Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Co-187-2019.pdf
PDF · 145.46 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/187/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a sudkýň JUDr. Viery Koscelanskej a JUDr. Lenky Halmešovej, v spore žalobcov: 1./ N.. Q. I., nar. XX.XX.XXXX, U. X., XXX XX B., 2./ HABYTER s.r.o., IČO: 44 566 743, Spojovacia 3, 949 01 Nitra, proti žalovaným: 1./ T. B., nar. XX.XX.XXXX, V. X, XXX XX B., 2./ neb. T. X., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom V. X, XXX XX B., X./ Y. U., nar. XX.XX.XXXX, V. X, XXX XX B., 4./ Službyt Nitra, s.r.o., IČO: 31 447 929, Janka Kráľa 122, 949 01 Nitra, 5./ N.. L. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ľ. C. X., XXX XX B., žalovaní v 1., 3. až 5. rade právne zastúpení JUDr. Alexandrom Endrödym, IČO: 14 106 621, Mostná 42, 949 01 Nitra, o žalobe z dôvodu poškodenia mena, ohovárania a zásahu do osobnostných práv, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 19C/301/2012-484 zo dňa 22. mája 2019, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch, ktorým zamietol žalobu žalobcov (I.) a vo výroku o trovách konania (II.) p o t v r d z u j e .
Žalovaní v 1., 3., 4. a 5. rade majú voči žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcov voči žalovaným v 1., 3., 4. a 5. rade. Žalovaným v 1., 3., 4. a 5. rade priznal voči žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorého nároku rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie. Súd konanie voči žalovanej v 2. rade zastavil a rozhodol, že strany sporu v konaní o žalobe žalobcov voči žalovanej v 2. rade nemajú nárok na náhradu trov konania. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 11, § 13 ods. 1, 2 a 3, § 19b ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka, § 63 ods. 1, § 150 ods. 1, 2, § 151 ods. 1, 2 CSP, § 8a zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a na základe takto zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
1.1. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku poukázal na podanú žalobu, ktorou sa žalobcovia v 1. a 2. rade domáhali pôvodne voči žalovaným v 1. až 15. rade uloženia povinnosti uverejniť ospravedlnenie formou zobrazeného a zrozumiteľne čitateľného textu hneď na začiatku vysielania Televíznych novín o 17:00 hod. a o 19:00 hod. na televíznej stanici Televízie Markíza, ako aj v týždenníku Nitrianske noviny MY a to Ing. Q. I. a spoločnosti HABYTER s.r.o. Nitra za nepravdivé, účelovo zavádzajúce a difamujúce výroky o nej a jej činnosti. Žalobkyňa v 1. rade sa súčasne domáhala zaplatenia nemajetkovej ujmy za spôsobenú škodu a za hanobenie dobrého mena vo výške určenej súdom, v ktorej súd zohľadní aj zhoršenie zdravotného stavu žalobkyne v 1. rade a rozsah a brutalitu zásahov do osobnostných práv. Žalobcovia podanou žalobou požadovali, aby sa do správy bytov a nebytových priestorov spoločnosti HABYTER s.r.o. Nitra vrátili domy, ktoré dali tejto spoločnosti výpoveď v dôsledku ohovárania, a to Y. XX,
K. T. XX, P. X, L. XX, XX, XX, L. XX, XX, V. X, X, U. námestie X, V. X, X, X, U. X., XX, U. X, XX, W. X, X., všetky bytové domy nachádzajúce sa v B., a to od 1. dňa mesiaca nasledujúceho po vyhlásení rozsudku.
1.2. Žalobcovia v žalobe uviedli, že správu bytového domu V. č. X a X vykonáva spoločnosť HABYTER s.r.o. Nitra na základe zmluvy o výkone správy medzi správcom HABYTER s.r.o. Nitra a vlastníkmi bytov s účinnosťou od 01.10.2009. Nepravdivé údaje difamujúcej povahy boli uvedené v liste datovanom dňom 13.01.2010, ktorý je podpísaný žalovanými v 1. a 2. rade a spočívajú v tvrdení, že žalobca v 2. rade koná v rozpore so zákonom o spravovaní bytov, zavádza informácie o výberovom konaní a v tvrdení, že za dva mesiace správkyňa N.. Q. I. nepodnikla pri získaní štátnej podpory nič a tým pripravila vlastníkov o možnosť získať finančnú štátnu podporu vo výške viac ako 2,5 milióna Sk. Ďalej boli zverejnené nepravdivé informácie difamujúcej povahy dňa 05.11.2010 o 17:00 hod. a o 19:00 hod. v Televíznych novinách Televízie Markíza, ktorými boli žalobcovia prezentovaní ako subjekty nerešpektujúce platnú legislatívu týkajúcu sa správy bytových domov a že spoločnosť HABYTER s.r.o. Nitra neodovzdala finančné prostriedky fondu opráv údajne novonastupujúcej správcovskej spoločnosti Službyt Nitra s.r.o. K zníženiu dôstojnosti mena žalobcov došlo aj počas hlasovania na schôdzi dňa 10.01.2011 za prítomnosti a so súhlasom žalovaných 1. až 4. rade, kedy bolo 26 hlasmi odsúhlasené podanie trestného oznámenia na spoločnosť HABYTER s.r.o. Nitra kvôli podozreniu zo spáchania trestného činu podľa § 213 a 237 Trestného zákona. K zníženiu dôstojnosti žalobkyne v 1. rade prišlo zo strany žalovaného v 4.rade aj vyhotovením nepravdivých upozornení o nedoplatku za byt, ktoré bolo žalobkyni v 1. rade zaslané obyčajnou zásielkou, čo malo tiež slúžiť na diskreditáciu jej osoby. Žalovaní v 9. a 10. rade v liste zo dňa 24.06.2012 vhodenom do poštových schránok žalobkyňu v 1. rade znevážili takým spôsobom, že predbežné šetrenia Slovenskej obchodnej inšpekcie mali viesť v záver, že žalobcovia porušujú zákon o ochrane spotrebiteľa, upierajú vlastníkom ich právo na ochranu ekonomických záujmov. Žalovaný v 10. rade žalobkyňu v 1. rade mailovou komunikáciou zo dňa 10.04.2011 obvinil, že klame a robí podozrivé finančné transakcie a žalobca v 2. rade manipuluje výberové konania. Žalovaný v 13. rade sa na domovej schôdzi dňa 19.06.2012 za prítomnosti 25 vlastníkov a 3 zástupcov spoločnosti HABYTER s.r.o. Nitra urážlivo vyjadroval o konateľoch spoločnosti HABYTER s.r.o. Nitra, keď uviedol, že pán I. je klamár a podvodník. Žalovaná v 14. rade sa na tej istej domovej schôdzi vyjadrila, že účtovníctvo týkajúce sa bytového domu, ktoré vedie firma HABYTER v celom rozsahu nevyhovuje a nespĺňa požiadavky zák. č. 431/2002 Z.z. Žalovaný v 11. rade sa na schôdzi vlastníkov dňa 25.10.2011 pred deviatimi vlastníkmi, dvoma zástupcami firmy HABYTER vyjadril, že pani I. spreneverila vlastníkom bytového domu Y. XX v B. peniaze. Žalovaní v 5., 6., 7., 8. a 15. rade sú zamestnanci alebo konatelia konkurenčných správcovských spoločností, ktorí šírením nepravdivých informácií o osobe žalobkyne v 1. rade a jej podnikateľskej činnosti viedli k znižovaniu jej vážnosti, následkom čoho jej klienti v nimi spravovaných domoch dávali výpoveď zo správy a odišli ku konkurencii. V podanej žalobe žalobcovia ďalej poukázali na činnosť úzkej skupiny vlastníkov, ktorí vyhlásili výberové konanie v mene správcu a bez vedomia správcu uviedli ako kontaktnú osobu žalovaného v 3.rade a dohodli sa, že výber firmy pre zateplenie obytného domu urobia sami z vytypovaných a osvedčených stavebných firiem v B., pričom porušili zákon č. 182/1993 Z.z. V mene zástupcov vlastníkov bytov komunikoval so žalobcami žalovaný v 3. rade, ktorý ich vyzýval na podpísanie zmluvy s firmou X. s.r.o. a žiadal pripraviť všetky potrebné doklady na žiadosť o štátnu dotáciu ŠFRB pre zateplenie domu s tým, že ak nebudú robiť nič, budú nútení na žalobcov podať žalobu pre finančnú ujmu. Žalobcovia v podanej žalobe ďalej uviedli, že žalovaní šírili o žalobkyni v 1.rade 20 nepravdivých výrokov označených ako fámy, a to fáma č. 1: N.. I. kradne ľuďom peniaze a nedodržuje zákon, fáma č. 2: lng. I. je kriminálnička a vyšetruje ju kriminálna polícia, fáma č. 3: N.. I. si neplní svoje povinnosti vlastníka, aj Službytu dlhuje 18 000 Sk, fáma č. 4: I. sme odvolali preto, lebo na L. kradla, fáma č. 5: I. za to, čo tu kradla a všetko rozbíjala, pôjde sedieť do chládku, fáma č. 6: I. kradne babkám byty, fáma č. 7: N.. I. je ako správca nekompetentná, fáma č. 8: N.. I. si už dosť nakradla, už kúpila aj dcére dom pod W., fáma č. 9: N.. I. ukradla z fondu opráv 200 eur, fáma č. 10: N.. I. ukradla z fondu opráv 500 eur, fáma č. 11: N.. I. berie 10 až 15 % z každej zákazky a z toho si kúpila byty, fáma č. 12: I. by chcela len zatepľovať a z toho čerpať provízie, fáma č. 13: I. nám neplatila nájomné za prenajaté priestory na kanceláriu, fáma č. 14: pani I. ukradla ľuďom peniaze, všetci to o nej hovoria, ukradla peniaze na L., L., aj na V. X,X, však my ich všetkých poznáme, všetci to o nej hovoria, fáma č. 15: N.. I. je pred krachom, ku tej nechoďte, lebo peniaze neuvidíte, fáma č. 16: N.. I. odchádzajú všetky domy zo správy, už jej zostali len dva domy, fáma č. 17: I. sa tvári ako panenka T. a pritom kradne ľuďom peniaze, fáma č. 18: HABYTER I. sú pekní podvodníci, spreneverili ľuďom peniaze, fáma č. 19: N.. I. kradla, je na ňu podané trestné oznámenie za spreneveru peňazí, fáma č. 20: I. už raz dostala po papuli, tak môže dostať ešte raz. V dôsledku tohto celoplošného šírenia nepravdivých údajov, brutálneho ohovárania, bezbrehého osočovania, ničenia dobrého mena akýmkoľvek spôsobom,
pustošenia osobného mena a názvu firmy, znevažovania práce utrpela obrovskú ujmu na dobrom mene, stratila vážnosť u spoluobčanov, bola poškodená v zamestnaní, v podnikaní, čo sa prejavuje tak, že nemôže ani normálne chodiť po uliciach mesta B., pretože všade cíti nenávistné pohľady, úškrny a priama škoda, ktorú utrpela na tom, že jej cca 500 bytov vo vyše desiatke domov dalo výpoveď zo správy bytov a nebytových priestorov, čím bola poškodená v podnikaní celkovou sumou ku dňu 01.10.2012 vo výške 38 600 eur.
1.3. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na vykonané dokazovanie, z ktorého mal za preukázané, že v rokoch 2009 - 2010 došlo k vzniku nespokojnosti vlastníkov bytov bytového domu V. č. X a X v B. so správou, čo viedlo k odvolaniu žalobcu v 2. rade ako správcu predmetného bytového domu a uzavretiu zmluvy o výkone správy s konkurenčnou spoločnosťou Službyt Nitra, s.r.o. (v tomto konaní zároveň žalovaný v 4. rade) a tiež mal za preukázané ukončenie spolupráce so žalobcom v 2. rade aj v prípade ďalších bytových domov v B., avšak z uvedených skutočností bez ďalšieho nie je možné vyvodiť zodpovednosť žalovaných za tento stav. Ani ďalšie dôkazy, na ktoré žalobcovia v tomto konaní opakovane poukazovali, nepreukázali, že práve konanie žalovaných malo viesť k vážnemu narušeniu dôvery v osobu žalobkyne v 1. rade a z tohto dôvodu i k tomu, že žalobca v 2. rade mal prísť o správu viac ako 300, či dokonca 500 bytových jednotiek. Pokiaľ ide o stratu správy bytových domov, z výsluchu svedkov vyplývalo, že dôvodom výpovedí zo správy bola jednak nespokojnosť so správou, ako aj to, že medzi vlastníkmi bytov je viacero problémových ľudí "vrtákov". Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovia v tomto konaní vôbec nepreukázali, že o ich osobách sa mali šíriť nepravdivé informácie označené v žalobe ako fámy č. 1-20 , tieto skutočnosti nepreukázali ani žalobcami predložené listinné dôkazy a nepotvrdili ich ani na pojednávaní vypočutí svedkovia. Pri výsluchu svedkov mal súd dojem, že nevedia nič o údajných diskreditačných a difamujúcich informáciách, ktoré sa mali o žalobcoch šíriť. Nikto z vypočutých svedkov nepotvrdil ani značný rozruch v meste B. ohľadom osoby žalobkyne v 1. rade, tak ako to žalobcovia v podanej žalobe uvádzajú. Žiaden zo svedkov nepotvrdil ani tú skutočnosť, že sa k nim mal dostať obsah písomnosti zo dňa 13.01.2010 a z tohto dôvodu by zmenili nazeranie na osobu žalobkyne v 1. rade.
1.4. Pokiaľ žalobcovia v konaní argumentovali odvysielaním nepravdivých informácii o ich osobách v Televíznych novinách Televízie Markíza dňa 05.11.2010, na základe čoho malo dôjsť k neoprávneným zásahom do cti žalobkyne v 1. rade a dobrého mena spoločnosti žalobcu v 2. rade, súd prvej inštancie bol toho názoru, že absentuje príčinná súvislosť medzi konaním žalovaných a odvysielaním televízneho príspevku. Žalovaní za obsah televízneho príspevku, ktorého presný obsah súdu ani nebol poskytnutý a tento v konaní ani nebol vykonaný ako dôkaz, nezodpovedajú.
1.5. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí ďalej uviedol, že ani prípadné pochybenia a porušenia zákona č. 182/1993 Z. z. žalovanými pri výbere dodávateľa služieb na zateplenie bytového domu na ulici V. č. X a X v B., či pri zvolávaní schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov nemá vplyv na samotný vznik zodpovednosti žalovaných v tomto konaní, tak ako to žalobcovia prezentujú a toto tiež nemožno spájať so zásahom do práva na ochranu osobnosti a dobrého mena žalobkyne v 1. rade a práva na ochranu dobrého mena žalobcu v 2. rade. V súlade s ustanoveniami zákona č. 182/1993 Z. z. vykonáva správu bytového domu spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome alebo iná právnická osoba alebo fyzická osoba, s ktorou vlastníci bytov a nebytových priestorov uzatvoria zmluvu o výkone správy, t. j. správca. V tomto spore mal žalobca v 2. rade s vlastníkmi bytov na V. ul. X a X uzavretú zmluvu o výkone správy zo dňa 01.10.2009, na základe ktorej bol oprávnený a zároveň povinný vykonávať správu predmetného bytového domu. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že vlastníci bytov neboli s výkonom správy spokojní, spolupráca so žalobcom v 2. rade bola ukončená a následne vlastníci bytov uzavreli zmluvu o výkone správy s novým správcom, ktorým bol žalovaný v 4. rade. Uzavretie zmluvy o výkone správy je vecou slobodného rozhodnutia nadpolovičnej väčšiny všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, ktorí majú právo slobodne sa rozhodnúť, ktorý subjekt poveria spravovaním ich bytového domu a rovnako sú vlastníci oprávnení slobodne sa rozhodnúť o tom, či zmluvu o výkone správy s daným subjektom ukončia a uzavrú zmluvu o výkone správy s iným subjektom. Spravovanie bytov je druhom podnikateľskej činnosti a je v záujme každého správcu vykonávať správu seriózne a zodpovedne takým spôsobom, aby druhá strana zmluvy o výkone správy, teda jednotliví vlastníci bytov mali istotu, že ich bytový dom spravuje subjekt, ktorý je spoľahlivý a zároveň dostatočne odborne zdatný v predmetnej oblasti. K tomu, aby právny vzťah na základe zmluvy o výkone správy riadne fungoval, je nutné, aby medzi správcom a vlastníkmi bytov existovala aj vzájomná dôvera a vedeli spolu komunikovať. Pokiaľ aj vznikne v právnom
vzťahu medzi vlastníkmi bytov a správcom problém alebo nedorozumenie, je na každom účastníkovi právneho vzťahu, ako sa k jeho riešeniu postaví, či prejaví záujem veci si vysvetliť alebo zostane pasívny, či dokonca urazený. Podľa názoru súdu je celkom bežné, keď sa medzi stovkami vlastníkov bytov nájde osoba, ktorá môže mať odlišný názor alebo len niečo správne nepochopí, prípadne má pochybnosti o správnosti krokov správcu. Je zrejmé, že medzi vlastníkmi bytov a žalobcom v 2. rade existovali isté nezhody a tieto vôbec neboli zapríčinené konaním žalovaných.
1.6. Za úplne nedôvodné považoval súd prvej inštancie tvrdenia žalobkyne v 1. rade o znížení vážnosti jej osoby v spoločnosti zo strany žalovaného v 4. rade vyhotovením nepravdivých upozornení o nedoplatku za byt, čo malo viesť k diskreditácii jej osoby. Žalobkyňa v 1. rade potvrdila, že takéto upozornenie jej bolo zaslané poštou ako obyčajná zásielka a nepreukázala, že by bolo zverejnené. Aj konateľ žalovaného v 4. rade uviedol, že tieto nedoplatky nie sú zverejňované, vždy ich dostane len konkrétny vlastník - neplatič. Samotná žalobkyňa v 1. rade tiež potvrdila, že časť zálohových platieb poukazovala žalobcovi v 2. rade
- spoločnosti HABYTER a nie žalovanému v 4. rade - spoločnosti Službyt. Vyhotovenie upozornenia o nedoplatku žalovaným v 4. rade tak podľa názoru súdu nemohlo spôsobiť rozšírenie difamujúcich a diskreditačných informácií o osobe žalobkyne v 1. rade, keď iné osoby ani široká verejnosť informáciu o uvedenom nedoplatku nemali.
1.7. Súd prvej inštancie uviedol, že sa v konaní zaoberal predovšetkým listom zo dňa 13.01.2010, z ktorého síce vyplýva niekoľko informácií vykresľujúcich osobu žalobkyne v 1. rade v negatívnom svetle, avšak súd je toho názoru, že uvedenie týchto informácií nemožno považovať za neoprávnený zásah spôsobilý privodiť žalobkyni v 1. rade psychickú ujmu, poškodiť jej zdravie, česť, osobnosť a v neposlednom rade viesť k utrpeniu obrovskej ujmy na dobrom mene, straty vážnosti u spoluobčanov v takom rozsahu, že žalobkyňa mala problém aj normálne chodiť po uliciach mesta B., pretože všade cítila nenávistné pohľady. Podľa názoru súdu je uvedená psychická ujma žalobkyne v 1. rade spôsobená jej subjektívnym negatívnym vnímaním situácie, ktorá v súvislosti s riešením otázok ohľadom zatepľovania bytového domu na V. ul. X a X v B. vznikla. Predmetná písomnosť zo dňa 13.01.2010 nebola spôsobilá ani privodiť poškodenie dobrého mena právnickej osoby, teda žalobcu v 2. rade v ním deklarovanom rozsahu, teda tak, že meno žalobcu v 2. rade malo byť totálne spustošené a zničené a už vôbec nemožno usudzovať, že na základe predmetnej písomnosti mal žalobca v 2. rade prísť o správu 300 bytov.
1.8. Súd prvej inštancie po ustálení skutkového stavu v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal i na právne posúdenie nároku žalobcov a uviedol, že zodpovednosť za zásah do osobnostných práv fyzickej osoby a rovnako za zásah do dobrej povesti právnickej osoby je založená na objektívnom princípe, teda vzniká bez ohľadu na zavinenie pôvodcu neoprávneného zásahu. Neoprávnený zásah možno vyvolať uverejnením nepravdivých údajov dotýkajúcich sa dobrej povesti, uverejnením síce pravdivých tvrdení, ktoré ale majú osočujúcu povahu, pôsobia difamačne, ako aj uverejnením hodnotiacich úsudkov, pokiaľ vybočujú z hraníc vecnosti, konkrétnosti a primeranosti čo do obsahu a formy. Na vznik občiansko- právnej zodpovednosti za nemajetkovú ujmu spôsobenú neoprávneným zásahom do osobnosti fyzickej osoby musia byť splnené zákonné predpoklady. Týmito predpokladmi sú: a) existencia zásahu, ktorý je objektívne spôsobilý vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu buď v porušení či ohrození osobnosti fyzickej osoby v jej fyzickej a morálnej integrite, b) neoprávnenosť (protiprávnosť) tohto zásahu, c) existencia príčinnej súvislosti medzi zásahom a jeho neoprávnenosťou. Všetky uvedené predpoklady musia byť naplnené súčasne. Základnou podmienkou v zmysle uvedeného je, aby došlo k zásahu do osobnostnej sféry a ďalšou podmienkou je neoprávnenosť zásahu. Neoprávneným zásahom môže byť zásadne každé nepravdivé tvrdenie alebo obvinenie, ktoré zasahuje práva chránené ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka, pričom je bez významu skutočnosť, či pôvodca zásahu si bol vedomý nepravdivosti svojho tvrdenia, alebo či išlo iba o nedbanlivé preberanie poznatkov a ich rozširovanie. Ustanovenie § 11 Občianskeho zákonníka poskytuje občianskoprávnu ochranu len v prípadoch závažnejšieho porušenia alebo ohrozenia integrity fyzickej osoby. Ak zásah spočíval v tvrdeniach, ktoré boli prednesené za takých okolností, pri ktorých nehrozilo zverejnenie a nemohla sa znížiť vážnosť fyzickej osoby, keď bola prednesená zo strany pôvodcu zásahu voči subjektu postihnutého zásahom bez prítomnosti ďalších osôb, ide o zásah nespôsobilý narušiť alebo ohroziť práva chránené ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ sa má subjektu proti neoprávnenému zásahu poskytnúť občiansko- právna ochrana, je potrebné, aby išlo o taký zásah, ktorý je objektívne spôsobilý privodiť ujmu na osobnosti. Týmto je dostatočne vyjadrený zámer, že predmetom ochrany jednotlivých zložiek osobnosti fyzickej osoby podľa daného ustanovenia nemôžu byť menej závažné verbálne prejavy alebo iné urážky, pričom ďalšou nevyhnutnou podmienkou tejto ochrany je, aby zásah do práva na ochranu osobnosti
bol objektívne spôsobilý takúto ujmu osobnosti občana privodiť a teda medzi zásahom a ujmou fyzickej osobe spôsobenou musí existovať príčinná súvislosť. Podľa názoru súdu prvej inštancie v prejednávanej veci uvedené predpoklady naplnené neboli. Žalobcovia v konaní vyprodukovali množstvo listinných dôkazov, tieto však nepreukázali existenciu zásahu objektívne spôsobilého vyvolať nemajetkovú ujmu a tiež nepreukázali, že voči osobe žalobkyne v 1. rade mali byť prednesené nepravdivé výroky (fámy).
1.9. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba žalobcov nie je dôvodná a preto ju zamietol. Voči žalovanej v 2. rade súd konanie zastavil z dôvodu, že žalovaná v 2. rade v priebehu konania zomrela, pričom nejde o spor, v ktorom by bolo možné vzhľadom na jeho povahu pokračovať s jej právnymi nástupcami. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešným žalovaným v 1., 3., 4. a 5. rade priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu proti neúspešným žalobcom. V časti zastaveného konania voči žalovanej v 2. rade nebolo možné vymedziť úspech, resp. neúspech strán a nebolo možné ani priznať niektorej zo strán trovy konania pre zavinenie zastavenia konania druhou procesnou stranou, preto súd rozhodol tak, že v časti zastaveného konania nárok na náhradu trov konania nepriznal žiadnej zo strán. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
2. Proti tomuto rozsudku podali písomne v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia v 1. a 2. rade, ktorí navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie vo veci poškodenia mena, ohovárania a zásahu do osobnostných práv. Žalobcovia v odôvodnení odvolania uviedli, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázali na list zo dňa 13.01.2010, v ktorom bolo uvedené nepravdivé skutkové tvrdenie, že za dva mesiace správkyňa nepodnikla pri získaní štátnej podpory nič a tým pripravila vlastníkov o možnosť získať finančnú štátnu podporu vo výške viac ako 1,5 milióna Sk, k čomu predložili listinné dôkazy, ktoré toto tvrdenie žalovaných úplne vyvracajú. Žalovaní 1., 2., a 3. rade rozšírili tento list medzi vlastníkmi bez toho, že by sa ako poverené osoby na zabezpečenie informovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome o činnosti správcu a o dôležitých otázkach prevádzky domu zaujímali o kroky, ktoré mohli žalobcovia podniknúť za účelom skompletizovať potrebnú dokumentáciu k žiadosti o štátnu podporu. Týmto svojím konaním sa im podarilo voči žalobcom vyvolať vo vlastníkoch vysoký stupeň nedôvery. Žalovaní v tomto liste tvrdili, že správca koná v rozpore so zákonom o spravovaní bytov bez toho, aby preukázali v čom spočívalo konanie žalobcov, ktoré malo byť v rozpore so zákonom od 01.10.2009 do 13.01.2010, takže žalobcovia sú toho názoru, že toto malo vplyv na vyvolanie vo vlastníkoch ešte vyššieho stupňa nedôvery. Uvedené konanie žalovaných viedlo k tomu, že bola uzatvorená zmluva so žalovaným v 4. rade - Službyt Nitra, s.r.o., ktorý na 10. januára 2011 zvolal schôdzu vlastníkov v zasadačke Službytu aj za prítomnosti žalovaného v 5. rade N.. L. X.. Na tejto schôdzi žalovaný v 4. a 5. rade podporili vlastníkov v hlasovaní na podanie trestného oznámenia na bývalého správcu, ktorým je žalobkyňou v 1. rade zastúpená spoločnosť HABYTER s.r.o., kvôli podozreniu zo spáchania trestného činu podľa § 213 a § 327 Trestného zákona, teda za spreneveru a spôsobenie škody. Zápisnica zo dňa 10.01.2011 a oznámenie výsledkov hlasovania zo schôdze vlastníkov bytov V. č. X,X zo dňa 10. januára 2011 boli zverejnené na nástenkách obidvoch vchodov. V týchto písomnostiach nie je menovite uvedený žalobca v 2.rade, ale všetkým vlastníkom bolo zrejmé, že pod bývalým správcom sa rozumie žalobca v 2.rade. Týmto oznámením podpísaným žalovaným v 5. rade, ktoré bolo dostupné nielen vlastníkom, ale aj poštovej doručovateľke a všetkým osobám, ktoré do domu vstúpili, bolo podprahovo vštepované, že spoločnosť HABYTER s.r.o. pácha trestnú činnosť. Aj napriek tomu, že Okresným riaditeľstvom PZ v Nitre bolo uznesením zo dňa 27.01.2014 trestné stíhanie voči konateľke spoločnosti HABYTER s.r.o. zastavené s odôvodnením, že jej konaním nebola naplnená skutková podstata trestného činu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, ani jeden zo žalovaných neoboznámil minimálne vlastníkov obytného domu na V. č. X a X v B. s touto skutočnosťou a ticho sa prizerali na útoky vlastníkov na jej osobu na schôdzach vlastníkov, ktorých sa žalobkyňa 1. zúčastňovala ako vlastníčka bytu do roku 2015.
3. K odvolaniu žalobcov v 1. a 2. rade sa písomne vyjadrili žalovaní v 1., 3. 4. a 5. rade, ktorí navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a priznal im voči žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% . Žalovaní uviedli, že žalobcovia odôvodnili odvolanie tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, teda odvolacími dôvodmi podľa ustanovenia § 365 ods.1
písm. f) a h) Civilného sporového poriadku. Po oboznámení sa s odvolaním dospeli k záveru, že v prejednávanom prípade odvolacie dôvody uplatnené odvolateľmi nie sú dôvodné. Uviedli, že sa stotožňujú so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie i s dôvodmi napadnutého rozsudku, ktoré boli mimoriadne detailne uvedené v obsahu odôvodnenia rozsudku. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani to, že by vzal do úvahy také skutočnosti, ktoré by z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia §§ 192, 193, 194 a 205 CSP, alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia, alebo, že by použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Žalovaní sú toho názoru, že žalobcovia neuviedli žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by pre nich ako žalobcov mohli teoreticky privodiť priaznivejšie súdne rozhodnutie. Námietky uvedené v odvolaní uvádzali už aj v konaní pred súdom prvej inštancie, s týmito sa súd prvej inštancie riadne vysporiadal a tieto nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku z hľadiska zistených skutočností a právneho posúdenia veci. Žalovaní sa v plnej miere stotožňujú so spôsobom, akým sa súd prvej inštancie s nimi vysporiadal.
4. K vyjadreniu žalovaných sa písomne vyjadrili žalobcovia, ktorí opätovne navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalobcovia uviedli, že aj naďalej trvajú na tom, že ich odvolacie dôvody sú dôvodné. Nie je im zrejmá úvaha, podľa ktorej sa súd riadil pri hodnotení dôkazov a nevyjadril sa k skutkovým tvrdeniam a hodnotiacim úsudkom najmä z listu zo dňa 13.01.2010, hoci boli podložené listinnými dôkazmi. Žalobcovia preukázali, že prejednávané skutkové tvrdenia a hodnotiace úsudky žalovaných v liste boli nepravdivé, neobjektívne a cielene zaujaté s jasným, dlhšie plánovaným úmyslom poškodiť dôveryhodnosť žalobcov. Majú zato, že zastavenie trestného stíhania s odôvodnením, že konaním žalobkyne nebola naplnená skutková podstata trestného činu sprenevery by malo privodiť priaznivejšie súdne rozhodnutie. Ďalej uviedli, že žalovaní zničili ich dôveryhodnosť a dobrú povesť aj tvrdením, že aktivity podnikateľskej spoločnosti a konateľky sú podozrivé. Žalovaní do dnešného dňa zničenú dôveryhodnosť žalobcov nenapravili, o čom svedčí aj tá skutočnosť, že v súťaži o nového správcu bytového domu na V. č. X,X v B. začiatkom roka 2019 bola ich dobrá povesť stále rovnako poškodená, čo sa prejavilo tak, že vlastníci údajne stále opakovane tvrdia a považujú vyjadrenia žalovaných ako pravdivé a o služby žalobcov ako správcovskej spoločnosti prejavili výrazný nezáujem.
5. K vyjadreniu žalobcov sa písomne vyjadrili žalovaní, ktorí uviedli, že vyjadrenie žalobcov považujú za bezpredmetné, a to najmä vzhľadom na uplynutie lehoty na podanie odvolania, v ktorej mohli žalobcovia v zmysle § 365 ods. 3 CSP meniť a dopĺňať odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie. Opätovne navrhli aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny a žalovaným priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
6. K vyjadreniu žalovaných sa písomne vyjadrili žalobcovia, ktorí uviedli, že lehota na podanie odvolania bola dodržaná, pričom vo svojom vyjadrení len zdôraznili, resp. zopakovali dôvody odvolania a to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
7. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie zo strany žalobcov bolo podané včas a smeruje proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a viazaný odvolacími dôvodmi, rozsahom tohto odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, za splnenia podmienok ustanovených v § 219 ods. 3 CSP, dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 odsek 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.
8. Z obsahu spisu je zrejmé, že predmetom konania je žaloba žalobkyne v 1. rade a žalobcu v 2. rade, ktorou sa domáhajú nárokov vyplývajúcich z ich práva na ochranu osobnosti a ochranu dobrej povesti právnickej osoby. Po právoplatnom zastavení konania voči pôvodne žalovaným v 5., 7 až 15. rade uznesením súdu prvej inštancie č. k. 19C/301/2012-134 zo dňa 18.01.2013, bolo konanie vedené už iba voči žalovaným, v záhlaví napadnutého rozsudku označeným ako žalovaní v 1. až 5. rade, pričom voči žalovanej v 2. rade bolo konanie zastavené z dôvodu jej úmrtia. V priebehu konania žalobcovia
viackrát upravovali petit žaloby. V zmysle poslednej zmeny petitu, pripustenej právoplatným uznesením súdu prvej inštancie č. k. 19C/301/2021-288 zo dňa 11.08.2014, v spojení s opravným uznesením č. k. 19C/301/2012-329 zo dňa 22.12.2015, sa žalobcovia v 1. a 2. rade domáhali, aby sa im žalovaní písomne ospravedlnili, a to žalovaní v 1. a 2. rade obom za nepravdivé výroky v liste zo dňa 13.01.2010, ktoré zneli „N.. I. koná v rozpore so zákonom o spravovaní bytov, ako správca zavádza informácie o výberovom konaní, jej aktivity sú podozrivé a ako správkyňa dva mesiace nepodnikla pri získaní štátnej podpory nič a tým pripravila vlastníkov o možnosť získať finančnú štátnu podporu vo výške viac ako 2,5 milióna Sk“, žalovaný v 3. rade obom za priamu aktívnu účasť pri tvorbe, podpisovaní a distribúcií výrokov uvedených v liste zo dňa 13.01.2010, žalovaní v 4. a 5. rade žalobkyni v 1.rade za nepravdivé výroky na schôdzi vlastníkov bytov bytového domu V. X,X v B. dňa 10.01.2011 a v prehľade konta zo dňa 03.09.2012, ktoré zneli „ N.. I. koná v rozpore so zákonom o spravovaní bytov, je podozrivá zo spáchania trestného činu sprenevery peňazí vlastníkov a spôsobila škody vlastníkom bytov a ktoré vyzneli, že je ako vlastníčka bytu č. XX na V. ulici X v B. neplatička, nakoľko uvedené tvrdenia sa nezakladajú na pravde, čím žalovaní neoprávneným spôsobom zasiahli do zákonom chránených práv na ochranu osobnosti a dobrého mena spoločnosti. Zároveň žiadali, aby žalovaní v 1. až 5. rade boli zaviazaní spoločne a nerozdielne uhradiť žalobcom nemajetkovú ujmu vo výške 1.700 eur. Žalobcovia v priebehu konania touto poslednou zmenou petitu sami definovali konanie žalovaných, ktoré považujú za zásah do osobnostných práv žalobkyne v 1. rade a do dobrej povesti právnickej osoby žalobcu v 2. rade. Žalobcovia považujú konanie a vyjadrenia žalovaných za nepravdivé a difamujúce, poškodzujúce dôveru voči nim, ktoré malo za následok utrpenie obrovskej ujmy na dobrom mene, straty vážnosti u spoluobčanov v takom rozsahu, že žalobkyňa mala problém aj normálne chodiť po uliciach mesta B., pretože všade cítila nenávistné pohľady a v prípade žalobcu v 2.rade totálne spustošené a zničené dobré meno právnickej osoby, v dôsledku čoho prišiel o správu 300 bytov. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že oproti pôvodnej žalobe došlo k vymedzeniu predmetu konania tak, ako je to uvedené v právoplatnom uznesení č. k. 19C/301/2021-288 zo dňa 11.08.2014 a teda ďalšie žalobcami v žalobe namietané skutočnosti už predmetom konania neboli.
9. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
10. Podľa § 13 ods. 1 OZ, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.
11. Podľa § 13 ods. 2 OZ, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
12. Podľa § 13 ods. 3 OZ, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práv došlo.
13. Podľa § 19b ods. 2 OZ, pri neoprávnenom použití názvu právnickej osoby sa možno domáhať na súde, aby sa neoprávnený užívateľ zdržal jeho užívania a odstránil závadný stav, možno sa tiež domáhať primeraného zadosťučinenia, ktoré sa môže požadovať aj v peniazoch.
14. Podľa § 19b ods. 3 OZ ods. 2 platí primerane aj pre neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby.
15. Osobnosť človeka je individuálna a predstavuje predovšetkým súhrn špecifických osobných psychických vlastností konkrétneho ľudského jedinca. Podobne ako právam a veciam, i osobnosti človeka je poskytovaná ochrana pred neoprávneným zásahom. Občianske právo poskytuje osobnosti človeka ochranu prostredníctvom ustanovenia § 11 až 16 OZ. Ochrana je poskytovaná imateriálnym (nehmotným) stránkam osobnosti a jej subjektom je fyzická osoba. Predmetom ochrany osobnosti človeka je podľa ustanovenia § 11 OZ najmä život a zdravie, občianska česť a ľudská dôstojnosť, súkromie, meno a prejavy osobnej povahy.
16. Aj právnické osoby majú v občianskoprávnych vzťahoch svoj právny status, ktorý sa približuje statusu fyzických osôb. Analógiou mena fyzickej osoby je názov právnickej osoby (obchodné meno), ktorý treba vnímať ako osobitný názov pre podnikateľské subjekty. Názov a dobrá povesť právnickej osoby sú obdobou mena a cti fyzickej osoby a preto patria k primárnym individualizujúcim znakom každej právnickej osoby. Občiansky zákonník poskytuje právnickým osobám ochranu prostredníctvom ustanovenia § 19b ods. 2, 3 OZ. Predmetom ochrany právnickej osoby je názov a dobrá povesť právnickej osoby.
17. Právo na ochranu občianskej cti a ľudskej dôstojnosti zahŕňa okrem civilných spoločenských vzťahov k spoločnosti a k ostatným občanom, aj právo na česť v odborných kruhoch. Ak došlo k neoprávnenému zásahu do cti a dôstojnosti fyzickej osoby, ktorý je objektívne spôsobilý privodiť ujmu, dotknutá osoba môže uplatniť právne prostriedky na ochranu. Osobnosť, ktorá je chránená prostredníctvom všeobecného osobnostného práva, v prípade, ak došlo k zásahu do tohto práva, má možnosť využiť právne prostriedky ochrany osobnosti, ktoré sú exemplifikatívne uvedené v ustanovení § 13 Občianskeho zákonníka. Prichádzajú do úvahy ak hrozí alebo je spôsobená ujma v osobnostnej nemajetkovej sfére. Jedným z prostriedkov súdnej ochrany osobnosti človeka je návrh na poskytnutie primeraného zadosťučinenia (satisfakčná žaloba). Zákon rozlišuje satisfakciu morálnu, ktorou je najčastejšie ospravedlnenie a satisfakciu finančnú, vyjadrenú v peniazoch, ktorá je namieste vtedy, ak by sa morálna satisfakcia nezdala postačujúca a ak bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo vážnosť v spoločnosti. Jej účelom je vyvážiť a zmierniť nemajetkovú ujmu peňažnou formou. Uvedené prostriedky súdnej ochrany môžu byť uplatnené samostatne alebo kumulatívne. Jednou z podmienok poskytnutia ochrany osobnosti je okrem existencie zásahu objektívne spôsobilého porušiť alebo ohroziť osobnostné právo i neoprávnenosť zásahu a príčinná súvislosť medzi nimi, pričom tieto predpoklady musia byť splnené súčasne. K zásahu do cti a dôstojnosti môže dôjsť rôznym konaním či prejavmi. Nie každý takýto prejav je však možné považovať za neoprávnený zásah, pričom, ako už bolo uvedené vyššie, zákon poskytuje ochranu len proti zásahu, ktorý je objektívne spôsobilý privodiť ujmu fyzickej osobe z hľadiska jej postavenia v spoločnosti a ide o zásah neoprávnený (protiprávny). Za neoprávnený zásah nemožno považovať zásah za existencie takých okolností, ktoré protiprávnosť vylučujú, napr. výkon práva, plnenie povinnosti, svojpomoc, alebo aj iné konanie, ktoré zákon umožňuje a predpokladá, ktorým je napríklad aj podanie podnetu na trestné stíhanie tam, kde existuje podozrenie, že mohlo dôjsť k protiprávnemu konaniu, ale môže ísť aj o upozornenie na chybné konanie, vyjadrenie nespokojnosti, nesúhlas s postupom, alebo výsledkom určitej činnosti, prípadne vytknutie zistených nedostatkov a pod. Vždy preto treba skúmať za akých okolností a v súvislosti s plnením akých práv a povinností ku konaniu, či prejavu došlo. Vo všeobecnosti samotné upozornenie na nedostatky a chyby resp. vyjadrenie nespokojnosti s prácou zmluvného partnera nemožno považovať za neoprávnené. Spôsobilé privodiť ujmu by mohli byť takéto prejavy iba v prípade, ak by boli prednesené nevhodným resp. neprimeraným spôsobom, na nevhodnom mieste a s určitou mierou publicity, ktorá nie je žiaduca. Rovnako je to pokiaľ ide o kritiku. Kritika nie je neoprávnená, ak je primeraná obsahom a formou a neprekračuje hranice vecnej kritiky, opierajúcej sa o existujúce skutočnosti a z nich vyplývajúce závery a hodnotiace úsudky.
18. Dobrú povesť právnickej osoby môžeme charakterizovať ako súbor určitých kvalitatívnych vlastností právnickej osoby, ktoré sú s ňou bezprostredne spojené a tvoria jej celkový obraz v očiach spoločnosti. Ak niekto naruší dobrú povesť právnickej osoby tým, že o nej rozširuje nepravdivé a pravdu skresľujúce tvrdenia je možné sa domáhať ochrany. Pri zásahu do dobrej povesti právnickej osoby sa možno domáhať, aby sa subjekt zásahu zdržal neoprávneného používania názvu resp. zásahov do dobrej povesti, aby odstránil trvajúci závadný stav a môže sa tiež domáhať náhrady nemajetkovej ujmy primeraným zadosťučinením, a to v podobe morálnej (ospravedlnenie) ako aj v peniazoch. Nárok na nemajetkovú ujmu vzniká vtedy, ak neoprávnený zásah do názvu alebo neoprávnený zásah do dobrej povesti je objektívne spôsobilý privodiť ujmu oprávnenému subjektu. Dobrá povesť právnickej osoby pred neoprávnenými zásahmi je zákonom chránená rovnako ako česť fyzickej osoby. Aj v tomto prípade je potrebné zistiť, či žalobou vytýkané konanie je neoprávneným zásahom, pretože nie každý názor, stanovisko, kritika, alebo aj uvedenie skresleného údaju musí automaticky znamenať neoprávnený zásah do dobrej povesti. Je preto nevyhnutné v každom konkrétnom prípade skúmať intenzitu tvrdeného porušenia práva na ochranu dobrej povesti, pretože neoprávneným zásahom do dobrej povesti je len taký zásah, ktorý presiahol určitú prípustnú intenzitu do takej miery, ktorú už nemožno tolerovať.
19. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne postupoval, keď uplatnený nárok žalobkyne v 1. rade posudzoval ako nárok fyzickej osoby na zadosťučinenie v zmysle ustanovenia § 13 ods. 1, 2 OZ za zásah žalovaných do jej osobnostných práv, ktorým malo dôjsť k zníženiu jej vážnosti a dôveryhodnosti v spoločnosti a nárok žalobcu v 2. rade ako nárok právnickej osoby na zadosťučinenie v zmysle ustanovenia § 19b ods. 3 OZ za zásah, ktorým malo dôjsť k zníženiu dobrej povesti právnickej osoby. Taktiež súd prvej inštancie správne postupoval, keď zameral dokazovanie na zistenie, akým spôsobom a za akých okolností došlo ku konaniu žalovaných, ktorým malo byť podľa žalobcov zasiahnuté do osobnostných práv a privodená ujma z hľadiska ich postavenia v spoločnosti. Odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav a vyvodil z neho i správny právny záver. Napadnuté rozhodnutie spĺňa podmienky ustanovenia § 220 ods. 2 CSP, je jasné a zrozumiteľné, obsahuje i podrobné vysvetlenie úvah, ktorými sa súd prvej inštancie pri rozhodovaní riadil a ako celok je presvedčivé. Odvolací súd sa z rozhodnutím súdu prvej inštancie stotožnil a preto v súlade s ustanovením § 387 ods. 2 CSP v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie súdu prvej inštancie a nepovažuje za potrebné ho opakovať.
20. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd udáva, že v danom prípade zo skutkového stavu tak, ako ho zistil súd prvej inštancie prostredníctvom vykonaného dokazovania, nevyplýva, že by bolo preukázané také konanie a prejavy žalovaných, ktoré by vykazovali znaky neoprávnenosti a neprimeranosti a ktorými by došlo k zásahu do osobnostných práv žalobkyne v 1.rade a do dobrej povesti žalobcu v 2. rade, za okolností a v takej miere, ktorá by bola spôsobilá privodiť ujmu a to zníženie dôstojnosti a vážnosti žalobkyne v 1. rade v spoločnosti a poškodenie dobrého mena žalobcu v 2. rade. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie je zrejmé, že medzi stranami konania existovali značne napäté až vyhrotené vzťahy, ktoré majú pôvod v ich zmluvnom vzťahu založenom uzatvorením zmluvy o výkone správy. Žalovaní, ako vlastníci bytov v bytovom dome prejavili nespokojnosť s výkonom správy žalobcu v 2. rade a vychádzajúc v tom čase z im prístupných informácií, svoju nespokojnosť vyjadrili v liste zo dňa 13.01.2010, ktorý adresovali žalobcom. Pokiaľ sa s jeho obsahom mali možnosť oboznámiť aj ostatní vlastníci bytov v bytovom dome, nemožno považovať takýto postup za neoprávnený, nakoľko sa ich táto záležitosť bezprostredne týka a rozširovanie iným nepovolaným osobám v konaní preukázané nebolo. K samotnému vyjadreniu nespokojnosti, vrátane podozrenia z nesprávneho prípadne dokonca nezákonného postupu správcu bytov, ktoré vyústilo k podaniu podnetu na trestné stíhanie pre podozrenie zo spáchania trestného činu, odvolací súd udáva, že i keď neskôr došlo k zastaveniu trestného stíhania, nemožno takýto postup, ktorý je v medziach zákona (je totiž v súlade so zákonom, ak pri podozrení z protiprávneho konania je podaný podnet na trestné stíhanie) považovať za neoprávnený (protiprávny) a teda nepredstavuje zásah do osobnostných práv. Len subjektívne vnímanie žalobcov, že uvedeným postupom došlo k zásahu, ktorý ovplyvnil spoločenské postavenie žalobcov, prípadne správanie sa ľudí v okolí, nemožno považovať za založenie nároku na ochranu osobnosti a dobrého mena právnickej osoby a z toho vyplývajúce práva na poskytnutie primeraného zadosťučinenia a práva na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. V danom prípade, kedy medzi stranami sporu, ktoré sú vo vzájomnom zmluvnom vzťahu, prirodzene môžu vzniknúť nedorozumenia, prameniace z rôznych názorov na vedenie správy, ako aj z rôznych požiadaviek a očakávaní vlastníkov od správcu a naopak, je takýto stav legitímny a žalobcovia by aj s takouto situáciou mali počítať. Prejavy nespokojnosti, kritika, výmena názorov nie je konanie, ktoré by za každých okolností bolo nedovolené a objektívne spôsobilé privodiť ujmu. Odvolací súd má zato, že spôsob akým žalovaní vyjadrili svoju nespokojnosť s výkonom správy neprekročilo mieru primeranosti, vecnosti a vhodnosti. Ani konanie žalovaných v 4. a 5. rade, ktorým bolo kladené za vinu i to, že upozornili žalobkyňu na nedoplatok, pričom údaje o nedoplatku vyplývali z evidencie platieb žalovaného v 4. rade, ako nového správcu a žalobkyňa sama tiež potvrdila, že platby uhrádzala pôvodnému správcovi, nie je z hľadiska formy a obsahu neprimerané a spôsobilé privodiť žalobkyni ujmu. S ohľadom na celkové okolnosti prípadu, postoj žalobkyne k vlastníkom bytov, ako aj postoj žalovaných k žalobkyni, je odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie toho názoru, že konaním žalovaných, tak ako ho špecifikovali žalobcovia, nebolo zasiahnuté do práva na ochranu osobnosti v zmysle § 11 Občianskeho zákonníka a práva na ochranu dobrého mena právnickej osoby v zmysle § 19b Občianskeho zákonníka. V neposlednom rade odvolací súd konštatuje, že keďže išlo o dlhšie trvajúce nezhody medzi vlastníkmi a správcom, ktoré boli všetkým zainteresovaným subjektom známe, žalobcami namietané konanie žalovaných nebolo objektívne spôsobilé privodiť žalobkyni v 1.rade značnú ujmu na dobrom mene a stratu vážnosti u spoluobčanov v takom rozsahu, ako bolo ňou prezentované, a to že mala problém aj normálne chodiť po uliciach mesta B. pretože všade cítila nenávistné pohľady a v prípade žalobcu v 2.rade totálne spustošené a zničené dobré meno. Odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie
mal za to, že neboli splnené zákonné predpoklady vzniku občianskoprávnej zodpovednosti žalovaných za zásah do osobnostných práv žalobkyne v 1. rade a do dobrej povesti právnickej osoby žalobcu v 2. rade.
21. Vzhľadom na uvedené odvolací súd nepovažoval námietky v odvolaní žalobcov za dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil a to aj vo výroku o trovách konania, nakoľko súd prvej inštancie správne postupoval podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovaným, ktorí boli v konaní úspešní, priznal nárok na náhradu trov konania voči neúspešným žalobcom v 1. a 2. rade.
22. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods.1 CSP tak, že žalovaným v 1., 3., 4. a 5. rade, ktorí boli úspešní v odvolacom konaní, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom v 1. a 2. rade v plnom rozsahu.
23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).