Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7P-146-2023.pdf
PDF · 80.71 KB
Case nature
Area
Subarea
7P/146/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky sudkyňou JUDr. Katarínou Vachulíkovou, v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX, v konaní zastúpená advokátkou JUDr. Petrou Hromádkovou so sídlom Štúrovo, Széchenyiho 6 proti manželovi: E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. G. H. XX, XXXX I., D., korešpondenčná adresa J. K. XX, L. X, XXXX M., D., o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov voči maloletému dieťaťu: M. E. B., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo A. B., N. C., nar. XX.XX.XXXX a E. B., nar. XX.XX.XXXX uzavreté dňa XX.XX.XXXX zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky – Osobitná matrika vo zväzku B. ročník XXXX na strane XX pod poradovým číslom XXX r o z v á d z a.
II. Súd z v e r u j e maloleté dieťa: M. E. B., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matke s tým, že obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok a otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého dieťaťa v sume 300,- eur mesačne, vždy do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky.
III. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa podaným návrhom prostredníctvom svojej právnej zástupkyne domáhala proti manželovi rozvodu manželstva a úpravy práv a povinností rodičov voči maloletému dieťaťu: M. E. B., nar. XX.XX.XXXX tak, aby maloleté dieťa bolo zverené do jej osobnej starostlivosti na čas po rozvode manželstva a otec bol zaviazaný na platenie výživného na maloleté dieťa v sume 300,- eur mesačne, pričom o styku otca s maloletým sa vedia dohodnúť mimosúdne. Svoj návrh odôvodnila tým, že manželstvo uzavreli po trojročnej známosti. Potom osem rokov spolu žili v Londýne. Z manželstva sa im narodilo jedno dieťa: maloletý M. E. B., nar. XX.XX.XXXX. Ich manželstvo bolo harmonické a usporiadané asi desať rokov a asi rok po narodení dieťaťa sa u manžela začali prejavovať problémy s alkoholom a drogami, v dôsledku čoho medzi nimi vznikali hádky a konflikty.
2. Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že v roku 2018 sa rozhodla s maloletým odsťahovať na Slovensko a manžel išiel pracovať do Rakúska. Na dieťa jej prispieval. Pokúšali sa obnoviť manželské spolužitie, ale to sa nepodarilo, preto sa dohodli, že sa rozvedú. Od roku 2018 už spolu nehospodária a nežijú manželským životom. Žiadala preto návrhu vyhovieť, manželstvo rozviesť a maloleté dieťa zveriť do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazať na platenie výživného v sume 300,- eur mesačne. Styk otca s maloletým nežiadala upraviť, lebo sa vedia na tom mimosúdne dohodnúť a otec sa s maloletým stretáva.
3. Podľa § 31 Civilného mimosporového poriadku, súd pojednával v neprítomnosti manžela navrhovateľky, ktorý s rozvodom súhlasil ako aj s tým, aby sa konalo v jeho neprítomnosti, čo uviedol v písomnom vyjadrení zo dňa 27.04.2024 za prítomnosti svedkyne E. B.. V písomnom vyjadrení zo dňa 12.02.2024 uviedol, že súhlasí s rozvodom manželstva s navrhovateľkou ako aj s tým, aby maloleté dieťa: M. E. B., nar. XX.XX.XXXX bolo zverené do osobnej starostlivosti jeho matke a on bol zaviazaný na platenie výživného v sume 300,- eur mesačne a tiež sa dohodli aj o jeho kontakte s maloletým.
4. Právna zástupkyňa navrhovateľky na pojednávaní žiadala návrhu vyhovieť a manželstvo účastníkov konania rozviesť, zveriť maloleté dieťa na čas po rozvode manželstva matke a otca zaviazať na platenie výživného na maloleté dieťa v sume 300,- eur mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci s tým, že o styku sa vedia rodičia mimosúdne dohodnúť. Poukázala na to, že vzťahy medzi manželmi sú dlhodobo rozvrátené a manželstvo neplní svoj účel. Manželia spoločne nehospodária a nežijú manželským životom od roku 2018, pričom tento stav je trvalý a niet nádeje na obnovenie spolužitia manželov.
5. Kolízna opatrovníčka na pojednávaní pre prípad rozvodu navrhla zveriť maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matke a otca zaviazať na platenie výživného na maloleté dieťa v sume 300,- eur mesačne. Uviedla tiež, že robila pohovor s maloletým, ktorý uviedol, že s otcom sa stretáva, majú veľmi dobrý vzťah, zvyknú sa spolu hrať a tiež sa tešil, že má po otcovi meno.
6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, sobášnym listom, rodným listom maloletého dieťaťa, správou zo šetrenia pomerov od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, písomnými vyjadreniami manžela navrhovateľky, ďalšími ku spisu pripojenými dokladmi, a takto vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
7. Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX v D. v meste I.. Z ich manželstva pochádza jedno maloletého dieťaťa: M. E. B., nar. XX.XX.XXXX. Navrhovateľka je štátna občianka Slovenskej republiky maďarskej národnosti a manžel navrhovateľky je štátny občan D.. U oboch ide o prvé manželstvo. Naposledy spolu bývali v Londýne. V roku 2018 sa navrhovateľka spolu s maloletým dieťaťom presťahovala na Slovensko, odkedy sa tu trvale zdržujú.
8. Podľa § 23 odsek 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
9. Podľa § 23 odsek 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
10. Podľa § 24 odsek 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
11. Podľa § 24 odsek 3 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
12. Podľa § 28 odsek 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
13. Podľa § 28 odsek 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
14. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že manželstvo účastníkov konania je hlboko, trvale a vážne rozvrátené a neplní účel, pre ktorý bolo vytvorené. Manželia spolu nežijú, nehospodária spolu, intímne spolu nežijú, vzájomne si nepomáhajú, nie sú schopní vytvoriť zdravé rodinné prostredie a spoločne nevychovávajú dieťa. Ich manželstvo je len formálnym zväzkom a stratilo dôvody pre svoje ďalšie trvanie. Príčinu rozvratu manželstva súd videl v rozdielnych názoroch na spoločný život a v dĺžke oddeleného žitia manželov. Súd preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a manželstvo účastníkov rozviedol.
15. Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sami sa živiť.
16. Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
17. Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
18. Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.
19. Súd s poukazom na výpovede účastníkov konania a písomné vyjadrenia manžela navrhovateľky, zveril maloleté dieťa: M. E. B., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Matka sa o dieťa riadne stará a neboli zistené žiadne kontraindikácie, ktoré by tomu bránili, čo vyplýva aj zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, že o maloleté dieťa je zo strany matky dobre postarané. Otca zaviazal na platenie výživného v sume 300,- eur mesačne tak, ako sa na tom rodičia dohodli. Pri svojom rozhodovaní súd prihliadol na príjem manžela navrhovateľky, ktorý u posledného zamestnávateľa zarábal priemerne mesačne okolo 3000,- eur a navrhovateľka zarába mesačne okolo 1000,- eur.
20. Podľa § 78 odsek 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
21. Ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností podľa § 26 Zákona o rodine. 22. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal ich náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do 3 mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.