Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_15Pc-23-2021.pdf
PDF · 93.92 KB
Case nature
Area
Subarea
15Pc/23/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov sudkyňou Mgr. Vierou Petrovou v právnej veci navrhovateľa: maloletá P. T., O.. XX.XX.XXXX, M. N., B. Č.. XXX/X, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Z., proti odporcom: Y. X. B., O.. XX.XX.XXXX, H.B., G. Č.. XX/X5, štátny občan H. E., 2./ M. T., O.. XX.XX.XXXX, M. N., B. Č.. XXX/X, o zapretie otcovstva, takto
rozhodol:
I. Určuje, že Y. X. B., O.. XX.XX.XXXX, nie je otcom maloletej P. T., O.. XX.XX.XXXX, z matky M.G. T., O.. XX.XX.XXXX.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu dňa 14.06.2021 sa maloletá navrhovateľka P. T., O.. XX.XX.XXXX, zastúpená opatrovníkom na podanie návrhu, ktorý jej bol ustanovený uznesením Okresného súdu Trebišov č. k. 11P/213/2020-4 zo dňa 22.12.2020 a to Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Z. domáhala, aby súd určil, že odporca v 1. rade, Y. X. B., O.. XX.XX.XXXX, nie je otcom maloletej P. T., O.. XX.XX.XXXX, K. U. M. T., O.. XX.XX.XXXX.
2. Návrh odôvodnila tým, že manželstvo odporcu v 1. rade a odporkyne v 2. rade bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trebišov č.k. 15P/7/2019-71 zo dňa 04.03.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.04.2019. Na čas po rozvode bola maloletá P. zverená do osobnej starostlivosti matky, odporcovi v 1. rade bola určená povinnosť prispievať na jej výživu sumou zodpovedajúcou 30% sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne. Otcovstvo odporcu v 1. rade k maloletej P. bolo určené na základe zákonnej domnienky vyplývajúcej zo zákona o rodine, keďže maloletá P. sa narodila počas manželstvo rodičov. Odporca v 1. rade nemôže byť biologickým otcom maloletej, nakoľko s matkou od septembra 2010 nežil v spoločnej domácnosti, intímne sa nestýkali a od konca roku 2010 neboli v žiadnom kontakte.
3. Keďže rodičom uplynula zákonná lehota na zapretie otcovstva k maloletej P., na návrh Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Z. Okresný súd Trebišov uznesením č.k. 15P/17/2019-9 zo dňa 08.02.2019, maloletej P. ustanovil opatrovníka na podanie návrhu o prípustnosť zapretia otcovstva a na zastupovanie dieťaťa v konaní o prípustnosť zapretia otcovstva. Vo veci prípustnosti zapretia otcovstva bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Trebišov č.k. 8Pc/17/2019-24 zo dňa 19.08.2020, právoplatným 02.09.2020. Uznesením Okresného súdu Trebišov č.k. 11P/2013/2020-4 zo dňa 22.12.2020, bol maloletej P. ustanovený Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Z. za opatrovníka oprávneného podať návrh na zapretie otcovstva a na zastupovanie maloletej P. v konaní o zapretie otcovstva. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 05.03.2021. Je v záujme maloletej P., aby došlo k zapretiu otcovstva odporcu
v 1. rade k maloletej, ktorý nie je biologickým otcom dieťaťa. Odporca v 1. rade nie je s maloletou v kontakte, výživné na dieťa neplatí.
4. Odporca v 1. rade, ktorý je v rodnom liste zapísaný ako otec maloletej P., sa k návrhu, ktorý mu bol doručovaný podľa č.l. 5 ods. 1 písm. a) a č.l. 5 ods. 2 Dohovoru o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v cudzine v občianskych a obchodných veciach, podpísaného v Haagu dňa 15.11.1965 a podľa č.l. 116 ods. 3 zák. č. 160/2015 Zz. Civilného sporového poriadku ďalej CSP) nevyjadril.
5. K návrhu sa písomne nevyjadrila ani odporkyňa v 2. rade.
6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporkyne v 2. rade, kolízneho opatrovníka, výsluchom svedka Ľ. N., O.. XX.XX.XXXX, rodným listom maloletej P. a oboznámením sa s ďalšími predloženými listinnými dôkazmi.
7. Z rodného listu maloletej P. T., O.. XX.XX.XXXX súd zistil, že ako otec maloletého dieťaťa je v rodnom liste zapísaný odporca v 1. rade, Y. X. B., O.. XX.XX.XXXX, štátny občan H., ktorému svedčí zákonná vyvrátiteľná domnienka otcovstva. Ako matka dieťaťa je zapísaná M. T. E.. N., O.. XX.XX.XXXX, štátny občan Slovenskej republiky.
8. Z pripojeného spisu Okresného súdu Trebišov súd zistil, že manželstvo odporcu v1. rade a odporkyne v 2. rade, bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trebišov č.k. 15P/7/2019-71 zo dňa 04.03.2019. Na čas po rozvode bola maloletá P. zverená do osobnej starostlivosti matky, odporcovi v 1. rade bola určená povinnosť prispievať na jej výživu sumou zodpovedajúcou 30% sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 24.04.2019.
9. Z výpovede odporkyne v 2. rade vyplýva, že s odporcom v 1. rade sa pred uzavretím manželstva poznala veľmi krátko. Rovnako krátko žili ako manželia. Počas prvých dvoch mesiacov po uzavretí manželstva odporca v 1. rade prichádzal domov len sporadicky, nakoľko pracoval ako vodič kamiónu. V septembri 2010 odišiel na obvyklú pracovnú cestu, už nikdy sa nevrátil. Do konca roku 2010 sa príležitostne telefonicky kontaktovali, od januára 2011 sa s ňou odporca v 1. rade nekontaktoval žiadnym spôsobom. Až neskôr sa odporkyňa v 2. rade dozvedela, že odporca v 1. rade s ňou uzatvoril manželstvo len za účelom získania štátneho občianstva Slovenskej republiky. Odporkyňa v 2. rade nadviazala v roku 2011 známosť s p. Ľ. N., ktorý je biologickým otcom maloletej P.Í.. Bývali v spoločnej domácnosti už tri roky pred narodením maloletej P.. Od počiatku išlo o známosť intímneho charakteru. Ľ. N. okamžite po narodení maloletej P. chcel uznať otcovstvo k dieťaťu, no vzhľadom k tomu, že platila zákonná domnienka, ako otec bol v rodnom liste zapísaný odporca v 1. rade, nakoľko manželstvo odporkyne v 2. rade a odporcu v 1. rade v čase narodenia maloletej rozvedené nebolo, aj keď išlo len o formálny vzťah. Od počiatku maloleté dieťa i odporkyňu v 2. rade finančne podporoval Ľ. N., čo trvá doposiaľ napriek tomu, že pre nezhody menovaného so starým otcom maloletej, aktuálne nežijú v spoločnej domácnosti. Maloletá má s p. N. vytvorený veľmi dobrý vzťah. Ľ.Z. N. plánuje uznať otcovstvo k maloletej P. po tom, čo bude otcovstvo odporcu v 1. rade k dieťaťu právoplatne zapreté.
10. Výsluchom svedka Ľ. N. súd zistil, že tento svedok nadviazal známosť s odporkyňou v 2. rade v roku 2010. Pred narodením maloletej žil s odporkyňou v 2. rade a jej otcom v spoločnej domácnosti. Pre nezhody so starým otcom maloletej, svedok po narodení maloletej P. spoločnú domácnosť opustil. S maloletou P. má veľmi dobrý vzťah, cíti sa byť jej biologickým otcom. Okamžite po jej narodení chcel uznať otcovstvo no zistil, že odporkyňa v 2. rade je vydatá a ako otec dieťaťa musí byť v rodnom liste zapísaný jej manžel. Napriek tomu matku aj dieťa finančne podporuje až doposiaľ, o dieťa sa pravidelne stará. Po právoplatnosti rozsudku, ktorým bude otcovstvo odporcu v 1. rade zapreté, plánuje uznať otcovstvo k maloletej P., nakoľko o svojom otcovstve nemá žiadne pochybnosti.
11. Kolízny opatrovník žiadal návrhu vyhovieť.
12. Z oznámenia P. P. K., Ú. B. R. N. P., D. R. E. R. M., D. M. F. Ú. zo dňa 09.09.2021 súd zistil, že Y. X. B., O.. XX.XX.XXXX, nemal v rokoch 2010 až 2015 povolený pobyt na území Slovenskej republiky.
13. Zo správy Mesta M. N. súd zistil, že odporkyňa v 1. rade M. T., O.. XX.XX.XXXX, s maloletou P. T., O.. XX.XX.XXXX, majú trvalý pobyt na adrese G.. M. Č.. XXX/XX X. M. N.; zdržiavajú sa v podnájme
na ul. U.. B. XXX/X X. M. N.. V mieste svojho bydliska majú dobrú povesť. Odporca v 1. rade Y. X. B., O.. XX.XX.XXXX, sa zdržiava na neznámej adrese.
14. Podľa § 2 zák. č. 97/1963 Zb., o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo zákon vydaný na vykonanie medzinárodnej zmluvy.
15. Podľa § 23 ods. 1 a 3 zák. č. 97/1963 Zb., určenie (zistenie alebo zapretie) rodičovstva sa spravuje právnym poriadkom štátu, ktorého príslušnosť nadobudlo dieťa narodením. Ak dieťa žije v Slovenskej republike, môže sa rodičovstvo určiť (zistiť alebo zaprieť) podľa slovenského práva, ak je to v záujme dieťaťa.
16. Podľa § 23 ods. 1 a 3 zák.č . 97/1963 Zb., návrh na určenie rodičovstva (zistenie alebo zapretie) možno podať na slovenskom všeobecnom súde navrhovateľa, ak odporca nemá v Slovenskej republike všeobecný súd. Ak ani navrhovateľ nemá v Slovenskej republike všeobecný súd, ale jeden z rodičov alebo dieťa je slovenským občanom, možno návrh podať na súde, ktorý určí Najvyšší súd.
17. Podľa čl. 29 ods. 1 a 3 vyhlášky ministra zahraničných vecí č. 95/1983 Zb., o zmluve medzi Československou socialistickou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík o právnej pomoci a právnych vzťahoch v občianskych, rodinných a trestných veciach, určenie a zapretie otcovstva sa spravuje právnym poriadkom zmluvnej strany, na území ktorej sa dieťa narodilo. Na rozhodovanie vo veciach určenia a zapretia otcovstva je daná právomoc súdov zmluvnej strany, na území ktorej má dieťa bydlisko.
18. Podľa bodu 22 oznámenia Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky, č. 184/2000 Z.z., ktorým Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, že 3. marca 2000 bol nadobudnutím platnosti Protokolu medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Ukrajiny o dvojstranných zmluvných vzťahoch medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou podpísaného 3. septembra 1999 potvrdený stav zmluvnej základne medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou po sukcesii Slovenskej republiky do zmlúv bývalej Českej a Slovenskej Federatívnej republiky a po sukcesii Ukrajiny do zmlúv bývalého Zväzu Sovietskych socialistických republík, vo vzťahu medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou zostala v platnosti Zmluva medzi Československou socialistickou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík o právnej pomoci a právnych vzťahoch v občianskych, rodinných a trestných veciach (Moskva 12. augusta 1982, č. 95/1983 Zb.).
19. Podľa § 105 zák. č. 191/2015 Z.z., Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), konaniami vo veciach určenia rodičovstva sú konanie a) o určenie materstva, b) určenie otcovstva, c) zapretie otcovstva, d) prípustnosti podania návrhu na zatretie otcovstva dieťaťom.
20. Podľa § 107 CMP, konanie sa začína len na návrh.
21. Podľa § 108 ods. 3 CMP, účastníkom konania o zapretie otcovstva je dieťa, matka a muž, ktorého otcovstvo má byť zapreté.
22. Podľa § 85 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej Zákon o rodine), ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky.
23. Podľa § 87 ods. 1 Zákona o rodine, ak sa narodí dieťa v čase medzi stoosemdesiatym dňom od uzavretia manželstva a trojstým dňom po tom, čo manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné, možno otcovstvo zaprieť len vtedy, ak je vylúčené, že by manžel matky mohol byť otcom dieťaťa.
24. Podľa § 88 ods. 2 Zákona o rodine, aj matka môže do troch rokov od narodenia dieťaťa zaprieť, že otcom dieťaťa je jej manžel. Ustanovenia o práve na zapretie otcovstva manžela matky dieťaťa sa použijú primerane.
25. Podľa § 96 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme dieťaťa a ak uplynula rodičom dieťaťa lehota ustanovená na zapretie otcovstva, môže súd na návrh dieťaťa rozhodnúť o prípustnosti zapretia
otcovstva. V tomto konaní musí byť dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom. Ak súd rozhodne tak, že návrhu podanému podľa odseku 1 vyhovie a určí, že zapretie otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty je v záujme dieťaťa, môže dieťa po právoplatnosti tohto rozhodnutia podať návrh na zapretie otcovstva. Ak jeden z rodičov nežije, môže dieťa podať návrh na zapretie otcovstva proti druhému rodičovi; ak nežije ani jeden z rodičov, návrh nemožno podať.
26. Požiadavka stabilizácie rodinnoprávnych pomerov dieťaťa sa prejavuje v zásade, že keď je právne určené otcovstvo, iný muž nemá právne prostriedky na to, ako sa domôcť realizácie svojich práv aj v prípade, keď si je vedomý svojho otcovstva a má záujem o výkon rodičovských práv a povinností. Každá domnienka určenia otcovstva je spojená s rizikom, že zovšeobecnenie ktoré predstavuje v konkrétnom prípade neplatí a za otca sa určí a v dôsledku toho znáša rozsiahle právne následky muž, ktorý nie je biologickým otcom dieťaťa. Nositelia rodičovských práv a povinností majú na základe zákona časovo obmedzenú možnosť na dosiahnutie zapretia otcovstva, teda otázky zásadného významu osobného statusu s rozsiahlymi a dlhodobými osobnými ako aj majetkovými následkami. Ak návrh na zapretie otcovstva nepodajú včas, výsledkom môže byť konzervácia právneho stavu, ktorý je v rozpore s biologickým stavom, resp. aj vôľou samotných účastníkov tohto vzťahu. Túto situáciu zákonodarca vyriešil tak, že zakotvil nadväzné časovo neobmedzené právo dieťaťa domáhať sa zapretia otcovstva, no pod podmienkou, že je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa. Zákonodarca rozdelil postup pri zapretí otcovstva na návrh dieťaťa na dve štádia. Až keď súd návrhu na vyslovenie prípustnosti zapretia otcovstva vyhovie, po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia môže nasledovať druhé štádium, ktorým je konanie o zapretie otcovstva. Zákon neustanovuje lehotu, do uplynutia ktorej od právoplatnosti rozhodnutia o prípustnosti zapretia otcovstva musí byť návrh na zapretie podaný. Ide o časovo neobmedzenú možnosť, danú aj plnoletému dieťaťu. Konanie možno začať len na návrh a to aj v prípade maloletého dieťaťa. Aktívne legitimované na podanie návrhu je dieťa a pasívne legitimovaní sú matka a otec zapísaný v matrike. Na rozdiel od úpravy zapieracieho práva pri jednotlivých domnienkach tu nie je výslovne upravené, aké skutočnosti má dieťa preukazovať, aby v konaní o zapretie otcovstva bolo úspešné. Napriek tomu nemožno dospieť k inému záveru, než že to musia byť len okolnosti jednoznačne vylučujúce otcovstvo muža, ktorému doposiaľ svedčí domnienka otcovstva. Záujem spoločnosti zákon nahradil záujmom dieťaťa (podstatný teda nie je záujem štátu na zmene zápisu v knihe narodení, ale len záujem dieťaťa). Pokiaľ rodičia využijú svoje zákonné zapieracie právo, v konaní nemusia preukazovať záujem na zapretí. Pre dieťa (aj plnoleté), pridal zákonodarca podmienku navyše. Dohovor o ochrane práv dieťaťa priznáva dieťaťu právo poznať svojich rodičov. Spravidla teda pôjde o záujem na zosúladení otcovstva zapísaného v matrike a biologického otcovstva. Záujem môže byť prípadne podložený zdravotnými dôvodmi z hľadiska diagnostikovania dedičných chorôb. Záujem dieťaťa môže spočívať aj v majetkových nárokoch (dedičstvo). Vo všeobecnosti by mal byť vždy zo zákona daný záujem dieťaťa poznať svojich biologických rodičov.
27. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že v danom prípade boli splnené zákonom stanovené procesné podmienky na konanie tunajšieho súdu, ktorému je v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení daná právomoc na konanie, vzhľadom k tomu, že maloletá P. T. je občanom Slovenskej republiky, na území ktorej má trvalý pobyt v obvode Okresného súdu Trebišov. V zmysle vyššie uvedených ustanovení je rozhodným právom pre konanie o zapretie otcovstva právo Slovenskej republiky, keďže maloletá P. sa narodila na území Slovenskej republiky, má tu svoje bydlisko a právny poriadok Slovenskej republiky maloletá pozná.
28. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami a na základe vykonaného dokazovania, vychádzajúc predovšetkým z vyjadrenia navrhovateľky, svedka Ľ. N. a kolízneho opatrovníka dospel súd k záveru, že odporca v 1. rade, Y. X. B., O.. XX.XX.XXXX, nie je otcom maloletej P. T., O.. XX.XX.XXXX. V čase rozhodnom pre splodenie maloletej P. rodičia nežili v spoločnej domácnosti, neudržiavali intímny vzťah, nekontaktovali sa ani telefonicky. Odporkyňa v 2. rade navyše udržiavala intímny vzťah s Ľ. N., ktorý je presvedčený o tom, že je otcom maloletej P. a okamžite po jej narodení chcel uznať otcovstvo. K maloletej sa správa ako k svojej dcére, podieľa sa na jej výchove. Otcovstvo odporcu v 1. rade k maloletej PR.trícii je preto vylúčené. Súd po zhodnotení zisteného skutkového stavu dospel tiež k záveru, že zapretie otcovstva k maloletej P. je v súlade so záujmami tohto maloletého dieťaťa, o ktoré odporca v 1. rade, Y. X. B., O.. XX.XX.XXXX, od jeho narodenia ako otec žiadny záujem neprejavuje, nestará sa o maloletú po osobnej ani finančnej stránke. Záujem maloletej na zapretí otcovstva mal súd za preukázaný aj v tom, aby bol odstránený rozpor právneho stavu s biologickým stavom otcovstva u maloletej. Záujem maloletého dieťaťa na zapretí otcovstva je daný tiež potrebou poznať svojho biologického
rodiča zo zdravotných dôvodov pre prípadnú potrebu diagnostikovania vlastného zdravotného stavu a prirodzeným právom každého dieťaťa poznať svojho biologického otca.
29. Vzhľadom na tieto uvedené skutočnosti súd vyhovel návrhu v plnom rozsahu a určil, že odporca v 1. rade, Y. X. B., O.. XX.XX.XXXX, nie je otcom maloletej P. T., O.. XX.XX.XXXX..
30. O trovách konania sú rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia proti ktorému smeruje na Okresnom súd Trebišov v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Odvolanie podľa § 365 ods.1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 62 ods. 2 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.