Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Tos-105-2021.pdf
PDF · 67.62 KB
Case nature
Area
Subarea
6Tos/105/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z jeho predsedu Mgr. Pavla Macháča a sudcov JUDr. Kataríny Batisovej a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci odsúdeného O. D., nar. XX. S. XXXX v J., t. č. vo výkone trestu v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, o návrhu riaditeľa ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou o podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava z 13. júla 2021, č. k. 8PP/20/2021-45, na neverejnom zasadnutí konanom 9. septembra 2021 v Trnave, takto
rozhodol:
Podľa § 193 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného O. D. z a m i e t a .
odôvodnenie:
Okresný súd Trnava (ďalej len okresný súd) uznesením z 13. júla 2021, č. k. 8PP/20/2021-45, podľa § 66 ods. 1 písm. c), ods. 2 Tr. zák. zamietol žiadosť riaditeľa ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou o podmienečné prepustenie odsúdeného O. D. (ďalej len odsúdený) o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom z 10. októbra 2017, sp. zn. 1T/117/2017, v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne z 1. februára 2018, sp. zn. 2To/100/2017. Dňa 15. júla 2021 bolo okresnému súdu doručená písomné podanie odsúdeného, v ktorom uviedol, že voči vyššie cit. uzneseniu podáva sťažnosť, ktorú bližšie odôvodní prostredníctvom svojho obhajcu Mgr. Marcela Péliho, LL.M., ktorého si 15. júla 2021 zvolil, aby ho zastupoval v tejto veci. Dňa 16. júla 2021 bolo okresnému súdu doručené odôvodnenie sťažnosti zo strany obhajcu odsúdeného. V sťažnosti obhajca okrem iného uviedol, že je síce pravdou, že sa odsúdený po vyhlásení uznesenia vzdal práva na podanie sťažnosti, no následne sa rozmyslel a sťažnosť chce podať. Obhajoba je toho názoru, že sťažnosť sa môže podať preto, lebo odsúdený pri svojom vyjadrení o opravnom prostriedku do zápisnice o verejnom zasadnutí nevylúčil možnosť, aby mohla byť sťažnosť podaná aj inými oprávnenými osobami. Okresný súd predložil spisový materiál Krajskému súdu v Trnave (ďalej len krajský súd) na rozhodnutie o sťažnosti odsúdeného 3. septembra 2021. Podľa § 192 ods. 1 Tr. por. pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Podľa § 193 ods. 1 Tr. por. nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak a) nie je prípustná, b) bola podaná oneskorene, neoprávnenou osobou, osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala alebo ktorá znovu podala sťažnosť, ktorú už predtým výslovne vzala späť, alebo c) nie je dôvodná. Krajský súd v Trnave na podklade podanej sťažnosti preskúmal obsah spisového materiálu a z obsahu zápisnice o verejnom zasadnutí z 13. júla 2021 (v spise na č. l. 41-43) zistil, že sťažnosťou napadnuté uznesenie bolo vyhlásené na verejnom zasadnutí za prítomnosti prokurátora, zástupcu ÚVTOS a odsúdeného, pričom po zákonnom poučení o opravnom prostriedku sa prokurátor, zástupca ÚVTOS ako
aj odsúdený výslovným vyhlásením vzdali práva na podanie sťažnosti. Z tohto dôvodu s poukazom na ust. § 176 ods. 3 Tr. por. okresný súd písomne vyhotovil uznesenie, ktoré neobsahovalo odôvodnenie. V posudzovanom prípade mal krajský súd za preukázané, že sa odsúdený práva na podanie sťažnosti výslovným vyhlásením zachyteným do zápisnice o úkone vzdal. Prejav vôle v podobe vzdania sa práva na podanie sťažnosti je neodvolateľný. V praxi to znamená, že ten kto sa práva na podanie sťažnosti účinne vzdal, nemôže viac sťažnosť podať. Ak tak napriek tomu učiní, musí byť taká sťažnosť bez vecného prejednania zamietnutá ako podaná osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala. Pokiaľ odsúdený v sťažnosti prezentoval úvahu, že ak sa nevzdal do zápisnice práva na podanie sťažnosti aj za osoby oprávnené v jeho mene sťažnosť podať, tak sťažnosť môže podať prostredníctvom svojho obhajcu, mýli sa. Podľa § 186 ods. 1 Tr. por., ak neustanovuje zákon niečo iné, môže sťažnosť podať osoba, ktorej sa uznesenie priamo týka alebo ktorá na uznesenie dala návrh, na ktorý ju zákon oprávňuje; proti uzneseniu súdu môže podať sťažnosť aj prokurátor, a to aj v prospech obvineného. V prospech mladistvého obvineného môžu podať sťažnosť, a to aj proti jeho vôli, zákonný zástupca, obhajca, orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately; lehota na podanie opravného prostriedku im plynie samostatne. Podľa § 186 ods. 2 Tr. por., proti uzneseniu o väzbe a o ochrannom liečení môžu podať sťažnosť v prospech obvineného aj osoby, ktoré by mohli podať v jeho prospech odvolanie. Podľa § 44 ods. 2 Tr. por., obhajca je oprávnený už v prípravnom konaní robiť v mene obvineného návrhy, podávať v jeho mene žiadosti a opravné prostriedky, nazerať do spisov a zúčastniť sa podľa ustanovení tohto zákona v konaní pred súdom úkonov, ktorých má právo zúčastniť sa obvinený, a vo vyšetrovaní alebo v skrátenom vyšetrovaní úkonov podľa § 213 ods. 2 až 4. Podľa § 44 ods. 3 Tr. por., ak je obvinený pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže obhajca oprávnenia podľa odseku 2 vykonávať aj proti vôli obvineného. V tomto prípade de iure sťažnosť podal sám odsúdený. Obhajca odsúdeného totiž v tejto veci nepodal sťažnosť vo svojom vlastnom mene, ale na základe udeleného plnomocenstva ju podal v mene odsúdeného. A pokiaľ obhajca podáva sťažnosť v mene odsúdeného, tak je vylúčené, aby obhajca podal sťažnosť proti vôli samotného odsúdeného, teda v situácii, kedy sa odsúdený, ktorý nie je pozbavený resp. obmedzený v spôsobilosti na právne úkony, už skôr explicitne vyjadril do zápisnice o úkone, že sa práva na podanie sťažnosti výslovne vzdáva. Pre úplnosť treba poukázať aj na to, že osoby, ktoré by mohli podať v prospech odsúdeného v zmysle Trestného poriadku odvolanie (v zmysle Tr. por. sú to príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh), môžu podať v prospech odsúdeného voči uzneseniu sťažnosť len vtedy, ak ide o uzneseniu o väzbe a uznesenie o ochrannom liečení. Voči ostatným uzneseniam vrátane uznesenia o podmienečnom prepustení takú sťažnosť tieto osoby oprávnené podať nie sú. Preto ani nebol dôvod na to, aby sa odsúdený po vyhlásení napadnutého uznesenia explicitne vyjadroval v rámci opravného prostriedku o tom, že sa vzdáva práva na podanie sťažnosti aj za oprávnené osoby. Z prezentovaných dôvodov krajský súd sťažnosť odsúdeného na neverejnom zasadnutí postupom podľa § 193 ods. 1 písme. b) Tr. por. zamietol bez toho, aby sa zaoberal vecnými argumentami odsúdeného uvedenými v sťažnosti.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je riadny opravný prostriedok prípustný.