Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (12)Rozsudok_6P-2-2021.pdf
PDF · 109.77 KB
Case nature
Area
Subarea
6P/2/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Tomáš Kuruc, v právnej veci navrhovateľa: Ľ. H., T.. H., N.. XX.X.XXXX, C. A. K., V. XX, proti manželke, ktorá návrh na rozvod manželstva nepodala: P. H., T.. H., N.. X.X.XXXX, C. A. K., V. XX, C.. Č.. B. N. M. XXX/XXA, B. N. M., za účasti mal. dieťaťa: V. H., N.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves o návrhu navrhovateľa na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo účastníkov Ľ. H., T.. H., N.. XX.X.XXXX P. P. H., T.. H., N..X.X.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v Krompachoch, ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Krompachy vo zväzku č.XX ročník XXXX na str. XXX pod por. č. XX rozvádza.
II. Na čas po rozvode súd schvaľuje rodičovskú dohodu o úprave rodičovských práv a povinností k mal. V. H., N.. XX.X.XXXX v tomto znení:
Z v e r u j e sa V.. V. H.Ľ., N.. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná mal. dieťa zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach.
Otec sa zaväzuje prispievať na výživu mal. V. H., N.. XX.X.XXXX výživným vo výške 50,- Eur mesačne od právoplatnosti tohto rozsudku, ktoré sa otec zaväzuje platiť do rúk matky, vždy do 20-tého dňa v mesiaci vopred od právoplatnosti rozsudku.
Styk otca s mal. dieťaťom sa neupravuje.
III. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa XX.XX.XXXX bol tunajšiemu súdu doručený návrh navrhovateľa (ďalej označený aj ako „manžel“ alebo „otec maloletej“), ktorým sa domáhal, aby súd rozviedol jeho manželstvo uzatvorené s P. H.T., T.. H., a na čas po rozvode manželstva rozhodol o úprave práv a povinností rodičov k maloletej dcére V. H., N.. XX.XX.XXXX tak, aby bola zverená do výchovy matky a otec bol povinný počnúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode manželstva prispievať na výživu mal. V. H. sumou vo výške XX,- eur mesačne vždy do 25. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
2. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že dňa XX.XX.XXXX uzavrel manželstvo s manželkou pred Obvodným úradom v Krompachoch. U navrhovateľa ide o prvé manželstvo a u manželky o druhé manželstvo. V manželstve sa im dňa 30.08.2012 narodila dcéra V. H.. V súčasnosti manželka býva spolu
s dcérou a navrhovateľ býva u svojich rodičov. Uviedol, že k manželke stratil citový vzťah a bez nádeji na jeho obnovu. Nakoľko ich manželstvo je hlboko a trvale rozvrátené nie je v jeho záujme ďalej zotrvať v manželstve.
3. Súd uznesením sp. zn. XP/X/XXXX-X zo dňa XX.XX.XXXX ustanovil Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves za kolízneho opatrovníka na zastupovanie maloletej v tomto konaní.
4. K návrhu manžela zaslala súdu dňa XX.XX.XXXX vyjadrenie manželka, ktorá uviedla, že s návrhom na rozvod manželstva súhlasí, pričom z Krompách sa odsťahovala spolu s dvoma deťmi do Skalky nad Váhom, v okrese Trenčín. Uviedla, že manžel ich opustil tesne pred Vianocami dňa 22.12.2020, pričom sa ešte snažila o záchranu manželstva, avšak manžel sa vrátil ku svojim rodičom. Ich manželstvo je v súčasnosti hlboko rozvrátené a k manželovi stratila city. Nesúhlasila s navrhovanou výškou výživného a žiadala, aby otec prispieval na výživu sumou vo výške 100,- eur mesačne, nakoľko má veľa nákladov.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, výsluchom účastníkov na pojednávaní, na základe čoho zistil tento skutkový stav:
6. Z obsahu správy kolízneho opatrovníka zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že na adrese bydliska matky, P. H., N.. XX.XX.XXXX bola vykonaná návšteva, kde bolo zistené, že matka sa na adrese trvalého pobytu už nezdržiava. Informáciu nám podal jej brat, ktorý ďalej uviedol, že matka odišla spolu s dcérami V. a staršou C. W., N..XX.X.XXXX niekde do Nového Mesta nad Váhom. Na lístočku mal napísanú adresu, a to V. B., B. N. M., XXX XX.Telefónne číslo na matku nemá, je s ňou v kontakte iba prostredníctvom internetu. Bolo mu zanechané číslo telefónu na úrad, ktoré mal zaslať matke pre prípad skontaktovania sa. Matka sa do dnešného dňa s úradom nekontaktovala. Ohľadom otca maloletej V. nám uviedol, že tento by sa mal zdržiavať na adrese K., R. Č.. XX u svojich rodičov. Návšteva bola vykonaná na uvedenej adrese, pričom otec, Ľ. H., N.. XX.XX.XXXX doma zastihnutý nebol, ale dostavil sa na predvolanie. Pri pohovore uviedol, že návrh na rozvod manželstva podal z dôvodu, že spolu s manželkou nežijú v spoločnej domácnosti už od XX.XX.XXXX, kedy odišiel z bytu, kde bývali. Od uvedeného dátumu býva u rodičov. Do mesiaca august 2020 sa spolu ešte stretávali, ale od vtedy už nie. Je zamestnaný v spoločnosti W. B. W. v strážnej službe, pričom prácu vykonáva v spoločnosti Kovohuty Krompachy. Pracuje na zmeny, príjem má zhruba do 500 Eur. Rodičom prispieva na bývanie sumou 100 Eur a odovzdáva im aj stravné lístky. Stravujú sa spoločne. Spláca úver, ktorý si zobrali spolu s manželkou mesačne v sume 280 Eur a ešte spotrebný v sume 13 Eur mesačne. Sebe platí životné poistenie v sume 34 Eur a manželke platí za telefón sumu do 20 Eur, nakoľko číslo telefónu je na meno jeho mamy. S dcérou sa naposledy stretol koncom januára 2021, kedy odchádzali preč z K.h. Na dcéru uhrádza dobrovoľne výživné v sume 50 Eur mesačne od doby, čo sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti. Má snahu byť s dcérou v kontakte prostredníctvom internetu, ale má pocit, že jej matka nedovoľuje byť na internete. Na podanom návrhu trvá v celom rozsahu, nechce už obnoviť spolužitie. Má vedomosť o tom, že matka má priateľa, s ktorým žije. Vie o tom, že by mala byť zamestnaná asi jeden mesiac, ale nevie presne kde býva, ani názov jej zamestnávateľa. S matkou nekomunikuje, majú spoločný účet, otec jej iba napíše, že mu na účet nabehla výplata a koľko si môže z účtu vybrať. Otec uviedol aj mobilné číslo telefónu na matku, na ktoré jej bolo opakovane volané s odkazom, „Volaný účastník je momentálne nedostupný“.
7. Kolízny opatrovník v závere podanej správy uviedol, že v prípade, ak súd dospeje k záveru že manželstvo účastníkov konania už neplní žiadnu zo spoločenských funkcií a manželstvo rozvedie, odporúčal súdu, ak rodičia budú súhlasiť so schválením rodičovskej dohody vo veci o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, aby túto dohodu schválil.
8. Na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX navrhovateľ uviedol, že trvá na písomne podanom návrhu a navrhol súdu schváliť rodičovskú dohodu o úprave rodičovský práv a povinností na čas po rozvode tak, aby bola mal. dieťa zverené do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná mal. dieťa zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach a zaviazať otca výživným na mal. V. H., N.. XX.X.XXXX vo výške 50,- eur mesačne vždy do 20-tého dňa v mesiaci vopred od právoplatnosti tohto rozsudku. Pri výsluchu manžel uviedol, že v jeho prípade ide o prvé manželstvo. Pred uzavretím manželstva sa poznali asi rok, mali sa radi, chceli byť spolu. Príčiny rozvratu manželstva sú rozdielne názory, pričom manželka si našla priateľa, s ktorým žije doteraz. V spoločnej domácnosti nežijeme od roku 2020. V súčasnosti s manželkou nefungujeme, ani po intímnej stránke a ani nehospodárime spolu. Ak dcéra
príde ku mne, starám sa o ňu. Ohľadne styku s dcérou sa vieme dohodnúť. U mňa bola dcéra naposledy okolo XX.XX.XXXX na týždeň. Od kedy nežijeme spolu v spoločnej domácnosti výživné uhrádzam stále, zo začiatku 100 eur mesačne a teraz každý mesiac 50 eur. Moje príjmy sú vo výške 520 eur mesačne. Okrem toho iný príjem nemám. Čo sa týka prídavkov poberá manželka. Výdavky platím úver vo výške 280 eur na vyplatenie z rodičovského bytu. Manželka je tam spoludlžník. Budem ho splácať do roku 2026. Mame dávam na bývanie od kedy zomrel otec tak celú výplatu, pretože zatiaľ vdovské nedostala. Pokiaľ nebol Covid chodil som si zarábať ako SBS služba, teraz už nie.
9. Manželka, ktorá nepodala návrh na rozvod na pojednávaní uviedla, že s výpoveďou manžela súhlasí. Uviedla, že v jej prípade ide o druhé manželstvo. Teraz bývam v Skalke nad Váhom s dvoma deťmi a s priateľom. Z prvého manželstva pochádza dospelý syn. Mám aj ďalšiu dcéru C., s ktorou žijem v spoločnej domácnosti. Manžel mi finančne vypomáha, staršia dcéra nastúpila na leteckú školu, tam sme museli platiť, druhej dcére som zaplatila 30 eur, dohodli sme sa preto, že bude platiť výživné po 50 eur. Ja som zamestnaná, ale aj som maródovala s prsníkom. Takže som mala 340 eur mes. Priateľ mi pomáha. Čo sa týka stretávania s dcérou, dohodneme sa s rodinou. Čo sa týka výživného otec prispieva 50 eur mesačne. Môj príjem je okolo 560 eur a prídavok na dieťa 50 eur. Priateľ má príjem okolo 860 eur mesačne. Riešim bývanie, ja budem bývať len s dcérami, a priateľ nás bude navštevovať. Na Martušku mám výdavky okolo 150 eur mesačne, na stravu, školu.
10. Kolízny opatrovník sa vzhľadom na zaslané ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávaní, pojednávania dňa 09.09.2021 nezúčastnil. V písomnom podaní, ktoré bolo súdu zaslané elektronicky dňa 08.09.2021 súhlasil, aby sa pojednávanie konalo v jeho neprítomnosti a prípadne rozhodlo aj bez ich prítomnosti.
11. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len ako „Zákon o rodine“), súd môže manželstvo na návrhu niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
12. Podľa § 23 ods.2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
13. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
14. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
15. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
16. Podľa § 19 ods. 2 Zákona o rodine, o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.
17. Podľa § 19 ods. 3 Zákona o rodine, na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas druhého manžela.
18. Podľa § 93 CMP, konanie sa začína len na návrh jedného z manželov.
19. Podľa § 94 CMP, účastníkmi konania o rozvod manželstva sú manželia.
20. Súd z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že manželstvo účastníkov je hlboko a vážne rozvrátené a že neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií, a preto je potrebné ich manželstvo rozviesť.
21. Navrhovateľ za príčiny rozvratu ich manželstva považuje odcudzenie manželov z dôvodu rozdielnosti názorov, pováh a záujmov. Navrhovateľ tiež poukázal na neplnenie základných spoločenských funkcií manželstva, ako je spoločná výchova maloletej dcéry, spoločné hospodárenie či vedenie intímneho života, pričom manželka v súčasnosti už má nového priateľa, s ktorým žije v spoločnej domácnosti po tom čo sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti manželov spolu s maloletými deťmi.
22. Súd na základe vykonaných dôkazov uvádza, že vážnosť rozvratu manželstva spočíva v dôvodoch, ktoré viedli navrhovateľa k podaniu návrhu na rozvod. Súd je toho názoru, že manželstvo je dostatočne vážne rozvrátené vtedy, ak už nemôže plniť svoj účel. Pritom účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. Počas svojej existencie plní manželstvo funkciu sociálnu, ekonomickú, biologickú a výchovnú. Pokiaľ sa žiadna z týchto funkcií v manželstve nerealizuje, je možné manželstvo rozviesť. Ustanovenie § 23 Zákona o rodine predpokladá objektívnu existenciu rozvratu vzťahov bez ohľadu na subjektívne stanovisko manželov a na zavinenie niektorého z manželov (toto zavinenie môže mať vplyv napríklad na rozhodnutie súdu v konaní o zrušenie práva spoločného nájmu bytu, v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, prípadne pri náhrade trov konania v konaní o rozvod manželstva). Objektívny rozvrat vzťahov znamená, že medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva, resp. rodiny založenej manželstvom.
23. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že manželstvo účastníkov žiadnu z uvedených funkcii už v súčasnosti neplní.
24. Pokiaľ ide o výchovnú funkciu manželstva, tá by mala spočívať v spoločnej výchove maloletej dcéry. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že túto funkciu uvedené manželstvo účastníkov v súčasnej dobe už neplní, nakoľko sa otec sa odsťahoval ku svojim rodičom a manželka sa spolu s mal. deťmi odsťahovala zo spoločnej domácnosti manželov na západné Slovensko a preto maloletú vychováva prakticky len matka.
25. Pokiaľ ide o spoločenskú funkciu manželstva, tá sa prejavuje tým, že manželia ako rodina by mali žiť spolu a mali byť mať (prejavovať) vôľu tvoriť jeden celok a tráviť spoločne čas. Súd má z výpovede navrhovateľa, vyjadrenia manželky a správy kolízneho opatrovníka za preukázané, že manželstvo dlhodobo neplní túto svoju spoločenskú funkciu, nakoľko manželia spolu s maloletou netrávia spoločne voľný čas a navonok žiadnym spôsobom nepôsobia ako ucelená rodina.
26. Nepotvrdilo sa ani to, že by uvedené manželstvo účastníkov plnilo naďalej aj svoju biologickú funkciu, ktorá sa prejavuje v ich intímnom spolunažívaní, keďže manželia zhodne uviedli, že nevedú spolu intímny život.
27. Rovnako je preukázané, že manželstvo účastníkov v súčasnej dobe už neplní ani hospodársku funkciu, ktorá sa inak prejavuje vo forme spoločného hospodárenia, kam patrí prispievanie na úhradu potrieb rodiny podľa možnosti, schopností a majetkových pomerov toho-ktorého z manželov. Z vykonaného dokazovania je preukázané, že manželia hospodária oddelene.
28. Za týchto okolnosti preto súd konštatuje, že vážnosť dôvodov rozvratu, vzhľadom na absenciu vyššie uvedených základných funkcii manželstva vo vzťahu účastníkov tohto konania, je daná.
29. Pokiaľ ide o trvalosť rozvratu, táto je dostatočne daná vtedy, ak už nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. V tomto konaní bolo preukázané, že navrhovateľ deklaruje, že sa chce rozviesť a z takéhoto jeho správania sa je možné jednoznačne vyvodiť, že nemá záujem na ďalšom trvaní takéhoto manželstva. Z jeho strany teda nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, ktoré by napĺňalo svoj základný účel a síce vytvárať harmonické a trvalé životné spoločenstvo, akým rodina založená manželstvom nepochybne má byť. Manželka z dôvodmi rozvodu a trvalosť rozvratu potvrdila svojim vyjadrením, ako aj tým, že v súčasnosti má nového priateľa s ktorým býva v jednej domácnosti.
30. Podľa § 100 CMP, s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
31. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia nepochybne vyplýva, že s konaním o rozvod manželstva je zo zákona spojené konanie o úprave pomerov manželov ako rodičov k maloletému dieťaťu pochádzajúcemu z ich manželstva na čas po rozvode.
32. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
33. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
34. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
35. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
36. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
37. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
38. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
39. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
40. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
41. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.)
42. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
43. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
44. Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
45. V čase vyhlásenia tohto rozsudku suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 29,87 EUR mesačne na jedno dieťa.
46. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
47. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
48. Podľa článku 4 Základných princípov zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými účastníkmi konania.
49. Podľa § 111 CMP, v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje okrem iných aj o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, výžive maloletého a styku s maloletým.
50. Podľa § 112 ods. 1 CMP, na konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý v čase začatia konania bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom.
51. Súd pri svojom rozhodovaní v právnej veci maloletej poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej rodičovské práva a povinnosti patria obidvom rodičom. Ak rodičia žijú v manželstve, predpokladá sa, že ich vykonávajú v zásade na základe vzájomnej dohody a v záujme maloletého dieťaťa. Zákon o rodine úpravu výkonu rodičovských práv a povinností v určitých špecifických situáciách rieši osobitne, čo nielen umožňuje čl. 51 ods. 1 ústavy, ale to aj predpokladá. Pritom zákon o rodine preferuje predovšetkým dohodu rodičov pri výkone rodičovských práv a povinností (§ 35, § 36, § 25 ods. 1, § 24 ods. 2 zákona o rodine). Až keď nedôjde k dohode rodičov o výkone rodičovských práv, rozhodne o ich výkone súd, vždy však s prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa (IV. ÚS 367/08).
52. Súd sa pri schvaľovaní dohody rodičov o úprave práv a povinností k maloletej Marte na čas po rozvode manželstva oboznámil s rodičovskou dohodou, listinnými dôkazmi, založenými v súdnom spise, ako aj s výpoveďou oboch rodičov a správou kolízneho opatrovníka v smere zistenia aktuálnych potrieb maloletej, výdavkov spojených s jej výživou a výchovou. Súd vykonal dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre posúdenie základnej otázky konania spojeného s rozvodom manželstva a to, či rodičovská dohoda, ktorú účastníci zhodne navrhli a uzatvorili na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX spĺňa predpoklady vyžadované v § 24 ods. 3 Zákona o rodine, najmä či je v záujme a na prospech maloletej, a to po všetkých stránkach (citovej, vývinových potrieb, vzťahu rodičov k maloletej, výchovnej a ďalších). Na základe uvedeného súd dospel v intenciách vykonaného dokazovania k záveru, že navrhovaná rodičovská dohoda je v súlade so záujmami maloletej, rešpektuje a zohľadňuje potreby dieťaťa, preto ju v celom rozsahu schválil. Pri schvaľovaní rodičovskej dohody prihliadol aj na odporúčanie kolízneho opatrovníka.
53. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
54. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
55. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
56. O náhrade trov účastníkov konania súd vzhľadom na vyššie uvedené rozhodol podľa § 52 CMP v spojení s § 57 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v štyroch vyhotoveniach . ( § 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok/ ďalej len ako „ CSP“/).
Proti výroku, ktorým bola schválená dohoda rodičov o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu nie sú rodičia oprávnení podať odvolanie (§ 122 Civilného mimosporového poriadku).
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. ( § 127 a § 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( § 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. ( § 62 ods. 1 CMP) .
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( § 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. . ( § 62 ods. 2 CMP)
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. ( § 62 ods. 3 CMP).
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela môže do troch mesiacov od právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode prehlásiť pred orgánom povereným viesť matriku, že opäť prijíma svoje predošlé priezvisko.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.