Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18T/91/2020

Potvrdené rozhodnutím 3To/17/2022
„Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Kresla a sudcov JUDr. Ladislava Révesa a JUDr. Dušana Szabó, v trestnej veci obžalovaného Y. G., nar. XX.XX.XXXX v Q., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona, o odvolaniach okresného prokurátora a poškodenej proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 18T/91/2020-201 zo dňa 10.09.2021, na verejnom zasadnutí konanom dňa 26.04.2022 v Trnave, takto rozhodol: Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a. Podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku sa odvolanie poškodenej V. B., nar. XX.XX. XXXX z a m i e t a ."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda samosudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou v trestnej veci obžalovaného: Y. G., M.. XX.XX.XXXX F. Q., Q. Q. U. XXX, W. U., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa , písmeno a) s poukazom na písmeno a) , na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10. septembra 2021, takto

rozhodol:

obžalovaný: Y. G., M.. XX.XX.XXXX F. Q., A. Q. Q. U. XXX, W. U., G. R. P.

sa podľa písmeno a/ oslobodzuje spod obžaloby Okresnej prokuratúry Dunajská Streda sp. zn. -52 zo dňa 10.09.2020, pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa , písmeno a/ s poukazom na ustanovenie na tom skutkovom základe,

že

„dňa 28.07.2017 v čase okolo 15.20 hod v obci W. U., časť Q. U., v záhrade rodinného domu číslo XXX, okres R. P. po predchádzajúcej výmene názorov, cez plot sa vyhrážal fyzickou likvidáciou susedke V. B. so slovami: „počkaj, teraz uvidíš, ja Ťa zabijem, ja Ťa zastrelím", pričom v ruke držal predmet podobajúci sa na krátku strelnú zbraň, ktorou na ňu namieril a opakovane uviedol slová: „ja to do teba napálim, ja Ťa tu odjebem, stojí mi to za tých 20 rokov, keď pôjdem sedieť", ktoré vyhrážky v V. B., M.. XX.XX.XXXX vzbudili dôvodnú obavu, že ich aj uskutoční,“

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

odôvodnenie:

Prokurátorka Okresnej prokuratúry v Dunajskej Strede podala dňa 11.9.2020 obžalobu sp. zn. zo dňa 10.9.2020 na obvineného Y. G. M.. XX.XX.XXXX v Q. (ďalej len „obžalovaný“), pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa , písmeno a) s poukazom na písmeno a) , ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Samosudkyňa vykonala na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom poškodenej svedkyne V. B. (ďalej len „poškodená“), ďalších svedkov: I. Q., P. G., Š. P.Ü., V. P., Q.. S. P., L.. Y.Q. W.; oboznámením listinných dôkazov, ich prečítaním nachádzajúcich sa v súdnom spise podľa .

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27.11.2020 obžalovaný po zákonnom poučení o svojich právach v zmysle príslušných ustanovení vyhlásil, že je nevinný. Vypovedal, že v roku 2015 si s manželkou kúpili rodinný dom a presťahovali sa do miesta terajšieho pobytu. V roku 2016 sa prisťahovala ich suseda - poškodená a priniesla si so sebou asi 7 psov. Už od prvého dňa tie psy rušili okolie svojím agresívnym štekaním. Keď susedu s tým oslovili, tak im povedala, že si psy musia zvyknúť a ona ich zvládne. Nestalo sa tak, prosili ju slušne, aj zvýšeným tónom, no nič sa nedialo.

Dňa 28.07.2017 pracovali s manželkou v záhrade, tie psy štekali stále, agresívne, 3 hodiny vkuse, na čo pristúpil k plotu poškodenej a veľmi dôrazne aj zvýšeným tónom jej povedal, že toto musí skončiť, že sa nenechajú terorizovať, že to začne riešiť právnou cestou, aby konečne získali svoju slobodu a kľud. Na to mu poškodená povedala, aby sa jej nevyhrážal, lebo to zle dopadne, že mu ešte ukáže, že ho zničí a má známosti v podsvetí v Q.. Považoval to za blbosť a tento incident skončil. Bolo to okolo obeda, okolo dvanástej, lebo sa chystali s manželkou obedovať. Po obede sa vrátili späť k svojim prácam v záhrade a považoval ten incident za ukončený. Okolo 16-tej popoludní, prišla za ním manželka oznámiť, že na ulici pred bránou stoja policajti a chcú s ním hovoriť. Pristúpil k bráne, policajt sa ho spýtal, či je držiteľom strelenej zbrane, odpovedal im, že nie. Zavolal ich na pozemok a oni mu vysvetlili na čo prišli. Ukázal im miesto, kde stál (pri incidente so susedou). Zdržali sa asi 20 minút a odišli.

Poškodenú má za veľmi konfliktnú osobu. Žijú v obci, kde je veľmi široká maďarská komunita, ľudia pomerne zle hovoria po slovensky. Väčšinou, keď sa stretávajú, hovoria po maďarsky a to zjavne prekáža poškodenej. Bežne sa stáva, že začne vykrikovať cez plot, pričom ju citoval: „vy kurvy vyjebané maďarské, to mi robíte schválne, aby som vám nerozumela“, pričom neboli s ňou v debate. Takéto incidenty boli skoro na každodennom programe. Podotkol, že spočiatku ich susedský vzťah bol celkom slušný. Na Vianoce v roku 2016 prišla k nim poškodená s plačom, pretože dcéra ju fyzicky inzultovala, čo bolo aj zjavne vidieť. Bolo im jej ľúto, tak ju zavolali na večeru. Chodila k nim cez vianočné sviatky, trávili spolu aj Silvester. Po určitom čase začali verbálne útoky. Na sociálnej sieti začala komentovať ich fotky so slovami: „čo sa chválite a čo si vy o sebe myslíte zbohatlíci z Q.“. Takže boli nútení jej po čase zamedziť prístup na ich profil a odvtedy to začalo. Odvtedy, že si dovolil voľačo také urobiť, tak im robila naprieky, tvrdila, že oni tých psov dráždia. Nemohli urobiť ani krok na vlastnom pozemku. Keď jej to opakovali, tak im odvrkla, že ona si môže robiť čokoľvek a psy budú štekať koľko chcú. Delobuchy nikdy v živote nehádzal na jej pozemok, vie že tým zvieratá veľmi trpia. O tri domy ďalej bývajú mladí, ktorí sa zabávajú v lete. Stalo sa, že aj on našiel zbytky pyrotechniky vo svojej záhrade. Chemický postrek nikdy nestriekal na psov. Pri spoločnom plote majú tuje, ktoré sú dosť náročné na údržbu, hnoja ich pravidelne, zrejme z toho vzniklo to podozrenie poškodenej, že na psov striekali. Má za to, že poškodená naschvál naháňala psov k plotu, aby to mohla použiť voči nim. Keď sa polievalo, ona okamžite bola pri plote aj so psami a podozrievala ho, že ich úmyselne postriekal.

Ďalej uviedol, že nemieril na ňu so žiadnou zbraňou. Rozdiel medzi nimi bol asi na 5 metrov. Na pletivovom plote bola natiahnutá protislnečná tmavozelená sieťka. Keď prišla polícia, prosil ich, aby mu hneď spravili domovú prehliadku, aby preukázal, že nie je držiteľom žiadnej zbrane.

K súčasnému stavu plotu dodal, že po incidente požiadali starostu o súhlas k betónovému plotu. Starosta to odsúhlasil, oni potom objednali plot, ktorý sa musel vyrobiť. Poškodená však medzičasom dala postaviť plot. Štekot tých psov ale stále počuť, nemôžu mať ani otvorené okno, tie psy cítia pohyb aj cez taký pot, nie je to príjemné, ale dá sa s tým žiť. Dcéra poškodenej vie tých psov zvládať, ale suseda tých psov nezvláda.

Poškodená po riadnom poučení a zložení prísahy uviedla, že v obžalobe opísaný skutok sa stal 28.07.2017 okolo 15:20 hodine. Následne volala na políciu. Predtým robila na záhrade, sused vozil nejaký štrk, jej pes naňho štekal. On sa zaháňal, kamene tam vozil. Zbadala, že jej pes začal viac štekať. Išla k bráne, spýtala sa ho, čo robí, tak jej povedal, že má uhnúť, lebo aj do nej jebne. Zobrala psa, dala ho dnu do domu, druhý pes zostal vonku. Potom išla robiť dozadu na záhradu, bola bližšie k plotu, sused sa vrátil späť na svoj pozemok, jeho manželka sedela na záhrade na vonkajšej terase a s tým ako prichádzal jej hovoril, „ja jej tých psov odstrelím, ja jej ich odjebem“. Slušne sa ho opýtala, cez plot sa natiahla, prečo tak rozpráva, ten pes nič neurobil. Poznamenala, že tie psy reagujú takto naňho, lebo 13.07. sused hodil na jej pozemok delobuch. V ten deň boli dvaja jej psy zatvorení vo voliére, ona išla ráno k lekárovi. Keď sa vrátila, našla poškodené pletivo z voliéry, psy boli úplne vyšinutí, na chodníku videla položený delobuch. Sused hodil meter od 18ročnej fenky delobuch, ktorá následkom toho potom

ohluchla. Keď sa ho spýtala, či to on hodil, on povedal, že on to hodil, že „od piatej rána budeš mať budíček“. Odvtedy nespala.

V čase skutku mal obžalovaný v ruke taštičku A4, najprv mu to nešlo odzipsovať, potom jej hovoril: „ja ťa tu teraz“, a vytiahol pištoľ, zvrchu ju odistil, povedal, že „ja ťa tu objebem, mne to stojí za tých 20 rokov“. Stál medzi tujami a s tou pištoľou, ktorá mala asi 15 cm mieril na ňu na hrudník. Videla to aj cez tú natiahnutú zelenú látku. Ona sa ho spýtala, že čo robí, tak si v duchu povedala, že sa otočí a išla do domu. Prišlo jej zle, dala si polku diazepanu, lebo má epilepsiu. Užíva tento liek, keď sa cíti na záchvat. Ľahla si na 5 minút a potom volala na políciu. Policajti prišli do polhodiny, do hodiny. Vyšla von, povedala im čo sa stalo. Následne policajti išli zazvoniť obžalovanému. Dosť dlho trvalo, kým susedia vyšli von, zrejme tú pištoľ schovávali. Policajt sa jej spýtal, či to naozaj bola pištoľ, či to nebola atrapa. Ona tvrdila, že to bola ozajstná pištoľ, videla ako ju natiahol. Tiež sa jej spýtali, či chce podať trestné oznámenie, ale necítila sa dobre. Dcéra prišla až na druhý deň, s ňou išla podať trestné oznámenie.

Podľa poškodenej to, že susedia chceli prežiť kľudnú starobu, nie je pravda, nakoľko každé dva týždne, keď nie každý víkend, majú nejakú oslavu. Synove narodeniny oslavujú každý rok 31.08. Pri jednej narodeninovej oslave poškodili aj auto dcéry poškodenej, keď asi 4-6 delobuchov hodili na jej pozemok. Aj na Silvestra 2019 k nim hodili delobuch. Dňa 13.07. bol prvý delobuch, odvtedy reagovali naňho psy podráždene. Psy má skoro celé dni zavretých vnútri, vypustí ich len na potrebu. Obžalovaný mal aj takú záľubu, že pravidelne každý deň, keď išiel striekať, tak striekal psov. Jedného dňa keď poškodená robila na záhrade, sučka, ktorú má z útulku, sedela chrbtom k plotu, pozerala na poškodenú úplne kľudne. Došiel obžalovaný s klaksónom a pri plote zatrúbil. Ten pes odstrelil a obžalovaný sa na tom rehotal. Obžalovaný robil zle, pričom najviac sa jej dotklo, keď začal urážať jej nebohých rodičov, otca, ktorý bol uznávaný, vážený človek, otvoril niekoľko reštaurácií v Q.. S dcérou nikdy nemala fyzický konflikt. Na Vianoce 2016 ju nenapadla fyzicky, len sa pohádali kvôli mačke. Nehádzali po sebe žiadne predmety.

Svedkyňa I. Q., dcéra poškodenej vypovedala, že v čase skutku nebývala na mieste. O skutku sa dozvedela od matky, ktorá jej zatelefonovala okolo 4-5tej večer. Od mája 2016 do decembra 2016 bývala s matkou. Od júla 2018 znovu býva v W. U.Ô.. Podľa svedkyne obžalovaný neustále mal nejaký problém so psami, či už ich striekal vodou alebo ich provokoval inak. Striekal ich s hadicou, preto mali psy zápal stredného ucha. Chodila s nimi po veterinároch. Hádzal do nich kamene. Odkedy majú nový plot, tak niečím búcha do plota a psy začnú štekať. Majú 7 psov. Ona chodí domov až večer o desiatej, vtedy sú psy vo vnútri. Ďalej obžalovaný hádzal aj delobuchy na ich pozemok. Pri jednom takom incidente sa poškodilo jej auto.

Svedkyňa P. G. uviedla, že do obce W. U. sa nasťahovali v roku 2015, po nich sa prisťahovala poškodená. Predchádzajúca majiteľka domu im oznámila, že poškodená má viac psov, zároveň upozornila poškodenú, aby kvôli susedským vzťahom postavila plot. Zo začiatku bolo všetko v poriadku. Na Vianoce, keď sa poškodená pobila s dcérou, zavolali ju k sebe. Ukazovala im modriny, ako ju dcéra zbila. Sťažovala sa, že dcéra nič nerobí. Bola z toho frustrovaná. Neskôr tých psov pribúdalo. Mala 6-7, pri každom ich pohybe na záhrade boli pri plote. Dňa 28.07.2017 manžel robil niečo na záhrade, ona varila obed. Okolo 12:15 hod. išla zavolať manžela na obed, ale počula ako sa s poškodenou hádajú. O 12:45 hod. sa stále hádali a keď to už tak gradovalo, tak zakričala na manžela, aby sa nehádal, aby to nechal tak, lebo tieto veci sa dajú riešiť úplne ináč. Hádali sa kvôli psom. Obžalovaný upozorňoval poškodenú, že takto to ďalej nejde, oni sa tam presťahovali, aby mali na dôchodok kľud, lebo ani zdravie nemajú v poriadku. Manžel jej povedal, že keď sa to už ináč nedá, tak to budú musieť riešiť ináč. Zákony platia aj pre ňu. Bude to riešiť právnou cestou. Poškodenej sa nevyhrážal. Nedržal v ruke žiadnu zbraň, nakoľko žiadnu nemá. Po otcovi zdedil nejakú vzduchovku, ktorá je asi meter dlhá, hnedej farby. Potom sa išli najesť a ona naďalej pracovala na záhrade. Po obede za také tri a pol hodiny prišli policajti. Boli prekvapení, že kvôli čomu, veď to bola klasická hádka. Povedali policajtom, že sa s ňou hádali na obed a nie o pol štvrtej. Policajti sa s nimi porozprávali, potom odišli. To štekanie ešte pretrvávalo. Keď niečo kričala, tak to kričala „akože“ psom. Na manžela vykrikovala, že je ožran, pritom berie veľa liekov, nemôže si dovoliť piť alkohol. S manželom to ďalej nezvládali, preto u jednej firmy si objednali plot. Jedného dňa na pozemok poškodenej pricúvalo auto a bol postavený plot. Odkedy je ten plot, tak je kľud, psy štekajú už len do ulice. Ten plot mal byť postavený hneď a mohli by sa vyhnúť takýmto hádkam a nervom. Tí psy neposlúchali poškodenú. Keď bola u nej dcéra v lete a oni išli večer polievať a psy začali agresívne útočiť, dcéra poškodenej na nich zakričala a tí psy automaticky od toho plotu

odišli. Jednoznačne poškodená nezvládala tých psov. Raz boli svedkami, keď na ňu samú zaútočili, keď okopávala v záhrade.

Svedok Š. P. vypovedal, že ku skutku nevie nič uviesť. S obžalovaným nemá žiadne problémy, skamarátili sa. Pomáhajú jeden druhému. S poškodenou tiež nemá problém, ale mohol by mať, lebo zakaždým, keď má návštevu, tak poškodená vybehne a začne vykrikovať. Nemá vedomosť o tom, že obžalovaný vlastní zbraň a nikdy nevidel obžalovaného hádzať delobuchy na pozemok poškodenej. Poškodenú považuje za konfliktnú osobu, aj s dcérou sa dosť často hádajú, dá sa to počuť. Potom dcéra skočí do auta a odíde. Raz počul ako poškodená vulgárne nadávala obžalovanému. Vulgárne nadávky zvykla adresovať aj na Maďarov.

Svedkyňa V. P. ku skutku uviedla, že ona robila v záhrade, keď počula krik. Nevidela odkiaľ to išlo. Neskôr sa dozvedela, čo sa stalo medzi obžalovaným a poškodenou. S obžalovaným majú dobrý vzťah odkedy tam bývajú. Žiadny problém nemajú, pomáhajú jeden druhému. Nikdy nemali konflikt. Nikdy nevidela u obžalovaného nijakú zbraň. Nevidela ani to, že by obžalovaný hádzal delobuchy na pozemok poškodenej. Bola však svedkyňou toho, ako sa poškodená hádala so svojou dcérou. Počuli krik a keď vyšli von na ulicu, videli ako letel pohár, ktorý sa rozbil. poškodená ho hodila za dcérou. Potom videli ako letel obuvák, ráno ho našli na ulici.

Svedok Q.. S. P. vypovedal, že na miesto činu bol vyslaný operačným dôstojníkom spolu s kolegom Y. W.. Bolo nahlásené nebezpečné vyhrážanie so zbraňou. Nevedel povedať, či tam prišli aj iné hliadky a kedy. Keď prišli na miesto, tak obžalovaný bol kľudný. Na dopytovanie, či mal zbraň uviedol, že polieval záhradu. Čo bolo ďalej, nevedel presne uviesť. Na pozemku robili vizuálnu obhliadku. Nepamätal si však, či boli vo vnútri rodinného domu ani čo povedala poškodená ohľadne zbrane.

Svedok L.. Y. W. uviedol, že s kolegom P. boli operačným dôstojníkom vyslaní preveriť oznámenie vo veci nebezpečného vyhrážania, kde údajne malo dôjsť k vyhrážaniu so zbraňou v obci W. U.. Keďže podľa telefonického oznámenia malo ísť o vyhrážanie so smrťou a zbraňou, tak operačný dôstojník poslal aj druhú hliadku zo Š.. Spoločne sa dorazili na adresu poškodenej oznamovateľky, kde ju vyťažili. Poškodená uviedla, že jej sused sa jej vyhrážal smrťou a so zbraňou v ruke cez oplotenie. Keďže stále mali podozrenie, že sa môže jednať o ozbrojeného páchateľa, takticky pristúpili na pozemok. Ako kryt zvolili časť betónového oplotenia a tak vyzývali údajného páchateľa, aby išiel von na ulicu. Obžalovaný po celý čas spolupracoval, ešte zo svojho pozemku povedal, že môžu vstúpiť na jeho pozemok. Napriek tomu ho vyzývali, aby on išiel na ulicu. Až potom, keď sa presvedčili o tom, že nie je ozbrojený, spolu s ním išli na jeho pozemok, kde im ukázal miesto, kde údajne malo dôjsť k tomu vyhrážaniu. Miesto bolo za rodinným domom obžalovaného. Pozemok obžalovaného a poškodenej hraničil pletivovým oplotením so zeleným tienidlom. Boli tam aj tuje. Pri incidente obžalovaný polieval. Z druhej strany oplotenia tú polievaciu hlavu sa dalo zameniť so strelnou zbraňou. Obžalovaný im ďalej uviedol, že on sa nevyhrážal susedke, bola medzi nimi iba slovná hádka kvôli štekaniu psov. Medzičasom dostali informáciu od operačného dôstojníka, že obžalovaný nie je držiteľom zbrojeného preukazu ani zbrane. Napriek tomu obžalovaný im ponúkol, aby prezreli jeho dom, že naozaj nemá žiadnu zbraň. Na základe skutočnosti, ktoré zistili na mieste, tak od oznamovateľky ako aj od obžalovaného a jeho manželky, daný skutok kvalifikovali ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu. Nemali zákonný dôvod obžalovaného zadržať alebo obmedziť ho na osobnej slobode. Oznamovateľku poučili, že sa má dostaviť na OO PZ DS a v danej veci podať oznámenie. Potom z miesta odišli.

V súlade s ust. súd pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané.

Podľa súd hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Po zhodnotení výsledkov dokazovania, súd rozhodol o oslobodení obžalovaného spod obžaloby podľa písmeno a) .

Prečinu nebezpečného vyhrážania podľa , písmeno a) sa dopustí ten, kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu a taký čin spácha závažnejším spôsobom konania.

Podľa písmeno a) závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu so zbraňou okrem trestných činov úkladnej vraždy podľa <https://zakony.judikaty.info/predpis/zakon-300/2005?expr=300/2005>, vraždy podľa <https://zakony.judikaty.info/predpis/zakon-300/2005?expr=300/2005>, zabitia podľa <https:// zakony.judikaty.info/predpis/zakon-300/2005?expr=300/2005>a <https://zakony.judikaty.info/ predpis/zakon-300/2005?expr=300/2005>, usmrtenia podľa <https://zakony.judikaty.info/predpis/ zakon-300/2005?expr=300/2005>, ublíženia na zdraví podľa <https://zakony.judikaty.info/predpis/ zakon-300/2005?expr=300/2005>, <https://zakony.judikaty.info/predpis/zakon-300/2005? expr=300/2005>a <https://zakony.judikaty.info/predpis/zakon-300/2005?expr=300/2005>.

Z hľadiska subjektívnej stránky ide o úmyselný trestný čin. Objektívna stránka spočíva vo vyhrážaní sa inému smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to u adresáta vyhrážky môže vzbudiť dôvodnú obavu.

Okresný súd po vykonaní dokazovania dospel k záveru, že vykonanými dôkazmi nebolo bez dôvodných pochybností preukázané, že sa stal skutok, za ktorý je obžalovaný trestne stíhaný. Zásada náležitého zistenia skutkového stavu vyžaduje, aby súd oprel svoje rozhodnutie o vine o jednoznačne zistené a bezpečne preukázané fakty. Vina musí byť obžalovanému preukázaná bez rozumných pochybností. Obžalovaný sa ku spáchaniu činu nepriznal, pričom v podstate potvrdil, že toho dňa 28.7.2017, potom ako psy poškodenej 3 hodiny bezustania štekali, ju dôrazne upozornil, že takto to ďalej nepôjde a došlo medzi nimi k hádke. Hádka bola vzájomná, nadávali si, ale neboli tam žiadne vyhrážky zabitím. Svedkyňa poškodená tiež zotrvala na svojom tvrdení, že zo strany obžalovaného došlo voči nej k vyhrážaniu a to so zbraňou.

V priebehu trestného stíhania boli ešte vypočuté svedkyne P. G. J. V. P., ktoré nepotvrdili, že by sa obžalovaný poškodenej vyhrážal. Svedkyňa P. uviedla, že počula krik. Svedkyňa G. potvrdila ostrú slovnú hádku. Žiadne iné osoby neboli svedkami konfliktu medzi obžalovaným a poškodenou. V rámci konania pred súdom neboli vykonané ďalšie priame ani nepriame dôkazy, na podklade ktorých by bolo možné vyvodiť jednoznačný záver o tom, že stíhaný skutok sa stal.

Súd hodnotí dôkazy z hľadiska ich zákonnosti, závažnosti, pravdivosti a vierohodnosti, a to každý dôkaz jednotlivo, ale zároveň i v ich súhrne. Pri hodnotení výpovede svedka súd skúma, či je logická, či sa svedok neodchyľuje od svojej skoršej predchádzajúcej výpovede, pričom v prípade odchýlok musí zisťovať, prečo k nim vo výpovedi svedka dochádza. Pri hodnotení dôkazu vychádza z celej výpovede svedka, z rozsahu a závažnosti prípadných rozdielov v jeho výpovediach a z vysvetlenia, prečo k nim došlo. Pravdivosť tvrdení svedka treba posudzovať aj z hľadiska jeho osoby a zistenia, či má motív uvádzať nepravdu a „škodiť“ obžalovanému. Pritom nemožno opomenúť, že svedok na rozdiel od obžalovaného má zákonnú povinnosť vypovedať pravdu, a preto logicky i právne vždy musí platiť prezumpcia pravdivosti tvrdenia svedka, a to až do okamihu, kým nie je preukázaný opak. Je úlohou súdu, aby po zvážení všetkých týchto dôkazov a okolností prípadu, postupom v zmysle podľa vnútorného presvedčenia rozhodol, ktorá skupina dôkazov je vierohodná a ktorá vierohodná nie je.

Súhrn priamych a nepriamych dôkazov na preukázanie viny obžalovaného musí tvoriť logickú a ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa dopĺňajúcich dôkazov, ktoré vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazujú všetky okolnosti žalovaného skutku a ktoré usvedčujú z jeho spáchania obžalovaného, ale súčasne vylučujú možnosť akéhokoľvek iného záveru (Rt 38/68). Výrok o vine môže byť založený teda len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania. To platí tým skôr, keď v prejednávanom prípade existujú dve skupiny dôkazov, ktoré si navzájom odporujú a súd musí oprieť o vierohodnosť jednej alebo druhej skupiny dôkazov.

Nakoľko na základe vykonaných dôkazov podľa presvedčenia súdu v posudzovanom prípade nie je možné bez dôvodných pochybností dospieť k záveru, že sa stal skutok, ktorý je predmetom obžaloby, právne kvalifikovaný ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno

a) , súd vychádzajúc zo zásady „in dubio pro reo“ a princípu prezumpcie neviny obžalovaného spod obžaloby podľa písmeno a) oslobodil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom súdu, proti rozhodnutiu ktorého smeruje na Krajský súde v Trnave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po jeho vyhlásení. Oznámením rozsudku sa rozumie jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku ( ). Odvolanie má odkladný účinok ( ).