Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3CoCsp-28-2020.pdf
PDF · 97.63 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoCsp/28/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členov senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843 proti žalovaným: 1. V. M., nar. XX.X.XXXX a 2. O. M., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom v G., N. XX, o zaplatenie 170,47 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 40Csp/75/2019-102 zo dňa 22. apríla 2020
rozhodol:
I. O d m i e t a odvolanie proti výroku č. I. rozsudku.
II. P o t v r d z u j e rozsudok vo výrokoch pod č. II. a III.
III. N e p r i z n á v a stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom označeným v záhlaví rozhodol v tomto znení: I. Konanie neprerušuje. II. Žalobu zamieta. III. Žalovaným proti žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.
2. Predmetom konania je žaloba doručená súdu prvej inštancie dňa 31.3.2019, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaných zaplatiť mu spoločne a nerozdielne 170,47 eur s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 31.1.2018 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.
3. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka zo dňa 12.12.2012 medzi postupcom Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155 (ďalej len „postupca“) a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovaným. Postupca uzatvoril so žalovanými 31.12.2004 Zmluvu č. 012393301291204 (ďalej len „Zmluva“), ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu (ďalej len „VOP“). Na základe Zmluvy postupca poskytol žalovaným peňažné prostriedky. Žalobca zastával názor, že Zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa ustanovenia § 497 až 507 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, resp. zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Žalovaní neplnili v stanovených termínoch splátky, čím porušili svoju povinnosť podľa Zmluvy. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu jej postúpenia výšku 1.948,92 eur a pozostávala z istiny 940,47 eur, z
riadneho úroku vo výške 724,14 eur, z úroku z omeškania vo výške 202,14 eur a z poplatkov vo výške 82,17 eur, všetko v súlade s prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalovaní po postúpení pohľadávky do dňa podania žaloby uskutočnili úhrady vo výške spolu 770 eur. Žalovaná suma predstavuje sumu vo výške 170,47 eur a pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 170,47 eur, keďže zvyšnú časť dlžnej sumy si žalobca v tomto konaní neuplatnil. Žalobca tiež uviedol, že ak má súd za to, že uplatnený nárok je čo i len z časti premlčaný, a preto je povinný aplikovať § 54a Občianskeho zákonníka, podľa jeho názoru toto ustanovenie vykazuje obdobný zásah do Ústavou Slovenskej republiky garantovaného práva na súdnu ochranu, ako vykazovalo ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ktoré bolo Ústavným súdom Slovenskej republiky 7. februára 2018 vo veci vedenej pod sp. zn. PL. ÚS 11/2016 vyhlásené za nesúladné s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Navrhol preto súdu, v prípade, že mieni aplikovať toto ustanovenie, aby inicioval konanie o nesúlade právnych predpisov podľa čl. 125 Ústavy Slovenskej republiky.
4. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila s tým, že súd prvej inštancie v zmysle ust. § 297 písm. b/ CSP vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania a to na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia (viď body 6. a 7. odôvodnenia napadnutého rozsudku) a vec právne posúdil podľa ust. § 52 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 2, § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších zmien a doplnkov, § 497 Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“), § 54a OZ (platného od 5.12.2018), § 101 a § 103 vety prvej OZ, keďže podľa § 162 ods. 1 písm. b/ CSP rozhodol, že konanie neprerušuje, keďže ust. § 162 ods. 1 písm. b) CSP predpokladá práve pochybnosti konajúceho súdu o súlade zákonného ustanovenia s ústavou, teda úvahu o jeho rozpore s ústavou, čo nie je tento prípad. Súd je presvedčený, že uvedené ustanovenie zákonodarca upravil tak, aby odstránil všetky pochybenia vo vzťahu k Ústave Slovenskej republiky, ktoré boli vytýkané ustanoveniu § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ktoré bolo Ústavným súdom Slovenskej republiky 7. februára 2018 vo veci vedenej pod sp. zn. PL. ÚS 11/2016 vyhlásené za nesúladné s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Znenie § 54a Občianskeho zákonníka zrovnoprávňuje v konaní pred súdom vo vzťahu k povinnosti súdu ex offo prihliadať na nevymáhateľnosť nároku zo spotrebiteľskej zmluvy v podobe jeho premlčania v prospech spotrebiteľa, ktorý je v postavení dlžníka a žalovaného zo spotrebiteľskej zmluvy, a rovnako tak aj dodávateľa zo spotrebiteľskej zmluvy ako žalovaného, kedy súd aj bez návrhu žalovaného - dodávateľa prihliadne v jeho prospech na premlčanie uplatneného nároku. Uvedené ustanovenie podľa názoru súdu nevytvára pochybnosti o jeho súlade s ústavou, nakoľko rešpektuje výhrady Ústavného súdu Slovenskej republiky k § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa, a niet preto zo strany súdu dôvod na iniciovanie konania o súlade právnych predpisov a s tým súvisiace obligatórne prerušenie konania a preto rozhodol tak, že konanie neprerušil.
5. Z vykonaného dokazovania mal súd na základe tvrdení žalobcu a predložených dôkazov za nesporne preukázané, že na základe Zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovaným spotrebiteľský úver, ktorý mali splácať v šesťdesiatich mesačných anuitných splátkach po 126,17 eur, počnúc 31.1.2005 a do konečnej splatnosti 31.12.2009, pričom jednotlivé splátky sa stali splatnými postupne každý mesiac v priebehu rokov 2005 - 2009, pričom splatnosť poslednej nastala v decembri 2009.
6. S poukazom na znenie § 103 Občianskeho zákonníka je potom nárok na zaplatenie neuhradenej časti poskytnutého úveru v čase podania žaloby na súde 21.3.2019 premlčaný, keď trojročná premlčacia lehota s poukazom na § 101 a 103 Občianskeho zákonníka márne uplynula vo vzťahu k poslednej splátke ešte v decembri 2013, resp. v prípade splátok splatných predtým vždy o mesiac skôr. Z uvedeného dôvodu preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol, keď uzavrel, že s prihliadnutím na § 54a Občianskeho zákonníka platného a účinného od 5.12.2018 si žalobca na súde uplatnil premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy.
7. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP.
8. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote (včas) odvolanie žalobca. Uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP a § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, keďže mal za to, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, keďže po citácii ust. § 54a OZ, § 879v OZ, čl. 1 ods. 1 Ústavy SR, ako aj čl. 144 ods. 1, čl. 46 ods. 1, čl. 125 ods. 1 písm. a/, čl. 130 ods. 1 písm. d/, ako aj
ďalších citovaných článkov ustanovení CSP, taktiež nálezu Ústavného súdu SR zo dňa 8.3.2011 III.ÚS 348/06-42 zastával názor, že aplikáciou ust. § 54a OZ došlo k značnému narušeniu princípov právneho štátu, k porušeniu zákazu diskriminácie podľa čl. 12 ods. 1 a 2 Ústavy SR a čl. 3 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, k porušeniu ochrany pred svojvoľným zásahom štátnej moci zakotvenej v čl. 13 ods. 4 Ústavy SR, k narušeniu práva na majetok a ochranu vlastníckeho práva podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. I Dodatkového protokolu o ochrane ľudských práv a základných slobôd, k porušeniu práva na prístup k nezávislému a nestrannému súdu podľa čl. 46 Ústavy SR, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a k porušeniu zásady rovnosti účastníkov súdneho konania garantovanej čl. 47 ods. 3 Ústavy SR a čl. 37 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd. Ďalej žalobca poukázal na skutočnosť, že uvedené ustanovenie vykazuje obdobný zásah do Ústavou SR garantovaného práva na súdnu ochranu tak, ako vykazovalo protiústavné ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o ochranu spotrebiteľa“), ktoré bolo Ústavným súdom SR dňa 7.2.2018 vo veci vedenej pod sp.zn. PL.ÚS 11/2016 vyhlásené za nesúladné s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR a to aj s poukazom na odôvodnenie nálezu ÚS SR sp.zn. PL.ÚS 11/2016 zaujal stanovisko k ust. § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa, t.j. k obdobnému ustanoveniu, ako ust. § 54a OZ. Keďže súd konanie neprerušil, znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces s tým, že vec nesprávne právne posúdil. Preto navrhoval, aby odvolací súd zrušil rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, resp. prípadne aby odvolací súd konanie prerušil a podal návrh na začatie konania o nesúlade právnych predpisov s Ústavou SR podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy SR. Uplatnil si nárok na náhradu trov konania.
9. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.
10. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016, ďalej len „CSP“), prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas a oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP a § 380 ods. 1, 2 CSP, z hľadiska žalobcom uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/ a h/ CSP a dospel k záveru o nedôvodnosti ich uplatnenia zo strany žalobcu.
11. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 9.9.2021 o 11,15 hod., v pojednávacej miestnosti č. dv. 230/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo zverejnené dňa 23.8.2021 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP a § 378 ods. 1 CSP.
12. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP je naplnený, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ide o taký procesný postup súdu, ktorým sa strane sporu odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým sa strane sporu znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v civilnom sporovom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
13. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t.j. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).
14. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
15. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorým predmetné konanie neprerušil a následne vo veci konal a rozhodol, keďže správne mal za to, že znenie ust. § 54a Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého aj rozhodoval v danej veci zrovnoprávňuje v konaní pred súdom vo vzťahu k povinnosti súdu ex offo prihliadať na nevymáhateľnosť nároku zo spotrebiteľskej zmluvy v podobe jeho premlčania v prospech spotrebiteľa, ktorý je v postavení dlžníka a žalovaného zo spotrebiteľskej zmluvy a rovnako tak aj dodávateľa zo spotrebiteľskej zmluvy ako žalovaného, kedy súd aj bez návrhu žalovaného - dodávateľa prihliadne v jeho prospech na premlčanie uplatneného nároku s tým, že uvedené ustanovenie nevytvára pochybnosti o jeho súlade s ústavou, keďže rešpektuje výhrady Ústavného súdu SR k § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa a preto súd prvej inštancie správne nevidel dôvod na iniciovanie konania o súlade právnych predpisov a s tým súvisiace obligatórne prerušenie konania, s čím sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a v tomto smere len poukazuje na odmietnutie návrhu Okresného súdu Martin na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a/ Ústavy SR o súlade ust. § 54a prvej vety zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov s Ústavou SR (viď uznesenie Ústavného súdu SR č.k. PL.ÚS 5/2021-8 zo dňa 12. mája 2021).
16. Čo sa týka rozhodnutia vo veci samej, odvolací súd poukazuje na jeho vecnú správnosť, keďže súd prvej inštancie vecne správne uzavrel, že s prihliadnutím na § 54a OZ platného a účinného od 5.12.2018 si žalobca na súde uplatnil premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy, nakoľko z vykonaného dokazovania mal súd na základe tvrdení žalobcu a predložených dôkazov za nesporne preukázané, že na základe predmetnej „Zmluvy“ právny predchodca žalobcu poskytol žalovaným spotrebiteľský úver, ktorý mali splácať v šesťdesiatich mesačných anuitných splátkach po 126,17 eur, počnúc 31.1.2005 až do konečnej splatnosti dňa 31.12.2009. Jednotlivé splátky sa tak stali splatnými postupne každý mesiac v priebehu rokov 2005 - 2009, pričom splatnosť poslednej nastala v decembri 2009, nakoľko k vyhláseniu predčasnej splatnosti dlhu nedošlo.
17. S poukazom na znenie § 103 OZ je potom nárok na zaplatenie neuhradenej časti poskytnutého úveru v čase podania žaloby na súde 21.3.2019 premlčaný, keď trojročná premlčacia lehota s poukazom na § 101 a 103 Občianskeho zákonníka márne uplynula vo vzťahu k poslednej splátke ešte v decembri 2013, resp. v prípade splátok splatných predtým vždy o mesiac skôr. Z uvedeného dôvodu preto správne súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol, keď uzavrel, že s prihliadnutím na § 54a Občianskeho zákonníka platného a účinného od 5.12.2018 si žalobca na súde uplatnil premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy.
18. Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam odvolací súd odmietol odvolanie žalobcu proti výroku napadnutého rozsudku o neprerušení konania v zmysle § 386 písm. c/ CSP, keďže smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné s odkazom na ust. § 357 písm. n/ CSP s tým, že v zmysle § 387 ods. 1 CSP s odkazom na ust. § 387 ods. 2 CSP potvrdil rozsudok vo výrokoch o zamietnutí žaloby v spojení s výrokom o nároku na náhradu trov konania z dôvodu ich vecnej správnosti a len na ozrejmenie správnosti neprerušenia konania odvolací súd uvádzal doplnené skutočnosti v znení zdôvodnenia prijatého záveru súdom prvej inštancie a to s odkazom na uznesenie ÚS SR zo dňa 12. mája 2021 č.k. PL.ÚS 5/2021-8.
19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP a nepriznal stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania a to z dôvodu neúspechu žalobcu v odvolacom konaní, pričom žalovanej v odvolacom konaní nevznikli žiadne trovy odvolacieho konania.
20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).