Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_39Cb-44-2021.pdf
PDF · 131.51 KB
Case nature
Area
Subarea
39Cb/44/2021
Uznesenie
Y. súd A. I v spore žalobcu: Y. B., a.s., so sídlom V. 8, XXX XX Bratislava, IČO: 35 697 270, právne zastúpený: LEGATE, s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 35 846 909, proti žalovanému: KERAMON Mobile, s.r.o., so sídlom Konventná 7, 811 03 Bratislava, IČO: 48 283 916, právne zastúpený: Advokátska kancelária MCL, s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 50 074 369, v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v znení návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 10.08.2021, doručeného súdu dňa 10.08.2021, zamieta.
II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu dňa 30.06.2021 domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť vydať žalobcovi hnuteľné veci, bližšie špecifikované v petite neodkladného opatrenia, a teda sa voči žalovanému domáhal ochrany svojho vlastníckeho práva, ktorý neoprávnene zadržiava hnuteľné veci - skladové zásoby vo vlastníctve žalobcu, ktoré sa nachádzali na troch prevádzkach žalobcu, a to v Košiciach na Moravskej 5/A a Trolejbusovej 1 a v Michalovciach na Gorkého 7.
2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil nasledovne. Žalobca je držiteľom oprávnenia na poskytovanie elektronických komunikačných sietí a služieb, ktorý vykonáva svoju činnosť vo verejnom záujme, pričom zdôraznil, že jeho povinnosti vo verejnom záujme sú osobitne naliehavé v čase mimoriadnej situácie v súvislosti s ohrozením verejného zdravia II. stupňa z dôvodu ochorenia COVID-19 a počas vyhlásenej mimoriadnej situácie je povinný zabezpečovať prevádzkovanie a poskytovanie verejnej siete a verejnej služby, vrátane povinnosti zabezpečiť v nevyhnutnom rozsahu prednostné volania pre orgány krízového riadenia, pre ostatných účastníkov zaradených do systému prednostného spojenia a prevádzku tiesňových volaní. V priamej súvislosti s plnení povinností vo verejnom záujme, žalobca zabezpečuje aj predaj a servis koncových telekomunikačných zariadení/ mobilných telefónov a predaj služieb vrátane dátových služieb tak, aby tieto boli dostupné verejnosti na celom území Slovenskej republiky. Za týmto účelom žalobca vybudoval predajnú sieť svojich zmluvných partnerov - obchodných zástupcov, ktorým udelil licenciu na používanie obchodnej značky ORANGE, a ktorí zabezpečujú predaj produktov a služieb ORANGE a ich servis na celom území SR pre viac ako 2,5 milióna konečných zákazníkov žalobcu. Žalovaný, obchodná spoločnosť KERAMON Mobile, s.r.o., bol do decembra 2020 jedným z viacerých obchodných zástupcov žalobcu. Toto právne postavenie obchodného zástupcu žalobcu nadobudol dňom 01.11.2020 kúpou časti podniku ako kupujúci podľa Zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 28.10.2020 (ďalej len „Zmluva o predaji časti podniku“) od predávajúceho - pôvodného obchodného zástupcu žalobcu, ktorým bola obchodná spoločnosť KERAMON Trade, s.r.o., v likvidácii, so sídlom Konventná 7, Bratislava, IČO: 36 754 072 (ďalej len „pôvodný obchodný zástupca“). Zmluvou o predaji časti podniku nadobudol žalovaný (okrem iného)
všetky aktíva a zmluvy vzťahujúce sa k časti podniku, ktorá slúži na prevádzkovanie celkovo 28 značkových predajní a obchodných kancelárii Orange, ako sú tieto definované v bode 1.1.2 zmluvy, vrátane samotnej Zmluvy o obchodnom zastúpení so žalobcom, a tiež držbu k hnuteľným veciam nachádzajúcim sa na jednotlivých predajniach a obchodných kanceláriách. Touto zmluvou o predaji časti podniku žalovaný nadobudol do svojej držby aj hnuteľné veci, ktoré sa nachádzali v troch prevádzkach žalobcu, a to v značkovej predajni Orange označenej ako „SME 614 a SME 616“ na adrese Moravská 5/A, 040 11 Košice; v značkovej predajni Orange označenej ako „SME 626“ na adrese Gorkého 7, 071 01 Michalovce a v značkovej predajni Orange označenej ako „POS 288“ na adrese Trolejbusová 1, 040 01 Košice. Ide o hnuteľné veci - mobilné telefóny, koncové telekomunikačné zariadenia, príslušenstvo a ďalší tovar v celkovej hodnote 142.347,21 Eur, ktorého vlastníkom je žalobca (ďalej len „hnuteľné veci“).
3. Dňa 30.11.2012 uzavrel žalobca s pôvodným obchodným zástupcom Zmluvu o obchodnom zastúpení a o spolupráci pri prevádzkovaní značkovej predajne Orange Slovensko, a. s. v znení Osobitného dodatku SME (ďalej len „zmluva o obchodnom zastúpení“), na základe ktorej mal pôvodný obchodný zástupca prevádzkovať značkové predajne Orange označené kódom „POS“ a obchodné kancelárie Orange označené kódom „SME“, slúžiace na poskytovanie osobitnej starostlivosti pre skupinu tzv. SME zákazníkov. V rámci tejto činnosti pôvodný obchodný zástupca a následne žalovaný zabezpečovali pre žalobcu predaj koncových telekomunikačných zariadení - mobilných telefónov, ich príslušenstva a ďalšieho tovaru, pričom všetky hnuteľné veci boli a sú vo vlastníctve žalobcu s tým, že obchodný zástupca uzatváral so zákazníkmi kúpne zmluvy na predaj týchto zariadení v mene a na účet žalobcu, a preto skutočnosť, že predmetné hnuteľné veci sú vo vlastníctve žalobcu nie je medzi stranami sporná. Pôvodný obchodný zástupca, ako aj žalovaný prevzali od žalobcu predmetné hnuteľné veci do držby za účelom zabezpečenia predaja telekomunikačných zariadení ako tzv. tovar do predzásoby na jednotlivé sklady nachádzajúce sa v značkových predajniach a obchodných kanceláriách Orange prevádzkovaných žalovaným. Ku dňu podania tohto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ide o 545 kusov hnuteľných vecí v celkovej hodnote 142.347,21 Eur, ktoré sú bližšie špecifikované v petite návrhu.
4. Žalobca listom zo dňa 10.12.2020, doručeným žalovanému dňa 14.12.2020, žalovanému zrušil/odňal oprávnenia obchodného zástupcu vykonávať obchodné zastúpenie v značkových predajniach a SME kanceláriách a tiež odstúpil od Zmluvy o obchodnom zastúpení. Zároveň predmetným listom žalobca vyzval žalovaného na vrátenie všetkých vecí, ktoré mu boli poskytnuté v zmysle Zmluvy o obchodnom zastúpení. V zmysle uvedeného zaniklo právo žalovaného vykonávať obchodné zastúpenie o. i. aj vo vzťahu k trom prevádzkam vyššie špecifikovaným v tomto návrhu. Právo na odstúpenie od zmluvy vzniklo žalobcovi v dôsledku naplnenia viacerých dôvodov pre odstúpenie od zmluvy podľa čl. 26 bod 3 písm. a) a d), bod 4 písm. g), h), i), k), m), p) a q) Zmluvy o obchodnom zastúpení, pričom každé z nich, podľa názoru žalobcu, predstavovalo samostatný dôvod pre odstúpenie od zmluvy. Žalobca uviedol, že v dôsledku odstúpenia od zmluvy v spojení s odňatím oprávnenia obchodného zástupcu zaniklo právo žalovaného mať v oprávnenej držbe hnuteľné veci žalobcu a zároveň mu vznikla povinnosť tieto hnuteľné veci žalobcovi vydať. V súlade s čl. 7 bod 21 v spojení s čl. 26 bod 12 Zmluvy o obchodnom zastúpení žalobca vyzval žalovaného v lehote dvoch pracovných dní na vydanie hnuteľných vecí naspäť do distribučného skladu žalobcu aj osobitnou písomnou výzvou zo dňa 22.12.2020, ktorá mu bola doručená dňa 22.12.2020, v zmysle ktorej lehota na vydanie vecí uplynula dňa 28.12.2020 a počnúc dňom 29.12.2020 je žalovaný v omeškaní so splnením svojej reivindikačnej povinnosti. Žalovaný do dňa podania tohto návrhu hnuteľné veci žalobcovi nevydal, tieto neoprávnene vyniesol z jednotlivých prevádzok dňa 17.02.2021 (SME 626), dňa 04.03.2021 (POS 288) a dňa 08.03.2021 (SME 614/SME 616) a naďalej ich neoprávnene zadržiava. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným je teda daný tým, že žalovaný bráni žalobcovi ako vlastníkovi veci zmocniť sa svojich hnuteľných vecí, resp. obnoviť svoju oprávnenú držbu k týmto veciam za účelom ich ďalšieho užívania bez toho, aby žalovanému svedčal akýkoľvek právny dôvod a bez toho, aby na strane žalobcu existovala právna povinnosť takéto zadržiavanie strpieť. Žalovaný teda zadržiava hnuteľné veci žalobcu v celkovej hodnote 142.347,21 Eur. Žalobca tiež pre úplnosť uviedol, že žalovaný je zároveň voči žalobcovi v omeškaní so zaplatením pohľadávok v celkovej výške 121.915,46 Eur a zdôraznil, že voči žalovanému nemá žiaden finančný alebo nefinančný záväzok.
5. Potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami žalobca odôvodnil tým, že na strane žalovaného neexistuje akýkoľvek právny dôvod na zadržiavanie hnuteľných vecí žalobcu a na strane žalobcu nejestvuje právna povinnosť takéto zadržiavanie strpieť, a preto mal za to, že konanie žalovaného je
protiprávne. Neoprávneným zadržiavaním predmetných hnuteľných vecí žalovaný spôsobil, že tieto veci žalobca nemohol a nemôže riadne a včas použiť pri výkone svojho podnikania, čím mu znemožňuje výkon vlastníckeho práva, pričom žalobca už za predmetné veci riadne zaplatiť svojim dodávateľom a ich hodnota predstavuje sumu 142.347,21 Eur. Zadržiavaním hnuteľných vecí žalovaný tiež bráni žalobcovi v riadnom poskytovaní služieb vo verejnom záujme, a to v rozsahu predaja koncových telekomunikačných zariadení - mobilných telefónov zákazníkom, ktorí čakajú na dodanie nových mobilných telefónov, ktoré si objednali a hrozia odstúpením od zmluvy so žalobcom. Žalobca mal za to, že od neho nie je možné spravodlivo požadovať, aby za účelom splnenia svojho záväzku voči zákazníkom znovu obstaral tie isté zariadenia, pričom riskuje, že tie doposiaľ nakúpené v čase, keď sa k nim dostane už budú nepredajné. Naliehavosť neodkladnej úpravy žalobca zdôraznil skutočnosťou, že poskytovanie verejnej siete a verejnej služby je na jeho strane plnením povinnosti vo verejnom záujme v čase mimoriadnej situácie v súvislosti s ohrozením verejného zdravia II. stupňa z dôvodu ochorenia COVID-19. K otázke potreby neodkladnej úpravy pomerov žalobca taktiež uviedol, že mobilné telefóny z dôvodu rýchleho technického a technologického vývoja rýchlo strácajú na svojej hodnote a už pol ročným oddialením ich predaja mu vznikne škoda v podobe poklesu ich hodnoty rádovo v desiatkach percent. Žalobca poukázal na skutočnosť, že žalovaný v čase podania návrhu dlhuje na daniach v súčte sumu 47.512,00 Eur, čo predstavuje bezprostrednú hrozbu pre žalobcu, keďže vo vzťahu k vyššie uvedeným dlžobám žalovaného jestvuje vykonateľný exekučný titul a riziko, že poverený exekútor zaradí pri vykonávaní exekúcie aj hnuteľné veci vo vlastníctve žalobcu a predá ich na škodu (ujmu) žalobcu.
6. Žalobca súdu oznámil, že žalovaný v období prvého kvartálu roku 2021 neoprávnene vyniesol z jeho prevádzok niekoľko tisíc kusov tovaru v celkovej hodnote približne 1 mil. Eur, v dôsledku čoho žalobca podal na tunajšom súde postupne 6 návrhov na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom v 4 konaniach súd uznesením neodkladné opatrenie nariadil. V spomenutých konaniach žalovaný tvrdí, že žalobcovi voči nemu nesvedčí právo na vydanie jeho majetku, a to z dôvodu vzniku a následného výkonu zádržného práva na strane žalovaného. K „pohľadávke 870.780,29 Eur podľa faktúry 20011“ žalobca uviedol, že je vykonštruovaná a neexistuje, a preto ju listom doručeným žalovanému dňa 05.01.2021 odmietol, a teda žalobca popiera, že by žalovanému vzniklo zádržné právo vo vzťahu k hnuteľným veciam. Podľa názoru žalobcu podmienky pre vznik zádržného práva na strane žalovaného neboli naplnené, nakoľko žalovaný nikdy nebol osobou oprávnenou na ich zadržanie, keďže v čl. 13 bod 15 zmluvy o obchodnom zastúpení bol takýto postup vylúčený. Zároveň, žalovaný v čase uplatnenia zádržného práva, t. j. dňa 29.12.2020 nebol oprávneným držiteľom hnuteľných vecí, keďže ho žalobca v spojitosti s odstúpením od zmluvy o obchodnom zastúpení dňa 22.12.2020 vyzval na vydanie hnuteľných vecí bez zbytočného odkladu, najneskôr do dvoch pracovných dní od doručenia výzvy, s tým, že uvedená lehota márne uplynula dňa 28.12.2020 a ešte pred jej uplynutím žalovaný listom zo dňa 23.12.2020 vydanie hnuteľných vecí odmietol. Žalobca uviedol, že pohľadávku žalovaného uplatnenú ako odstupné odmieta, pretože žalovanému nevzniklo právo na vyúčtovanie odstupného, a to ani s prihliadnutím na ust. § 699 ods. 1 Obchodného zákonníka a tiež ju odmieta z dôvodu, že pohľadávka žalovaného jednoznačne v čase výkonu zádržného práva nebola splatná. Ak by teda aj nárok na odstupné vznikol a požíval by právnu ochranu podľa ust. § 265 Obchodného zákonníka, nevznikol by automaticky, ale až jeho uplatnením zo strany žalovaného voči žalobcovi. Žalovaný si nárok uplatnil voči žalobcovi najskôr dňa 28.12.2020, doručením faktúry č. 20011, ktorej splatnosť žalovaný jednostranne určil na ten istý deň, t. j. 28.12.2020. Žalobca mal za to, že takto určená splatnosť faktúry bola zo strany žalovaného určená svojvoľne a neplatne, nevychádzala zo zmluvy o obchodným zastúpením, nebola dohodnutá ani žiadnym iným spôsobom a vybočovala z dovtedajšej praxe medzi žalobcom a žalovaným. Z uvedeného dôvodu žalobca považoval konanie žalovaného v tomto smere za účelové s cieľom dopomôcť si k navodeniu splnenia podmienok pre uplatnenie zádržného práva. Žalobca tiež namietal aj neplatnosť právneho úkonu uplatnenia zádržného práva žalovaného pre jeho neurčitosť, nakoľko v ňom absentoval súpis zadržaných vecí s uvedením ich identifikačných údajov. V nadväznosti na uvedené, žalobca považoval právny úkon uplatnenia zádržného práva žalovaným za účelové zneužitie tohto zabezpečovacieho inštitútu vykonané s cieľom poškodiť žalobcu, keďže pozícia žalovaného ako veriteľa nevyžadovala takéto zabezpečenie, a to vzhľadom na výšku pohľadávky, aktíva žalobcu, ako aj kredibilitu, meno a postavenie žalobcu ako Telekomunikačného podniku. Žalobca tvrdil, že žalovanému zádržné právo nesvedčí a preto mal a má povinnosť vydať hnuteľné veci žalobcovi.
7. Žalobca mal za to, že ním navrhované neodkladné opatrenie je prípustné, nakoľko ním uplatňuje špecifický nárok spočívajúci v tom, aby žalovaný strpel právo držby žalobcu ako vlastníka, t. j. aby mal žalobca hnuteľné veci vo svojej faktickej moci. Zároveň mal za to, že nariadením neodkladného opatrenia
možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi sporovými stranami. Žalobca vyjadril presvedčenie, že uložením požadovanej povinnosti žalovanému možno efektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha, a to ochranu jeho vlastníckeho práva voči neoprávnenému zadržiavaniu vecí, pričom bezprostredne po získaní vecí do dispozície žalobcu bude možné pokračovať v predaji mobilných telefónov a odvrátiť hroziacu škodu. Žalobca bol tiež presvedčený, že účinky neodkladného opatrenia, tak ako ho navrhol, neobmedzia žalovaného ako povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, nakoľko spočívajú iba v jeho povinnosti vydať veci. Súčinnosť, ktorá je s takouto povinnosťou spojená je možné podľa názoru žalobcu od žalovaného spravodlivo požadovať, nakoľko sám, bez právneho dôvodu bráni vlastníkovi dispozíciu nad vecou a spôsobuje protiprávny stav. Žalobca sa domáhal ochrany hnuteľných vecí vo svojom vlastníctve, ktoré riadne nadobudol do vlastníctva, a ktoré navyše nevyhnutne potrebuje pre svoje podnikanie. Navrhované neodkladné opatrenie neobmedzuje žalovaného v užívaní jeho vlastníctva, ani žiadnym spôsobom nezasahuje do práv žalovaného ani neobmedzuje tretie osoby.
8. Podaním zo dňa 07.07.2021, doručeným tunajšiemu súdu dňa 08.07.2021, sa žalovaný, bez vyzvania súdom, vyjadril k návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 30.06.2021 a navrhol jeho zamietnutie. Žalovaný uviedol, že na tunajšom súde je pod sp. zn. 31Cb/7/2021 vedené konanie o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré je obsahovo totožné a spočíva v rovnakých skutkových okolnostiach ako toto konanie. Žalovaný uviedol, že v oboch konaniach nenamieta prevzatie vecí od žalobcu a zdôraznil, že v oboch konaniach podali obe strany obsahovo totožné návrhy a vyjadrenia, s tým, že konanie vedené pod sp. zn. 31Cb/7/2021 začalo skôr. S ohľadom na vyššie uvedené mal žalovaný za to, že boli splnené obligatórne podmienky na spojenie vecí podľa § 166 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a preto navrhol spojenie uvedených konaní a požiadal o predloženie tohto návrhu zákonnému sudcovi v konaní vedenom pod sp. zn. 31Cb/7/2021.
9. Žalovaný považoval návrh žalobcu za nezákonný, účelový a šikanózny, nakoľko žalobca sa voči žalovanému môže domáhať trvalého vydanie hnuteľných vecí výlučne na základe reivindikačnej žaloby, a teda predmet prebiehajúceho konania nepripúšťa nariadenie neodkladného opatrenia. Žalovaný spochybňoval aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, keďže podľa názoru žalovaného dôkazy o vlastníctve žalobcu k hnuteľným veciam nepredstavujú a nemôžu predstavovať nadobúdacie tituly žalobcu k hnuteľným veciam, a teda nepreukazujú a neosvedčujú skutočnosti, na ktoré platné právo viaže nadobudnutie vlastníckeho práva žalobcu k týmto veciam a s ohľadom na ich charakter takéto skutočnosti ani preukázať a osvedčiť nemôžu. Žalobca teda neosvedčil svoju aktívnu vecnú legitimáciu v tejto veci, a preto nie sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. V tejto súvislosti dal žalovaný súdu do pozornosti skutočnosť, že návrh žalobcu v tejto veci je v poradí už siedmym návrhom, v dôsledku čoho žalobca pozná procesnú obranu žalovaného a aj napriek vedomosti o argumentácii žalovaného týkajúcej sa absencie preukázania vlastníckeho práva žalobcu k hnuteľným veciam v prebiehajúcom konaní znovu nadobúdacie tituly k hnuteľným veciam nepredložil.
10. Žalovaný mal tiež za to, že žalobca neosvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami a to z nasledovných dôvodov. Predaj telekomunikačných zariadení, ktorými sú hnuteľné veci, nepatrí medzi povinnosti, ktoré je žalobca povinný plniť podľa § 43 ods. 6 až 8 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „zákon o elektronických komunikáciách“) a absencia možnosti predaja hnuteľných vecí žiadnym spôsobom nezasahuje a ani nemôže zasiahnuť do plnenia povinností žalobcu podľa tohto zákona. Navyše, žalobca sa podľa názoru žalovaného predmetným návrhom nesnaží iba o zabezpečenie plnenia jeho povinnosti podľa zákona o elektronických komunikáciách vo vzťahu k prednostným subjektom, ale o účelové zabezpečenie možnosti predaja hnuteľných vecí komukoľvek za účelom podnikania, t. j. dosahovania zisku. Žalovaný poukázal na to, že hnuteľné veci nemôžu byť zexekvované v prípadnej exekúcii na majetok žalovaného, pretože zexekvovať je možné len majetok povinného. Zároveň, podľa žalovaného jeho dlh voči orgánom verejnej správy a rovnako ani nemožnosť plnenia zmluvných záväzkov so zmluvnými partnermi a tvrdená údajná hrozba odstúpenia od zmlúv nepredstavuje bezprostredne hroziacu ujmu, ktorá by odôvodňovala nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobca taktiež podľa názoru žalovaného žiadnou listinou neosvedčil ním tvrdenú hodnotu hnuteľných vecí.
11. Žalovaný považoval odstúpenie žalobcu od zmluvy o obchodnom zastúpení za neplatné a poprel akékoľvek porušenie jeho zmluvných povinností zo zmluvy a namietol rozpor daného odstúpenia so
zákonom a s dobrými mravmi. Žalovaný uviedol, že nenamieta skutočnosť, že k zániku zmluvy o obchodnom zastúpení medzi stranami došlo, avšak popiera, že tak bolo na základe odstúpenia žalobcu, ale na základe výslovného prejavu vôle oboch strán zmluvu ukončiť. Žalovaný poukázal na čl. 26 ods. 13 Zmluvy, podľa ktorého má nárok na odstupné podľa § 669 a nasl. Obchodného zákonníka. Ustanovenie čl. 26 ods. 13 zmluvy je neplatné v časti obmedzenia maximálnej výšky odstupného pre jeho rozpor s čl. 19 smernice č. 86/653/EHS o koordinácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa samostatných obchodných zástupcov, pretože tento zakazuje odchylnú úpravu dohôd o províziách a odstupnom obchodného zástupcu pred skončením zmluvy o obchodnom zastúpení. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný tvrdí, že aktuálne disponuje voči žalobcovi pohľadávkou na zaplatenie odstupného prevyšujúcou 2,5 milióna Eur, z ktorej si uplatnil iba časť vo výške 870.780,29 Eur, prostredníctvom faktúry č. 20011 splatnej dňa 28.12.2020. Za účelom zabezpečenia pohľadávok žalovaného voči žalobcovi žalovaný podľa ustanovenia § 151s ods. 1 Občianskeho zákonníka zadržal hnuteľné veci prevzaté od žalobcu a začatie výkonu zádržného práva oznámil žalobcovi listom zo dňa 29.12.2020. Žalovaný tak má za to, že hnuteľné veci má v držbe oprávnene, pretože k ním vykonáva zádržné právo za účelom zabezpečenia svojich pohľadávok voči žalobcovi.
12. Žalovaný poukázal na to, že v ustanovení čl. 13 bod 15 zmluvy o obchodnom zastúpení absentuje uvedenie akéhokoľvek spôsobu, ktorým má byť naložené s vecami prevzatými žalovaným od žalobcu, a skutočnosť, že povaha takýchto vecí vylučuje, aby tvorili predmet zadržania je v rozpore so skutočným stavom. Navyše, podľa žalovaného, je predmetné ustanovenie neplatné pre rozpor s ust. § 39 v spojení s § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka a pokiaľ by aj predmetné ustanovenie neplatné nebolo, nemohlo by sa aplikovať v čase oznámenia o výkone zádržného práva, pretože v tom čase už zmluva neexistovala.
13. K tvrdeniu žalobcu o neexistencii pohľadávky žalovaný uviedol, že argumentácia žalobcu ohľadom určenia splatnosti faktúry č. 20011 žalovaným svojvoľne, je v rozpore s ust. § 340 Obchodného zákonníka a tiež, že tvrdenie žalovaného o jednodennej splatnosti predmetnej faktúry nie je pravdivé, pretože žalovaný zaslal a doručil predmetnú faktúru žalobcovi elektronicky v deň jej vystavenia.
14. Na základe výzvy súdu žalobca podaním doručeným súdu dňa 10.08.2021 doplnil návrh o dodacie listy a preberacie protokoly k položkám č. 282. - 545. a zároveň súdu oznámil, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 30.06.2021 berie späť v časti položky petitu č. 196., 496., 520. a 540. V dôsledku vypustenia uvedených položiek žalobca zmenil súčet hodnoty položiek uvedených v bodoch 11, 15, 24 a 26 návrhu na sumu 142.046,57 Eur.
15. Podaním zo dňa 09.08.2021, doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.08.2021, žalovaný, bez vyzvania súdom, doplnil svoje vyjadrenie zo dňa 07.07.2021 a uviedol, že v skutkovo a právne identickom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 34Cb/40/2021 súd prvej inštancie uznesením č.k. 34Cb/40/2021 - 449 zo dňa 13.05.2021 návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, pričom uvedené rozhodnutie Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 29.07.2021, č.k. 3Cob/126/2021
- 824, potvrdil ako vecne správne.
16. Podľa § 141 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok v platnom znení („CSP“), ak zmena žaloby nastala pred jej doručením žalovanému, koná súd o zmenenej žalobe bez rozhodovania o pripustení zmeny žaloby okrem prípadu, keď súd rozhoduje podľa § 143 ods. 2.
17. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.
18. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
19. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
20. Podľa § 145 ods. 3 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.
21. Žalobca na výzvu súdu podaním doručeným súdu dňa 10.08.2021 vzal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia späť v časti položiek č. 196., 496., 520., 540. a v tejto súvislosti predložil aj zmenu petitu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd žalovanému návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia nedoručoval. Čiastočné späťvzatie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a zmena petitu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia teda nastali pred jeho doručením žalovanému zo strany súdu, preto súd konal o zvyšku návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v znení zmeneného petitu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle návrhu žalobcu zo dňa 10.08.2021 bez rozhodovania o čiastočnom späťvzatí návrhu a bez rozhodovania o pripustení zmeny petitu v zmysle § 145 ods. 3 CSP a § 141 CSP.
22. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
23. Podľa § 324 ods. 2 CSP na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.
24. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
25. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
26. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
27. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
28. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
29. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
30. Podľa § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len presne určený čas.
31. Podľa § 330 ods. 2 CSP ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
32. Podľa § 126 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov („Občiansky zákonník“) vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
33. Podľa § 126 ods. 2 Občianskeho zákonníka obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.
34. Podľa § 151s ods. 1 Občianskeho zákonníka kto je povinný vydať hnuteľnú vec, môže ju zadržať, aby zabezpečil svoju splatnú peňažnú pohľadávku voči tomu, komu je inak povinný vec vydať. Nemožno však zadržiavať vec svojvoľne alebo ľstivo odňatú.
35. Podľa § 151s ods. 2 Občianskeho zákonníka Zádržné právo nemá ten, komu oprávnená osoba pri odovzdaní veci uložila, aby s ňou naložil spôsobom, ktorý je nezlučiteľný s výkonom zádržného práva.
36. Podľa § 151s ods. 4 Občianskeho zákonníka veriteľ je povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť dlžníka o zadržaní veci a jeho dôvodoch.
37. Vzhľadom na špecifickosť inštitútu neodkladného opatrenia je súd povinný vždy dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý a či došlo k osvedčeniu všetkých skutočností, ktorými je
nariadenie neodkladného opatrenia v konkrétnom prípade podmienené. Žalobca, ktorý znáša dôkazné bremeno, musí osvedčiť existenciu práva, ohrozenie alebo porušenia práva a súčasne preukázať potrebu ochrany práva neodkladným opatrením a nutnosť neodkladnej úpravy. Neodkladné opatrenie musí byť navrhované tak, aby súd nemal pochybnosť, či v dôsledku jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu, prípadne k vzniku neprimeranej ujmy na strane žalovaného.
38. Základnou podmienkou neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Podľa zákona je to taký stav právnych vzťahov medzi účastníkmi, ktorý vyžaduje dočasnú a rýchlu súdnu úpravu alebo existencia nároku, ktorého realizácia aj prostredníctvom výkonu súdneho rozhodnutia je ohrozená. Zároveň sa musia uviesť rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a uvedenie skutočností, ktoré osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a pripojenie listín, na ktoré sa žalobca odvoláva.
39. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ak je potrebné, aby boli bezodkladne upravené pomery strán, alebo ak je obava, že by exekúcia bola ohrozená (§ 325 ods. 1 CSP). Opatrenie nie je konečným rozhodnutím a pri jeho zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Neodkladné opatrenie v zásade neprejudikuje práva a záujmy strán sporu. Nemožno ho však vydať iba na základe tvrdení žalobcu, bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a bez osvedčenia neodkladnosti, t.j. takej naliehavosti, príp. hrozby bezprostrednej ujmy, ktorá neznesie odklad a dôvodne vyžaduje úpravu práv pomerov.
40. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Samotné dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať zákonom požadované náležitosti, t. j. opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a odôvodnením nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Neodkladné opatrenie má opodstatnenie tam, kde v konkrétnom prípade je odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia žalobcu v danom právnom vzťahu. Na nariadenie neodkladného opatrenia postačuje, ak je osvedčený nárok, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti. Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia súd teda poskytne oprávnenej strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou sa neprejudikujú práva a povinnosti strán ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd musí vždy zvážiť, či sa v dôsledku neodkladného opatrenia nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi sporovými stranami, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu).
41. Pre účely rozhodnutia o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia sa súd oboznámil s návrhom žalobcu, ako aj s obsahom k nemu predložených listinných dôkazov, s doplneným návrhom žalobcu zo dňa 10.08.2021 a k nemu priloženými listinnými dôkazmi, ako aj podaniami žalovaného doručenými bez výzvy súdu dňa 07.07.2021 a 10.08.2021 a dospel k záveru, že žalobca neosvedčil existenciu základných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia.
42. Účelom navrhovaného neodkladného opatrenia je jeho nariadením trvalo upraviť pomery strán a predísť vzniku hroziacej ujmy.
43. Súd mal v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčené, že medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného - obchodnou spoločnosťou KERAMON Trade, s.r.o. v právnom postavení obchodného zástupcu bola dňa 30.11.2012 uzatvorená Zmluva o obchodnom zastúpení a o spolupráci pri prevádzkovaní značkovej predajne Orange Slovensko, a.s., predmetom ktorej bol predovšetkým záväzok spoločnosti KERAMON Trade, s.r.o. pre žalobcu vyvíjať činnosť smerujúcu k uzatváraniu obchodov ako aj uzatvárať a dojednávať obchody v mene žalobcu a na jeho účet na jednej strane a záväzok žalobcu zaplatiť spoločnosti KERAMON Trade, s.r.o. províziu. Súd mal ďalej z predložených listinných dôkazov osvedčené, že do práv a povinností vyplývajúcich pre spoločnosť KERAMON Trade, s.r.o. zo Zmluvy o obchodnom zastúpení vstúpil žalovaný, a to na základe Zmluvy o predaji časti podniku uzatvorenej dňa 28.10.2020 medzi spoločnosťou KERAMON Trade, s.r.o. v likvidácii ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim. Uvedené skutočnosti neboli sporované ani žalovaným v rámci jeho vyjadrení v predmetnom konaní, ktoré boli do konania doručené bez výzvy súdu. Súd mal ďalej zo žalobcom predložených listinných dôkazov osvedčené, že žalobca listom zo dňa 10.12.2020 oznámil žalovanému zrušenie/odňatie oprávnenia obchodného zástupcu vykonávať obchodné zastúpenie v značkových predajniach a SME kanceláriách a odstúpil od Zmluvy o obchodnom zastúpení. Súd mal zo žalobcom predložených listinných dôkazov osvedčené, že listom zo dňa 22.12.2020 žalobca vyzval žalovaného, okrem iného, aby bez zbytočného odkladu, najneskôr však do dvoch pracovných dní od doručenia výzvy, zaslal akýkoľvek a každý tovar dodaný zo strany spoločnosti Orange obchodnému zástupcovi do predzásoby, späť do distribučného centra žalobcu v zmysle čl. 7 bod 21 v spojení s čl. 26 bod 12 Zmluvy o obchodnom zastúpení. Súd mal z listinného dôkazu - listu žalovaného zo dňa 23.12.2020 osvedčené, že list žalobcu zo dňa 10.12.2020 bol žalovanému doručený dňa 14.12.2020 a výzva žalobcu zo dňa 22.12.2020 bola žalovanému doručená dňa 22.12.2020. Súd mal ďalej zo žalobcom predložených listinných dôkazov osvedčené, že žalovaný má v držbe hnuteľné veci, ktoré sa nachádzali v prevádzkach žalobcu označených ako „SME 614“, „SME 616“, „SME 626“ a „POS 288“, pričom sa jedná o mobilné telefóny, koncové telekomunikačné zariadenia, príslušenstvo a ďalší tovar. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 07.07.2021 výslovne uviedol, že nenamieta prevzatie daných hnuteľných vecí od žalobcu. Súd aj vzhľadom na tvrdenie žalovaného, že si k daným hnuteľným veciam uplatnil (sporné) zádržné právo, považoval za osvedčené, že žalovaný má dané hnuteľné veci u seba a tiež, že žalovaný nie je vlastníkom daných hnuteľných vecí.
44. Vzhľadom na predložené listinné dôkazy mal súd osvedčené, že žalobca žalovanému oznámil zrušenie/odňatie oprávnenia obchodného zástupcu vykonávať obchodné zastúpenie v značkových predajniach žalobcu a odstúpil od zmluvy o obchodnom zastúpení. Z predložených listinných dôkazov, ako aj z vyjadrenia žalovaného vyplýva, že žalovaný namietal neplatnosť odstúpenia od zmluvy o obchodnom zastúpení. Z vyjadrení strán sporu v predmetnom konaní vyplýva, že sporné boli aj ďalšie okolnosti. Žalovaný namietal aktívnu legitimáciu žalobcu v predmetnom konaní a to vo vzťahu k sporovaniu vlastníckeho práva žalobcu k predmetným hnuteľným veciam, ktorých vydania sa žalobca návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal. Medzi stranami bol sporný aj vznik a oprávnenosť zádržného práva žalovaného na hnuteľné veci, ktoré žalovaný žalobcovi oznámil listom zo dňa 29.12.2020, rovnako bola sporná existencia pohľadávky žalovaného voči žalobcovi na zaplatenie odstupného, pričom žalobca mal za to, že žalovanému právo na vyúčtovanie odstupného nevzniklo.
45. Súd konštatuje, že žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal trvalého vydania hnuteľných vecí špecifikovaných v petite neodkladného opatrenia. V zmysle § 330 ods. CSP môže súd nariadiť aj neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej, a to za predpokladu, že to pripúšťa povaha danej veci. S poukazom na konštatované sporné otázky, ktoré vyvstali medzi stranami sporu, a rovnako s poukazom na skutočnosť, že právoplatné rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia, ktoré konzumuje vec samu predstavuje procesnú prekážku res iudicata vo vzťahu k prípadnej žalobe, ktorou by sa žalobca domáhal obsahovo totožnej súdnej ochrany, súd dospel k záveru, že v danom prípade nie je možné nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej a jediným hmotnoprávnym prostriedkom ochrany, ktorým sa vlastník, resp. oprávnený držiteľ môže domáhať vydania veci od tretej osoby je žaloba o vydanie veci. Súd zdôrazňuje, že pred nariadením neodkladného opatrenia musí vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčovanému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov, pričom súd v predmetnej veci dospel k záveru, že povaha prejednávanej veci neumožňuje, aby žalobca neodkladným opatrením dosiahol úpravu pomerov medzi stranami nariadením neodkladného opatrenia, ktoré je svojím obsahom totožné ako by bola žaloba vo veci samej, najmä s poukazom na tú okolnosť, že pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd nevykonáva vo veci riadne
dokazovanie ako v konaní vo veci samej a preto spornosť veci by nebola riešená riadny zisťovaním skutkového stavu a vykonaním riadneho dokazovania. V zmysle uvedeného tak súd dospel k záveru, že v konaní neboli dostatočne osvedčené rozhodujúce skutočnosti, ktoré by umožňovali nariadenie neodkladného opatrenia totožného ako by bola žaloba vo veci samej. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na uznesenie Krajského súd v Bratislave zo dňa 29.07.2021, č.k. 3Cob/126/2021 - 824 a uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 26.08.2021, sp. zn. 4Cob/96/2011.
46. Súd ďalej po posúdení neodkladného opatrenia a priložených listinných dôkazov nepovažoval za osvedčenú ani existenciu dôvodov v zmysle § 325 ods. 1 CSP. Žalobca potrebu neodkladnej úpravy pomerov a hroziacu ujmu odôvodňoval tým, že žalovaný neoprávnene zadržiava hnuteľné veci vo vlastníctve žalobcu, ktorý tieto hnuteľné veci v celkovej hodnote 142.046,57 EUR nemôže riadne a včas použiť pri výkone svojho povolania a žalovaný tým žalobcovi bráni v riadnom poskytovaní služieb vo verejnom záujme v rozsahu pokračovania predaja koncových zariadení koncovým zákazníkom, pričom oddialením predaja hnuteľných vecí mu vznikne škoda v podobe poklesu hodnoty daných vecí v rádovo desiatkach percent. Žalobca tiež potrebu neodkladnej úpravy odôvodňoval tým, že poskytovanie verejnej siete a verejnej služby je na strane žalobcu plnením povinnosti vo verejnom záujme v čase mimoriadnej situácie v súvislosti s ohrozením verejného zdravia II. stupňa z dôvodu ochorenia COVID-19 spôsobeným korona vírusom SARS-CoV-2. Po preskúmaní návrhu a predložených listinných dôkazov súd dospel k záveru, že žalobca neosvedčil hrozbu alebo vznik, či rozširovanie škody alebo inej ujmy na strane žalobcu do takej miery, že by sa mu neoplatilo viac uchádzať o konečnú súdnu ochranu, teda potrebu takej úpravy pomerov, ktorá musí by musela byť okamžitá. Žalobca neosvedčil, že prípadná škoda, resp. ujma, ktorá mu hrozí v prípade, že nebude súdnym rozhodnutím vo forme neodkladného opatrenia nariadená okamžitá úprava pomerov medzi stranami (vydanie hnuteľných vecí), by bola nenapraviteľná, resp. len ťažko napraviteľná v prípade úspechu žalobcu v konaní vo veci samej. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že na vydaní daných hnuteľných vecí je aj verejný záujem súd uvádza, že ustanovenie § 43 ods. 6, 7 a 8 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách stanovuje o zabezpečovanie akých služieb vo verejnom záujme ide, avšak predaj mobilných zariadení koncovým zákazníkom do zabezpečovania služieb vo verejnom záujme nepatrí.
47. S poukazom na vyššie uvedené dospel súd k záveru, že žalobca neosvedčil možnosť nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia, neosvedčil existenciu potreby neodkladnej úpravy pomerov strán, ani existenciu, resp. hrozbu vzniku ťažko napraviteľnej ujmy na strane žalobcu, ako ani primeranosť zásahu do práv dotknutej strany. V konaní teda neboli rozhodujúce skutočnosti osvedčené žalobcom dostatočným spôsobom tak, aby bolo možné konštatovať splnenie zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia v navrhovanom znení. Vzhľadom na uvedené súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
48. Žalovaný v podaní doručenom súdu dňa 07.07.2021 zároveň predložil návrh na spojenie predmetnej právnej veci s vecou vedenou na tunajšom súde pod sp. zn. 31Cb/7/2021 s tým, že konanie vedené pod sp. zn. 31Cb/7/2021 sa začalo skôr, a teda žalovaný žiadal súd, aby návrh na spojenie veci predložil zákonnému sudcovi prejednávajúcemu a rozhodujúcemu súdny spor vedený na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 31Cb/7/2021. Súd na základe uvedeného návrhu vyžiadal na nahliadnutie spis vedený na tunajšom súde pod sp. zn. 31Cb/7/2021 a zistil, že v uvedenom konaní už bolo o návrhu žalovaného na spojenie veci rozhodnuté uznesením č.k. 31Cb/7/2021 - 1273 zo dňa 13.07.2021, ktorým súd okrem iného návrh žalovaného na spojenie vecí na spoločné konanie zamietol. Z uvedeného dôvodu súd nepredkladal návrh na spojenie veci na spoločné konanie vedené pod sp. zn. 31Cb/7/2021 zákonnému sudcovi v konaní vedenom pod sp. zn. 31Cb/7/2021. Zároveň je z predmetnej žiadosti zrejmé, že návrh žalovaného na spojenie vecí vedených na tunajšom súde pod sp. zn. 39Cb/44/2021 a sp. zn. 31Cb/7/2021 smeroval do konania sp. zn. 31Cb/7/2021, ktoré sa začalo skôr a kde bolo aj o danom návrhu rozhodnuté, preto súd v predmetnom konaní o spojení uvedených sporov osobitne nerozhodoval.
49. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
50. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
51. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
52. Počas konania došlo k úprave pôvodného neodkladného opatrenia čiastočným späťvzatím, a to v časti položky č. 196., č. 496., č. 520. a č. 540.. Žalobca v rámci uvedeného procesného úkonu nepreukázal, že by dôvodom čiastočného späťvzatia bolo neskoršie správanie žalovaného, ktorý by sa zachoval v zmysle žalobnej požiadavky žalobcu, preto súd dospel k záveru, že žalobca zavinil čiastočné späťvzatie v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v uvedenej časti. V zostávajúcej časti konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bol úspešný žalovaný, nakoľko súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Žalovanému tak v s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 CSP a § 256 ods. 1 CSP vznikol voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podľa § 357 písm. d) a m) CSP podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doučenia, dvojmo na Okresnom súde Bratislava I. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).