich neprítomnosť. Súd rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti sporových strán, nakoľko ich účasť na pojednávaní nepovažoval za nevyhnutnú a otvoril pojednávanie ( , ďalej len „CSP“). Súd následne určil, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uviedol svoje predbežné právne posúdenie veci ( ).

7. Súd vykonal dokazovanie listinami: faktúrami žalobcu, listom vlastníctva č. 1386 pre obec a k.ú. Gbely, výpisom z obchodného registra a zistil tento skutkový stav veci:

8. Výpisom z obchodného registra na žalobcu súd zistil, že predmetom jeho činnosti je aj prevádzkovanie verejných vodovodov a kanalizácií.

9. Z faktúry č. 314287964 vystavenej žalobcom dňa 17.4.2014, splatnej dňa 7.5.2014 vyplýva, že fakturovaná suma 13,48 eura bola za obdobie od 18.3.2014 - 17.4.2014, číslo odberu: OM00078831, T. XXX, R., odberateľ bol uvedený: J. J.. Z faktúry č. 314340687 vystavenej žalobcom dňa 19.5.2014, splatnej dňa 6.6.2014 vyplýva, že fakturovaná suma 13,48 eura bola za obdobie od 18.4.2014 - 17.5.2014, číslo odberu: OM00078831, T. XXX, R., odberateľ bol uvedený: J. J.. Z faktúry č. 314437015 vystavenej žalobcom dňa 17.7.2014, splatnej dňa 6.8.2014 vyplýva, že fakturovaná suma 13,48 eura bola za obdobie od 18.6.2014 - 17.7.2014, číslo odberu: OM00078831, T. XXX, R., odberateľ bol uvedený: J. J.. Z faktúry č. 314476908 vystavenej žalobcom dňa 17.8.2014, splatnej dňa 1.9.2014 vyplýva, že fakturovaná suma 13,48 eura bola za obdobie od 18.7.2014 - 17.8.2014, číslo odberu: OM00078831, T. XXX, R., odberateľ bol uvedený: J. J..

10. Z výpisu listu vlastníctva č. XXXX pre obec a k.ú. R. zo dňa 12.1.2015 (č.l. 11) vyplýva, že podielovým spoluvlastníkmi nehnuteľnosti- rodinný dom s.č. XXX na parcele č. XXX sú: J. J., B.. XX.XX.XXXX v podiele , žalovaná 1.), bytom O. XXXX, S., Č. v podiele 7/18, titul nadobudnutia Osv. D 234/99 Z-503/00 - 166/00 a Osv. D 1077/92 OS Senica Z-1029/99 - 244/00, žalovaná 2.), bytom SR v podiele 1/18, titul nadobudnutia Osv. D 1077/92 OS Senica Z-1029/99 - 244/00, žalovaný 3.), bytom SR v podiele 1/18, titul nadobudnutia Osv. D 1077/92 OS Senica Z-1029/99 - 244/00, žalovaná 4.), bytom Z. XXXX, R. v podiele 1/16, titul nadobudnutia uznesenie OS Skalica zo dňa 19.7.2011

- Z 2563/11-75/12, žalovaná 5.), bytom Z. XXXX, R. v podiele 1/16, titul nadobudnutia uznesenie OS Skalica zo dňa 19.7.2011 - Z 2563/11-75/12, ďalej T. J., X. Z. XXXX, R., v podiele 1/16, titul nadobudnutia uznesenie OS Skalica zo dňa 19.7.2011 - Z 2563/11-75/12.

11. Podľa , občianskoprávne vzťahy vznikajú z právnych úkonov alebo z iných skutočností, s ktorými zákon vznik týchto vzťahov spája.

12. Podľa , záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

13. Podľa , záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

14. Podľa prvá veta o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení o regulácii v sieťových odvetviach, v znení účinnom do 30.06.2016 (ďalej len „“), vlastníkom vodovodnej prípojky alebo vlastníkom kanalizačnej prípojky je osoba, ktorá zriadila prípojku na svoje náklady, a to spôsobom určeným prevádzkovateľom verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie.

15. Podľa , neoprávneným odberom vody z verejného vodovodu je odber bez uzatvorenej zmluvy o dodávke vody alebo v rozpore s takouto zmluvou.

16. Podľa , kto neoprávnene odoberá vodu z verejného vodovodu, je povinný nahradiť spôsobenú škodu 16) prevádzkovateľovi verejného vodovodu.

17. Podľa Čl. 8 , strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

18. Podľa , , súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

19. Po vykonanom dokazovaní súd zo zisteného skutkového stavu vyvodil ten právny záver, že žaloba nie je dôvodná, nakoľko žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno a preto súd žalobu zamietol (výrok I.).

20. Z vyššie uvedených ustanovení vyplýva povinnosť sporových strán tvrdiť rozhodujúce skutočnosti (bremeno tvrdenia) a povinnosť označiť dôkazy na preukázanie týchto rozhodujúcich skutočností (dôkazné bremeno). Posúdenie toho, ktorá strana sporu je povinná tvrdiť a preukazovať a aký je obsah jej povinnosti tvrdiť, sa odvíja od hmotného práva. Strana sporu je povinná tvrdiť rozhodujúce skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. Každý má preto tvrdiť a preukazovať tie skutočnosti, ktoré potvrdzujú existenciu jeho nároku alebo neexistenciu jeho povinnosti. Povinnosť tvrdiť a dôkazná povinnosť teda v kontradiktórnom spore svedčia obom sporovým stranám a v závislosti od konkrétneho priebehu konania stíhajú buď žalobcu alebo žalovaného, aj keď nie v rovnakom rozsahu. Rozsah povinnosti žalovaného tvrdiť a preukazovať tvrdené skutočnosti v rámci procesnej obrany sa odvíja od miery aktivity žalobcu v rámci procesného útoku. Ak je samotný žalobca v spore pasívny, splní žalovaný tieto svoje povinnosti ľahšie, keďže v takom prípade postačí vierohodne spochybniť skutkové tvrdenia žalobcu. Naopak, ak žalobca splní tieto svoje povinnosti dostatočne dôkladne, žalovanému nebude stačiť spochybňovať skutkové tvrdenia žalobcu, ale bude musieť predložiť vlastné relevantné skutkové tvrdenia. Právna teória hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena, keď bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno je rozdelené medzi strany sporu v závislosti od aktuálneho stavu konania a od toho ako hmotnoprávna norma vymedzuje práva a povinnosti strán sporu ako účastníkov hmotnoprávneho vzťahu. Neunesenie dôkazného bremena sporovou stranou, ktorú aktuálne toto bremeno zaťažuje, má potom za následok neúspech v spore. Zmyslom dôkazného bremena je teda umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola v konaní preukázaná, a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať jednoznačný záver o pravdivosti alebo o nepravdivosti tejto skutočnosti.

21. V danom spore si podľa súdu žalobca síce splnil svoju povinnosť tvrdenia, keď svoj nárok uplatnený žalobou odôvodnil tým, že žalovaní odoberali pitnú vodu a odvádzali odpadovú vodu, t.j. využívali verejný vodovod a verejnú kanalizáciu v správe žalobcu bez existencie zmluvy a poskytnutia protiplnenia, žalobcovi tak spôsobili škodu, no neuniesol vo vzťahu k tomuto tvrdeniu už svoje dôkazné bremeno. Jeho tvrdenia boli žalovanými 1.) až 3.) popreté, teda nebolo možné ich považovať za nesporné. Dôkazmi navrhnutými žalobcom, t.j. výpisom z obchodného registra, výpisom z listu vlastníctva a faktúrami žalobcu neboli po ich vykonaní preukázané tie skutočnosti, že žalovaní odoberali pitnú vodu a odvádzali odpadovú vodu, t.j. využívali verejný vodovod a verejnú kanalizáciu v správe žalobcu. Predmetné

tvrdenie žalobcu nebolo preukázané predmetným listom vlastníctva. Z neho bolo preukázané, že žalovaní sú podielovými spoluvlastníkmi danej nehnuteľnosti, čo však samo o sebe nepreukazuje, že v skutočnosti odoberali pitnú vodu a odvádzali odpadovú vodu. Navyše žalobcom nebolo preukázané, že odberné miesto s označením uvedeným vo faktúrach: OM00078831 bolo zhodné s nehnuteľnosťou uvedenou v LV č. XXXX. Ako z tohto listu vlastníctva vyplýva, titul nadobudnutia bol u žalovaných dedenie, čo neznamená, že predmetnú nehnuteľnosť aj v skutočnosti užívali a prípadne odoberali na danom mieste pitnú vodu, resp. odvádzali odpadovú vodu. Aj bydlisko uvedené v tomto liste vlastníctva uvedené pri niektorých podielových spoluvlastníkov nasvedčuje tomu, že v danej nehnuteľnosti ani nebývali, túto neužívali, čo tvrdili aj žalovaní 1.) až. 3.) vo svojich vyjadreniach k žalobe. Aj keby predmetnú nehnuteľnosť užívali, tak ako bolo už súdom uvedené, žalobca preukázal, že odberné miesto uvedené v jeho faktúrach je totožným s touto nehnuteľnosťou uvedenom v liste vlastníctva. Neobstojí ani tvrdenia žalobcu, že vlastník nehnuteľnosti je vlastníkom vodovodnej prípojky a tým pádom aj odberného miesta, nakoľko podľa prvá veta vlastníkom vodovodnej prípojky alebo vlastníkom kanalizačnej prípojky je osoba, ktorá zriadila prípojku na svoje náklady. V konaní nebolo preukázané, že by žalovaní zriadili prípojku na svoje náklady. Nebolo ani preukázané, že by vlastníkom prípojky bol prípadný právny predchodca žalovaných.

22. Vychádzajúc z vyššie uvedených hľadísk dospel súd k záveru, že žalovaný neuniesol svoje dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia, čo následkom je zamietnutie jeho žaloby ako nedôvodnej.

23. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

25. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

26. Podľa Čl. 17 , súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.

27. O nároku na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanej 1.) súd rozhodol aj bez návrhu ( ) tak, že žalovanej 1. (výrok I.) priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, nakoľko žalovaná 1. mala plný úspech vo veci ( ), keďže žaloba žalobcu bola zamietnutá a súčasne si uplatnila nárok na náhradu trov konania. Súd v zmysle rozhodol len o nároku na náhradu trov konania, pričom o výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia ( ).

28. O nároku na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovaným 2.) až 5.) súd rozhodol aj bez návrhu ( ) tak, že im náhradu trov konania nepriznal, pričom postupoval v zmysle v spojení s Čl. 17 . Žalovaní 2.) až 5.) by mali voči žalobcovi podľa nárok na náhradu trov konania v plnej výške, nakoľko boli v tomto konaní v celom rozsahu úspešní, keďže žaloba bola zamietnutá, avšak vzhľadom na to, že im žiadne trovy v tomto konaní preukázateľne nevznikli a náhradu trov konania nežiadali priznať, súd rozhodol, že im náhradu trov konania nepriznáva. V opačnom prípade, t.j. v prípade priznania nároku na náhradu trov konania by napokon súd musel rozhodnúť o výške tejto náhrady, no tá by bola v sume 0,-€, čo možno považovať za nehospodárne (Čl. 17 ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Skalica, v šiestich vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Z každého podania musí byť zrejmé, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané; ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.