Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_6C-26-2020.pdf
PDF · 173.32 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/26/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno, sudcom JUDr. Máriom Pivarčim, v spore žalobcu: U. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXXX/X, B., občan Maďarska, proti žalovaným v rade 1/: Stavebné bytové družstvo Komárno, so sídlom Zimná 16, Komárno, IČO: 00 170 984, v konaní zastúpený: JUDr. Marek Perdík, nar. 25.04.1983, bytom Sobôtka 93, Rimavská Sobota, v rade 2/: Finlegal services, s. r. o., so sídlom Štefánikova 23, Bratislava, IČO: 46 283 421, v rade 3/: T.. F. L., U.., nar. XX.XX.XXXX, Q. V.P. XXXX/XX, B., v konaní zastúpený: KATONA LEGAL, s. r. o., advokátska kancelária so sídlom G. Czuczora 4, Nové Zámky, IČO: 53 098 684, v konaní o určenie neplatnosti dražby, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .
II. Žalovaný 3/ m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
III. Žalovaným 1/ a 2/ sa voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Dňa 07.08.2020 bola tunajšiemu súdu doručená žaloba, na základe ktorej sa žalobca voči žalovaným domáhal určenia, že dobrovoľná dražba, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti, a to byt zapísaný na LV č. XXXXX v okrese B., obci B., k. ú. B., vo vlastníctve žalobcu, správa katastra Okresný úrad Komárno, katastrálny odbor, popis stavby: byt č. X, nachádzajúci sa na prízemí, vo vchode č. X, v obytnom dome so súpisným číslom XXXX, na parcele reg. „C" KN, parc. č. XXXX, spoluvlastnícky podiel 1/1 a pozemok, na ktorom je postavená bytová budova, zapísaný na LV č. XXXXX vo vlastníctve žalobcu, v spoluvlastníckom podiele 1/1, okres Komárno, obec B., katastrálne územie B., správa katastra Okresný úrad Komárno, katastrálny odbor, parcela registrovaná v registri „C" KN, parc. č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 445 m2, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku: XXXX/XXXXXX, (ďalej v texte rozhodnutia ako „predmetné nehnuteľnosti" alebo „nehnuteľnosti" alebo aj „predmet dražby") ktorých vlastníkom bol žalobca, vykonaná žalovaným v rade 2/, na návrh žalovaného v rade 1/, a priebeh ktorej bol osvedčený Notárskou zápisnicou notárky T. so sídlom M., je neplatná. Žalobca si zároveň uplatnil nárok na náhradu trov konania. Žalobu vo veci samej odôvodnil žalobca tým, že určením neplatnosti dražby sa obnovuje vlastnícke právo pôvodného vlastníka predmetu dražby. Dňom právoplatnosti takéhoto rozsudku sa z vydražiteľa stáva od počiatku neoprávnený držiteľ predmetu dražby. Žalobca uviedol, že na základe návrhu dodávateľa, s jeho odvolaním sa na Zákonné záložné právo v prospech ostatných majiteľov bytov v bytovom dome vykonal dražobník dražbu predmetu dražby aj napriek informatívnej poznámke v liste vlastníctva o súdnom konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a určenie neplatnosti úkonov, neprijateľnosti zmluvných podmienok a iné na okresnom súde, v obvode ktorého sa predmet dražby nachádza. Dražba dražených nehnuteľností sa uskutočnila dňa 09.07.2020 v Komárne. Priebeh dražby mal byť osvedčený Notárskou zápisnicou spísanou notárom T.. I. F., so sídlom M. D. XXX, XXX
XX Q., ale žalobca neobdržal od žalovaných žiadne Oznámenie o výsledku opakovanej dražby Č.S 81/2018 a ani žiadnu Notársku zápisnicu. Iba z Listu vlastníctva vyplýva, že dobrovoľná dražba bola úspešná, že predmet dražby bol vydražený za mne neznámu cenu a že vydražiteľom sa stal T.. L. F., U.., nar.XX.XX.XXXX, občan SR, bytom V. XXXX/XX, XXX XX B. inak súdny exekútor so sídlom Q. K. XXXX v B., IČO : XX XXX XXX. Vydražiteľ v rozpore s dobrými mravmi a v rozpore so zákonom v tejto chvíli ( 05.08.2020 cca 12 hod. ) svojvoľne vymieňa zámky na dverách predmetnej nehnuteľnosti, čím preukázal svojim nezákonným konaním zneužívanie právomocí verejného činiteľa ako súdneho exekútora. Žalobca zdôraznil, že dražobník nezaslal žalobcovi žiadne Oznámenie o opakovanej dražbe, ktorú dražobník zorganizoval na deň 09.07.2020 a porušil tak ustanovenia zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách. Dražobník vďaka tomu, že nezaslal žalobcovi Oznámenie o opakovanej dražbe priamo a preukázateľne obmedzil možnosť žalobcovi zúčastniť sa dražby. Dražobník ďalej žalobcovi nezaslal ani znalecký posudok a ani zápisnicu o vykonaní dražby a tak porušil ustanovenia zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách. Žalobca mal ďalej za to, že dražbu predmetnej nehnuteľnosti vykonal dražobník vyššie opísaným spôsobom zámerne preto, aby týmto sa nám cielene znemožnilo zúčastniť sa na dražbe a dohliadať na jej priebeh. Uviedol, že je preukázané, že dražobná spoločnosť v minulosti zaistila ohodnotenie predmetu dražby znaleckým posudkom, pričom mal za to, že uvedená suma nezodpovedá všeobecnej hodnote nehnuteľností v mieste a čase konania dražby podľa ustanovenia § 12 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách. Mal za to, že ako spotrebiteľ má právo na osobitnú právnu ochranu v konaní, nakoľko podhodnotenie ceny nehnuteľností na účely dobrovoľnej dražby je relevantným dôvodom jej zneplatnenia, pričom má právo na ochranu ústavných práv žalobcov a to za situácie, keď zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách nepriznáva žiadny prostriedok právnej ochrany proti hrubému podhodnoteniu dražených nehnuteľností a súkromný dražobný proces priamo negatívne a bez súdnej kontroly zasahuje do ústavných práv žalobcov. Mal za to, že žalovaní pri dražobnom konaní opomenuli aj na zákonné ustanovenie § 343 ods. 3 CSP, podľa ktorého výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Mal za to, že v tejto dražbe pochybil aj samotný notár, napríklad aj tým, že mohol vedieť o nesplnení povinností dražobníka o zasielaní písomností o opakovanej dražbe vlastníkovi draženej nehnuteľnosti tak nekonať v tejto dražbe. Mal za to, že v tejto veci v rozpore so zákonom koná aj vydražiteľ, ktorý na žalobcu vyvíja psychický nátlak k vysťahovaniu sa z predmetu dražby. Mal ďalej aj za to, že hrubej chyby sa dopustil aj Okresný úrad, katastrálny odbor pri zápise nového vlastníka predmetu dražby, pretože žalobca Oznámenie Okresného úradu o zápise zmien v liste vlastníctva č.XXXXX považoval za nekvalifikované. Žalobca ďalej poukázal na neprijateľné zmluvné podmienky dodávateľa a nekalé obchodné praktiky dražobníka a vydražiteľa. Mal za to, že sa pôvodne jedná o spotrebiteľský spor, pričom predmetom sporu je Zmluva o správe bytu medzi stranami sporu, medzi dodávateľom a spotrebiteľmi, ktorá je plná neprijateľných zmluvných podmienok a následne aj Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam aj dlžné plnenia za poskytované služby dodávateľom/žalovanými, pričom ten zatajuje pred žalobcami aj výšku reálnych vzájomných plnení. Mal za to, že záložná zmluva ako taká, prípadne aj jej jednotlivé zmluvné podmienky sú neprijateľné zmluvné podmienky. Zmluvná podmienka, podľa ktorej má spotrebiteľ automaticky znášať „všetky" náklady veriteľa spojené s vymáhaním jeho pohľadávky, navodzuje stav kedy spotrebiteľ už vopred uznáva akékoľvek takéto nároky, prezumuje právo veriteľa na ich úhradu, a to bez ohľadu na ich opodstatnenosť, bez ich stotožnenia s porušením konkrétnej povinnosti, presne stanovej výšky, bez ohľadu na výsledok jednotlivých konaní a presné vyčíslenie. Podľa ustanovenia § 53 ods. 4 písm. b) OZ sa za neprijateľnú zmluvnú podmienku považujú ustanovenia, ktoré dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa. Zmluvné podmienky nescudziť, nezaložiť ani nezriadiť k nehnuteľnosti žiadne práva tretích osôb bez predchádzajúceho písomného súhlasu Záložného veriteľa neprijateľným spôsobom obmedzuje dispozičné oprávnenia spotrebiteľa s nehnuteľnosťou v jeho vlastníctve. namietal, že žiadna dobrovoľná dražba, nie je, nemôže byť právoplatným výkonom záložného práva, nemôže byť teda, bez súhlasu vlastníka, bez jeho prejavenej vôle, jeho majetok nie je možné vydražiť za pohľadávku, ktorá nebola právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Žalobca ďalej uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným 1/ je zo zákona zmluvný vzťah , spotrebiteľská zmluva : Zmluva o výkone správy, pričom Odpis celej zmluvnej dokumentácie v celom jej pôvodne podpisovanom rozsahu mu žalovaný/ l odmieta vydať. Žalobca platí žalovanému 1/ priebežne mesačné poplatky, aj napriek závažným finančným nezrovnalostiam medzi dodávateľom a žalobcom. Doteraz poskytnuté informácie od žalovaného l/ o finančných záväzkoch žalobcu voči žalovanému l/ a o vzájomných finančných plneniach sú preukázateľne zmätočné. Uviedol, že už pred podpisom
predmetnej zmluvy so žalovaným l/ bol ako neskúsený, dôverčivý a s právnym poriadkom neoboznámení spotrebiteľ, uvedený jeho pracovníkmi do omylu. Na osobnom stretnutí s povereným pracovníkom žalovaného 1/ ho ten ubezpečil, že predložená zmluvná dokumentácia žalovaného 1/ je v súlade so zákonom a nehrozí jej podpisom žiadny osobný ani finančný problém a tak buď s predloženým textom zmluvy súhlasí a podpíše ju, tak ako to žalovaný 1/ požadoval, alebo žalovaný /l bude konať tak, ako to on potrebuje a chce. Uviedol, že právne postavenie žalobcu je ohrozené hrubo nemorálnym postupom žalovaného 1/ a žalovaného 2/, nakoľko zneužívajúci zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným l/ obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a konanie žalovaných je poznačené nekalými obchodnými praktikami. Nakoľko žalovaný l/ doteraz v dražobnom konaní neosvedčil pravosť, ani výšku ani splatnosť svojej pohľadávky, preto z opatrnosti podávam námietku premlčania zabezpečenej pohľadávky. Žalovaný l/ svoj nárok neosvedčil relevantnými dôkazmi. Listiny v dražobnom konaní neosvedčujú uplatňovaný nárok. Žalobca ďalej popísal neprijateľné zmluvné podmienky v úverovej zmluve tak, že sa jedná o text zmluvy s charakterom vopred pripravenej typovej zmluvy, ktorú dodávateľ opakovane uzatvára a používa vo vzťahu k neobmedzenému okruhu svojich spotrebiteľov. Preto je možné konštatovať, že sa ani v tejto právnej veci nejedná o individuálne dojednané zmluvné podmienky, sú teda v rozpore so zákonom. Mal za to, že správanie sa žalovaného l/ voči žalobcovi a preukázané neprijateľné zmluvné podmienky v zmluve žalovaného l/ sú nekalé obchodné praktiky, ktoré sú zákonom zakázané.
2. Súd uznesením č. k. 6C/26/2020 zo dňa 19.10.2020 odmietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal uložiť žalovanému v treťom rade znášať užívanie nehnuteľnosti osobami blízkymi žalobcovi, ktoré byt č. X. zapísaný na LV XXXXX katastrálne územie B. a pozemok parc. č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 445m2 v podiele 2802/115469, užívali ku dňu vykonania dražby. Návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia žalovanému v treťom rade, spočívajúcom v zákaze nakladania s nehnuteľnosťou, bytom č. X zapísaný na LV XXXXX katastrálne územie B. a pozemku parc. č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 445m2, podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach v podiele 2802/115469, zamietol. Taktiež zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia žalovanému v treťom rade znášať užívanie nehnuteľnosti
- bytu č. X zapísaný na LV XXXXX katastrálne územie B. a pozemku parc. č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 445m2, spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach v podiele 2802/115469. Toto uznesenie nadobudlo po jeho potvrdení odvolacím súdom právoplatnosť dňa 19.10.2020.
3. Žalobca k žalobe pripojil Podnet na postup pri výkone dražobníka zo dňa 04.08.2020, Oznámenie o začatí súdneho konania o neplatnosť dražby zo dňa 04.08.2020, Výpis z listu vlastníctva č. XXXXX zo dňa 05.08.2020 a 29.07.2020,
4. K podanej žalobe sa vyjadril žalovaný v 2/ rade, ktorý uviedol, že žalobca namieta neplatnosť dobrovoľnej dražby z dôvodu, že mu dražobník nedoručil oznámenie o opakovanej dražbe v rozpore s § 22 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách (ďalej iba ako ,,ZoDD"). Toto tvrdenie žalobcu je však v plnom rozsahu zavádzajúce a klamlivé, nakoľko mu predmetná písomnosť bola doručovaná na adresu jeho trvalého pobytu zásielkou adresovanou do vlastných rúk, avšak žalobca si túto zásielku neprevzal, v dôsledku čoho sa dražobníkovi vrátila ako nedoručená. Žalobca následne tvrdí, že mu nebol zasielaný ani znalecký posudok, ktorým bola ohodnotená nehnuteľnosť, v rozpore s § 12 ods. 4 ZoDD. Znalecký posudok však bol žalobcovi doručovaný, a to nie jedenkrát, ale dvakrát, nakoľko žalobca voči prvému znaleckému posudku využil právo podať námietky podľa § 12 ods. 5 ZoDD, na základe čoho dražobník objednal ďalší znalecký posudok od iného znalca. Žalobca si obidve zásielky prevzal na adrese svojho trvalého pobytu. Žalobca ďalej vo svojom podaní uvádza, že mu nebola doručená zápisnica o vykonaní dražby. Toto tvrdenie je však opäť v rozpore s realitou, nakoľko notárska zápisnica, ktorou bol osvedčený priebeh dobrovoľnej dražby, mu bola opätovne zasielaná na adresu jeho trvalého pobytu, avšak žalobca si ju neprevzal. Súčasťou tejto zápisnice je tiež informácia o sume dosiahnutej vydražením predmetu dražby, o ktorej žalobca vyhlasuje, že mu zo strany dražobníka nebola poskytnutá. Čo sa týka námietky žalobcu o tom, že mu nebolo doručené oznámenie o výsledku opakovanej dobrovoľnej dražby, toto oznámenie sa v zmysle § 24 ods. 9 ZoDD uverejňuje v obchodnom vestníku a v notárskom centrálnom registri dražieb, pričom uvedené povinnosti si dražobník splnil v plnom rozsahu. Žalobca vo svojom podaní ďalej uvádza, že vydražiteľ predmetu dražby konal v rámci dražobného procesu v rámci výkonu svojej verejnej funkcie. Toto tvrdenie však žalobca opäť nedokladuje žiadnym relevantným dôkazom, pričom máme za to, že ho ani dokladovať nemôže, nakoľko vydražiteľ
sa dražby zúčastnil ako fyzická osoba. S ohľadom na uvedené nie je možné aby sa v súvislosti s dražbou dopustil akéhokoľvek deliktu v oblasti zneužívania právomoci verejného činiteľa, v zmysle príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov. K žalobcom uplatnenej námietke, v zmysle ktorej možno výkon záložného práva realizovať až po tom, ako bola pohľadávka priznaná právoplatným súdnym rozhodnutím podľa § 343 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej iba ako ,,OZ"), uvádzame, že uvedený právny predpis takéto ustanovenie neobsahuje. Žalobca nižšie vo svojom podaní následne uvádza skutočnosť, že toto ustanovenie je súčasťou zákona č. 160/2015 z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej iba ako ,,CSP"), avšak aj táto informácia podaná žalobcom je v plnom rozsahu scestná a nepravdivá. Žalobca vo svojej žalobe následne namieta zmluvu o výkone správy s tým, že obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, resp. že žalovaný v 1. rade používa vo svojom konaní voči žalobcovi nekalé obchodné praktiky. Argumentáciu žalobcu o jeho postavení ako oklamaného spotrebiteľa považujeme za neadekvátnu a neopodstatnenú, nakoľko v žiadnom zo svojich podaní nepoukazuje na žiadnu konkrétnu zmluvnú podmienku, resp. obchodnú praktiku žalovaného v 1. rade, ktorá by mohla byť v zmysle príslušných ustanovení posúdená za neprimeranú alebo nekalú. Žalobca ďalej uvádza, že zmluvu o výkone správy nemal možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť, avšak o tejto zmluve hlasujú práve vlastníci bytov a nebytových priestorov nadpolovičnou väčšinou všetkých hlasov, v súlade s § 14b ods. 1 písm. e) BytZ. Podotýkame, že situácia, ktorá žalobcovi vznikla, je dôsledkom porušenia jeho zákonnej povinnosti každého vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v tom ktorom bytovom dome, a to riadne a včas uhrádzať mesačné zálohové platby za služby spojené s užívaním bytu, do fondu prevádzky údržby a opráv a prípadné nedoplatky z vyúčtovaní v zmysle § 7b ods. 5 BytZ, ktorá vzniká už momentnom nadobudnutia vlastníckeho práva k bytu alebo nebytovému priestoru. Nakoľko je povinnosť uložená priamo zákonom, pohľadávka, pre ktorú sa záložné právo vykonalo, nevznikla so žiadnej úverovej zmluvy, ako sa mylne domnieva žalobca. Žalobca ďalej poukazuje na nekalé obchodné praktiky a neprijateľné zmluvné podmienky dojednané v zmluve o zriadení záložného práva, avšak podotýkame, že zákonné záložné právo v zmysle § 15 ods. 1 BytZ sa nezriaďuje žiadnou písomnou záložnou zmluvou, nakoľko vzniká priamo zo zákona. Žalobca vo svojom podaní napáda tiež úverovú zmluvu, avšak bez toho, aby identifikoval, o aký právny vzťah ide, aký je jeho súvis s predmetným konaním a kto je zmluvnou stranou napádanej úverovej zmluvy. Ďalšia námietka žalobcu spočíva v tvrdení, že dražobník sa v oznámení o začatí výkonu záložného práva o výške pohľadávky ani nezmienil. Dôkazom o opaku tohto tvrdenia je pritom oznámenie o začatí výkonu záložného práva priložené v prílohách tohto vyjadrenia, z ktorého je zrejmé, že pohľadávka, pre ktorú sa malo záložné právo vykonať, je riadne identifikovaná čo do dôvodu a výšky. Aj keď žalovaný pravdivo uvádza, že toto oznámenie a ani oznámenie o opakovanej dražbe neobsahuje vyhlásenie navrhovateľa dražby o pravosti a splatnosti pohľadávky, toto vyhlásenie nie je v zmysle ZoDD súčasťou predmetných dokumentov, ale je prílohou zmluvy o dražbe a zmluvy o opakovanej dražbe, ktoré uzatvára navrhovateľ dražby s dražobníkom, v súlade s § 16 ods. 4 ZoDD. V nadväznosti na tvrdenie žalobcu o tom, že proces dražby nie je v podmienkach SR kontrolovaný súdmi uvádzame, že súdna kontrola výkonu záložného práva je možná a využil ju aj sám žalobca, nakoľko sa v priebehu realizácie dražby na súd so svojimi podaniami opakovane obracal.
5. Žalovaný 2/ k svojmu vyjadreniu pripojil Znalecký posudok č. 66/2019 znalca I., znalca z odboru stavebníctvo, vyhotoveného na základe objednávky zo dňa 18.03.2019, Znalecký posudok znalkyne I., znalkyne v odbore stavebníctvo, vyhotoveného na základe objednávky zo dňa 15.11.2018, kópie poštových obálok, Potvrdenie o registrácii údajov a uverejnení listiny v Notárskom centrálnom registri dražieb zo dňa 13.07.2020, doručenky, Oznámenie o začatí výkonu záložného práva zo dňa 06.11.2018, Zmluvu o vykonaní dražby zo dňa 24.10.2018 spolu s Vyhlásením navrhovateľa dobrovoľnej dražby zo dňa 24.10.2018, Zmluvu o vykonaní opakovanej dražby zo dňa 30.09.2019 spolu s Vyhlásením navrhovateľa opakovanej dražby zo dňa 30.09.2019, Notársku zápisnicu č. M. Nz XXXXX/XXXX zo dňa 09.07.2020, Oznámenie o opakovanej dražbe zo dňa 12.06.2020, Oznámenie o výsledku opakovanej dražby zverejnené v OV pod č. XXX/XXXX.
6. K podanej žalobe sa vyjadril aj žalovaný 1/ a uviedol rovnaké skutočnosti ako žalovaný 2/.
7. K podanej žalobe sa vyjadril aj žalovaný 3/ a uviedol, že dňa 09.07.2020 žalovaný 3/ ako fyzická osoba sa zúčastnil dražby nehnuteľnosti, V prípade dražby bytu č. X sa jednalo o opakovanú dražbu bytu, ktorá sa uskutočnila dňa 09.07.2020 v čase od 11:30 hod., pričom na predmetnej dražbe sa zúčastnilo 6 osôb, ktoré osoby zložili zábezpeku a boli oprávnené dražiť. Predmetnú nehnuteľnosť a to byt č. X žalovaný 3/ vydražil riadnym zákonným spôsobom, licitáciou za sumu 11.500,- eur. K uvedeným tvrdeniam bol
predložený zo strany žalovaného 3/ aj notárska zápisnica č. N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX, NCRIS XXXXX/XXXX spísaná dňa 09.07.2020 o vykonaní dobrovoľnej dražby (ďalej len ako Notárska zápisnica o vykonaní dobrovoľnej dražby na byt č. X"). Ako to vyplýva z podania žalovaného 2/, žalobcovi boli doručované písomnosti v súlade s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov. Žalovaný 3/ zákonným spôsobom a v súlade s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov, v dobrej viere a v domnienke v oprávnenosti dražby vydražil nehnuteľnosť byt č.5, ktorá patrila žalobcovi, pričom k dražbe by malo dôjsť z dôvodu, že žalobca mal dlžoby voči žalovanému 1/. V priloženej Notárskej zápisnici o vykonaní dobrovoľnej dražby na byt č. X. nie je zmienka o obmedzujúcej resp. informatívnej poznámke uvedenej na príslušnom liste vlastníctva o súdnom konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a určenie neplatnosti úkonov, neprijateľnosti zmluvných podmienok a iné, taktiež že byt č. X bol vydražený za vyššiu sumu než bola stanovená hodnota predmetu dražby a najnižšie podanie. Dňom udelenia príklepu v súlade s Notárskou zápisnicou o vykonaní dobrovoľnej dražby na byt č. X sa žalovaný 3/ stal riadnym a legálnym vlastníkom dotknutých nehnuteľnosti. Je teda zrejmé, že v čase ako to tvrdil žalobca a to dňa 05.08.2020 žalovaný 3/ bol riadnym výlučným vlastníkom dotknutých nehnuteľnosti, pričom zámky na byte č. X vymieňal oprávnene ako riadny vlastník za prítomnosti zámočníka a prítomnosti nájomníkov, ktorí bývajú v podnájme v byte č. X.. Žalovaný 3/ nájomníkov o danom kroku riadne upovedomil, osobne s nimi dohodol úkony ktoré boli za ich prítomnosti vykonané. Žalobca na danej adrese sa nezdržiaval, v predmetnom byte mal žalobca podnájomníkov, ktorí mu za užívanie bytu platili nemalé finančné prostriedky (za byt č. X sumu 250 eur mesačne), takže je zrejmé, že dražbou a vydražením nehnuteľnosti, prišiel žalobca o nemalý mesačný a ročný prijem, pričom je otázne, či tento príjem je riadne priznaný a vydokladovaný pred príslušným daňovým úradom. Žalovaný 3/ po splnení zákonom stanovených podmienok sa stal vlastníkom nehnuteľnosti, pričom právo vlastníka a s tým súvisiace oprávnenia, najmä nakladať s ňou, mu svedčia aj v prípade začatia konania o neplatnosti dražby, pričom zákon poskytuje dostatočné prostriedky aj pre obranu predchádzajúceho vlastníka v prípade začatia konania o neplatnosti dražby. K žalobe žalobcu si dovoľujeme uviesť, že žalobca neodôvodnil svoje podanie relevantnými tvrdeniami, jeho podanie je zmätočné. Žalovaný 3/ ako riadny vlastník, komu svedčilo právo vlastníka v súlade s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov nakladal so svojou nehnuteľnosťou a v rámci tohto nakladania využil svoje právo a previedol nehnuteľnosť na manželku, pričom Kúpna zmluva o predaji nehnuteľnosti bola podpísaná dňa 20.07.2020 a podaná na Okresný úrad Komárno, katastrálny odbor až dňa 03.08.2020, pričom katastrálny odbor rozhodol o návrhu na základe splnených podmienok. K predaji nehnuteľnosti došlo pred podaním žaloby žalobcu.
8. Žalobca sa k vyjadreniam žalovaných nevyjadril. Na prejednanie veci súd nariadil na deň 15.06.2021 pojednávanie, ktoré bolo odročené z dôvodu, že dňa 14.6.2021 bola súdu doručená žiadosť žalobcu o odročenie pojednávania zo zdravotných dôvodov, pričom žalobca predložil aj potvrdenie od lekára a zároveň požiadal o pribratie tlmočníka z jazyka slovenského do jazyka maďarského, nakoľko jeho materinský jazyk je maďarský. Súd telefonicky upovedomil strany sporu a ich zástupcov, že pojednávanie dňa 15.06.2021 bude odročené na nový termín pojednávania. Na nový termín pojednávania dňa 10.09.2021 o 13.00 hod. súd písomne predvolal strany sporu a ich zástupcov, pričom žalobcu v predvolaní poučil podľa § 183 ods. 2 a § 184 ods. 2 CSP. Predvolanie na nový termín pojednávania bolo žalobcovi doručené dňa 24.06.2021, pričom predvolanie bolo vydané splnomocnenému zástupcovi, o čom svedčí doručenka na č. l. 354 spisu.
9. Dňa 10.09.2021 o 11.22 hod. doručil žalobca na e-mailovú adresu asistentky súdu e-mail z e-mailovej adresy bocskovp@gmail.com bez textu v správe, pričom prílohu tohto podania tvorila neúplná fotografia vo formáte *.jpg a obsahovala maďarský text, ktorý tlmočníčka prítomná na pojednávaní pretlmočila do jazyka slovenského, pričom tento text obsahoval lekársku správu z urgentného vyšetrenia. V tejto správe sa nenachádzala žiadosť o odročenie pojednávania a preto súd túto správu považoval za ospravedlnenie neúčasti žalobcu na pojednávaní, ktoré ako ospravedlnenie akceptoval.
10. Na nariadenom pojednávaní dňa 10.09.2021 žalovaní v 1/ až 3/ rade zotrvali na svojich písomných vyjadreniach a žiadali žalobu zamietnuť.
11. Súd sa na nariadenom pojednávaní oboznámil s obsahom listinných dôkazov predložených stranami sporu a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:
12. Z pripojenej kópie Znaleckého posudku č. 023/2019 znalkyne I. vypracovaného na základe objednávky zo dňa 15.11.2018 súd zistil, že všeobecná hodnota nehnuteľnosti bola ku dňu 12.12.2018 zaokrúhlene stanovená na sumu 13.200,- eur.
13. Z pripojenej kópie Znaleckého posudku č. 66/2019 znalca I., vypracovaného na základe objednávky zo dňa 18.03.2019 súd zistil, že všeobecná hodnota nehnuteľnosti bola ku dňu 05.04.2019 zaokrúhlene stanovená na sumu 9.900,- eur.
14. Z pripojenej kópie poštovej obálky na č. l. 222 spisu vyplynulo, že žalobcovi bolo doručované podanie označené ako „S80/2018 NZ-2. kolo", pričom zásielka bola podaná na pošte dňa 14.07.2020 a bola po pokuse o opakované doručenie žalobcovi dňa 15.07.2020 uložená na pošte.
15. Z kópie Potvrdenia o registrácii údajov a uverejnení listiny v Notárskom centrálnom registri dražieb zo dňa 13.07.2020 na č. l. 233 spisu vyplynulo, že dňa 13.07.2020 bolo v Notárskom centrálnom registri dražieb uverejnené Oznámenie o výsledku dražby - opakovanej, ktorá sa konala dňa 09.07.2020 o 11.30 hod. pričom bolo zverejnené, že predmet dražby bol pri odhadnutej cene predmetu dražby vydražený za sumu 11.500,- eur.
16. Z pripojenej doručenky na č. l. 224 spisu vyplynulo, že žalobcovi bol znalecký posudok S80/2018, S81/2018 doručený dňa 11.03.2019.
17. Z kópie poštovej obálky na č. l. 225 spisu vyplynulo, že žalobcovi bolo doručované podanie označené ako „S81/2018, S80/2018 OoOD", pričom zásielka bola podaná na pošte dňa 17.06.2020 a bola po pokuse o opakované doručenie žalobcovi dňa 19.06.2020 uložená na pošte.
18. Z Oznámenia o začatí výkonu záložného práva zo dňa 06.11.2018 na č. l. 226-227 spisu vyplynulo, že žalovaný 1/ na základe plnej moci udelenej mu záložným veriteľom - Ostatnými vlastníkmi bytov, oznámil žalobcovi, že v zmysle § 151l zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka začína s výkonom záložného práva formou dobrovoľnej dražby v súlade so zákonom č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v znení neskorších predpisov, pričom zabezpečená pohľadávka záložného veriteľa, ktorá vznikla titulom neuhradených mesačných platieb do fondu prevádzky, údržby a opráv, predstavuje ku dňu 15.10.2018 sumu 26.272,36 eura a pozostáva z istiny vo výške 12.067,61 eura a príslušenstva v sume 14.204,75 eura.
19. Z pripojenej doručenky na č. l. 228 spisu vyplynulo, že oznámenie o začatí výkonu záložného práva bolo Okresnému úradu Komárno, katastrálnemu odboru doručené dňa 07.11.2018.
20. Z kópie poštovej obálky na č. l. 229 spisu vyplynulo, že žalobcovi bolo doručované podanie označené ako „S80/2018 OoZVZP", pričom zásielka bola podaná na pošte dňa 06.11.2018 a dňa 07.11.2018 bol vykonaný neúspešný pokus o doručenie žalobcovi.
21. Z kópie Zmluvy o vykonaní dražby zo dňa 24.10.2018 na č. l. 230 spisu vyplynulo, že túto zmluvu uzatvorili medzi sebou žalovaný 2/ v postavení dražobníka a Ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov bytového domu č. XXXX na ulici U. ktorí boli zastúpení žalovaným 1/ ako navrhovateľom. Predmetom tejto zmluvy bol záväzok dražobníka vykonať pre navrhovateľa na základe písomného návrhu navrhovateľa a v zmysle zákona č. 527/2002 Z. z. dražbu predmetnej nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Zabezpečená pohľadávka predstavovala ku dňu sumu 26.272,36 eura.
22. Z kópie Vyhlásenia Navrhovateľa dobrovoľnej dražby zo dňa 24.10.2018 na č. l. 234 spisu vyplynulo, že navrhovateľ dražby (žalovaný 1/) vyhlásil, že záloh - predmetné nehnuteľnosti, je možné dražiť a v zmysle § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. sú všetky pohľadávky viažuce sa k tomuto záložnému právu ku dňu tohto vyhlásenia pravé a splatné v celkovej sume 26.272,36 eura ku dňu 15.10.2018, pričom celková suma bude dopočítaná ku dňu udelenia príklepu.
23. Z kópie Zmluvy o vykonaní opakovanej dražby zo dňa 30.09.2019 na č. l. 236 spisu vyplynulo, že túto zmluvu uzatvorili medzi sebou žalovaný 2/ v postavení dražobníka a Ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov bytového domu č. XXXX na ulici U., ktorí boli zastúpení žalovaným 1/ ako navrhovateľom. Predmetom tejto zmluvy bol záväzok dražobníka vykonať pre navrhovateľa na základe
písomného návrhu navrhovateľa a v zmysle zákona č. 527/2002 Z. z. opakovanú dražbu predmetnej nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Zabezpečená pohľadávka predstavovala ku dňu sumu 32.014,24 eura (pozostávala z istiny vo výške 13.131,68 eura a príslušenstva vo výške 18.882,56 eura).
24. Z kópie Vyhlásenia Navrhovateľa opakovanej dobrovoľnej dražby zo dňa 30.09.2019 na č. l. 240 spisu vyplynulo, že navrhovateľ dražby (žalovaný 1/) vyhlásil, že záloh - predmetné nehnuteľnosti, je možné dražiť a v zmysle § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. sú všetky pohľadávky viažuce sa k tomuto záložnému právu ku dňu tohto vyhlásenia pravé a splatné v celkovej sume 32.014,24 eura ku dňu 30.09.2019, pričom celková suma bude dopočítaná ku dňu udelenia príklepu.
25. Z kópie Notárskej zápisnice č. M., NzXXXXX/XXX0 zo dňa 09.07.2020 na č. l. 241-248 vyplynulo, že notárka T., notárka so sídlom v Bratislave, osvedčila priebeh a výsledky dobrovoľnej dražby. Z notárskej zápisnice vyplynulo, že vydražiteľom nehnuteľnosti sa po udelení príklepu licitátorom stal žalovaný 3/, pričom cena dosiahnutá vydražením bola 11.500,- eur. Súčasťou notárskej zápisnice bolo Oznámenie o opakovanej dražbe č. S80/2018 zo dňa 12.06.2020 (č. l. 249 ako aj 259 spisu), z ktorého vyplynulo miesto, dátum, čas opakovanej dražby predmetných nehnuteľností. Oznámenie o opakovanej dražbe bolo podpísané žalovaným 2/ ako dražobníkom a žalovaným 1/ ako navrhovateľom.
26. Na č. l. 256 spisu sa nachádza kópia Oznámenia o výsledku opakovanej dražby č. S80/2018, ktoré bolo vydané v Obchodnom vestníku pod č. H. dňa 15.07.2020.
27. Z pripojenej doručenky na č. l. 266 spisu vyplynulo, že žalobcovi bol znalecký posudok S80/2018, S81/2018 doručený dňa 23.08.2019.
28. Z Obchodného vestníka súd zistil, že dňa 19.06.2020 bolo v Obchodnom vestníku pod č. 117/2020 zverejnené Oznámenie o opakovanej dobrovoľnej dražbe č. H. podľa § 17 zákona č. 527/2002 Z. z.
29. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z. dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov v znení účinnom od 01.02.2017, (ďalej len zákona č. 527/2002 Z. z.), tento zákon upravuje dobrovoľné dražby (ďalej len „dražba"), kontrolu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo") nad dodržiavaním podmienok organizovania a priebehu dražieb a vznik, trvanie a zánik niektorých právnych vzťahov s tým súvisiacich.
30. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z., navrhovateľom dražby je vlastník predmetu dražby, osoba, ktorá vykonáva záložné právo (ďalej len „záložný veriteľ"), alebo iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného zákona.
31. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z., navrhovateľ dražby je povinný písomne vyhlásiť, že predmet dražby je možné dražiť. Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, je povinný písomne vyhlásiť aj pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva podľa tohto zákona (§ 16 ods. 3).
32. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z., písomnosti sa doručujú poštou formou listovej zásielky do vlastných rúk, a ak to nie je možné alebo účelné, doručujú sa iným preukázateľným spôsobom do vlastných rúk osobe, ktorej sú určené. Na doručovanie sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.
33. Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 527/2002 Z. z., ak je predmetom dražby nehnuteľnosť, dražobník je povinný doplniť zasielané písomnosti o údaje a doklady ustanovené osobitnými predpismi na základe výzvy okresného úradu, v ktorého obvode sa predmet dražby nachádza.
34. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z. z., ak je predmetom dražby byt, dom, iná nehnuteľnosť, podnik alebo jeho časť, dražobník je povinný najmenej 15 dní pred konaním dražby zverejniť oznámenie o dražbe alebo oznámenie o opakovanej dražbe na úradnej tabuli obce alebo na elektronickej úradnej tabuli11b) v časti určenej pre obec, na ktorej území sa predmet dražby nachádza. V rovnakej lehote zverejní oznámenie o dražbe aj v periodickej tlači s pôsobnosťou minimálne pre obec, na ktorej území sa
predmet dražby nachádza, základné údaje o čase, mieste, predmete a najnižšom podaní dražby alebo opakovanej dražby. Obec je povinná bezodkladne a bezodplatne takéto oznámenie zverejniť.
35. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z., dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania dražby. Ak ide o nehnuteľnosť, podnik, jeho časť alebo o kultúrnu pamiatku3) alebo ak je vlastníkom predmetu dražby územný samosprávny celok alebo orgán štátnej správy, musí byť cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom11a), ktorý nesmie byť v deň konania dražby starší ako šesť mesiacov. Znalec ohodnotí aj závady, ktoré v dôsledku prechodu vlastníctva alebo iného práva nezaniknú, a upraví príslušným spôsobom odhad ceny.
36. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z., dražobník vyhlási konanie dražby oznámením o dražbe, v ktorom uvedie a) označenie dražobníka a navrhovateľa dražby, b) miesto, dátum a čas otvorenia dražby, c) či ide o opakovanú dražbu, d) označenie a opis predmetu dražby a jeho príslušenstva, práv a záväzkov na predmete dražby viaznucich a s ním spojených, ak podstatným spôsobom ovplyvňujú hodnotu predmetu dražby, opis stavu, v akom sa predmet dražby nachádza, a jeho odhadnutú alebo zistenú cenu, e) najnižšie podanie a minimálne prihodenie, ktoré môže účastník dražby urobiť, f) ak požaduje zloženie dražobnej zábezpeky, spôsob a lehotu na jej zloženie, číslo účtu a adresu miesta, kde má byť dražobná zábezpeka zložená, čo je dokladom o zložení dražobnej zábezpeky, výške dražobnej zábezpeky, a spôsob jej vrátenia; či je možné zložiť dražobnú zábezpeku platobnou kartou alebo šekom, g) ak je prípustný aj iný spôsob úhrady ceny dosiahnutej vydražením ako úhrada v hotovosti, uvedenie tohto spôsobu; spôsob úhrady ceny dosiahnutej vydražením nesmie byť pre vydražiteľa spojený s nadbytočnými ťažkosťami, h) dátum a čas vykonania obhliadky predmetu dražby, pri hnuteľných veciach tiež miesto konania obhliadky a organizačné opatrenia na zabezpečenie obhliadky, i) pri spoločnej dražbe poradie, v akom budú jednotlivé predmety dražby dražené, j) podmienky odovzdania predmetu dražby vydražiteľovi, k) meno, priezvisko a sídlo notára, ktorý bude priebeh dražby osvedčovať notárskou zápisnicou, ak to vyžaduje tento zákon (§ 20 ods. 13), l) poučenie podľa § 21 ods. 2 až 6.
37. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z., oznámenie o dražbe uverejní dražobník v registri dražieb najmenej 15 dní pred otvorením dražby, ak tento zákon neustanovuje inak.
38. Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 527/2002 Z. z., ak je predmetom dražby byt, dom, iná nehnuteľnosť, podnik alebo jeho organizačná zložka alebo ak najnižšie podanie presiahne 16 550 eur, uverejní dražobník oznámenie o dražbe v registri dražieb najmenej 30 dní pred začatím dražby. Oznámenie o dražbe dražobník bez zbytočného odkladu zašle aj ministerstvu na zverejnenie v Obchodnom vestníku.
39. Podľa § 17 ods. 5 zákona č. 527/2002 Z. z., v lehotách ustanovených v odsekoch 2 až 4 zašle dražobník oznámenie o dražbe a) navrhovateľovi dražby, dlžníkovi záložného veriteľa, vlastníkovi predmetu dražby, ak nie je totožný s dlžníkom záložného veriteľa. b) osobám, ktoré majú podľa oznámenia navrhovateľa dražby k predmetu dražby záložné alebo iné právo zapísané v katastri nehnuteľností, v Notárskom centrálnom registri záložných práv,14) v evidencii podľa osobitných zákonov15) alebo v listinách osvedčujúcich vlastnícke právo k predmetu dražby a nevyhnutných na nakladanie s ním, c) ak je predmetom dražby byt, dom alebo iná nehnuteľnosť, osobám, ktoré majú podľa oznámenia navrhovateľa dražby k predmetu dražby predkupné právo alebo iné vecné právo zapísané v katastri nehnuteľností, a tiež príslušnému okresnému úradu na vyznačenie poznámky, d) ak je predmetom dražby hnuteľná vec, osobám, ktoré majú podľa oznámenia navrhovateľa dražby predkupné právo k predmetu dražby, e) ak je predmetom dražby spoluvlastnícky podiel k veci, ostatným spoluvlastníkom k tejto veci oznámeným navrhovateľom dražby (§ 16 ods. 3),
f) ak je predmetom dražby nehnuteľnosť, podnik alebo jeho časť, správcovi dane príslušnému podľa miesta trvalého pobytu alebo miesta podnikania vlastníka nehnuteľnosti, podniku alebo jeho časti, ak je vlastník fyzickou osobou, alebo podľa sídla vlastníka, ak je vlastník právnickou osobou, a správcovi dane, v ktorého obvode sa nehnuteľnosť, podnik alebo jeho časť nachádza, g) ak je predmetom dražby podnik alebo jeho časť, Protimonopolnému úradu Slovenskej republiky, h) ak je predmetom dražby majetok právnickej osoby, ktorej zakladateľom alebo zriaďovateľom je štát, aj orgánu štátu vykonávajúcemu práva zakladateľa, zriaďovateľa, spoločníka alebo člena tejto právnickej osoby, i) notárovi, ktorý bude priebeh dražby osvedčovať notárskou zápisnicou [(ods. 1 písm. k) ].
40. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z., o zmarení dražby vyrozumie dražobník bez zbytočného odkladu osoby uvedené v § 17 ods. 5. Oznámenie o zmarení dražby uverejní dražobník bez zbytočného odkladu obdobným spôsobom ako oznámenie o dražbe. Ak sa oznámenie o dražbe zverejnilo v registri dražieb a v Obchodnom vestníku podľa § 17 ods. 3, dražobník tam bez zbytočného odkladu zverejní aj oznámenie o zmarení dražby.
41. Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z., v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu;12b) v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).
42. Podľa § 21 ods. 3 zákona č. 527/2002 Z. z., osoba, ktorá podala na súde žalobu podľa odseku 2, je povinná oznámiť príslušnému okresnému úradu začatie súdneho konania.
43. Podľa § 21 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z. z., Účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2.
44. Podľa § 21 ods. 5 zákona č. 527/2002 Z. z., ak vydražiteľ zmaril dražbu alebo ak súd určil dražbu za neplatnú, účinky príklepu zanikajú ku dňu príklepu.
45. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z., po ukončení dražby vyhotoví dražobník bez zbytočného odkladu zápisnicu o vykonaní dražby, ak sa priebeh dražby neosvedčuje notárskou zápisnicou.
46. Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z., v zápisnici o vykonaní dražby dražobník uvedie a) dátum, miesto a čas vykonania dražby; ak ide o opakovanú dražbu, uvedie i túto skutočnosť, b) označenie predmetu dražby a jeho príslušenstva, práv a záväzkov na predmete dražby viaznucich a s ním spojených, stavu, v akom sa predmet dražby nachádza, a odhad jeho ceny, c) označenie navrhovateľa dražby a označenie bývalého vlastníka predmetu dražby, d) najnižšie podanie, e) označenie dražobníka a licitátora (licitátorov), f) označenie vydražiteľa, g) cenu dosiahnutú vydražením, h) námietky proti priebehu dražby, i) poučenie podľa § 21 ods. 2 až 6.
47. Podľa § 24 ods. 3 zákona č. 527/2002 Z. z., súčasťou zápisnice je podpísaný rovnopis oznámenia o dražbe (§ 17 ods. 8) a jeho prípadné dodatky (§ 18). Súčasťou zápisnice sú aj vznesené námietky zaslané dražobníkovi a návrhy a námietky účastníkov dražby alebo ich zástupcov vznesené na dražbe, najmä ak by tieto mohli mať vplyv na platnosť dražby.
48. Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z. z., zápisnicu o vykonanej dražbe podpíše dražobník, licitátor, osoba, ktorá vzniesla námietky proti priebehu dražby a v prípade vydraženia aj vydražiteľ. Ak odmietne niektorá osoba zápisnicu o vykonaní dražby podpísať, dražobník to uvedie v zápisnici.
49. Podľa § 24 ods. 5 zákona č. 527/2002 Z. z., ak sa skončí dražba, pretože nebolo urobené ani najnižšie podanie, vyhotoví dražobník bez zbytočného odkladu zápisnicu o vykonaní dražby; pre jeho náležitosti sa ustanovenia odsekov 2 a 3 použijú primerane.
50. Podľa § 24 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z. z., pri spoločnej dražbe vyhotovuje dražobník o priebehu dražby jednu zápisnicu; vydražiteľom jednotlivých predmetov musí byť umožnené podpísať zápisnicu hneď po vydražení.
51. Podľa § 24 ods. 7 zákona č. 527/2002 Z. z., zápisnicu o vykonanej dražbe zašle dražobník do piatich dní odo dňa konania dražby osobám uvedeným v § 17 ods. 5.
52. Podľa § 24 ods. 8 zákona č. 527/2002 Z. z., ak sa priebeh dražby osvedčuje notárskou zápisnicou, na obsah notárskej zápisnice platia ustanovenia odsekov 2 až 7 obdobne.
53. Podľa § 24 ods. 9 zákona č. 527/2002 Z.z., ak bolo oznámenie o dražbe uverejnené v registri dražieb, uverejní tam dražobník aj údaje podľa odseku 2 písm. a), b) a e); dražobník uverejní aj výšku ceny dosiahnutú vydražením alebo skutočnosť, že nebolo urobené ani najnižšie podanie. Rovnaké údaje dražobník zverejní aj v Obchodnom vestníku, ak v ňom bolo zverejnené oznámenie o dražbe podľa § 17 ods. 3.
54. Podľa § 26 ods. 5 zákona č. 527/2002 Z. z., ak je cena dosiahnutá vydražením vyššia ako 6 640 eur, je vydražiteľ povinný zaplatiť cenu dosiahnutú vydražením do 15 dní od skončenia dražby, ak sa vydražiteľ s navrhovateľom dražby nedohodli inak.
55. Podľa § 28 ods. 3 zákona č. 527/2002 Z. z., ak ide o byt, dom alebo inú nehnuteľnosť, zašle dražobník po zaplatení ceny predmetu dražby jedno vyhotovenie osvedčeného odpisu notárskej zápisnice spolu s potvrdením o zaplatení bez zbytočného odkladu príslušnému okresnému úradu.
56. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom od 01.04.2019 do 31.12.2019, t. j. v čase uzatvorenia Zmluvy o vykonaní opakovanej dražby dňa 30.09.2019, (ďalej len zákona č. 182/1993 Z.z.) tento zákon upravuje spôsob a podmienky nadobudnutia vlastníctva bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, práva a povinnosti vlastníkov týchto bytových domov, práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ich vzájomné vzťahy a práva k pozemku.
57. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z., správu domu vykonáva spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome (ďalej len „spoločenstvo") alebo iná právnická osoba alebo fyzická osoba, s ktorou vlastníci bytov a nebytových priestorov uzatvoria zmluvu o výkone správy (ďalej len „správca"). Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní zabezpečiť správu domu spoločenstvom alebo správcom. Povinnosť správy domu vzniká dňom prvého prevodu vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome.
58. Podľa § 7b ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z., vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní uhrádzať finančné prostriedky do fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrady za plnenia.
59. Podľa § 8b ods. 1 písm. c), e) a h) zákona č. 182/1993 Z.z., pri správe domu je správca povinný zastupovať vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pri vymáhaní škody, ktorá im vznikla činnosťou tretích osôb alebo činnosťou vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome, sledovať úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky, podať návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby) bytu alebo nebytového priestoru v dome na uspokojenie pohľadávok podľa § 15 na základe rozhodnutia podľa § 14b ods. 1 písm. o).
60. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z., na zabezpečenie pohľadávok, ktoré vznikli alebo vzniknú v budúcnosti z právnych úkonov týkajúcich sa domu, spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva a na zabezpečenie pohľadávok, ktoré vznikli alebo vzniknú v budúcnosti z právnych úkonov týkajúcich sa bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktoré urobil vlastník bytu alebo
nebytového priestoru v dome, vzniká zo zákona k bytu alebo k nebytovému priestoru v dome záložné právo16) v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Existencia záložného práva sa zapíše do katastra nehnuteľností17) a nemožno ho vymazať počas existencie predmetu záložného práva.
61. Podľa § 15 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z., záložné právo podľa odseku 1 trvá počas celej existencie predmetu záložného práva.
62. Podľa § 111 ods. 1 zákona č. zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) , do vlastných rúk sa doručuje tak, že adresát potvrdí prijatie písomnosti na potvrdení o doručení písomnosti (ďalej len "doručenka"); údaje v doručenke sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak. Doručenka je verejnou listinou.
63. Podľa § 111 ods. 2 CSP, do vlastných rúk sa doručujú písomnosti, pri ktorých tak ustanovuje zákon, a písomnosti, pri ktorých to nariadi súd.
64. Podľa § 111 ods. 3 CSP, ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa § 106, písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
65. Podľa § 185 ods. 5 CSP, súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.
66. V predmetnej veci sa žalobca podanou žalobou domáhal určenia, že dobrovoľná dražba, ktorej predmetom boli predmetné nehnuteľnosti, ktorých vlastníkom bol žalobca, vykonaná žalovaným v rade 2/ pod č. S 80/2018, na návrh žalovaného v rade 1/, a priebeh ktorej bol osvedčený Notárskou zápisnicou notárky T. so sídlom M., je neplatná. Táto dražba sa týkala bytu č. X. vo vlastníctve žalobcu a bola uskutočnená dňa 09.07.2020.
67. Žalobca ako dôvod neplatnosti dražby uviedol, že mu nebolo zaslané oznámenie o opakovanej dražbe konanej dňa 09.07.2020. Ako vyplynulo z predložených listinných dôkazov, z pripojenej kópie poštového podacieho hárku na č. l. 225 spisu, žalovaný 2/ podal dňa 17.06.2020 na poštovú prepravu zásielku s označením „S81/2018, S80/2018, OoOD" (pozn. súdu oznámenie o opakovanej dražbe), pričom zásielka bola žalobcovi po predchádzajúcej výzve o opakované doručenie zo dňa 18.06.2020 opakovane doručovaná dňa 19.06.2020 a toho istého dňa uložená na pošte. Súd ďalej skúmal, či boli dodržané ustanovenia § 22 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z. z. a zistil, že dňa 19.06.2020 bolo v Obchodnom vestníku pod č. 117/2020 zverejnené Oznámenie o opakovanej dobrovoľnej dražbe č. H. podľa § 17 zákona č. 527/2002 Z. z., ktorá sa týkala dražby č. S80/2018. Súd ďalej s poukazom na § 11 ods. 4 a 5 zákona č. 527/2002 Z. z. skúmal, či dražobník najmenej 15 dní pred konaním dražby zverejnil oznámenie o dražbe alebo oznámenie o opakovanej dražbe na úradnej tabuli obce alebo na elektronickej úradnej tabuli v časti určenej pre obce a zistil, že dňa 19.06.2020 bolo na internetovej stránke mesta Komárno v časti Úradná tabuľa zverejnené Oznámenie o opakovanej dražbe č. S80/2018, podpísané dražobníkom a navrhovateľom dňa 12.06.2020. Na základe uvedeného preto nemal súd za preukázané tvrdenie žalobcu, že mu nebolo zaslané oznámenie o opakovanej dražbe konanej dňa 09.07.2020 s poukazom na § 10 ods. 1, § 11 ods. 3 a § 11 ods. 4, § 17 ods. 5 a), ods. 2, ods. 3 zákona č. 527/2002 Z. z.
68. Žalobca ako dôvod neplatnosti dražby ďalej uviedol, že mu dražobník nezaslal znalecký posudok s poukazom na § 12 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z. Z pripojenej kópie doručenky založenej v spise na č. l. 224 vyplynulo, že znalecký posudok S80/2018 a S81/2018 bol žalobcovi doručený dňa 11.03.2019, pričom prevzatie znaleckého posudku žalobca potvrdil podpisom na doručenke. Z pripojenej doručenky na č. l. 266 spisu vyplynulo, že znalecký posudok S80/2018 a S81/2018 bol žalobcovi doručený aj dňa 23.08.2019, pričom prevzatie znaleckého posudku žalobca potvrdil podpisom na doručenke. Z uvedených listinných dôkazov mal súd za preukázané, že dražobník zaslal žalobcovi znalecký posudok, a to viac ako 30 dní pred dňom konania dražby. V tejto súvislosti súd dodáva, že ak žalobca namietol, že ohodnotenie predmetu dražby znaleckým posudkom nezodpovedá všeobecnej cene nehnuteľností v mieste a čase konania dražby, mohol postupovať podľa § 12 ods. 5 zákona č. 527/2002 Z.z. v lehote 10 pracovných dní od doručenia znaleckého posudku vzniesť u dražobníka námietky proti
ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že znalecký posudok bol žalobcovi doručovaný, a to nie jedenkrát, ale dvakrát, keďže žalobca voči prvému znaleckému posudku využil právo podať námietky, na základe čoho bol vyhotovený ďalší znalecký posudok od iného znalca. Žalobca si obidve zásielky prevzal na adrese svojho trvalého pobytu dňa 23.08.2019 (a predtým dňa 11.03.2019).
69. Žalobca ako dôvod neplatnosti dražby ďalej uviedol, že žalobcovi nebola doručená zápisnica o vykonaní dražby, pričom podľa § 24 zákona č. 527/2002 Z. z ods. 1 až 9, ak sa priebeh dražby osvedčuje notárskou zápisnicou, zápisnicu o vykonanej dražbe zašle dražobník do piatich dní odo dňa konania dražby osobám uvedeným v § 17 ods. 5 zákona č. 527/2002 Z. z (t. j. navrhovateľovi dražby, dlžníkovi záložného veriteľa, vlastníkovi predmetu dražby, ak nie je totožný s dlžníkom záložného veriteľa ). Z pripojenej kópie poštovej obálky na č. l. 222 spisu vyplynulo, že žalobcovi bolo doručované podanie označené ako „S80/2018 NZ-2. kolo", pričom zásielka bola podaná na pošte dňa 14.07.2020 a bola po pokuse o opakované doručenie žalobcovi dňa 15.07.2020 uložená na pošte. Dražba sa uskutočnila dňa 09.07.2020, pričom zápisnica o vykonaní dražby bola na doručenie žalobcovi podaná na poštovú prepravu dňa 14.07.2020, t. j. v piaty deň odo dňa konania dražby. Súd na základe zisteného za to, že zápisnica o vykonanej dražbe bola zaslaná dražobníkom žalobcovi do piatich dní odo dňa konania dražby.
70. Žalobca ako dôvod neplatnosti dražby ďalej uviedol, že mu nebolo doručené oznámenie o výsledku opakovanej dobrovoľnej dražby. O priebehu dražby bola vyhotovená notárska zápisnica č. N XXX/XXX0 zo dňa 09.07.2020, pričom z pripojenej kópie poštovej obálky na č. l. 222 spisu vyplynulo, že žalobcovi bolo doručované podanie označené ako „S80/2018 NZ-2. kolo", pričom táto zásielka bola podaná na pošte dňa 14.07.2020 a bola po pokuse o opakované doručenie žalobcovi dňa 15.07.2020 uložená na pošte. Na č. l. 256 spisu sa nachádza kópia Oznámenia o výsledku opakovanej dražby č. S80/2018, ktoré bolo vydané v Obchodnom vestníku pod č. H. dňa 15.07.2020. Z uvedeného mal súd za preukázané, že dražobník zaslal zápisnicu o vykonanej dražbe do piatich dní odo dňa konania dražby žalobcovi, pričom Oznámenie o výsledku opakovanej dražby bolo zverejnené aj v Obchodnom vestníku dňa 15.07.2020.
71. Žalobca ďalej namietal, že vydražiteľ predmetu dražby konal v rámci dražobného procesu v rámci výkonu svojej verejnej funkcie. Z pripojených listinných dôkazov, a to predovšetkým z Notárskej zápisnice č. M. zo dňa 09.07.2020 vyplynulo, že vydražiteľom predmetnej nehnuteľnosti bol žalovaný 3/ identifikovaný dátumom narodenia, rodným číslom, adresou trvalého pobytu, pričom zo žiadnej listiny založenej v spise nevyplynulo, že by žalovaný 3/ konal v rámci dražobného procesu v rámci výkonu svojej verejnej funkcie. Súd má za to, že vydražiteľ, t. j. žalovaný 3/ sa dražby zúčastnil ako fyzická osoba identifikovaná údajmi typickými pre fyzickú osobu a preto nebolo preukázané, aby sa v súvislosti s dražbou dopustil akéhokoľvek deliktu v oblasti zneužívania právomoci verejného činiteľa v zmysle príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ako tvrdí žalobca.
72. Vo vzťahu k žalobcom namietanej záložnej zmluve súd aplikoval ustanovenia § 7b ods. 5 a § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, podľa ktorých vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní uhrádzať finančné prostriedky do fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrady za plnenia. Na zabezpečenie pohľadávok, ktoré vznikli alebo vzniknú v budúcnosti z právnych úkonov týkajúcich sa domu, spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva a na zabezpečenie pohľadávok, ktoré vznikli alebo vzniknú v budúcnosti z právnych úkonov týkajúcich sa bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktoré urobil vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome, vzniká zo zákona k bytu alebo k nebytovému priestoru v dome záložné právo v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Existencia záložného práva sa zapíše do katastra nehnuteľností a nemožno ho vymazať počas existencie predmetu záložného práva. Súd konštatuje, že situácia, ktorá žalobcovi vznikla, je dôsledkom porušenia jeho zákonnej povinnosti ako vlastníka bytu riadne a včas uhrádzať mesačné zálohové platby za služby spojené s užívaním bytu, do fondu prevádzky údržby a opráv a prípadné nedoplatky z vyúčtovaní v zmysle § 7b ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z, ktorá vzniká už momentnom nadobudnutia vlastníckeho práva k bytu alebo nebytovému priestoru. Nakoľko je povinnosť uložená priamo zákonom, pohľadávka, pre ktorú sa záložné právo vykonalo, nevznikla zo zmluvy o zriadení záložného práva, ako uvádza žalobca, ale bola konštituovaná zákonom. Žalobca ďalej poukazuje na nekalé obchodné praktiky a neprijateľné zmluvné podmienky dojednané v zmluve o zriadení záložného práva, avšak zákonné záložné právo v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z, sa nezriaďuje písomnou záložnou zmluvou, ale vzniká priamo zo
zákona. Žalobca vo svojom podaní napadol tiež úverovú zmluvu, avšak bez toho, aby identifikoval, o aký právny vzťah ide, aký je jeho súvis s predmetným konaním a kto je zmluvnou stranou napádanej úverovej zmluvy. Žalobca ďalej uviedol, že sa jedná pôvodne o spotrebiteľský spor, ktorého predmetom je Zmluva o správe bytu, ktorá je plná neprijateľných zmluvných podmienok. Súd konštatuje, že žalobca nepoukazuje a nekonkretizuje žiadnu zmluvnú podmienku, resp. obchodnú praktiku žalovaného 1/, ktorá by mohla byť v posúdená za neprimeranú alebo nekalú. Podanie žalobcu v tomto smere je veľmi všeobecné, v niektorých častiach zmätočné a protirečivé, keďže dražba sa vykonávala na základe zákonného záložného práva a preto nie je zrejmé z akého dôvodu žalobca v žalobe poukazuje na neprijateľné zmluvné podmienky zmluvy o úvere.
73. Súd poukazuje aj na argument žalobcu s poukazom na § 343 ods. 3 CSP, podľa ktorého výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Súd k uvedenému udáva, že ustanovenie § 343 ods. 3 CSP pojednáva o tzv. sudcovskom záložnom práve, na ktoré je potrebné rozhodnutie súdu, pričom v danom prípade sa dražba vykonala na základe návrhu na výkon zákonného záložného práva, na ktoré sa § 343 CSP nevzťahuje.
74. Vo vzťahu k námietke o nedodržaní podmienok písomného vyhlásenia pravosti, výšky a splatnosti pohľadávky, súd aplikoval ustanovenie 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z., podľa ktorého navrhovateľ dražby je povinný písomne vyhlásiť, že predmet dražby je možné dražiť. Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, je povinný písomne vyhlásiť aj pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva podľa tohto zákona S poukazom na § 16 ods. 4 druhá veta zákona č. 527/2002 Z.z., prílohou zmluvy je aj písomné vyhlásenie záložného veriteľa o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva, a o tom, že predmet dražby je možné dražiť (§ 7 ods. 2). Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že Vyhlásenie navrhovateľa dražby (žalovaného 1/) o pravosti a splatnosti pohľadávky zo dňa 30.09.2019 je prílohou Zmluvy o vykonaní opakovanej dražby zo dňa 30.09.2019 na č. l. 236 spisu, ktoré uzatvoril navrhovateľ dražby (žalovaný 1/) s dražobníkom (žalovaným 2/). V Zmluve o vykonaní opakovanej dražby zo dňa 30.09.2019 sa zmluvné strany v bode IV. dohodli, že výška najnižšieho podania a výška minimálneho prihodenia bude určená v Oznámení o opakovanej dražbe. V Oznámení o opakovanej dražbe zo dňa 12.06.2020 bolo v bode VI. dohodnuté, že cena predmetu dražby stanovená znaleckým posudkom je 9.900,- eur, najnižšie podanie je vo výške 7.500,- eur, minimálne prihodenie je vo výške 500,- eur a dražobná zábezpeka je vo výške 2.000,- eur. Z Vyhlásenia navrhovateľa opakovanej dobrovoľnej dražby zo dňa 30.09.2019 (č. l. 240 spisu) vyplynulo, že žalovaný 1/ ako zástupca Ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu č. XXXX na ulici U., vyhlásil, že záloh - predmetné nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu, je možné dražiť a v zmysle § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. sú všetky pohľadávky viažuce sa k tomuto záložnému právu ku dňu tohto vyhlásenia pravé a splatné v celkovej sume 32.014,24 eura ku dňu 30.09.2019, pričom celková suma zabezpečenej pohľadávky bude dopočítaná ku dňu udelenia príklepu. Súd preto nemal za preukázanú námietku žalobcu o nedodržaní podmienok písomného vyhlásenia pravosti, výšky a splatnosti pohľadávky podľa § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z.. Keďže žalovaný 1/ ku dňu 30.09.2019 vyhlásil pohľadávku za pravú a splatnú v celkovej sume 32.014,24 eura a dražba sa uskutočnila dňa 09.07.2020, nemohla uplynúť premlčacia doba zabezpečenej pohľadávky. Súd naviac dodáva, že žalobca vzniesol námietku premlčania všeobecne, bez uvedenia konkrétnych okolností, ktoré by mali na beh premlčacej doby vplyv a podľa ktorých by bolo možné premlčaciu námietku posúdiť.
75. Žalobca ďalej uviedol, že žalovanému 1/ zasielal priebežne mesačné poplatky, pričom odkázal na dôkazy. Na preukázanie tohto tvrdenia o priebežnom plnení žalobca žiadnu listinu nepredložil.
76. Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov preto súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol, keďže na základe vykonaného dokazovania nemal za preukázané tvrdenia žalobcu, na základe ktorých by bolo možné určiť dražbu za neplatnú.
77. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
78. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
79. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP postupom podľa § 262 ods. 1 CSP. Súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol a na základe uvedeného je preto možné
konštatovať, že žalobca bol v konaní neúspešný v rozsahu 100%. Súd preto žalovanému 3/ proti žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Napriek skutočnosti, že žalovaní 1/ a 2/ boli v konaní plne úspešnými stranami sporu (z dôvodu zamietnutia žaloby v celom rozsahu), trovy konania si voči žalobcovi neuplatnili tak v písomných podaniach ako ani na nariadenom pojednávaní. V súvislosti s interpretáciou zákonného ustanovenia § 255 ods. 1 CSP súd poznamenáva, že dvojfázové rozhodovanie o trovách konania v zmysle tohto ustanovenia, predpokladajúce prvé rozhodnutie len o nároku na náhradu trov konania v rámci konečného rozhodnutia vo veci a druhé rozhodnutie súdu o výške náhrady trov konania, má zmysel len pri pozitívnom vyriešení otázky nároku na náhradu a naopak, takýto zmysel stráca, ak žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania (jedna preto, že ju na to neoprávňuje výsledok konania a druhá preto, že tu buď niet trov majúcich sa nahradiť alebo sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce nepriznanie náhrady trov konania). Na základe uvedeného preto súd s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti konania vo vzťahu k žalovaným 1/ a 2/ rozhodol, že im nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal.
80. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník tunajšieho súdu osobitným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
- Okresný súd Komárno, so sídlom Pohraničná 6, 945 01 Komárno, na Krajský súd v Nitre, so sídlom Štúrova 9, 950 48 Nitra.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo f) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.