Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Er-2813-2014.pdf
PDF · 90.32 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-17Er/2813/2014
Uznesenie
Okresný súd Košice - okolie v exekučnej veci oprávneného: Secapital S. á. r. L., so sídlom 2 Avenue Charles de Gaulle, L - 1653, Luxemburg, Luxemburské veľkovojvodstvo, zapísaná v obchodnom registri odd. B, vl. 108305, zast. Advokátska kancelária Gallo s.r.o., so sídlom Jilemnického 30, Martin, proti povinnému: J. G., P.. XX.XX.XXXX, Y. Z. XX, v konaní o vymoženie 1.488,66 eur s prísl.
rozhodol:
I. Návrh na podanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnosti zákona č. 233/2019 Z. z. z a m i e t a.
II. Námietky oprávneného voči upovedomeniu o zastavení starej exekúcie z a m i e t a.
III. Námietky oprávneného voči paušálnym trovám o d m i e t a.
odôvodnenie:
1. Súd na návrh oprávneného na vykonanie exekúcie a na žiadosť súdneho exekútora vydal poverenie na vykonanie exekúcie pre vymoženie pohľadávky v sume 1.488,66 eur s príslušenstvom. Súdnemu exekútorovi bolo poverenie na vykonanie exekúcie doručené dňa 09.06.2014.
2. Dňa 04.06.2020 súdny exekútor Mgr. Milan Somík, Exekútorský úrad Martin, so sídlom Československej armády 1, Martin, vydal upovedomenie o zastavení starej exekúcie EX 11619/2014 podľa zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného od 01.01.2020, pretože podľa § 2 ods. 1 písm. a) od doručenia poverenia na vykonanie exekúcie uplynula rozhodná doba piatich rokov, k predĺženiu rozhodnej doby nedošlo a nejde o takú starú exekúciu, ktorá sa nezastavuje. Zároveň súdny exekútor vyzval oprávneného na zaplatenie trov starej exekúcie.
3. Voči upovedomeniu o zastavení starej exekúcie podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote námietky, ktoré odôvodnil tým, že zákon č. 233/2019 Z. z. je protiústavný, preto dal v rámci námietok aj podnet na začatie konania o súlade právnych predpisov pred Ústavným súdom SR v zmysle § 74 a nasl. zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde SR, a to konkrétne o súlade ustanovení zákona č. 233/2019 Z. z. s čl. 1 ods. 1, čl. 20 ods. 1 a 4, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3, čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Uviedol, že v zmysle zákona č. 233/2019 Z. z. bol odopretý prístup k súdnej ochrane časti veriteľom tak, že legitímne začaté súdne konania za účelom vymoženia pohľadávok sa zastavujú bez ohľadu na to, či zanikol exekučný titul alebo sa stal hmotnoprávne neexekvovateľný a táto časť veriteľov je zákonom nútená podať opätovný návrh na začatie súdneho konania a znášať tým pádom opätovne náklady spojené so začatím konania, náklady spojené s núteným zastavením pôvodného súdneho konania a administratívne náklady. Po začatí exekučných konaní sú oprávnení nútení 2x dať návrh na vymoženie tej istej pohľadávky na súde bez zreteľného dôvodu pre takýto postup okrem sťaženia procesu vymoženia svojej pohľadávky. Zároveň poukázal na dôvodovú správu k predmetnému zákonu.
Má za to, že reálne existuje predpoklad, že zastavenie exekúcií sa dotkne aj exekúcií, kde je reálny predpoklad možnosti vymoženia pohľadávky oprávneného a účelom predmetné zákona bolo výlučne znížiť počet vedených exekučných konaní, nakoľko ich vedenie štát administratívne nezvláda. Podľa názoru oprávneného ide o neprípustnú priamu retroaktivitu právnych noriem, nakoľko v zmysle zákona č. 233/2019 Z. z. sú zastavené exekučné konania na základe po začatí týchto exekučných konaní prijatej právnej normy, ktorej existenciu oprávnení v čase začatia exekučných konaní nemohli nijako predvídať. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR č. PL. ÚS 6/2016-61 zo dňa 30.01.2019. V zmysle zákona č. 233/2019 Z. z. sú zastavené exekučné konania, a to na základe právnej normy, ktorá bola prijatá po začatí týchto exekučných konaní, čo oprávnení v čase začatia exekučných konaní nemohli nijako predvídať, a preto sa jedná o neprípustnú retroaktivitu právnych noriem. Toto je v absolútnom rozpore so základnými princípmi právneho štátu. Má za to, že úprava zákona č. 233/2019 Z. z. sa týka selektívne iba exekučných konaní začatých pred 01.04.2017, neexistuje pritom legitímny dôvod na takýto typ zákonnej diskriminácie účastníkov súdnych konaní a veriteľov. Zároveň poukázal, že nerovnosť v postavení veriteľov/oprávnených v exekučných konaniach je zjavná najmä v prípade ust. § 2 ods. 2 písm. c) (uprednostňovanie pohľadávok štátu a EÚ), ust. § 2 ods. 2 písm. d) (uprednostňovanie pohľadávok priznaných špecifickým spôsobom) a § 2 ods. 2 písm. e) (opäť uprednostnenie pohľadávok štátu). Uviedol, že je porušené aj právo na zákonného sudcu - povinnosť podať nový návrh na začatie konania (zákonom nazývaný "opätovný") súčasne znamená, že v novom konaní môže rozhodovať iný sudca ako pôvodne rozhodoval v skôr začatom exekučnom konaní týkajúceho sa rovnakej pohľadávky, pričom obdobne to platí aj o exekútorovi. Na záver oprávnený uviedol, že nútené obmedzenie práva selektívne vybraných veriteľov domáhať sa vymoženia svojich pohľadávok v na to určenom súdnom konaní je naviac síce stanovené zákonom, ale bez akejkoľvek primeranej náhrady (čl. 20 ods. 4 Ústavy SR), naopak subjekt, ktorému sú retroaktívne obmedzené jeho práva (selektívne zákonom určený veriteľ), musí znášať náklady s týmto obmedzením (náklady s opätovným iniciovaním exekučného konania a so zastavením pôvodne začatého a zákonom nútene ukončeného). Svoje námietky oprávnený smeroval voči tomu, že dňa 19.11.2019 navrhol zmenu súdneho exekútora, o ktorom súd nerozhodol. Zároveň namietal, že predmetná exekúcia nie je evidovaná v CRE a exekútor nemá nárok na náhradu trov, preto navrhol súdu upovedomenie o zastavení starej exekúcie zrušiť a rozhodnúť o návrhu na zmenu súdneho exekútora.
4. Súdny exekútor sa k podaným námietkam vyjadril tak, že tieto pokladá za nedôvodné a navrhol súdu, aby ich zamietol.
5. Podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky (ďalej len ,,Ústava SR“), ústavný súd rozhoduje o súlade zákonov s ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.
6. Podľa čl. 130 ods. 1 písm. d) Ústavy SR, ústavný súd začne konanie, ak podá návrh súd.
7. Podľa čl. 144 ods. 2 Ústavy SR, ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný právny predpis, jeho časť alebo jeho jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej veci, odporuje ústave, ústavnému zákonu, medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonu, konanie preruší a podá návrh na začatie konania na základe čl. 125 ods. 1. Právny názor ústavného súdu obsiahnutý v rozhodnutí je pre súd záväzný.
8. Podľa § 74 písm. d) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, návrh na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 ústavy o súlade právnych predpisov nižšej právnej sily s právnym predpisom vyššej právnej sily alebo medzinárodnou zmluvou, s ktorou vyslovila súhlas národná rada a ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, môže podať súd v súvislosti s prejednávanou vecou.
9. Podľa § 243 h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), v účinnom znení, ak tento zákon v §243 i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
10. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
11. Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať žalobu na obnovu exekučného poriadku.
12. Podľa § 162 ods.1 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd konanie preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania.
13. Podľa § 233a Exekučného poriadku v účinnom znení, postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 01.04.2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31.03.2017 upravuje osobitný zákon. Týmto osobitným zákonom je zákon č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní účinný od 01.01.2020.
14. Podľa § 1 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „ZoUNEK“ alebo zákon č. 233/2019 Z. z.), upravuje sa týmto zákonom postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 a osobitosti postupu pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie.
15. Podľa § 2 ods. 1 ZoUNEK, stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak a) uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2, b) oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcu alebo dedičské konanie po oprávnenom alebo povinnom bolo zastavené z dôvodu, že nezanechal žiadny majetok alebo zanechal len majetok nepatrnej hodnoty, c) zastavenie starej exekúcie navrhol oprávnený alebo d) dôvod na zastavenie starej exekúcie vyplýva z osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie; na tento účel platí, že stará exekúcia sa zastavila vznikom dôvodu na jej zastavenie.
16. Podľa § 6 ods. 4 písm. b) ZoUNEK, exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov, ak ide o starú exekúciu, ktorá nebola zapísaná v centrálnom registri exekúcií.
17. Podľa § 7 ods. 1 ZoUNEK, proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ktoré bolo vydané v rozpore s týmto zákonom, môže oprávnený podať do 30 dní od jeho doručenia u exekútora námietky. Námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné.
18. Podľa § 7 ods. 3 ZoUNEK, súd dôvodným námietkam vyhovie tak, že uznesením upovedomenie o zastavení starej exekúcie zruší. Oneskorené alebo neprípustné námietky súd uznesením odmietne. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Rozhodnutie o námietkach sa doručí oprávnenému a exekútorovi.
19. Právomoc všeobecných súdov vyvolať pred Ústavným súdom Slovenskej republiky konanie o súlade právneho poriadku nie je absolútna a vzniká iba ak sú splnené dve podmienky, a to v prípade, ak sa nesúlad všeobecne záväzného právneho predpisu nižšej ako ústavnej sily s Ústavou spája s "prejednávanou vecou", a preto sa očakáva jeho priamy účinok na rozhodnutie v konkrétnom spore, a v prípade, ak "sa súd domnieva", že medzi podústavným všeobecne záväzným právnym predpisom a Ústavou je nesúlad. Podľa právneho názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky, všeobecný súd splní podmienku čl. 144 ods. 2 Ústavy, t. j. "domnieva sa" iba vtedy, ak je presvedčený o nesúlade prameňa práva s ústavou, resp. ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonom.
20. V predmetnej exekučnej veci súd po preskúmaní podnetu oprávneného na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnosti zákona č. 233/2019 Z. z. nie je presvedčený o nesúlade namietaného právneho predpisu s Ústavou. Z uvedeného dôvodu súd dospel k záveru, že nie je splnená podmienka pre podanie návrhu na začatie konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky podľa čl. 125 ods. 1 v spojení s čl. 130 ods. 1 písm. d) Ústavy.
21. Súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PL. ÚS 20/06 z 18. októbra 2006: "Podľa čl. 144 ods. 2 Ústavy ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný právny predpis, jeho časť alebo jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej veci, odporuje ústave, ústavnému zákonu, medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonu, konanie preruší a podá návrh na začatie konania na základe čl. 125 ods. 1. Na túto formuláciu ústavy nadväzuje ustanovenie § 37 ods. 1 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého, ak osoby uvedené v ustanovení § 18 ods. 1 písm. a) až e) dospejú k názoru, že právny predpis nižšej právnej sily nie je v súlade s právnym predpisom vyššej právnej sily (...), môžu podať ústavnému súdu návrh na začatie konania.
22. Súd nie je presvedčený o rozpore zákona č. 233/2019 Z. z. s Ústavou, a preto ako nedôvodný zamietol aj návrh oprávneného na podanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnosti zákona č. 233/2019 Z. z. Zákonom č. 233/2019 Z. z. sa oproti Exekučnému poriadku dopĺňajú dôvody na zastavenie exekúcie, pričom za splnenia zákonných podmienok sú staré exekúcie zastavené zo zákona. Od účinnosti Exekučného poriadku až doposiaľ bol tento mnohokrát novelizovaný a postupne boli dopĺňané, resp. menené dôvody zastavenia exekúcií až do dnešnej podoby a dôvody zastavenia exekúcií napokon vyplývali a vyplývajú aj z iných zákonov a v určitom období sa exekúcie za splnenia zákonných podmienok zastavovali nie rozhodnutím súdu ale zo zákona. Rovnako tak zo zákona sú zastavované staré exekúcie, pričom tieto definoval zákonodarca a určil podmienky. Tieto sú jasné, zrozumiteľné a súd sa nestotožňuje s názorom, že je tu rozpor s Ústavou, prípadne Dohovorom a Protokolom č. 1. Zákon v žiadnom prípade nenarúša princíp deľby moci a súd je toho názoru, že po judikovaní pohľadávky v procese jej vymáhania je ukončenie vymáhania (exekúcie) iba otázkou procesného prostriedku jej ukončenia a nejde o zásadnú otázku, ktorá by mala byť zverená do kompetencie súdu. Veď predsa ani o ukončení exekúcie vymožením pohľadávky alebo upustením nerozhoduje súd a neposudzuje, či naozaj boli pre také ukončenie splnené podmienky, ale v takom prípade uvedené procesné úkony vykoná exekútor vrátením poverenia súdu a vyhotovením konečného vyúčtovania exekučného konania (podľa Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017). Spôsob ukončenia exekúcie, či už rozhodnutím súdu, zo zákona alebo postupom exekútora je len otázkou procesného úkonu, ktorý v žiadnom prípade nie je v rozpore s Ústavou. Súd sa nestotožňuje s tým, že zákon by mal byť v rozpore s Ústavom alebo Dohovorom ani z akéhokoľvek iného dôvodu uvedeného oprávneným, pretože zastavenie starej exekúcie nie je prekážkou rozhodnutej veci, oprávnený má stále možnosť podať nový návrh na vykonanie exekúcie a ak súd na základe opätovného návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie, účinky úkonov smerujúcich k zabezpečeniu majetku podliehajúcemu starej exekúcii ostávajú zachované a oprávnený má nárok aj na náhradu súdneho poplatku za nový návrh. Z tohto hľadiska nie je podľa názoru súdu zákon retroaktívnym, nenarúša právnu istotu oprávneného a taktiež neporušuje jeho právo vlastniť majetok. Zákon tak nie je v rozpore s Ústavou a už vôbec nie preto, že podmienky a lehoty na podanie nového návrhu sa môžu javiť ako komplikované. Sú rovnaké pre všetkých oprávnených, ktorí sa tak rozhodnú a rozhodne nie sú nesplniteľné ani pre oprávnených, ktorí vystupujú vo väčšom množstve exekúcií. Pokiaľ podľa zákona oprávnený nemá nárok na náhradu trov spojených s podaním nového návrhu s výnimkou súdneho poplatku a pokiaľ oprávnený má nahradiť paušálne trovy, tak takéto ustanovenia tiež nie sú v rozpore s Ústavou a zjavne tam, kde nebolo minimálne po dobu 18 mesiacov nič vymožené, pričom exekútor si svoju prácu urobil a vynaložil vlastné prostriedky na jednotlivé úkony, tak je logické, aby oprávnený znášal takéto trovy tak, ako pri zastavení exekúcie pre nemajetnosť. To, že nemajetnosť neposudzuje súd, ale je stanovená zákonná fikcia za splnenia konkrétnych podmienok, nie je v rozpore s Ústavou, naopak, takéto definovanie starých exekúcií zrelých na zastavenie z dôvodu uplynutia rozhodnej doby je prvkom vnášajúcim do exekúcií právnu istotu, hospodárnosť a zefektívnenie exekučných konaní, pretože za splnenia rovnakých podmienok je zastavená každá jedna exekúcia spĺňajúca stanovené podmienky a eliminuje sa do značnej miery rôzny postup exekútorov a exekučných súdov v obdobných veciach.
23. Vzhľadom na uvedené, súd návrh oprávneného na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnosti zákona č. 233/2019 Z. z. považuje za nedôvodný a zamietol ho.
24. Námietky proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie sú procesným inštitútom, ktorým zákon umožňuje oprávnenému brániť sa proti nedôvodne zastavenej exekúcii. Exekučný súd v konaní o námietkach proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť
zastavenia starej exekúcie a námietky proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie posudzuje v čase rozhodnom pre zastavenie starej exekúcie.
25. Súd preskúmal námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie a dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné. Z obsahu spisu súd zistil, že oprávnený podal návrh na zmenu súdneho exekútora, avšak ku dňu účinnosti ZoUNEK, resp. ku dňu zastavenia starej exekúcie, nebolo o zmene súdneho exekútora rozhodnuté, a keďže rozhodovanie o zmene súdneho exekútora nie je relatívnou výnimkou (§ 4 ods. 2 ZoUNEK) odôvodňujúcou predĺženie rozhodnej doby, súd námietky oprávneného ako nedôvodné zamietol.
26. Oprávnený v podaných námietkach ďalej namietal paušálne trovy súdneho exekútora (v súvislosti so zapísaním exekúcie v CRE), avšak v zmysle § 7 ods. 1 ZoUNEK námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné, pričom uvedené platí rovnako o nároku ako aj o výške paušálnych trov, pretože ak by zákonodarca mienil pripustiť námietky proti nároku na náhradu paušálnych trov, uviedol by to výslovne v ustanovení § 7 ods. 1 ZoUNEK. Vzhľadom k tomu, že oprávnený podal námietky i proti paušálnym trovám, proti ktorým námietky nie sú prípustné, súd námietky oprávneného proti paušálnym trovám v zmysle § 7 ods. 3 ZoUNEK odmietol.
27. Porušenie povinnosti súdneho exekútora v súvislosti s účtovaním paušálnych trov, na ktoré nemá právny nárok, zakladá jeho disciplinárnu zodpovednosť. Oproti tomu neuhradenie paušálnych trov zo strany oprávneného má za následok, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie je vo vzťahu k paušálnym trovám novým exekučným titulom, na základe ktorého je exekútor oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie voči oprávnenému o vymoženie týchto trov. Následne je v plnej kompetencii príslušného exekučného súdu preskúmať, či exekútorovi právo na zaplatenie paušálnych trov vzniklo.
28. Vzhľadom na to, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie bolo vydané v súlade so zákonom, v konaní uplynula rozhodná doba, nejde o relatívnu či absolútnu výnimku zo zastavenia starej exekúcie, súd posúdil námietky oprávneného ako nedôvodné a zamietol ich. Námietky voči paušálnym trovám ako neprípustné odmietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, a to v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice - okolie. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Podľa § 243 CSP v sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.