Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14S/40/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a Mgr. Maroša Feketeho, v právnej veci žalobcu: JUDr. J. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, XXX XX H. L., proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Kollárova 8, 917 02 Trnava, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ Ing. U. Y., bytom XXX XX T. XXX, 2/ H. L., bytom Y. XXXX/XX, XXX XX H. L., 3/ W. T., bytom L. T. XXXX/XX, XXX XX H. L., 4/ P. T., bytom F. XXXX/XX, XXX XX H. L., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: OU-TT-OVBP2-2020/014530-002 zo dňa 24.03.2020, takto

rozhodol:

I. Správny súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

III. Ďalším účastníkom konania 1/ až 4/ právo na náhradu trov konania

n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1.

Mesto Dunajská Streda, Mestský úrad Dunajská Streda ako stavebný úrad, svojim rozhodnutím číslo: 5812/DS/9642/2019/033-NJ-007 zo dňa 10.10.2019 dodatočne povolil stavbu rekreačnej chaty pre stavebníka Ing. U. Y., bytom T. č. XXX, XXX XX, na pozemkoch parc. č. 1963/289, 1963/869, na LV č. XXXX, ktoré sú vo vlastníctve stavebníka a na pozemku č. 1963/294 na LV č. XXXX taktiež vo vlastníctve stavebníka, v k. ú. H. L..

2.

Svoje rozhodnutie prvostupňový správny orgán odôvodnil tým, že mesto Dunajská Streda ako príslušný stavebný úrad z vlastného podnetu uskutočnil dňa 25.06.2019 na pozemkoch parc. č. 1963/289, 1963/869 a 1963/294 v k. ú. H. L., stavebný dohľad. Miestnym šetrením bolo zistené, že stavba bola zahájená a bola vybudovaná hrubá stavba a boli zahájené montážne práce vnútorných inštalácií. Na základe zistených skutočností stavebný úrad v zápisnici o štátny stavebný dohľad vyzval stavebníka, aby v stanovenej lehote predložil na stavebný úrad žiadosť o dodatočné povolenie stavby a zároveň predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánu a osobitnými predpismi. Ďalej prvostupňový správny orgán uviedol, že nakoľko ustanovenie § 88a ods. 1 stavebného zákona

nestanovuje formálne požiadavky na vydanie predmetnej výzvy pre stavebníka uskutočňujúceho nepovolenú stavbu, stavebný úrad posúdil tak, že aj táto forma výzvy pre stavebníka je postačujúca s dôkazom na to, že túto zápisnicu podpísal aj stavebník a svojim podpisom bral na vedomie úlohy vyplývajúce z obsahu zápisnice. Keďže stavebník následne preukázal, že existencia stavby a jej dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami a táto skutočnosť bola dokladovaná kladným stanoviskom mesta Dunajská Streda a dotknutých orgánov štátnej správy, stavebný úrad dodatočne stavbu povolil.

3.

Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca dňa 11.11.2019 odvolanie, v ktorom prakticky uviedol rovnaké skutočnosti, ktoré sú obsahom žalobného návrhu.

4.

Žalovaný Okresný úrad Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky Trnava, ako druhostupňový správny orgán svojim rozhodnutím číslo: OU-TT-OVBP2-2020/014530-002 zo dňa 24.03.2020 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu mesta Dunajská Streda, číslo: 5812/DS/9642/2019/033-NJ-007 zo dňa 10.10.2019.

5.

Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že ako odvolací orgán preskúmal súlad dodatočne povoľovanej stavby „Rekreačná chata“ na pozemkoch parc. č. 1963/289, 1963/869, 1963/294 v k.ú. H. L., pre stavebníka Ing. U. Y., s platnou a záväznou územnoplánovacou dokumentáciou mesta Dunajská Streda, pričom podľa grafickej časti územného plánu mesta Dunajská Streda, ktorý bol schválený uznesením č. 301/2016/14 zo dňa 27.9.2014 v znení neskorších predpisov a doplnkov, výkresu „regulácia funkčného priestorového usporiadania a vymedzenie VPS“ sa stavba nachádza v regulačnom bloku „RA“ plocha rekreačných areálov. Stavba je funkčne v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou. Priestorové regulácie pre územie bloku bolo nasledovné: index zastavanosti 25 %, minimálny podiel zelene 50 % a index podlažných plôch 0,8. Navrhovaná stavba rešpektuje priestorovú reguláciu. Z uvedeného vyplýva, že umiestnenie stavby rekreačnej chaty je v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou mesta Dunajská Streda. Okrem toho odvolací orgán zistil, že v spisovom materiáli sa nachádzajú aj kladné stanoviská dotknutých orgánov, ktoré chránia verejné záujmy podľa osobitných predpisov, ktorí posúdili súlad stavby s verejným záujmom.

6.

Ďalej z obsahu spisového materiálu žalovaný zistil, že stavebný úrad mesta Dunajská Streda výzvu na predloženie dokladov interpretoval žalobcovi do zápisnice vytvorenej počas štátneho dozoru dňa 25.06.2020. Táto bola prečítaná nahlas a na znak súhlasu podpísaná oboma prítomnými pracovníkmi úradu Dunajská Streda ako aj stavebníkom Ing. U. Y.. Súčasťou spisového materiálu je aj vydané rozhodnutie o okamžitom zastavení prác na stavbe pod číslom: 5457/DS/7792/219/003-NJ-003 zo dňa 28.05.2019, ktorým stavebný úrad mesta Dunajská Streda podľa § 102 ods. 5 písm. a) stavebného zákona s okamžitou platnosťou zastavil všetky práce na stavbe stavebníka Ing. U. Y..

7.

Nakoľko stavebník podal následne na príslušný stavebný úrad žiadosť o dodatočné vydanie stavebného povolenia a zároveň predložil všetky potrebné doklady, ktoré boli potrebné pre vydanie takéhoto povolenia, stavebný úrad správne posúdil súlad stavby s verejnými záujmami aj s územnoplánovacou dokumentáciou a dodatočné povolenie stavby schválil.

II. Žaloba a žalobné dôvody

8.

Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca dňa 26.5.2020 žalobu, v ktorej namietal, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pričom uviedol, že stavebný úrad až po vykonaní štátneho stavebného dohľadu zahájil konanie v súlade s § 88a stavebného zákona a to listom 05.08.2019, pričom stavebníka oboznámil s obsahom výzvy už v zápisnici o štátnom stavebnom dohľade, teda v každom prípade pred začatím konania podľa § 88a ods. 1 stavebného zákona. Pre uvedené žalobca má za to, že úrad pochybil, keď pri začatí konania stavebníka

nevyzval na predloženie dokladov o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania osobitnými predpismi. Takáto výzva je obligatórnym predpokladom začatia konania, bez ktorej výzvy nie sú splnené zákonné podmienky konania. Uvedenú výzvu nie je možné nahradiť zápisom obsahu takejto výzvy do zápisnice o dohľade alebo miestnom zisťovaní aj z dôvodu, že takáto výzva sa pre účely zákona nepovažuje za doručenú stavebníkovi. Domnienka úradu, že aj takáto forma výzvy je pre stavebníka postačujúca, je neopodstatnená a neprijateľná reflexia úradu na zákonné ustanovenia. Zároveň žalobca namietal, že žalovaný sa v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal s námietkou žalobcu o tom, že predmetnú výzvu úrad stavebníkovi doručil už pred zahájením konania o dodatočnom povolení stavby, čo jednoznačne vyplýva z administratívneho spisu. Žalovaný sa v odôvodnení rozhodnutia tomuto zásadnému procesnému pochybeniu nevenoval a preto rozhodnutie je nepreskúmateľné. Žalobca ďalej poukázal, že úrad s poukazom na administratívny spis, keď úrad najneskôr ku dňu vydania rozhodnutia na zastavenie stavebných prác zo dňa 28.05.2019 mal vedomosť o protizákonnom konaní stavebníka, že tento uskutočňuje novú stavbu bez stavebného povolenia, nevyhodnotil konanie stavebníka ako priestupok a teda bol nečinný pre účely priestupkového konania. Dôvodom odvolania žalobcu v ktorom uvádza, že úrad bol nečinný pre účely priestupkového konania, žalovaný zamietol, nakoľko podľa neho ide o samostatné správne konanie, z ktorého dôvodu sa žalovaný k tomu v rozhodnutí ani nevyjadril. Je síce pravdou, že predmetné konanie sa vedie o dodatočnom povolení stavby, a nie o spáchaní priestupku stavebníkom, čo ale nevylučuje zodpovednosť úradu za nečinnosť vo veci priestupku súbežne pri tomto konaní.

III. Vyjadrenie žalovaného k žalobe, replika, duplika

9.

K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný dňa 16.09.2020, pričom vo svojom vyjadrení uviedol, že stavebný úrad mesto Dunajská Streda na základe vlastného zistenia pri miestnom šetrení vykonanom dňa 25.06.2019 zistil, že stavebník Ing. U. Y., zahájil stavbu rekreačnej chaty na pozemkoch parc. č. 1963/289, 1963/294, 1963/869 v katastrálnom území H. L., bez stavebného povolenia. Stavebný úrad zistil, že stavebník zrealizoval hrubú stavbu spolu so zateplením a rovnako na stavbe rekreačnej chaty boli zahájené aj montážne práce vnútorných inštalácií bez stavebného povolenia. Stavebný úrad skonštatoval, že bude pokračovať v konaní podľa ust. § 88a stavebného zákona. Stavebník bol na miestnom šetrení zápisom do zápisnice vyzvaný, aby v lehote do 60 dní od uskutočneného miestneho šetrenia predložil na príslušný stavebný úrad žiadosť o vydanie dodatočného stavebného povolenia a zároveň aby doplnil doklady, ktorými preukáže, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi. Zároveň bol stavebník vyzvaný, aby podal žiadosť o dodatočné stavebné povolenie. Keďže stavebník tieto úlohy, ktoré mu určil stavebný úrad splnil a stavebný úrad zistil, že výstavba rekreačnej chaty nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom, najmä s cieľmi územného plánovania a osobitnými predpismi, oznámil stavebníkovi začatie konania vo veci dodatočného povolenia stavby a následne stavbu povolil. Žalovaný skonštatoval, že čo sa týka námietky, že voči stavebníkovi nebolo začaté priestupkové konanie, vo vyjadrení žalovaný uviedol, že priestupkové konanie je iným konaním a preto sa k tomu nevyjadruje. Napriek tomu uviedol, že súčasťou administratívneho spisu je aj rozhodnutie Slovenskej stavebnej inšpekcie č. 02 023 19/89/2019-SSI-62- Ba/Ko zo dňa 3.7.2019, ktorým inšpektorát Bratislava ako príslušný správny orgán uznal Ing. U. Y., zo spáchania priestupku podľa ust. § 105 ods. 3 písm. b) stavebného zákona.

10.

V predmetnej veci vystupujú ako ďalší účastníci konania p. Ing. U. Y., bytom T. XXX, p. H. L., bytom Y. XXXX/XX, H. L., p. W. T., bytom L. T. XXXX/XX, H. L. a p. P. T., bytom F. XXXX/XX, H. L., ktorí boli vyzvaní, aby sa vyjadrili k žalobe resp. k vyjadreniu žalovaného, pričom títo ďalší účastníci svoje právo nevyužili a k predmetnej žalobe ani k vyjadreniu žalovaného sa písomne nevyjadrili.

11.

Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadril.

IV. Konanie pred krajským súdom a relevantná právna úprava

12.

Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných dôvodov napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu ako aj priebeh administratívneho konania ktoré predchádzalo ich vydaniu, vychádzajúc zo stavu ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia a vo veci rozhodol podľa , keď ani jeden z účastníkov nepožiadal o nariadenie pojednávania, pričom zistil, že žaloba nie je dôvodná.

Podľa

(1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa

(2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

Podľa § 88a ods. 1 stavebného zákona Konanie o dodatočnom povolení stavby (1) Ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov predložených v stavebnom konaní.

13.

Preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil, že mesto Dunajská Streda ako stavebný úrad vykonal dňa 25.06.2019 štátny stavebný dohľad na stavbe stavebníka Ing. U. Y., ktorý zahájil stavbu rekreačnej chaty na pozemkoch parc. č. 1963/289 a parc. č. 1963/869, zapísané v LV č. XXXX a parc. č. 1963/294 zapísanej na LV č. XXXX, všetko vo vlastníctve stavebníka, v k. ú. H. L.. Stavebný úrad pri miestnom zisťovaní zistil, že stavebník začal stavbu bez stavebného povolenia.

14.

Stavebník bol pri miestnom zisťovaní zápisnicou o zápise o výsluchu vyzvaný, aby v lehote 60 dní od uskutočneného miestneho šetrenia predložil na príslušný stavebný úrad žiadosti o vydanie dodatočného stavebného povolenia na stavbu rekreačná chata a zároveň, aby v tejto lehote doplnil doklady, ktorými preukáže, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi. Zároveň bol stavebník upozornený, že ak požadované doklady nepredloží v stanovenej lehote, alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejnými záujmami, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby. Ďalej krajský súd zistil, že stavebník podal žiadosť o dodatočné povolenie stavby rekreačná chata a doložil doklady, ktoré od neho požadoval stavebný úrad, vyjadrenia dotknutých orgánov v zmysle § 88a stavebného zákona a preto stavebný úrad listom č. 5812/DS/9642/2019/033-NJ-006 zo dňa 05.08.2019 oznámil účastníkom konania a dotknutým orgánom, že začína konanie vo veci dodatočného povolenia stavby. Ďalej z obsahu spisového materiálu bolo zistené, že stavebný úrad preskúmal dodatočné povolenie stavby na pozemkoch stavebníka a porovnal ich s platnou a záväznou územnoplánovacou dokumentáciou mesta Dunajská Streda, z ktorej zistil, že stavba sa nachádza v regulačnom bloku „RA“ plocha rekreačných areálov, a teda stavba je funkčne v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou a rešpektuje zároveň aj priestorovú reguláciu tak ako bola vymedzená. Nakoľko stavba rekreačnej chaty

bola vyhodnotená stavebným úradom, že je v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou a dotknuté orgány zaujali k tejto stavbe kladné stanoviská, stavebný úrad vydal rozhodnutie, ktorým dodatočne povolil stavbu rekreačnej chaty pre stavebníka Ing. U. Y..

15.

Krajský súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a po oboznámení sa s obsahom námietok žalobcu, dospel k záveru, že predpokladom na úspešné bránenie sa pred správnym súdom zo strany účastníka je dodržanie ustanovenia , podľa ktorého každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

16.

Z uvedeného ustanovenia teda vyplýva, že osoba, ktorá má byť účastníkom správneho konania pred správnym súdom musí tvrdiť, že jej práva resp. právom chránené záujmy boli rozhodnutím správneho orgánu alebo iného orgánu porušené. Z obsahu žalobného návrhu, ktorý predložil žalobca vyplýva, že žalobca vzniesol námietky, ktoré spočívali v tom, že podľa jeho názoru správny orgán pri dodatočnom schvaľovaní stavby pre stavebníka nedodržal ustanovenie § 88a stavebného zákona, a teda že už pri výkone dohľadu priamo do zápisnice vyzval stavebníka na odstránenie nedostatkov týkajúcich sa začatia stavby bez stavebného povolenia. V tomto smere krajský súd dospel k záveru, že žalobca touto námietkou nepreukázal, že konaním stavebného úradu došlo k ujme jeho práva alebo právom chránených záujmov, pretože žalobca v danom prípade nevystupoval ako stavebník, a teda priamo rozhodnutie a výzva na predloženie dokladov pre dodatočné schválenie stavby sa žalobcu vôbec netýkala. Žalobca nijakým spôsobom nevysvetlil v žalobe, akým spôsobom mali byť takouto výzvou porušené jeho práva resp. právom chránené záujmy.

17.

Krajský súd poukazuje na to, že posúdenie či procesné resp. iné pochybenie správneho orgánu je vadou, ktorá spôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia je individuálne a je podmienené vždy konkrétnymi okolnosťami toho ktorého prípadu, pričom aby bol žalobca úspešný v konaní, musí preukázať, že takáto procesná vada zasiahla do jeho subjektívnych práv. Žalobca túto skutočnosť žiadnym spôsobom v žalobe nevysvetlil, k akému zásahu došlo do jeho subjektívnych práv konaním správneho orgánu, ktorý podľa jeho názoru nesprávne začal konanie o dodatočnom povolení stavby.

18.

Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že v predmetnom konaní bol stavebný úrad nečinný, keď pri zistení, že stavebník vykonáva stavbu bez stavebného povolenia, nezačal priestupkové konanie, tak krajský súd sa stotožňuje s právnym názorom ktorý vyslovil žalovaný vo svojom rozhodnutí, keď tvrdil, že priestupkové konanie a konanie o dodatočnom povolení stavby sú dve samostatné konania, ktoré nemožno spájať, a teda v rámci konania o dodatočnom povolení stavby sa neprejednávajú otázky neoprávneného vykonávania stavby, ale rieši sa len otázka či dôjde k odstráneniu stavby, ktorú stavebník realizuje bez stavebného povolenia, resp. či dôjde k dodatočnému povoleniu takejto stavby, pokiaľ je v súlade s verejným záujmom a územnoplánovacou dokumentáciou.

19.

Na druhej strane treba poznamenať aj tú skutočnosť, že nečinnosťou správneho orgánu pri uložení pokuty za priestupok ktorého sa mal dopustiť stavebník, neboli porušené žiadne subjektívne práva žalobcu, resp. žalobca žiadnym spôsobom v žalobe nepreukázal akým spôsobom došlo u neho k porušeniu jeho práv tým, že správny orgán nezačal voči stavebníkovi priestupkové konanie.

20.

Keďže rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby je individuálnym správnym aktom, tak je potrebné, aby účastník ktorý tvrdí že boli jeho práva a právom chránené záujmy porušené, musí preukázať, že rozhodnutím správneho orgánu došlo u neho k takémuto porušeniu.

21.

Krajský súd poznamenáva, že v predmetnom konaní nepochybuje o tom, že žalobca ako sused stavebníka je účastníkom konania, avšak vo vzťahu k žalobným námietkam krajský súd poznamenáva, že žalobcovi sa žiadnym spôsobom nepodarilo preukázať, že konaním správneho orgánu resp. jeho nečinnosťou ( ako tvrdí žalobca ) došlo k zásahu do subjektívnych práv žalobcu tak ako to vyžaduje ustanovenie .

22.

Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti rozhodol súd tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

23.

O trovách konania rozhodol súd podľa , keď procesne úspešnému žalovanému nepriznal trovy konania, nakoľko u žalovaného sa jedná o orgán štátnej správy, ktorému možno priznať trovy konania len vo výnimočných prípadoch, ktoré však súd v danom prípade nezistil.

24.

O trovách konania ďalších účastníkov konania súd rozhodol podľa , keď ďalším účastníkom nepriznal trovy konania, keďže týmto účastníkom nevznikli trovy v súvislosti s plnením povinností, ktoré im uložil správny súd a taktiež súd nezistil ani dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by bolo možné týmto účastníkom náhradu trov konania priznať.

25.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté ( ).

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom ( ).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.