Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_4Cob-115-2021.pdf
PDF · 118.12 KB
Case nature
Subarea
4Cob/115/2021
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov JUDr. Igora Ragana a JUDr. Júliusa Tótha v spore žalobcu: MIDAPA s.r.o., Radlinského 792/17V, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 36 213 764, zastúpený: Advokátska kancelária SD LEGAL, s.r.o., Žriedlová 3, 040 01 Košice, IČO: 51 717 395, proti žalovaným: 1. Dom Dražieb s.r.o., Pozámska 37, 920 01 Hlohovec, IČO: 45 711 933, 2. BPT LEASING, a.s., Drieňová 34, 821 02 Bratislava, IČO: 31 357 814, zastúpený: Advokátska kancelária Mgr. Vladimír Šárnik, Rožňavská 2, 821 01 Bratislava, IČO: 30 865 077, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného v 1. a 2. rade, proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves, č.k. 14Cb/32/2021-164 zo dňa 25. mája 2021, takto
rozhodol:
M e n í uznesenie tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a a z r u š u j e uznesenie v II. výroku o náhrade trov neodkladného opatrenia.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením o nariadení neodkladného opatrenia rozhodol takto:
I. Súd ukladá žalovanému v 1. rade Dom Dražieb s.r.o., so sídlom Pozámska 37, 920 01 Hlohovec, IČO: 45 711 933, spoločnosť zapísaná v obchodnom registri vedenom Okresným súdom Trnava, oddiel Sro, vložka číslo 26178/T a žalovanému v 2. rade BPT LEASING, a.s., so sídlom Drieňová 34, 821 02 Bratislava, IČO: 31 357 814, spoločnosť zapísaná v obchodnom registri vedenom Okresným súdom Bratislava I, oddiel Sa, vložka číslo 552/B, povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva predajom zálohu na dobrovoľnej dražbe dňa 27.5.2021 ako aj povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva predajom zálohu na dobrovoľnej dražbe alebo iným spôsobom výkonu záložného práva v inom termíne, zdržať sa úkonov smerujúcich k uskutočneniu dobrovoľnej dražby alebo iného spôsobu výkonu záložného práva a zakazuje žalovaným v 1. a 2. rade uskutočniť dobrovoľnú dražbu alebo akýkoľvek iný výkon záložného práva nasledovných nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu MIDAPA s.r.o., so sídlom Radlinského 792/17V, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 36 213 764, spoločnosť zapísaná v obchodnom registri vedenom Okresným súdom Košice I, oddiel Sro, vložka číslo 13223/V, konajúca: Milan Palider, konateľ,
v podiele 1/1, vedené na LV č. XXX2, k.ú. J. F. R.:
PARCELY registra "C" evidované na katastrálnej mape:
- parc. č. XXXX/X o výmere XXXX m2 zastavaná plocha a nádvorie,
- parc. č. XXXX/X o výmere XXXX m2 zastavaná plocha a nádvorie,
- parc. č. XXXX/X o výmere XX m2 zastavaná plocha a nádvorie,
- parc. č. XXXX/XX o výmere N m2 zastavaná plocha a nádvorie,
- parc. č. XXXX/XX o výmere XXX m2 zastavaná plocha a nádvorie,
a STAVBY:
- súpisné číslo X, postavená na pozemku pare. č. XXXX/X, skladový priestor,
- súpisné číslo XXX, postavená na pozemku pare. č. XXXX/X, prevádz. budova, orientačné číslo 17V
v podiele 4513/10000, vedené na LV č. XXXX, k.ú. J. F. R.:
PARCELY registra "C" evidované na katastrálnej mape:
- parc. č. XXXX/XX o výmere XXXX m2 zastavaná plocha a nádvorie,
v podiele 739/10000, vedené na LV č. XXXX, k.ú. J. F. R.:
PARCELY registra "C" evidované na katastrálnej mape:
- parc. č. XXXX/XX o výmere XXX m2 zastavaná plocha a nádvorie,
v podiele 1/2, vedené na LV č. XXXXX, k.ú. J. F. R.:
PARCELY registra "C" evidované na katastrálnej mape:
- parc. č. XXXX/X o výmere XX m2 zastavaná plocha a nádvorie,
- parc. č. XXXX/XX o výmere XX m2 zastavaná plocha a nádvorie,
a STAVBY:
- bez súpisného čísla, postavená na pozemku parc. č. XXXX/X, stavba spoločná miestnosť,
- bez súpisného čísla, postavená na pozemku parc. č. XXXX/XX, spoločný priestor,
v podiele 7/10, vedené na LV č. XXXXX, k.ú. J. F. R.:
PARCELY registra "C" evidované na katastrálnej mape:
- parc. č. XXXX/X o výmere XXX m2 zastavaná plocha a nádvorie,
- parc. č. XXXX/XX o výmere XXXX m2 zastavaná plocha a nádvorie,
a STAVBY:
- bez súpisného čísla, postavená na pozemku parc. č. XXXX/X, spoločný priestor
II. Žalobca má v konaní o nariadení neodkladného opatrenia nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov konania súd rozhodne pri rozhodovaní o náhrade trov konania vo veci samej.
2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa v tomto konaní domáhal nariadenia neodkladného opatrenia v takom rozsahu v akom mu súd prvej inštancie vyhovel vo výroku napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie. Žalobca tento návrh odôvodnil tým, že medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade nebola platne uzatvorená zmluva o úvere č. 5233/14 z 28.11.2014 na sumu 350.000,00 eur a zmluva o úvere č. 5262/16 z 23.2.2016 na sumu úveru 150.000,00 eur. Žalobca uviedol, že tieto zmluvy o úvere sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi z dôvodu absencie vymedzenia úroku k istine. Z toho dôvodu žalobca je toho názoru, že aj záložná zmluva č. N/5223/14/1 z 28.11.2014 v znení jej dodatku č. 1 z 1.12.2014 a záložnú zmluvu č. N/5262/16/1 z 23.2.2016 za neplatné právne úkony, nakoľko z povahy záložnej zmluvy vyplýva, že sa jedná o akcesorický záväzok k hlavnému záväzku (zmluvy o úvere) a teda že tieto zmluvy zabezpečovali neplatný záväzok, preto sú aj záložné zmluvy neplatné.
3. Žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že je nevyhnutné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu, pretože žalovaný v 2. rade oznámil žalobcovi začatie výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby na deň 27.5.2021 a preto sú naplnené všetky dôvody pre nariadenie toho navrhovaného neodkladného opatrenia, aby sa dražba nezrealizovala.
4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovenia § 325, § 326 C.s.p., ktoré upravujú nariadenie neodkladného opatrenia. Uviedol, že predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je
potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami a sú osvedčené skutočnosti uvedené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
5. Súd prvej inštancie uviedol, že mal v konaní za preukázané, že je nevyhnutné zasiahnuť do pomerov medzi stranami sporu. Žalobca sa v konaní vo veci samej domáha, aby súd určil, že nehnuteľnosti v jeho vlastníctve nie sú zaťažené záložnými právami žalovaného v 2. rade. V tomto konaní vo veci samej, ktoré je vedené v tomto konaní pod sp. zn. 14Cb/32/2021 na Okresnom súde Spišská Nová Ves žalobca napadol neplatnosťou hlavný záväzok, teda úverové zmluvy, z ktorých žalobca odvodzuje aj neplatnosť záložných zmlúv ako akcesorického záväzku. Z obsahu spisu je nepochybné, že žalovaný v 1. rade začal s výkonom záložného práva na základe záložných zmlúv a vydal dňa 23.4.2021 Oznámenie o dobrovoľnej dražbe podľa § 14 Zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, ktorú určil na deň 27.5.2021 o 11.00 hod. v sídle Notárskeho úradu JUDr. Pavla Doriča, notára, Hlavná 40, Košice.
6. Súd prvej inštancie uviedol, že konanie vo veci samej, ktoré je už začaté, priamo ovplyvňuje ďalší priebeh výkonu záložného práva. Súd prvej inštancie sa preto vysporiadal s tvrdeniami žalobcu, ktoré uviedol v konaní vo veci samej a to, že ku dňu podania návrhu vo veci samej, žalobca nepoznal presnú výšku zostatku svojho záväzku, pretože dražobník mu neoznámil výšku pohľadávky s vyčíslením príslušenstva a nákladov dražby v zmysle § 17 ods. 9 Zákona o dobrovoľných dražbách.
7. Súd prvej inštancie uviedol, že je potrebné prisvedčiť tvrdeniu žalobcu, že oznámenie žalovaného v 2. rade s označením „vyčíslenie zostatku - zľavnená ponuka platná do 25.5.2021“, podľa ktorej má žalobca zaplatiť žalovanému v 2. rade sumu 626.728,84 eur už po zľave, nie je možné považovať za určité a zrozumiteľné oznámenie výšky pohľadávky a príslušenstva. Z ustanovenia § 17 ods. 9 Zákona o dobrovoľných dražbách vyplýva, že zákonodarca v tomto ustanovení zakotvil právo dlžníka, alebo vlastníka nehnuteľnosti poznať výšku záväzku, pre ktorý sa dobrovoľná dražba vykonáva. Predmetné vyčíslenie zostatku zo strany žalovaného v 2. rade nespĺňa náležitosti takéhoto vyčíslenia podľa § 17 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách. Súd prvej inštancie uviedol, že ak veriteľ vyčísľuje záväzok dlžníka, je jeho povinnosťou toto vyčíslenie vyhotoviť tak, aby celkový výpočet dlžnej sumy bol zrozumiteľný všetkým osobám, ktorým je tento výpočet určený. Je teda povinný uviesť vstupné údaje, z ktorých veriteľ výšku zostatku vypočítal, teda istinu, úroky, úroky z omeškania alebo aj zmluvnú pokutu. Žalovaný v 2. rade však vo svojom vyčíslení, uvádza, okrem nesplatenej istiny a úrokov aj finančnú kompenzáciu ušlých výnosov vo výške 86.937,59 eur zo zmluvy o úvere 5223/14 a sumy 28.703,01 eur zo zmluvy o úvere 5262/16. Žalovaný v 2. rade v časti zmluvná pokuta uvádza sumu 6.267,63 eur zo zmluvy o úvere 5223/14, resp. 2.690,28 eur zo zmluvy o úvere 5262/16. Súdu prvej inštancie nie je zrejmé, a to ani prípadným extenzívnym výkladom, čo žalovaný v 2. rade zahŕňa pod pojem kompenzácia ušlých výnosov. Tento pojem zmluva o úvere, ani VOPP žalovaný v 2. rade, nepozná. Súd nevylučuje, že žalovaný v 2. rade v konaní o veci samej môže súdu ozrejmiť, z čoho pochádza tento nárok, avšak k dňu vydania tohto rozhodnutia, je tento nárok žalovaného v 2. rade nejasný a neurčitý. Zmyslom ustanovenia §17 ods. 9 Zákona o dobrovoľných dražbách je možnosť dlžníka, alebo vlastníka nehnuteľností, ktoré sa majú vydražiť, aby povinné osoby tento záväzok splnili. Toto ustanovenie je v Zákone o dobrovoľných dražbách zakotvené aj z tohto dôvodu, aby navrhovateľ dražby ako osoba, ktorá celkom určite koná z výhodnejšej pozície oproti dlžníkovi, aby dlžník obdŕžal presne vymedzenú výšku zostatku svojho záväzku a to preto, aby sa zabránilo neodôvodenému navýšeniu zostatku záväzku, ktorý dlžník musí uhradiť pod hrozbou vydraženia nehnuteľností v jeho vlastníctve, alebo vo vlastníctve tretej osoby.
8. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že pre posúdenie neplatnosti záložných zmlúv na základe ktorých sa má zrealizovať dobrovoľná dražba, je nevyhnutné vykonať riadne dokazovanie vo veci samej a to nielen výsluchom strán, ale aj predložením ďalších dôkazov a až následne po takto vykonanom dokazovaní bude možné spoľahlivo uzavrieť, či sú nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom dražby zaťažené záložným právom alebo nie a teda, či je možné pokračovať v tejto dražbe.
9. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca osvedčil skutočnosti uvedené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, preto súd prvej inštancie vyhovel jeho návrhu a nariadil navrhované neodkladné opatrenie, pretože pokračovaním v dražbe by žalobca mohol byť postupom dražby ukrátený na svojom vlastníckom práve. Na druhej strane nariadené neodkladné opatrenie nespôsobí žalovanému v 2. rade závažné hospodárske následky.
10. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi, ktorý mal v konaní o nariadení neodkladného opatrenia plný úspech priznal náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania súd rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
11. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podali v zákonnej lehote odvolanie obaja žalovaní.
12. Žalovaný v 1. rade odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie v ods. 8. odôvodnenia predmetného uznesenia uviedol, že žalobca do podania návrhu nevedel presnú výšku zostatku svojho záväzku. Súd prvej inštancie toto tvrdenie žalobcu posudzoval podľa ustanovenia § 17 ods. 9 Zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, podľa ktorého je dražobník povinný na žiadosť dlžníka, alebo vlastníka predmetu dražby oznámiť výšku pohľadávky s vyčísleným príslušenstvom a nákladmi dražby. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že zákonodarca v tomto ustanovení zakotvil právo dlžníka, alebo vlastníka nehnuteľnosti poznať výšku záväzku, pre ktorý sa dobrovoľná dražba vykonáva. Predpokladom pre splnenie tejto povinnosti zo strany dražobníka podľa tohto ustanovenia je však žiadosť dlžníka, alebo vlastníka adresovaná dražobníkovi. Žalovaný v 1. rade ako dražobník však neeviduje žiadosť dlžníka, ani vlastníka nehnuteľnosti o vyčíslenie pohľadávky, pre ktorú sa bude realizovať dražba. Preto oznámenie žalovaného v 2. rade s oznámením „vyčíslenie zostatku - zľavnená ponuka platná do 25.5.2021“ adresované žalobcovi, nemožno považovať za vyčíslenie pohľadávky podľa § 17 ods. 9 Zákona o dobrovoľných dražbách, pretože ho nerealizoval dražobník - žalovaný v 1. rade, ale navrhovateľ dražby - žalovaný v 2. rade.
13. Ďalej žalovaný v 1. rade v odvolaní uviedol, že žalobca v samotnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v ods. 19. namieta, že mu nebolo oznámenie o dražbe doručené v lehote 30 dní pred termínom dražby v zmysle § 17 ods. 5 Zákona o dobrovoľných dražbách, ale iba 25 dní pred termínom dražby. K tomu žalovaný v 1. rade uviedol, že oznámenie najneskôr 30 dní pred termínom dražby je potrebné v zmysle § 17 ods. 5 Zákona o dobrovoľných dražbách zaslať nie však doručiť. Žalovaný v 1. rade zaslal žalobcovi zásielku s oznámením o dražbe dňa 26.4.2021 na pošte v Hlohovci (podacie č. RF061372439SK), to znamená, že viac ako 30 dní pred konaním dražby dňa 27.5.2021. Žalovaný v 1. rade teda pri zasielaní oznámenia o dražbe žalobcovi nepochybil. Preto žalovaný v 1. rade navrhol, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietne.
14. Žalovaný v 2. rade v odvolaní proti uzneseniu súdu prvej inštancie uviedol, že súd prvej inštancie týmto uznesením zakázal nielen realizáciu dražby vyhlásenej na deň 25.5.2021, ale zakázal aj akýkoľvek výkon záložného práva do budúcnosti a to z toho dôvodu, že žalobca nepovažuje vyčíslenie pohľadávky za jasné. Z ustanovenia § 17 ods. 9 Zákona o dobrovoľných dražbách vyplýva, že dražobník je povinný na žiadosť dlžníka alebo vlastníka predmetu dražby oznámiť výšku pohľadávky s vyčísleným príslušenstvom a nákladmi dražby. Žalovaný v 2. rade je preto toho názoru, že ak súd zakázal obom žalovaným výkon záložného práva, nemôžu prebiehať ani procesy, ktoré sú súčasťou výkonu záložného práva a žalovaní tak nemajú možnosť prípadné nedostatky v týchto procesoch odstrániť. Žalovaný v 1. rade - dražobník teda nemôže žalobcovi ani oznámiť výšku jeho záväzku, aj ak by žalobca o to vôbec požiadal a nemôže ani vykonávať ďalšie úkony, ktoré smerujú k dražbe. Potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu sa tak mohla týkať iba najbližšieho termínu dražby, nie všetkých
spôsobov výkonu záložného práva do budúcnosti. Súd síce v napadnutom uznesení uvádza, že nevylučuje, že mu vymáhaný nárok bude vysvetlený, ale až v konaní vo veci samej. To znamená, že žalovaný v 2. rade nebude môcť niekoľko rokov svoju pohľadávku uspokojiť výkonom záložného opráva. Paradoxne súd nemá v takom konaní vo veci samej posudzovať správnosť vyčíslenia nároku žalovaného v 2. rade, keďže žalobca sa domáha určenia neexistencie záložného práva, nie určenia nesprávnosti vyčíslenia.
15. Žalovaný v 2. rade ďalej v odvolaní uviedol, že sa domnieva, že žalobca nepredložil súdu všetky podstatné listiny, alebo ich predložil v nekompletnej podobe. Žalovaný v 2. rade sa k podkladom, na základe ktorých súd nariadil neodkladné opatrenie nemôže vyjadriť, keďže mu neboli zaslané a nie sú prístupné ani v elektronickom spise. Zrejme ich žalobca podával v listinnej podobe a súd ich už nenaskenoval do elektronického spisu. Takýto stav zakladá porušenie rovnosti zbraní a porušenie práva na súdnu ochranu.
16. Žalovaný v 2. rade ďalej uviedol, že rozhodujúcim dokumentom, z ktorého vychádzal súd prvej inštancie pri nariadení neodkladného opatrenia je „vyčíslenie zostatku - zľavnená ponuka platná do 25.5.2021“, ktorý žalobcovi zaslal žalovaný v 2. rade. Z toho možno dedukovať, že žalobca vykonal selekciu dôkazov a nepredložil súdu aj samotnú správu elektronickej pošty zo dňa 7.5.2021, ktorej prílohu tvorilo predmetné vyčíslenie. Z tejto správy vyplýva, že vôbec nešlo o žiadosť žalobcu adresovanú dražobníkovi v zmysle § 17 ods. 9 Zákona o dobrovoľných dražbách, teda žalovanému v 1. rade ako to vyžaduje citované ustanovenie § 17 ods. 9 Zákona o dobrovoľných dražbách, ale išlo o žiadosť záložnému veriteľovi, teda žalovanému v 2. rade. Žalobca sa predmetnou žiadosťou nedomáhal ani vyčíslenia príslušenstva, či iných prípadných nejasností, ale elektronickou poštou zo dňa 4.5.2021 iba požiadal „o vyčíslenie čiastky potrebnej k vyplateniu všetkých úverov PBT leasing a.s. ku dňu 25.5.2021“. Na základe tejto žiadosti žalobcu žalovaný v 2. rade následne zaslal žalobcovi odpoveď na túto správu s textom „vyčíslenie zostatku - zľavnená ponuka platná do 25.5.2021“. Zo strany žalobcu na túto odpoveď žalovaného v 2. rade neprišla žiadna reakcia ani prejav nesúhlasu s výškou, či spôsobom výpočtu záväzku žalobcu. Súd prvej inštancie teda dáva žalovanému v 2. rade na ťarchu to, že ústretovo komunikoval so žalobcom, aj keď takáto komunikácia nebola potrebná v zmysle § 17 ods. 9 Zákona o dobrovoľných dražbách. Konanie žalobcu možno hodnotiť ako zneužitie práva, keď na základe zatajenia skutočného obsahu komunikácie, predstiera neporozumenie, ktoré však neoznámi žalovanému v 2. rade, ale použije ho na zavádzanie súdu prvej inštancie. Pre žalobcu však bolo predmetné vyčíslenie zo strany žalovaného v 2. rade plne zrozumiteľné, keďže obsahovalo vyčíslenie úrokov z omeškania, istiny, zmluvnej pokuty podrobne s uvedením obdobia aj základu, tak ako to žalovaný v 2. rade urobil vo vzťahu k žalobcovi aj v minulosti.
17. Žalovaný v 2. rade ďalej uviedol, že zmyslom ustanovenia § 17 ods. 9 Zákona o dobrovoľných dražbách je možnosť dlžníka alebo vlastníka nehnuteľnosti, ktorá sa má vydražiť, aby povinné osoby poznali záväzok a tento záväzok splnili. Žalobca pozná výšku prijatého úveru, pozná výšku úverových splátok dojednaných v úverovej zmluve, ktoré sú rozčlenené na istinu a úrok a vie presne vypočítať, koľko z istiny už zaplatil. Žalovaný v 2. rade chápe diskusiu o výške príslušenstva, sankcii, avšak ak by žalobca ako dlžník mal skutočne vážny záujem plniť svoje záväzky a bránila by mu v tom len nejasnosť vyčíslenia, mal by uhradiť aspoň nespornú časť svojho záväzku z úverových zmlúv. Žalobca v skutočnosti nedokáže alebo nechce svoj záväzok uhradiť vôbec a iba hľadá zámienky na vedenie súdnych sporov.
18. Žalovaný v 2. rade v ďalšej časti odvolania podrobne vyčísľuje výšku zostatku dlhu žalobcu z predmetných úverových zmlúv. Vyjadruje sa tak k samotnému návrhu žalobcu vo veci samej. Reaguje na tvrdenie žalobcu v návrhu, že v zmluvách o úvere nebol dojednaný úverový úrok, preto sú ako celok neplatné. V tejto súvislosti žalovaný v 2. rade poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. Obdo V 47/2021, v zmysle ktorého, ak žalovaný v 2. rade dohodol so žalobcom úroky, nie však percentuálnou sadzbou, ale sumou vyčíslenou pri každej splátke v predpise splátok, je to v súlade s ustanovením Obchodného zákonníka o úverovej zmluve. Ak žalobca ďalej namietal, že mu nebol doručený sadzobník poplatkov, k tomu žalovaný v 2. rade uviedol, že predmetom pohľadávky žalovaného v 2. rade voči žalobcovi nie je žiaden nárok, ktorý by vyplýval zo sadzobníka poplatkov. Ďalšie podmienky úverovej zmluvy boli dohodnuté v obchodných podmienkach k zmluvám o úvere, ktoré žalovaný podpísal a vyhlásil, že sa s nimi oboznámil v bode 4.1.1 a v bode 4.2 úverových zmlúv. V ďalej námietke žalobcu, že v záložných zmluvách nie je dostatočne definovaná zabezpečená pohľadávka, žalovaný v 2. rade uviedol, že v záložných zmluvách sú všetky pohľadávky definované dostatočne, jasne a nezameniteľným
spôsobom tak, že sú definované číslom zmluvy o úvere. K ďalšiemu tvrdeniu žalobcu, že o odstúpení žalobcu od zmlúv o úvere by malo zaniknúť aj záložné právo, žalovaný v 2. rade uviedol, že podľa § 302 Obchodného zákonníka sa odstúpenie od zmluvy nedotýka nároku na zmluvnú pokutu a ani na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy, ani iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán majú trvať aj po ukončení zmluvy. Podľa § 151c ods. 2 Obchodného zákonníka možno záložným právom zabezpečiť aj budúcu pohľadávku. Zmluvné strany v bode 9.2.1 obchodných podmienok k úverovým zmluvám dohodli spôsob vysporiadania pri odstúpení od zmluvy a to tak, že aj po odstúpení od zmluvy trvá zabezpečenie pohľadávok, ktoré vzniknú po odstúpení od zmluvy.
19. Žalovaný v 2. rade k tvrdeniu žalobcu, že nie všetky zmluvné dokumenty týkajúce sa úverových zmlúv podpísali štatutári žalobcu, uviedol, že inštitút tzv. podnikavého splnomocnenia podľa § 15 a § 16 Obchodného zákonníka umožňoval oprávnenie finančného riaditeľa žalovaného v 2. rade udeliť pre Ing. H. E. a I. H., teda zamestnancom zaradeným na úverovom úseku žalovaného v 2. rade, aby podpisovali predmetné zmluvy. Ak žalobca ďalej v návrhu analyzuje hodnotu RPMN, k tomu žalovaný v 2. rade uviedol, že ide o inštitút spotrebiteľského práva, ktorý nie je aplikovateľný na predmetný úverový vzťah žalobcu a žalovaného v 2. rade, pretože predmetný úverový vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským. Žalovaný v 2. rade nesúhlasil ani so záverom súdu prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia, že výkonom záložného práva nik neutrpí žiadnu ujmu. Ujmu utrpí žalobca, pretože narastie jeho záväzok o ďalšie sankcie a žalovanému v 2. rade sa o dobu trvania súdneho sporu, teda niekoľko rokov oddiali uspokojenie jeho pohľadávky. Preto žalovaný v 2. rade navrhol, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie tak, že zamietne návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.
20. Žalobca k vyjadreniam oboch žalovaných uviedol, že ani žalovaný v 1. rade ani žalovaný v 2. rade žalobcovi na základe jeho žiadosti nepredložili úplnú a presnú informáciu o výške pohľadávky s vyčísleným príslušenstvom a nákladmi dražby tak ako to ukladá ustanovenie § 17 ods. 9 Zákona o dobrovoľných dražbách, aj keď žalobca túto informáciu požadoval svojím e-mailom zo dňa 4.5.2021, ktorý do spisu doložil sám žalovaný v 2. rade. Žalobca je toho názoru, že oznámenie o dražbe je potrebné v lehote 30 dní predo dňom konania dražby aj doručiť, nielen zaslať, ale aj doručiť. Ďalej žalobca uviedol, že je to práve žalovaný v 2. rade, ktorý sa bráni komunikácii a nespolupracoval so žalobcom nielen počas realizácie výkonu záložného práva, ale ani následne, o čom svedčia následné žiadosti žalobcu zo dňa 10.6.2021 a 21.6.2021, aby uviedol ako má žalovaný v 2. rade zúčtované predmetné úvery v roku 2020. Z obsahu odpovede žalovaného v 2. rade je zrejmé, že žalovaný v 2. rade nemá záujem dať relevantné konkrétne odpovede na jasne položené otázky žalobcu. Vyčíslenie pohľadávky zo strany žalovaného v 2. rade je natoľko zmätočné a nezrozumiteľné, že ho nemožno považovať za splnenie zákonnej povinnosti oznámiť dlžníkovi výšku veriteľom vymáhanej pohľadávky pri výkone záložného práva. Žalobca je toho názoru, že vzhľadom na aktuálny rast ceny nehnuteľnosti, nehrozí žalovanému v 2. rade žiadna škoda, ak nebude teraz zalizovať výkon záložného práva, keďže až do skončenia súdneho konania má žalovaný v 2. rade záložné právo stále zapísané v katastri a v prípade úspechu v konaní ho bude môcť slobodne realizovať. Ďalej sa žalobca vyjadruje k výške výpočtu istiny a príslušenstva záväzku žalobcu z predmetných úverových zmlúv. Žalobca uviedol, že trvá na tom, že žalobca odstúpil od úverových zmlúv, čím zaniklo aj záložné právo, čo zakladá dôvodnosť žaloby a navrhovaného neodkladného opatrenia. Vo vzťahu k plnomocenstvám pre I. H. I. O.. H. E. na uzatváranie predmetných úverových zmlúv zo strany žalovaného v 2. rade, žalobca uviedol, že tieto osoby nie sú štatutári žalovaného v 2. rade a podľa názoru žalobcu žalovaný v 2. rade nemôže udeliť tak široké plnomocenstvá iným osobám, keďže ide o obchádzanie inštitútu prokúry a preto ide o neplatné plnomocenstvá. Žalobca navrhol, aby odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne.
21. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaných bolo doručené žalovanému v 1. rade dňa 6.8.2021, odvolaciu repliku nepodal.
22. Žalovaný v 2. rade v odvolacej replike uviedol, že opätovne trvá na tom, že žalobca nikdy nepožiadal dražobníka, teda žalovaného v 1. rade o oznámenie výšky pohľadávky a preto nemohlo dôjsť ani k porušeniu povinnosti dražobníka oznámiť žalobcovi ako dlžníkovi výšku pohľadávky. Túto povinnosť nemal žalovaný v 2. rade, ale žalovaný v 1. rade. Tvrdenie žalobcu, že žalovaný v 2. rade s ním nekomunikuje a nespolupracuje, je nedôvodné, pretože pred termínom dražby žalobca nepožiadal žalovaného v 2. rade o vyčíslenie požiadavky, žiadal iba o zaslanie oznámenia ako má žalovaný zúčtované predmetné úvery v roku 2020, pretože ukončenie zmlúv nie je uzavreté a žalobcu o to žiadala
aj jeho externá účtovníčka Ing. Q., ktorá má problém toto správne zúčtovať. Z tohto textu žiadosti žalobcu vyplýva, že žalobca mal záujem splácať úver, resp. predstieral ochotu dlh uhradiť a až keď žalovaný v 2. rade pristúpil k začatiu výkonu záložného práva, podal žalobca na súd účelový návrh o určenie, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom. Týmto návrhom sleduje žalobca nie aby uhradil svoj dlh z predmetných úverových zmlúv, ale snaží sa oddialiť vymoženie dlhu zo strany žalovaného v 2. rade ako veriteľa. K opakovanému tvrdeniu žalobcu, že úverové zmluvy sú neplatné, pretože v nich nebol dohodnutý úrok z úveru, žalovaný v 2. rade uviedol, že toto tvrdenie žalobcu nemá oporu v právnom poriadku, ani v judikatúre, pretože v úverovej zmluve boli dohodnuté úroky z úveru v presnej výške. Z tvrdení žalobcu vyplýva, že sa nedomáha ochrany svojich práv, ale domáha sa ochrany svojich ekonomických záujmov, teda odďaľovania uspokojenia nárokov žalovaného v 2. rade, nie dosiahnutia ochrany práv žalobcu.
23. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolania žalovaných, ktoré boli podané v zákonnej lehote, oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolania proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C.s.p. Odvolania prejednal podľa § 379 - § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolania žalovaných sú dôvodné.
24. Žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodňuje od toho, že žalovaný v 1. rade ako dražobník, na základe návrhu žalovaného v 2. rade ako záložného veriteľa žalobcu, začal realizovať výkon záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXXX, XXXXX, katastrálne územie J. F. R. a to formou dražby podľa Zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách.
25. Žalovaný v 1. rade ako dražobník vydal dňa 23.4.2021 Oznámenie o dobrovoľnej dražbe dňa 27.5.2021. Žalobca podal dňa 14.5.2021 na Okresný súd Spišská Nová Ves žalobu vo veci samej o určenie, že predmetné nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom žalovaného v 2. rade a teda záložné právo v prospech žalovaného v 2. rade nie je. V rovnaký deň, dňa 14.5.2021 žalobca podal na Okresný súd Spišská Nová Ves aj žalobu o nariadenie predmetného neodkladného opatrenia. Tieto konania o návrh vo veci samej a o nariadenie neodkladného opatrenia sú vedené pod sp.zn. 14Cb/32/2021, pretože návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný po začatí konania vo veci samej.
26. Súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia považoval za dôvodný vychádzajúc z ustanovenia § 17 Zákona č. 527/2002 o dobrovoľných dražbách, podľa ktorého neboli splnené podmienky pre konanie dražby v zmysle § 17 ods. 9 Zákona o dobrovoľných dražbách, pretože oznámenie žalovaného v 2. rade žalobcovi s označením „vyčíslenie zostatku - zľavnená ponuka platná do 25.5.2021“, v zmysle ktorej má žalobca zaplatiť žalovanému v 2. rade 626.728,84 eur, nie je určité a ani zrozumiteľné.
27. Odvolací súd k tomuto záveru súdu prvej inštancie udáva, že podľa § 17 ods. 9 Zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách má dlžník pred konaním dražby oprávnenie požiadať o oznámenie výšky pohľadávky s vyčísleným príslušenstvom a nákladmi dražby, nie svojho veriteľa, teda v prejednávanej veci žalovaného v 2. rade, ale žalobca ako dlžník mal podľa tohto zákonného ustanovenia právo požiadať o oznámenie výšky pohľadávky s vyčísleným príslušenstvom žalovaného v 1. rade ako dražobníka. Účelom tohto zákonného ustanovenia je zamedziť vykonávať exekúciu na nepreukázanú alebo spornú pohľadávku, ak sa tvrdenia veriteľa a dlžníka pred začatím výkonu o výške pohľadávky rozchádzajú. Je to dražobník, ktorý má zamedziť takýmto nejasnostiam počas dražby a dražobník má povinnosť dlžníkovi na základe jeho písomnej žiadosti podať vysvetlenie k výške pohľadávky s vyčísleným príslušenstvom a nákladmi dražby. Dražobník nemôže túto informáciu poskytnúť komukoľvek, iba dlžníkovi, ktorý sa dražobníkovi preukáže dokladom totožnosti, alebo písomnou žiadosťou. Aby bola totožnosť žiadateľa preukázané, je vhodné na tejto písomnej žiadosti overiť podpis žiadateľa, teda dlžníka, resp. vlastníka draženej veci. Ak by žalobca takúto žiadosť adresoval žalovanému v 1. rade ako dražobníkovi a výška pohľadávky, na zaplatenie ktorej sa vedie dražba by bola sporná, má dražobník právo požiadať veriteľa
- teda žalovaného v 2. rade aby mu poskytol súčinnosť potrebnú na zistenie výšky pohľadávky ako to ukladá ustanovenie § 13a ods. 4 Zákona o dobrovoľných dražbách. Ak by dražobník požiadal takto žalovaného v 2. rade ako záložného veriteľa o oznámenie výšky pohľadávky dražobníkovi a tvrdenie záložného veriteľa a dlžníka, resp. vlastníka predmetu dražby by sa rozchádzali, má dlžník, resp.
vlastník predmetu dražby možnosť vypočítať správnu výšku pohľadávky a predísť dražbe tým, že túto nespornú výšku pohľadávky uhradí pred konaním dražby. Len, ak by žalobca ako dlžník a zároveň vlastník predmetu dražby potom, čo mu dražobník oznámi výšku pohľadávky nesúhlasil s touto výškou aktuálneho stavu pohľadávky, vrátane jej príslušenstva a nákladov dražby, mohol by navrhnúť nariadenie neodkladného opatrenia, aby sa do rozhodnutia o určení, či tu právo v žiadanom rozsahu je alebo nie je, aby sa uložilo navrhovateľovi dražby nenakladať s predmetom dražby.
28. V prejednávanej veci takáto situácia nenastala, pretože žalobca nepožiadal dražobníka, teda žalovaného v 1. rade o oznámenie výšky pohľadávky s vyčísleným príslušenstvom a nákladmi dražby v zmysle § 17 ods. 9 Zákona o dobrovoľných dražbách. Preto dražobník nemohol po zistení nezhôd medzi navrhovateľom dražby a dlžníkom alebo vlastníkom predmetu dražby túto nejasnosť pred začatím dražby odstrániť. Žalobca nevyužil ani druhú možnosť, ktorú mu ustanovenie § 17 ods. 9 Zákona o dobrovoľných dražbách umožňuje a to zaplatiť svoj dlh žalovanému v 2. rade, ktorý považuje žalobca za dôvodný a tiež príslušenstvo pohľadávky a náklady dražby.
29. Odvolací súd preto dospel k záveru, že žalobca, ktorý nevyužil možnosť podľa § 17 ods. 9 Zákona o dobrovoľných dražbách a nepožiadal dražobníka - žalovaného v 1. rade o oznámenie výšky pohľadávky s vyčísleným príslušenstvom a nákladmi dražby, nemôže sa za tohto stavu domáhať navrhovaným neodkladným opatrením, aby žalovaný v 1. rade ako dražobník nerealizoval dražbu a teda zdržal sa výkonu záložného práva predajom zálohu na dobrovoľnej dražbe dňa 27.5.2021 alebo na akejkoľvek ďalšej dobrovoľnej dražbe alebo iného spôsobu výkonu záložného práva v inom termíne vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcu.
30. Odvolací súd na základe uvedeného dospel k záveru, že súd prvej inštancie nesprávne vyložil ustanovenie § 17 ods. 9 Zákona o dobrovoľných dražbách pri rozhodovaní o navrhovanom neodkladnom opatrení, teda rozhodnutie vydal na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, čo zakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p. Odvolací súd dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na potvrdenie tohto uznesenia ani pre jeho zrušenie, preto podľa § 388 C.s.p. odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol ako nedôvodne podaný.
31. Odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvej inštancie v II. výroku, ktorým súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobca má v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pretože tento návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nebol podaný pred začatím konania vo veci samej, ale po začatí konania vo veci samej a to v jeden deň, čo podľa ustálenej judikatúry znamená, že bol podaný po začatí konania. Preto o nároku na náhradu trov celého konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 1 C.s.p. v rozhodnutí vo veci samej a to podľa výsledku úspechu strán sporu v konaní vo veci samej, nie podľa úspechu strany sporu v samotnom konaní o nariadení neodkladného opatrenia. V rozhodnutí vo veci samej, ktorým sa konanie ukončí, súd prvej inštancie rozhodne okrem náhrady trov celého prvoinštančného konania, konania o neodkladnom opatrení na súde prvej inštancie, aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania o nariadení neodkladného opatrenia v zmysle § 396 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.
32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak
bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.
V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).