Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6S-166-2021.pdf
PDF · 83.27 KB
Case nature
Subarea
6S/166/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: NOVIS Insurance Company, NOVIS Versicherungsgesellschaft, NOVIS Compagnia di Assicurazioni, NOVIS Poisťovňa, a.s., so sídlom Námestie Ľudovíta Štúra 2, 811 02 Bratislava, IČO: 47 251 301, zastúpený advokátskou kanceláriou Prosman a Pavlovič advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO: 36 865 281, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 100476367/2021 zo dňa 23.03.2021 o uložení pokuty vo výške 200.000,- EUR a o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, jednohlasne, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky Číslo: 100476367/2021 zo dňa 23.03.2021, z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 07.06.2021, elektronicky doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“) dňa 14.06.2021, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 100476367/2021 zo dňa 23.03.2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný podľa ust. § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „DP“), potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa - Úradu pre vybrané hospodárske subjekty Číslo: 101365917/2020 zo dňa 27.08.2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bola podľa § 38 ods. 2 písm. b) prvého bodu zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov uložená žalobcovi (ako účtovnej jednotke) pokuta vo výške 200.000,- EUR za správny delikt uvedený v § 38 ods. 1 písm. g) zákona o účtovníctve za kontrolované účtovné obdobie kalendárny rok 2015, t. j. za porušenie § 8 ods. 2 zákona o účtovníctve, keď pri zostavení účtovnej závierky postupoval v rozpore s ustanoveniami medzinárodných účtovných štandardov IAS 1 Prezentácia účtovnej závierky a IFRS 4 Poistné zmluvy, ktoré boli prijaté nariadením Komisie (ES) č. 1725/2003, ktorým sa prijímajú určité medzinárodné štandardy v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady č. 1606/2002 v znení neskorších predpisov.
2. Spolu so správnou žalobou, žalobca podal návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 zák. č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) s odôvodnením dvoch na sebe nezávislých dôvodov: ? napadnuté rozhodnutie spôsobuje svojimi právnymi účinkami hrozbu závažnej ujmy, ? napadnuté rozhodnutie má svoj podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti a žalobcovi hrozí vážna a nenapraviteľná ujma. Žalobca, ako účastník regulovaného finančného trhu je viazaný viacerými predpismi daného segmentu, patrí pod reguláciu a dohľad Národnej banky Slovenska a uložením neoprávnených sankcií žalobcovi hrozí závažná ujma v jeho podnikaní ako poisťovne. Nie je možné vylúčiť, že sankcie ukladané za správne delikty podľa zákona o účtovníctve môžu viesť až k odňatiu povolenia na vykonávanie
poisťovacej činnosti. Táto hrozba je reálna a okrem iného vyplýva aj z aktívneho záujmu Národnej banky Slovenska, ktorá listom dňa 20.05.2021 požiadala žalobcu o predloženie rozhodnutia druhostupňového správneho orgánu o odvolaní, s informáciou o právoplatnosti daného rozhodnutia. Žalobca je pevne presvedčený, že jeho postup pri vedení účtovníctva je plne v súlade s právnymi predpismi, predovšetkým zákonom o účtovníctve, IFRS zavedenými nariadením Komisie EÚ, ako aj ostatnými požiadavkami. K uvedenému záveru ho vedie názor odborníkov - audítorských spoločností PricewaterhouseCoopers Slovensko, s.r.o. a Mazars Slovensko, s.r.o., ktoré účtovníctvo žalobcu kontrolovali a nenašli v ňom žiadne dôvody na spochybnenie zvolených postupov, za ktoré mu bola uložená rozporovaná pokuta.
3. Žalobca uviedol, že v prípade, ak budú ponechané účinky rozhodnutia aj počas jeho súdneho prieskumu, hrozí žalobcovi nenapraviteľná ujma, spočívajúca v odňatí povolenia na podnikanie. Právo podnikať patrí medzi základné práva zakotvené v Čl. 35 ods. 1. Ústavy SR. Ak by aj došlo po odňatí povolenia k zrušeniu udelenej sankcie a následne k možnosti mimoriadneho prieskumu rozhodnutia o odňatí povolenia pôsobiť ako poisťovňa, je tento postup len teoreticko-právny, pretože z ekonomickej perspektívy, by bol žalobca neschopný napraviť poškodenú reputáciu. Dokonca je tu vysoká pravdepodobnosť úpadku žalobcu. Takéto následky majú likvidačný charakter a ich následky by bolo nemožné na silnom konkurenčnom finančnom trhu poisťovníctva odstrániť.
4. Ďalej žalobca konštatoval, že odložením účinkov napadnutého rozhodnutia nedôjde k ohrozeniu žiadneho verejného záujmu ani štátneho rozpočtu, keďže žalovaný zahájil exekúciu uloženej pokuty a žalobca ju dňa 10.06.2021 z dôvodu snahy predísť vyššej škode uhradil, napriek tomu, že v zmysle podanej žaloby napadnuté rozhodnutie trpí zásadnými vadami a je nezákonné.
5. Žalobca tiež poukázal na vysokú mieru pochybností, či správne orgány vychádzali a aplikovali platné predpisy Európskej únie (najmä nariadenie Komisie (ES) č. 1725/2003 z 29.09.2003, ktorým sa prijímajú určité medzinárodné účtovné štandardy v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 a dokument „Koncepčný rámec“, ktorý je použitý na interpretáciu pravidiel IFRS v napadnutom rozhodnutí) a taktiež na skutočnosť, že uplynula prekluzívna doba na uloženie sankcie za údajný správny delikt. Pričom priznanie odkladného účinku nebude v rozpore so žiadnym zo záujmov Európskej únie.
6. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 16.08.2021, správnemu súdu doručeným elektronicky, ktorú žiada ako nedôvodnú zamietnuť, pričom k návrhu na priznanie odkladného účinku sa nevyjadril.
7. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
8. Podľa § 185 písm. a) SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.
9. Podľa § 185 písm. b) SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.
10. Podľa § 187 ods. 3 SSP, o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.
11. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
12. Podľa § 147 ods. 2 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku vrátane ustanovenia § 139 ods. 4 a § 141.
13. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe je výnimočný inštitút, ktorým sa pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie nemôže ani byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žaloby je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje.
14. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy mu hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v § 185 SSP, a zároveň má tieto dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu preukázať tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 23S/124/2018-174 zo dňa 29.01.2019, v zmysle ktorého „osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp zn. III. US 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018.“ Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktoré musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Pri svojom rozhodovaní o takomto návrhu musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu. Zároveň súd musí zhodnotiť intenzitu preukázanej ujmy, vzniku škody a iného nenapraviteľného následku dotýkajúceho sa žalobcu, resp. životného prostredia, ako aj posúdenie z hľadiska rozporu s verejným záujmom.
15. Správny súd s prihliadnutím na ust. § 185 písm. a) SSP skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe poukázal na hrozbu vzniku závažnej ujmy uvedenej v odseku 2. a 3. tohto rozhodnutia, spočívajúcu v ohrození jeho podnikania ako poisťovne. V tejto súvislosti správny súd konštatuje, že žalobca závažnú ujmu neosvedčil inak, ako svojím tvrdením. Žalobca navyše uloženú sankciu uhradil, pričom neosvedčil príčinnú súvislosť medzi uloženou sankciou za správny delikt a možnosťou odňatia povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti. Nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Rovnako žalobca vôbec relevantným spôsobom neosvedčil ani tvrdenú pravdepodobnosť úpadku a jeho následok možnej likvidácie žalobcu (zmenšenie disponibilných prostriedkov samé o sebe neznamená, že žalobcovi vznikla, resp. hrozí závažná ujma). Len formálny návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, bez efektívneho osvedčenia svojich tvrdení, nepostačuje.
16. Súd skúmal, či sú splnené podmienky v zmysle ust. § 185 písm. b) SSP, o ktoré žalobca tiež oprel svoj návrh na priznanie odkladného účinku, keď uviedol, že napadnuté rozhodnutie má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti v dôsledku čoho žalobcovi hrozí vážna a nenapraviteľná ujma. I v tejto súvislosti súd musí konštatovať, že žalobca zas len poukázal na vysokú mieru pochybností, či správne orgány vychádzali a aplikovali platné predpisy Európskej únie uvedené v odseku 5. tohto rozhodnutia, avšak konkrétne a vecne toto svoje tvrdenie žiadnym spôsobom nešpecifikoval a ani neosvedčil. Na tomto mieste správny súd konštatuje, že uvedené ustanovenie predpokladá tak závažné a zásadné vady napadnutého rozhodnutia spočívajúce v právne záväznom akte Európskej únie, ktoré dáva právny základ na prerušenie konania podľa § 100
písm. c) SSP. Žalobca aj pri uplatnení návrhu podľa § 185 písm. b) SSP, tento oprel zas len o svoje formálne tvrdenia.
17. Zároveň správny súd dáva do pozornosti, že samotné rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy len vo výnimočných prípadoch, pretože toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter. Priznaním odkladného účinku správnej žalobe súd, ešte pred vlastným rozhodnutím vo veci samej, prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným spôsobom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny (uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/124/2018-174 zo dňa 29.01.2019). V zmysle takto uvedeného právneho názoru, je potom akákoľvek argumentácia žalobcu o nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia orgánu verejnej správy, pre priznanie odkladného účinku právne irelevantná. Správny súd pri svojom rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe neposudzuje zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia napadnutého žalobou, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 185 SSP.
18. Správny súd poukazuje aj na ďalší predpoklad priznania odkladného účinku správnej žaloby, ktorým je osvedčenie, že jeho priznanie nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalobca však ani túto skutočnosť v návrhu na priznanie odkladného účinku relevantne neosvedčil. Napriek uvedenému v tejto súvislosti súd dodáva, že v preskúmavanej veci verejný záujem spočíva najmä vo včasnom a riadnom vymáhaní sankcií uložených v rámci správneho konania, čím podľa názoru súdu, nie je daný predpoklad rozporu priznania odkladného účinku správnej žaloby s verejným záujmom. A pokiaľ ide o ohrozenie podnikania žalobcu, tak táto skutočnosť je subjektívneho charakteru, ktorá nezasahuje do verejného záujmu tak, aký mal úmysel zákonodarca.
19. Podľa názoru správneho súdu, žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neosvedčil priamu hrozbu závažnej ujmy, hodnoverne žiadne priame reálne dopady a ujmy, ktoré by mohli zmariť ochranu jeho subjektívnych práv a právom chránených záujmov, resp. zákonnosti v prípade vyhovujúceho rozhodnutia správneho súdu o správnej žalobe neosvedčil tak, ako je definované v § 185 SSP, preto súd, v súlade s § 188 SSP, návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.
20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa § 439 ods. 2 písm. e) SSP.