Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/71/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členov senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu: Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov, so sídlom v Rudňanoch, Zimné 201, IČO: 35 540 401, právne zastúpený: Advokátska kancelária Hovan a Hospůdka, s.r.o., so sídlom v Spišskej Novej Vsi, M. Gorkého 8, IČO: 47 233 419 proti žalovanému: Ž. L., M.. XX.X.XXXX, A. Q. F. D., S. XXX, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresné súdu Spišská Nová Ves, č.k. -111 zo dňa 11. júna 2020

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výrokoch pod č. II., III.

II. P r i z n á v a žalobcovi proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie" alebo "súd") rozsudkom označeným v záhlaví rozhodol v tomto znení: I. Súd konanie čiastočne čo do zaplatenia istiny 0,65 Eur s príslušenstvom zastavuje. II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 629,85 Eur s ročným úrokom z omeškania vo výške 5 %

- zo sumy 48,45 Eur odo dňa 01.11.2018 do zaplatenia,

- zo sumy 48,45 Eur odo dňa 01.12.2018 do zaplatenia,

- zo sumy 48,45 Eur odo dňa 01.01.2019 do zaplatenia,

- zo sumy 48,45 Eur odo dňa 01.02.2019 do zaplatenia,

- zo sumy 48,45 Eur odo dňa 01.03.2019 do zaplatenia,

- zo sumy 48,45 Eur odo dňa 01.04.2019 do zaplatenia,

- zo sumy 48,45 Eur odo dňa 01.05.2019 do zaplatenia,

- zo sumy 48,45 Eur odo dňa 01.06.2019 do zaplatenia,

- zo sumy 48,45 Eur odo dňa 01.07.2019 do zaplatenia,

- zo sumy 48,45 Eur odo dňa 01.08.2019 do zaplatenia,

- zo sumy 48,45 Eur odo dňa 01.09.2019 do zaplatenia,

- zo sumy 48,45 Eur odo dňa 01.10.2019 do zaplatenia,

- zo sumy 48,45 Eur odo dňa 01.11.2019 do zaplatenia a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. III. Žalobca má nárok na plnú náhradu trov konania proti žalovanému. O výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. Predmetom konania je žaloba žalobcu voči žalovanému doručená súdu prvej inštancie dňa 21.11.2019, ktorou sa žalobca domáhal proti žalovanému pôvodne sumy 630,50 eur s prísl., ako aj náhrady trov konania titulom nedoplatkov žalovaného (žalovanej) na preddavkoch do fondu prevádzky,

údržby a opráv (ďalej len „FPUO“ alebo len „fond“) za mesiace október až december 2018 po 48,50 eur, t.j. 97,00 eur s tým, že za január až október 2019 po 48,50 eur, t.j. 533,50 eur, čo spolu činí 630.50 eur s prísl. z jednotlivých dlžných súm vo výške 5 % ročne do zaplatenia, keďže žalobca vykonáva správu predmetného bytového domu podľa ust. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a zmluvy o spoločenstve vlastníkov bytov, pričom povinnosť žalovaného vyplýva z ust. a citovaného zákona, keďže žalovaný je výlučným vlastníkom bytu č. X nachádzajúceho sa na prvom poschodí v bytovom dome S., so súp. č. XXX, F. č. X, postaveného na parcele č. B. XXX F. D. a to v zmysle výpisu z LV č. XXX B..Ú.. D., G. P. M. F. a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu so súp. č. XXX o veľkosti 2198/10000-in a spoluvlastníckeho podielu k pozemku parcela KNC č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 228 m2 o veľkosti 2198/10000-in, pričom byt č. X, ktorý je vo vlastníctve žalovaného má rozlohu 95 m2. Žalobca k žalobe pripojil Zmluvu o spoločenstve vlastníkov bytov zo dňa 20.6.2001, Zápisnicu zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu súp. č. 201 v D. zo dňa 11.10.2014 vrátane prezenčnej listiny a fotokópie dokumentov vyvesených na nástenke SVB, výpis z účtu spoločenstva IBAN: P. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX za obdobie od 6/2018 do 11/2019. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, keďže nikdy mu nebol doručený žiadny výmer o zmene preddavku, s ktorého výškou nesúhlasil.

3. Na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia, súd prvej inštancie s odkazom aj na vydaný rozsudok súdu prvej inštancie pod sp. zn. -85 zo dňa 01.02.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. zo dňa 12.02.2020, z ktorého zistil, že žaloba o určenie neplatnosti rozhodnutia členskej schôdze konanej dňa 27.08.2017 podaná Ž. L. bola súdom zamietnutá s tým, že z rozsudku prvoinštančného súdu pod sp. zn. -244 zo dňa 31.05.2019 zistil, že žalovaný bol zaviazaný k úhrade sumy 1.406,50 eur s prísl. titulom nedoplatku na preddavkoch do fondu prevádzky, údržby a opráv a poplatkov za réžiu od 3/2016 do 9/2019, po tom, čo podľa , až 3 , , keďže v priebehu konania došlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby v sume 0,65 eur s prísl., súd so súhlasom žalovaného konanie v tejto časti zastavil, vec právne posúdil podľa ust. , o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.

4. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaný si nesplnil svoju povinnosť preddavkovo prispievať do fondu prevádzky, údržby a opráv za mesiace 10 - 12/2018 a , teda za 13 mesiacov, takže mu na preddavkoch vznikol dlh vo výške 629,85 eur (13 x 48,45 eur).

5. Zo zápisnice zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu súp. č. 201 v D. zo dňa 27.8.2017 a pripojenej prezenčnej listiny súd zistil, že prijatým uznesením (bod 3 zápisnice) sa poplatok za réžiu na byt zrušil a upravila sa výška preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv počnúc od 1.8.2017 na 0,51 eur/ m2, čo u žalovaného pri 95 m2 plochy činí 48,45 eur. Schôdze sa osobne zúčastnil i žalovaný, o čom svedčí jeho podpis na prezenčnej listine, takže o zmenách v preddavkoch musel mať vedomosť. Informácie týkajúce sa úpravy výšky preddavkov boli vyvesené na nástenke nachádzajúcej sa v danom bytovom dome, pričom nástenka je podľa výpovede žalobcu umiestnená hneď vedľa vchodu do bytu žalovaného. Oboznamovanie vlastníkov bytov s písomnosťami a informáciami cestou vyvesenia na bytovej nástenke je štandardný postup, ktorý na viacerých miestach predpokladá aj samotný o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.

6. Na základe uvedeného je teda zrejmé, že výška mesačného príspevku žalovaného do fondu vypočítaná vynásobením podlahovej plochy 95 m2 výškou preddavku 0,51 eur činí 48,45 eur, teda celkovú sumu uvedenú v zápisnici zo zasadnutia i na nástenke bytového domu (48,30 eur) súd považoval iba za chybu v písaní. Keďže žalovaný si neplnil svoje povinnosti za obdobie od 10/2018 do 10/2019, teda za 13 mesiacov dlh na preddavkoch spolu činí 629,85 eur (13 x 48,45 eur). Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd teda považoval nárok žalobcu za dôvodný a preukázaný, a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel.

7. Podľa , ako aj Nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % zo žalovanej istiny, vždy od prvého dňa nasledujúceho mesiaca po splatnosti každého jednotlivo mesačného preddavku.

8. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle , , keďže nezistil súd dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle a priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania.

9. Proti vyhovujúcej časti, čo vyplýva z obsahu odvolania, podal odvolanie v zákonnej lehote (včas) žalovaný. Uplatnil odvolacie dôvody podľa písm. e), keďže mal za to, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a podľa , t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Ako prvé poukazoval na to, že aj keď je vlastník predmetného bytu, s jej finančnými prostriedkami je nakladané v rozpore so , keďže pán N. N. ako štatutár žalobcu si neplní svoje povinnosti voči vlastníkom bytov v predmetnom bytovom dome, koná v rozpore so zákonom o účtovníctve s tým, že bolo ňou podané aj trestné oznámenie z podozrenia sprenevery pánom N. N., nakoľko má obavy o svoje finančné prostriedky, ktoré vkladá na účet žalobcu a podľa jej vedomosti by mala do fondu prevádzky, údržby a opráv zaplatiť sumu 627,90 eur, keďže mala platiť sumu vo výške 48,30 eur mesačne a súd ju zaviazal zaplatiť sumu 48,45 eur. Preto nesúhlasil s výškou sumy, na ktorú súd zaviazal zaplatiť žalobcovi. Navrhoval, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok.

10. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi uvedenými v napadnutom rozsudku, ktoré hovoria o nenaplnení uplatnených odvolacích dôvodov s tým, že povinnosť uhrádzať preddavky do „FPUO“ je objektívnou zákonnou povinnosťou každého vlastníka bytu a je „ex lege“ spojená s vlastníctvom bytu, ktorej sa nemôže zbaviť s tým, že jej vyjadrenia na adresu štatutárneho zástupcu sú zavádzajúce, osočujúce a neadekvátne a aj keby účtovníctvo žalobcu nebolo vedené správne, nezbavovalo by to žalovaného povinnosť platiť preddavky. Čo sa týka výšky mesačného preddavku, žalobca poukazoval na rozsudok Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. , ktorý ako vecne správny potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, sp. zn. zo dňa 01.02.2019, ktorým bola žaloba žalobcu titulom preddavkov, ale za iné obdobie zamietnutá a z ktorého vyplýva výška preddavku vo výške 48,45 eur.

11. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu už nevyjadril.

12. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( účinného od 1.7.2016, ďalej len „CSP“), prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas a oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle a contrario v rozsahu vyplývajúcom z a , z hľadiska žalovaných uplatnených odvolacích dôvodov podľa a a dospel k záveru o nedôvodnosti ich uplatnenia.

13. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 09.09.2021 o 11:25 hod., v pojednávacej miestnosti č. dverí 230/II. posch., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo zverejnené dňa 23.08.2021 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zmysle , a .

14. Žalovaný uplatnil odvolacie dôvody podľa a , ktorých dôvodnosť uplatnenia ale odvolací súd vo veci nevzhliadol.

15. Neúplnosť zistenia skutkového stavu ( ) je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal navrhnuté dôkazy nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom.

16. Odvolací dôvod podľa ust. ( ) t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové

zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti.

17. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s (dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo) a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z - . Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné okolnosti ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu vyplývajú a pod. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne správne, ak hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá , lebo hodnotil každý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy, ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom, je zrejmý nesúlad.

18. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj procesného postupu súdu v konaní z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov a v rozsahu námietok žalovaného vymedzených v podanom odvolaní, sa stotožňuje so správnymi skutkovými závermi i právnym posúdením prejednávanej veci, ako aj s odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu podľa poukazuje, a to aj čo sa týka výroku rozsudku o náhrade trov konania, nakoľko je taktiež vecne správny.

19. Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

20. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a nedôvodnosť uplatnených odvolacích dôvodov žalovaného, nakoľko súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v relevantnom rozsahu pre náležité rozhodnutie vo veci a to, čo sa týka zistenia skutkového stavu veci s tým, že zistený skutkový stav veci vyhodnotil v zmysle ust. a násl. , keďže hodnotil každý dôkaz jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti a rovnako správne vec právne posúdil, a to berúc do úvahy aj vyriešenie základu dannosti nároku v konaní vedenom pred Okresným súdom Spišská Nová Ves, č.k. , keďže rozsudok v predmetnej veci bol potvrdený Krajským súdom v Košiciach v rozhodnutí pod sp. zn. .

21. Odvolací súd konštatuje, že nesporne z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žalovaný bol povinný žalobcovi celkovo poukázať 48,50 eur mesačne, nie 48,30 eur mesačne, keďže ide o nesprávny prepočet 0,51 eur x 95 m2 a žalovaná si tak nesplnila svoju povinnosť preddavkovo prispievať do fondu prevádzky, údržby a opráv za mesiace 10 - 12/2018 a , t.j. za 13 mesiacov, čím jej vznikol dlh vo výške 629,85 eur (13 x 48,45 eur), nakoľko zo Zápisnice zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu súp. č. XXX F. D. zo dňa 27.8.2017 a pripojenej prezenčnej listiny bolo preukázané, že prijatým uznesením sa poplatok za réžiu na byt zrušil a upravila sa výška preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv počnúc od 1.8.2017 na 0,51 eur - m2, čo u žalovaného pri 95 m2 plochy činí 48,45 eur, o čom svedčí aj podpis žalovaného na prezenčnej listine, takže o zmenách v preddavkoch musel mať vedomosť.

22. Na správnosti dôvodov napadnutého rozsudku nie je spôsobilé nič zmeniť ani odvolanie žalovaného, ktorý ním proti rozsudku namieta len skutočnosti, ktoré namietal aj v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, s ktorými súd prvej inštancie sa dostatočne, presvedčivo, zákonne a správne vysporiadal v odôvodnení svojho rozsudku.

23. Povinnosť žalovaného ako vlastníka bytu v predmetnom bytovom dome poukazovať preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv mesačne vopred, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností vyplýva z ustanovenia a vlastník bytu, teda ani žalovaný tieto preddavky nie je oprávnený žalobcovi ako ich oprávnenému prijímateľovi odoprieť, ani podmieňovať ich úhradu napr. odstránením akýchsi nezrovnalostí, ktoré sa mu v nakladaní s prostriedkami fondu javia byť nenáležité.

24. Odvolacie námietky žalovaného, ktorý naďalej obhajuje svoj postoj a vysvetľuje dôvody svojho (ne)konania v podobe neplnenia povinností vlastníka bytu vo vzťahu k spoločenstvu vlastníkov bytov a nebytových priestorov zakotvených v ustanovení z hľadiska opodstatnenosti žaloby ale neobstoja, nie sú právne významné, ani spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku vo výroku rozsudku pod č. II.

25. Oprávnenie žalobcu od žalovaného požadovať 1 euro mesačne titulom réžie a povinnosť žalovanej túto réžiu žalobcovi mesačne uhrádzať vyplýva zo zmluvy o spoločenstve (čl. 11/2b), v zmysle ktorej výšku réžie určí predseda spoločenstva.

26. Z týchto dôvodov je plne opodstatnený záver súdu prvej inštancie, že žalovaný žalobcovi bol povinný celkovo poukazovať 48,50 eur (47,50 + 1) mesačne.

27. Pokiaľ žalovaný namieta, že vychádzajúc z výsledkov schôdze vlastníkov konanej 29.08.2017 do fondu prevádzky, údržby a opráv mal prispievať len po 48,30 eur, a nie 48,50 eur mesačne, odvolávajúc sa pritom na fotografiu nástenky pri vchodových dverách bytového domu a na zápis zo schôdze, odvolací súd upriamuje pozornosť žalovaného na skutočnosť, že na zmienenej fotografii sú dva údaje - jeden „0,51 €/m2“ a druhý, ktorý je prepočtom tejto sumy na byt žalovanej vyjadrený ako 48,30 eur. Je ale zrejmé, že tu ide o nesprávny prepočet, pretože 0,51 eur x 95 m2 nesporne je 48,45 eur, čo po zaokrúhlení na celé eurocenty nahor je 48,50 eur.

28. Preto rozsudok ako vecne správny potvrdil a to aj vo vzťahu k súdom prvej inštancie správne a zákonne odôvodnenému súvisiacemu výroku o nároku na náhradu trov konania, pretože tento správne a zákonne je založený na zásade úspechu vo veci ( a ods. 1 ).

29. V odvolacom konaní v celom rozsahu bol úspešný žalobca, žalovaný bol v takmer celom rozsahu neúspešný. Žalobca v celom rozsahu má preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalovanému (, ods. 1 a ods. 1 ). Dôvody na aplikáciu odvolací súd nezistil. O výške náhrady v zmysle po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).