Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26Cbi-6-2020.pdf
PDF · 175.88 KB
Case nature
Area
Subarea
26Cbi/6/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Róbertom Zsigom v spore žalobcu: Doc. JUDr. Ján Pirč, CSc., správca úpadcu LM - IM, spol. s r.o., v konkurze, Člnková 20/2460, 040 01 Košice, IČO: 36 443 298, so sídlom kancelárie správcu Kpt. Nálepku 17, 040 01 Košice, značka správcu S714, proti žalovaným: 1. TRADE TOUR, spol. s r.o., Štúrova 39/419, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 36 468 134, 2. W.. G. D., nar. XX.XX.XXXX, Š. XX/XXX, XXX XXStará Ľ.A., obaja žalovaní zastúpení JUDr. Ingrid Kovalčukovou, advokátkou, Štúrova 22, 040 01 Košice v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Žalovaným v 1. a 2. rade p r i z n á v a náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100% s tým, že o ich výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1.Žalobou doručenou súdu dňa 10.07.2020 sa žalobca domáhal určenia, že: a) zmluva o prevzatí dlhu zo dňa 30.10.2018, ktorá bola uzatvorená medzi žalovaným v 1. rade, ako dlžníkom, žalovaným v 2. rade, ako preberajúcim dlžníkom a žalobcom ako veriteľom, je voči konkurzným veriteľom úpadcu neúčinná, b) dohoda o započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 30.10.2018 uzatvorená medzi žalovaným v 2. rade a žalobcom je neúčinná voči konkurzným veriteľom úpadcu. Ďalej uviedol, že náhradu trov konania si neuplatňuje.
2.Žalobca uviedol, že na majetok úpadcu bol Okresným súdom Košice I vyhlásený konkurz, sp. zn. 31K/32/2019 zo dňa 30.03.2020, pričom uznesenie o vyhlásení konkurzu bolo zverejnené v OV č. 66/2020 zo dňa 03.04.2020. Totožným uznesením konkurzný súd ustanovil aj konkurzného správcu, ktorý koná v mene a na účet úpadcu. 2A.Z účtovnej a právnej dokumentácie, ktorá sa viaže na majetok a činnosť úpadcu pred vyhlásením konkurzu, konkurzný správca zistil, že úpadca vystavil na spoločnosť žalovaného v 1. rade faktúru (pohľadávku) č. 1809001 zo dňa 15.09.2018, a to na sumu 12 630,13 EUR. Dôvodom tejto pohľadávky bol prevod dvoch motorových vozidiel, ktoré vlastnícky patrili úpadcovi. Išlo o osobné motorové vozidlá značky C., VIN: F. a VIN: F.. Predmetná faktúra č. 1809001 na sumu 12 630,13 EUR mala byť uhradená Dohodou o započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 30.10.2018. Jej prílohou č. 1 malo byť údajné „poskytnutie finančnej výpomoci viď Príloha 1“. Z tejto Dohody o započítaní však konkrétna príloha nevyplýva, resp. Dohoda ju podľa názoru správcu neobsahovala. Účastník v 1. rade Dohody o započítaní - W.. G. D., žalovaný v 2. rade - je otcom konateľa a spoločníka úpadcu, t. j. W.. O. D.. Zároveň je manželom druhej konateľky a spoločníčky úpadcu, t. j. W.. K. D.. Jedná sa tak o spriaznené osoby.
2B.W.. G. D. mal nadobudnúť pohľadávku voči úpadcovi vo výške 19 919,40 EUR na základe Zmluvy o prevzatí dlhu, ktorú dňa 30.10.2018 uzatvorili TRADE TOUR spol. s r.o. ako dlžník, W.. G. D. ako preberajúci dlžník a LM - IM, spol. s r.o. ako veriteľ. 2C.Podľa správcovi dostupných dokladov dňa 07. 02. 2017 W.. G. D. poskytol úpadcovi pôžičku vo výške 20 000 EUR v dňoch 18.01.2017 a 19.01.2017, pričom táto pôžička bola splatená v 4 častiach po 5 000 EUR dňa 03.05.2017, 17.07.2017, 11.08.2017 a 03.11.2017. 2D.Žalobca poukázal aj na súpis majetku všeobecnej podstaty, kde v položke 2.) bolo uvedené: „Peňažná pohľadávka vo výške 19 140,08 EUR, titul: neuhradená práv lízingová splátka zo strany budúceho nájomcu v zmysle Zmluvy o postúpení práv a povinností zo Zmluvy o finančnom lízingu č. 130537 - L, zo dňa 14.09.2018, uzatvorená za účasti úpadcu a spriaznenej osoby - TRADE TOUR s.r.o.“ 2E.Podľa predpokladaných tvrdení žalovaných by malo dôjsť k započítaniu (k úhrade) tzv. „mladšej pohľadávky“ teda pohľadávky, ktorá bola splatná neskôr (15.10.2008) a nie tzv. „staršej pohľadávky“, ktorá mala byť splatná už skôr (14.09.2018) a ktorá vyplýva z neuhradenej prvej navýšenej splátky zo strany budúceho nájomcu vo výške 19 140,08 EUR. Preto sa správca domnieva, a to z dôvodov ochrany konkurzných veriteľov, že by žalovaní mali objasniť uvedené konanie, ktoré malo viesť k zániku úhrady kúpnej ceny za prevod motorových vozidiel podľa faktúry č. 1809001 vo výške 12 630,13 EUR, nakoľko ani nie je zrozumiteľné, ktorú „Prílohu 1“ mali na mysli pri uzatvorení Dohody o započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 30.10.2018? Konatelia úpadcu totiž žiadnu konkrétnu alebo nezameniteľnú Prílohu 1 konkurznému správcovi nepredložili a nie je zrozumiteľné, ktorú finančnú výpomoc vo výške 19 919,40 EUR mali účastníci Dohody o započítaní vzájomných pohľadávok na mysli. 2F.Podľa názoru správcu, nemožno si zamieňať právny úkon pôžičky s úkonom tzv. prenechania peňažných prostriedkov inému subjektu, ktoré by mohlo vyznievať ako „finančná výpomoc“. Z takto vymedzeného pojmu vyplýva, že by sa malo jednať o účtovnú operáciu a nie o zmluvný vzťah. Rovnako z účtovných dokladov nie je zreteľná totožnosť súm uvádzaná v zmluvách o pôžičkách a tých súm, ktoré boli reálne prijaté do účtovníctva (medzi záväzky) úpadcu. 2G.Poukázal na ust. § 9, § 57 a § 60 ZKR a uviedol, že W.. O. D. a W.. K. D. sú spoločníkmi úpadcu. 2H.Uviedol, že žalobu podáva z opatrnosti, nakoľko z listín, ktoré má k dispozícii sa mu javí, že v súvislosti s uzatvorením Zmluvy o prevzatí dlhu a Dohody o započítaní vzájomných pohľadávok došlo k uzatvoreniu právnych úkonov nie len medzi blízkymi osobami, ale aj k ukracujúcim právnym úkonom, nakoľko do majetku úpadcu sa nedostala jeho peňažná pohľadávka vo výške 12 630,13 EUR. Tým podľa názoru správcu došlo k ukráteniu pohľadávok existujúcich konkurzných veriteľov, pričom nie je vylúčené, že do konkurzu sa prihlásia aj ďalší veritelia po uplynutí lehoty na prihlasovanie konkurzných pohľadávok. 2I.Aktuálne boli v konkurze uplatnené dve konkurzné prihlášky - pohľadávky dvoch konkurzných veriteľov (Daňový úrad Košice a Regionálna nemocnica Sobrance, n. o.) s úhrnnou výškou konkurzných pohľadávok 4 684,29 EUR. Súčet existujúcich súm, ktoré sa reálne nachádzali vo všeobecnej podstate a ktoré správca do nej zapísal, predstavovali sumu 5 048,97 EUR. Z toho suma 360,79 EUR predstavovala zostatok na účte úpadcu, suma 3 788,18 EUR bol zostatok pokladne úpadcu a suma 900 EUR predstavuje nespotrebovanú časť preddavku uhradeného úpadcom za účelom vyhlásenia konkurzu. 2J.Súpis všeobecnej podstaty majetku úpadcu zverejnený dňa 28. 05. 2020 v OV č. 101/2020. Z uvedeného súpisu bola následne vylúčená položka - peňažná pohľadávka vo výške 12 630,13 EUR titulom odporovateľného právneho úkonu, a to z dôvodu, že doposiaľ o nej súd nerozhodol (ustanovenie § 80 ods. 1 ZKR). Z dôvodu vykonania mimoriadnych úkonov spojených s likvidáciou verejnej lekárne a liekov patriacich úpadcovi, vznikli náklady s touto likvidáciou a transportom (zo Sobraniec do Bratislavy) do prevádzky jedinej, na to určenej spoločnosti - MODRÁ PLANÉTA, s.r.o. Bratislava. Preto aktuálny zostatok na účte úpadcu ku dňu podania tejto žaloby predstavuje sumu 2 043,71 EUR. Preto podľa názoru žalobcu sú splnené predpoklady na odporovanie oboch právnych úkonov aj v zmysle ustanovenia § 57 ods. 4 ZKR, nakoľko by nebolo možné uspokojiť pohľadávky oboch prihlásených konkurzných veriteľov v plnej výške.
3.Právna zástupkyňa žalovaných v 1. a 2. rade v podaní zo dňa 27.11.2020 uviedla, že žalovaní neuznávajú žalobou uplatňovaný nárok. Žalovaní nemajú vedomosť o tom, že by niekedy v minulosti boli so žalobcom uzavreli akúkoľvek zmluvu a už vôbec nie zmluvy, ktoré v žalobe uvádza žalobca. 3A.Poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/10/2017 zo dňa 13.12.2017, podľa ktorého: „Z dispozičného princípu vyplýva, že navrhovateľ v žalobnom návrhu vymedzuje predmet konania po skutkovej i právnej stránke, a týmto jeho vymedzením je súd v zásade viazaný. Z viazanosti súdu petitom vyplýva, že súd nemôže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú.
Je nepochybné, že zásada viazanosti súdu petitom (tzv. zásada ne ultra petitum) vyžaduje i to, aby súd neprisúdil iné plnenie, než ktorého sa účastníci domáhajú. Súd musí rešpektovať predmet konania vymedzený žalobným návrhom, čo znamená, že nárok nemôže priznať v rozsahu odporujúcom skutočne vymedzenému predmetu konania, pričom takéto vymedzenie je vo výlučnej dispozícii navrhovateľa. Navrhovateľ ako dominus litis tak nesie aj riziko neuvážených procesných návrhov, keďže s návrhom možno síce disponovať viac menej voľne, avšak vždy pri rešpektovaní príslušných procesných pravidiel tak, aby bolo v každom štádiu konania zjavné, čo presne je predmetom konania a o akom okruhu vecí súd rozhoduje (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Obdo/51/2016).“ 3B.Vo vzťahu k „Zmluve o prevzatí dlhu zo dňa 30.10.2018“, tak tento dôkaz nie len že nepreukazuje žalobcom tvrdené skutočnosti, keďže žalovaní so žalobcom neuzavreli žiadnu zmluvu, ale nie je ani zrejmé, z akého dôvodu by sa vôbec mohlo jednať o ukracujúci právny úkon, keď podľa tvrdení žalobcu sa má jednať o zmluvu, kde pôvodným dlžníkom má byť právnická osoba, ktorej dlh mala prevziať fyzická osoba. V prípade tejto zmluvy sa mohlo skôr zlepšiť postavenie veriteľa a nie naopak, keďže veriteľ mal pôvodne dlh voči právnickej osobe a po uzavretí zmluvy už bola jej dlžníkom fyzická osoba. Navyše len prevzatím dlhu dlžníka samo o sebe neznamená, že došlo k ukráteniu veriteľov veriteľa, a to napriek tomu, že k prevzatiu dlhu malo dôjsť medzi spriaznenými osobami. Žalovaní odmietajú tvrdenia žalobcu, že by pri tomto právnom úkone konali v úmysle poškodiť veriteľov žalobcu. Takýto úmysel nemohol byť reálne daný, čo vyplýva napr. aj z údajov účtovných závierok žalovaného v 1. rade zverejnených na internete, ktorý od roku 2016 nevykazuje žiadne tržby a už niekoľko rokov vykazuje stratu. Zároveň žalovaný v 2. rade je jediným spoločníkom tejto spoločnosti (žalovaného v 1. rade), preto ak by mala byť voči nemu uplatňovaná dotknutá pohľadávka, tak v jeho majetku (žalovaného v 2. rade) je 100%-ný obchodný podiel v spoločnosti žalovaného v 1. rade, ktorý je možné tiež exekvovať. Už celkom proti logike je tvrdenie žalobcu, že prevzatím dlhu žalovaného v 1. rade zo strany žalovaného v 2. rade vo vzťahu k “žalobcovi“, zdôrazňuje „prevzatím jeho dlhu“, t.j. zmena v osobe dlžníka, že by týmto bolo vôbec možné, aby žalovaný v 2. rade (nový dlžník) v konečnom dôsledku mohol týmto úkonom nadobudnúť vlastne pohľadávku voči úpadcovi, a týmto sa zmenil z dlžníka na veriteľa úpadcu. Možno preto jednoznačne uzavrieť, že postavenie veriteľa sa prevzatím dlhu žalovaného v 1. rade žalovaným v 2. rade nemohlo v danom prípade zhoršiť, a už vôbec nemohlo dôjsť týmto právnym úkonom k zmenšeniu majetku úpadcu a k ukráteniu jeho veriteľov, v dôsledku čoho sa nemôže jednať o odporovateľný právny úkon. Nie je totiž zrejmé, v čom by mala spočívať hodnota, ktorá týmto ušla z majetku veriteľa, a to okrem iného aj s ohľadom na skutočnosť, že následne nový dlžník pohľadávku fakticky uhradil započítaním oproti svoji pohľadávkam, ktorých existenciu žalobca nespochybňuje. 3C.Vo vzťahu k dohode o započítaní uviedla, že aj o tejto dohode žalobca tvrdí, že sa jedná o neúčinný právny úkon, podľa žalobcu preto, že týmto úkonom došlo k započítaniu “mladšej“ pohľadávky, hoci tu bola preukázateľne “staršia“ pohľadávka z titulu zmluvy o pôžičke, ktorej poskytnutie žalobca tiež nespochybňuje, ba práve naopak, sám preukazuje jej reálne poskytnutie bankovými výpismi, z ktorých jednoznačne vyplýva, že žalovaný v 1. rade skutočne poskytol úpadcovi aj pôžičku 20 000 EUR. Za tejto situácie nemožno súhlasiť s tvrdeniami žalobcu, že len preto, že bola započítaná podľa žalobcu „mladšia pohľadávka“ a nie staršia, že týmto došlo k ukráteniu veriteľov úpadcu. Argumentum a contrario by potom muselo platiť, že ak by predmetom započítania mala byť „staršia pohľadávka“, tak už by sa o neúčinný právny úkon a úmysel ukrátiť veriteľov nejednalo? Takáto konštrukcia zo strany žalobcu nemá logiku a pri zohľadnení podstaty inštitútu odporovateľnosti právnych úkonov tiež nemôže obstáť. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť strán pri započítaní dohodou postupovať spôsobom „starších“ a „mladších“ pohľadávok. Zákon nič nepozná, žalobca si jednoducho vymýšľa. 3D.Poukázala na ust. § 580 a § 581 Občianskeho zákonníka a ust. § 358, § 359, § 360, § 361, § 362, § 363 a § 364 Obchodného zákonníka a uviedla, že ani vo vzťahu k právnemu úkonu započítania nie je jasné, čo vlastne malo týmto právnym úkonom ujsť z majetku úpadcu. Ak by mala byť predmetom konania dohoda o započítaní uzavretá dňa 30.10.2018 medzi žalovaným v 2. rade a úpadcom, tak v takom prípade by z dlžníkovho majetku neušlo nič, práve naopak, pribudol by mu len ďalší záväzok, ktorý týmto právnym úkonom v skutočnosti zanikol. Žalobca však o tejto zmluve nehovorí. Žalobca namieta akúsi inú zmluvu, ktorej zmluvnou stranou je on sám. Žalovaní o takejto nemajú vedomosť. Po jej predložení zo strany žalobcu sa k nej vyjadria. 3E.Vzhľadom na vyššie uvedené a v kontexte skutkových okolností žalobca nemôže v konaní preukázať reálnu existenciu svojho nároku voči žalovaným. Petit žaloby je podľa názoru žalovaných navyše nevykonateľný, preto navrhli žalobu v celom rozsahu zamietnuť a žiadali, aby im súd priznal náhradu trov konania vo výške 100%. 4.Žalobca vo vyjadrení zo dňa 15.01.2021 uviedol, že či už žalobca, ale zjavne aj súd prvej inštancie, sa nepochybne bude musieť zaoberať na jednej strane žalobcom doručenými listinnými dôkazmi -
zmluvami a súčasne na strane druhej tvrdením oboch žalovaných prostredníctvom ich spoločnej právnej zástupkyne, podľa ktorého: „Žalovaní nemajú vedomosť o tom, že by niekedy v minulosti boli so žalobcom uzavreli akúkoľvek zmluvu a už vôbec nie zmluvy, ktoré v žalobe uvádza žalobca“ alebo tiež ...“keďže žalovaní so žalobcom neuzavreli žiadnu zmluvu“... 4A.Podľa žalobcu možno predpokladať, že pod pojmom „so žalobcom“, je možné rozumieť úpadcu. Ak je tomu tak, uviedol, že ktorýkoľvek konkurzný správca vykonáva svoju legitímnu činnosť nielen titulom ustanovenia do jeho funkcie konkurzným súdom, ale v materiálnom vzťahu k účtovníctvu, zmluvám, zoznamu spriaznených osôb, majetku, záväzkov a pohľadávok v rozsahu dokumentácie, ktorú úpadca doručil súdu alebo konkurznému správcovi pri poskytovaní jeho povinnej súčinnosti (§ 74 ZKR). V danom konkurze to platí tým viac, že sa jednalo o tzv. dlžnícky návrh na vyhlásenie konkurzu. 4B.Uviedol, že poskytovanie súčinnosti zo strany úpadcu nebolo vždy harmonické. Avšak zmluvy, ktoré sú spomínané v žalobe boli do kancelárie správcu osobne doručené konateľom úpadcu W.. O. D.. Predložil sprievodný list, v ktorom konateľ cituje Zmluvu o pôžičke z 07.02.2017, Dohodu o započítaní z 30.10.2018, fa č. 1809001 a iné. 4C.Tvrdil, že aj ako žalobca musí vziať do úvahy námietky o nulite zmlúv, nakoľko predpokladom neúčinnosti zmluvy môže byť iba jej platnosť: neplatná alebo neexistujúca zmluva nemôže byť zmluvou neúčinnou. K tejto otázky by sa tak mali vyjadriť svedok - konateľ úpadcu a žalovaný v 2. rade. 4D.Ďalšie úvahy o výhodnosti alebo nevýhodnosti (zlepšenia) postavenia veriteľa, ak je jeho dlžníkom právnická osoba alebo fyzická osoba, by mali byť za existujúcich skutkových tvrdení hodnotené za nadbytočné. Konštatoval, že prezentácia názoru právnej zástupkyne žalovaných v tomto zmysle nemá všeobecnú relevanciu ani oporu v právnej úprave. V každom prípade podľa stavu dostupného účtovníctva úpadcu nebola riadne (vôbec) uhradená jeho fa č. 1809001 vo výške 12 630,13 EUR, čo ktorýkoľvek správca nemôže ponechať bez povšimnutia, ak má mať na zreteli účel konkurzu. 4E.Pre správcu sa nejedná o osobný súdny spor a teda ani o osobný záujem. Preto vyjadrenie: „Zákon nič nepozná, žalobca si jednoducho vymýšľa“, nemôže akceptovať. Je vhodné mať na zreteli aj ust. § 41 (Dohľad súdu) ZKR. 4F.Pol druha strany textu vyjadrenia venuje strana žalovaných textácii zákonných úprav započítania pohľadávok, čo je v logickom rozpore oproti tvrdeniam, že k takému úkonu nikdy nedošlo a so záverom na str. 5 „čo vlastne malo týmto právnym úkonom ujsť z majetku úpadcu“. Ako predbežnú právnu a skutkovú otázku bude nepochybne potrebné posúdiť, či sa v danom prípade jednalo o (ne)existujúce právne úkony alebo o platné úkony a následne posúdiť, či došlo k ukráteniu veriteľov úpadcu. 4G.V roku 2018 žalovaný v 1. rade nadobudol od úpadcu 2 osobné motorové vozidlá zn. Mercedes ako lízingový nájomca, pričom úpadca za predchádzajúce obdobia vynaložil za nadobudnutie práva k ním vlastné peňažné prostriedky. Žalovaný bol nesporne dlžníkom úpadcu, pričom zároveň nebol jeho veriteľom. 4H.Bude tiež potrebné vyhodnotiť, kto za úpadcu podpísal napr. Zmluvu o prevzatí dlhu a Dohodu o započítaní vzájomných pohľadávok, obe údajne z totožného dňa, t.j. z 30.10.2018. Za úpadcu ich mal podpísať W.. O. D., konateľ, čo sa však nejaví pravdepodobné, ak sa porovná jeho podpis pri inom dôkaze vyššie, a to Súčinnosť W.. O.. D. z 12.03.2020 alebo na zápisnici z valného zhromaždenia úpadcu zo dňa 16.06.2018. 4I.Predbežne naďalej zotrval na podanej žalobe, nakoľko úmysel ukrátiť veriteľov úpadcu sa predpokladá, pričom povinnosť nielen tvrdenia opaku, ale aj jeho dôkazu, je na strane oboch žalovaných, nakoľko sa vo vzťahu k úpadcovi jedná o spriaznené osoby, keďže konateľ a spoločník žalovaného v 1. rade, ktorý je totožný so žalovaným v 2. rade, je manželom a otcom spoločníkov a konateľov úpadcu. Právne posúdenie veci a rozhodnutie vo veci samej patrí súdu, čo strany sporu sú ex lege povinné rešpektovať.
5.Právna zástupkyňa žalovaných v 1. a 2. rade v podaní zo dňa 21.04.2021 uviedla, že žalovaní trvajú na všetkých námietkach, na ktoré žalobca vo svojom podaní nereagoval ako mal s poukazom na hospodárnosť konania a koncentračnú zásadu. Nad rámec pôvodnej žaloby žalobca začína vnášať do konania nové polemiky ohľadom „nulite zmlúv“, ktoré pri tom sám namieta z titulu odporovateľnosti. Naznačuje svoje subjektívne pochybnosti o podpise listín konateľom úpadcu, a to napriek tomu, že konateľ si za svojim podpisom stojí, čo je dané už len tým, že on ich osobne priniesol a odovzdal v kancelárii správcu. Z obsahu podania žalobcu sa javí, že sa vyhýba vyjadreniam k meritu veci a namiesto toho len naznačuje konštrukcie rôznych pochybností, s ktorými sa podľa neho bude musieť súd vysporiadať. Sám však ku konkrétnym námietkam žalovaných nezaujíma žiadne konkrétne stanovisko. Práve žalobcu však zaťažuje bremeno tvrdenia, keď už v žalobe je povinný uviesť konkrétne skutočnosti (skutkové tvrdenia), ktorými vymedzí skutok (skutkový dej), na základe ktorého si v spore uplatňuje svoj
nárok, a to minimálne v takom rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu, čo sa však podľa názoru žalovaných riadne nedeje. 5A.Z doterajších tvrdení žalobcu nie je možné zistiť, z akého dôvodu vôbec žiada súd, aby určil, že Zmluva o prevzatí dlhu uzavretá údajne medzi oboma žalovanými a „žalobcom“ má byť voči veriteľom úpadcu vyhlásená za právne neúčinnú. V žalobe dokonca žalobca ešte aj tvrdí, že „na základe Zmluvy o prevzatí dlhu, ktorú dňa 30.10.2018 uzatvorili TRADE TOUR spol. s r.o. ako dlžník, W.. G. D. ako preberajúci dlžník a LM - IM, spol. s r.o. ako veriteľ“ žalovaný v 2. rade, t.j. W.. G. D., nadobudol voči úpadcovi pohľadávku vo výške 19 919,40 EUR. Toto tvrdenie žalovaní opakovane popierajú, keďže je logicky vylúčené, aby sa mohol niekto, kto preberá dlh iného, stať týmto úkonom veriteľom veriteľa pôvodného dlžníka a pôvodný veriteľ naopak dlžníkom svojho nového dlžníka. Ak niekto preberie dlh, vstupuje do práv a povinností predchádzajúceho dlžníka, pričom veriteľ zostáva naďalej v postavení veriteľa, jeho pohľadávka nezaniká, dochádza maximálne k zmene v osobe dlžníka. Žalovaní tiež namietali, že oni so žalobcom žiadnu takú zmluvu, ako tvrdí žalobca nikdy neuzavreli, na námietke ktorej naďalej trvajú. Žalobcom požadovaný petit je preto nevykonateľný, pričom ako vyplýva z vyššie uvedeného, ani z obsahu žaloby (najmä zo žalobcom opísaných skutkových okolností), nevyplýva existencia takého hmotného práva žalobcu, ktoré by bolo možné transformovať do výroku rozhodnutia súdu, a to aj s ohľadom na fakt, že súd nie je viazaný doslovným znením petitu navrhovaným žalobcom. K týmto námietkam žalobca reagoval tak, že s touto námietkou sa bude musieť vysporiadať súd prvej inštancie. Ďalej argumentoval aj údajnou všeobecnou praxou, podľa ktorej „ktorýkoľvek konkurzný správca“ vykonáva činnosť nielen titulom ustanovenia do funkcie súdom, ale aj v materiálnom vzťahu k účtovníctvu a iným listinám, ktoré úpadca doručil súdu alebo správcovi v rámci poskytovania povinnej súčinnosti. Podľa žalobcu možno predpokladať, že pod pojmom „so žalobcom“ je možné rozumieť úpadcu. Žalovaní s touto argumentáciou nesúhlasia. Žalobca je povinný jasne a určito vymedziť skutkové okolnosti, označiť dôkazy a najmä jednoznačne a určito v petite žaloby skoncipovať nárok, ktorý žiada priznať. Jedine takýmto spôsobom sa môžu aj žalovaní kvalifikovane brániť. Žalovaní (a už vôbec nie súd) nemajú povinnosť čokoľvek predpokladať a odhadovať, čo by asi tak mohol žalobca vlastne požadovať. 5B.Žalobca žiadal aj o určenie neúčinnosti Dohody o započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 30.10.2018 uzavretej medzi žalovaným v 2. rade a opäť samotným žalobcom. Aj vo vzťahu k tomuto výroku trvá žalovaný v 2. rade na tom, že aj tento žalobcom navrhovaný petit je nevykonateľný, keďže so žalobcom žiadnu dohodu, ktorú žalobca tvrdí a ani žiadnu inú nikdy neuzavrel. Skutkové okolnosti, z ktorých žalobca vyvodzuje existenciu tohto nároku vymedzil žalobca v žalobe tak, že síce nespochybňuje fakt poskytnutia finančných prostriedkov zo strany žalovaného v 2. rade v prospech úpadcu (z ktorých pôžičiek aj vznikli záväzky úpadcu voči žalovanému v 2. rade), avšak namieta, že pri započítaní vzájomných nárokov, účastníci dohody údajne započítavali (uhrádzali) „mladšiu pohľadávku“, splatnú „15.10.2008“ a nie „staršiu pohľadávku“ splatnú už skôr, t. j. 14.09.2018, ktorá údajne vyplýva z neuhradenej prvej navýšenej splátky zo strany budúceho nájomcu vo výške 19 140,08 EUR. Žalobca v tejto súvislosti ešte v žalobe poukazuje na zmluvu o postúpení lízingu, ktorou došlo k postúpeniu práv úpadcu z lízingovej zmluvy na žalovaného v 1. rade. Existenciu tejto pohľadávky úpadcu voči žalovanému v 1. rade preukazuje žalobca (tiež ešte v žalobe) súpisom všeobecnej konkurznej podstaty, do ktorej túto pohľadávku skutočne aj zapísal. Žiaden iný dôkaz žalobca neoznačil, čo rozumne ani nemohol, pretože žalobca si túto pohľadávku úpadcu voči žalovanému v 1. rade jednoducho vymyslel, zapísal do súpisu a napokon v konkurze ešte aj skutočne speňažil. Aktuálne je tak nadobúdateľom tejto pohľadávky vymáhaná voči žalovanému v 1. rade pohľadávka vo výške 19 140,08 EUR z titulu zvýšenej prvej lízingovej splátky, ktorá pohľadávka však v skutočnosti nikdy nevznikla a preto ani nemôže existovať. Listom zo dňa 22.01.2021 oznámil žalobca žalovanému v 1. rade postúpenie tejto pohľadávky vo výške 19 140,08 EUR, hoci žalobca nesporne dobre vie, že takýto záväzok žalovaného v 1. rade nevyplýva zo žiadneho ustanovenia ním označenej zmluvy. Voči vymáhaniu tejto pohľadávky sa žalovaný v 1. rade pochopiteľne bráni, pričom žiadal od údajného nového veriteľa predložiť dôkazy o existencii právneho titulu, na základe čoho by mala táto pohľadávka vôbec vzniknúť. Doposiaľ boli žalovanému v 1. rade zo strany nadobúdateľa predložené len dve listiny, a to: a) Zmluva o postúpení práv a povinností zo Zmluvy o finančnom lízingu č. 130537-L zo dňa 14.09.2018 a b) Zmluva o finančnom lízingu č. 130537-L zo dňa 19.07.2017. Podľa vyjadrení nadobúdateľa pohľadávky, ten oslovil žalobcu (správcu) a žiada od neho listiny, z ktorých existencia pohľadávky takmer 20 tisíc eur, ktorú mu v konkurze predal, objektívne vyplýva. Žaloba však nadobúdateľa len odkázal na vyššie uvedené lízingové zmluvy. Riešenie celej záležitosti bolo prerušené z dôvodu protipandemických opatrení, keď zúčastnené subjekty (nadobúdateľ pohľadávky a žalovaný v 1. rade) vyhodnotili, že táto vec vyžaduje osobné stretnutie, keďže podľa všetkého žalobca speňažil v konkurze majetok, o ktorom vedel, že v skutočnosti
neexistuje. Ak žalobca nepredloží relevantné dôkazy o existencii predanej pohľadávky, žalovaný v 1. rade je pripravený predložiť vec aj orgánom činným v trestnom konaní pre podozrenie z trestného činu podvodu. Obe zmluvy predkladá žalovaný v 1. rade aj súdu, pričom opakovane zdôrazňuje, že zo žiadneho ustanovenia týchto zmlúv nevyplýva povinnosť žalovaného v 1. rade uhradiť úpadcovi zvýšenú splátku lízingu, ktorá v čase postúpenia práv a povinností z lízingovej zmluvy už bola uhradená úpadcom a postúpenie sa jednoznačne vzťahuje len do budúcna (pokračovanie lízingu), t. j. k ešte nevykonaným právam a nesplneným povinnostiam zmluvných strán pôvodnej zmluvy. S ohľadom na fakt, že lízingová spoločnosť už nemala voči úpadcovi v čase postúpenia žiadnu pohľadávku na úhradu prvej navýšenej splátky, logicky takáto povinnosť nemohla byť obsiahnutá ani v zmluve o postúpení lízingu. Žalovaný si tiež nie je vedomý, že by v čase preberania práv a povinností úpadcu z lízingovej zmluvy za úpadcu existovala akákoľvek iná dohoda medzi ním a úpadcom, z ktorej by povinný uhradiť žalobcom tvrdenú pohľadávku. Z uvedeného dôvodu preto ani žalobca žiadnu takúto listinu jej nadobúdateľovi doposiaľ nepredložil a existenciu údajne „staršej pohľadávky“, ktorú tvrdí aj v tomto konaní doposiaľ riadne nepreukázal. Za dôkaz existencie pohľadávky nemožno akceptovať len okolnosť, že žalobca neexistujúcu pohľadávku svojvoľne zapísal do súpisu všeobecnej konkurznej podstaty a tento zverejnil v obchodnom vestníku. V zmysle vyššie uvedeného je preto námietka žalobcu voči započítaniu „mladšej pohľadávky“ zjavne bez akéhokoľvek možného reálneho základu. 5C.K okolnostiam uzavretia Zmluvy o postúpení práv a povinností zo Zmluvy o finančnom lízingu č. 130537-L zo dňa 14.09.2018 a k úhrade kúpnej ceny za postúpenie lízingu zápočtom uviedol, že v priebehu roka 2018 sa uskutočnila v prevádzke úpadcu kontrola zo strany zdravotnej poisťovne Union, ktorá vytkla úpadcovi zásadné nedostatky v dokladoch, pre ktoré mu neuznala významnú časť jeho pohľadávok a zároveň mu uložila v rovnakej výške ako neuznané pohľadávky ešte aj sankciu. Z titulu tejto sankcie (pri súčasnom výpadku očakávanej tržby) vznikol úpadcovi voči zdravotnej poisťovni dlh vo výške 67 329,22 EUR. Úpadca tento dlh riadne zaúčtoval do účtovníctva ku dňu 03.09.2018. Aj keď úpadca nemal žiadne iné neuhradené záväzky po lehote splatnosti, nečakane vzniknutá situácia mohla byť pre úpadcu likvidačná, čo sa úpadca usiloval odvrátiť v rámci nástrojov, ktoré mal v rozhodnom čase k dispozícii. Predovšetkým začal viesť s poisťovňou rokovania o možnosti zaplatiť dlh v splátkach, výsledkom čoho napokon aj bolo dosiahnutie dohody o splácaní tohto dlhu v mesačných splátkach po 4 000 EUR. Dohodou o splatnosti dlhu formou splátkového kalendára došlo medzi úpadcom a poisťovňou k novej dohode o splatnosti dlhu. Žalovaný o tomto dlhu a o splátkovom kalendári vedel od úpadcu práve z dôvodu, že ho úpadca oslovil o pomoc v súvislosti s odkúpením majetku, ktorého vlastníctvo sa za danej situácie stalo pre úpadcu neudržateľné. Avšak zároveň bolo zrejmé, že bez vozidla bol ohrozený celkový chod prevádzky lekárne. V rozhodnom čase úpadca vlastnil 2 motorové vozidla, z ktorých jedno bolo po havárii, pričom oprava sa odhadovala na viac ako 10 tisíc eur. O predaji tohto vozidla rozhodlo valné zhromaždenie úpadcu už skôr, avšak nik nemal o kúpu záujem. Vozidlo malo okrem iného vybité čelné sklo, v dôsledku čoho dochádzalo k jeho ďalšiemu znehodnocovaniu. Okrem toho mal úpadca v užívaní motorové vozidlo značky Mercedes, ktoré bolo obstarané práve na základe Zmluvy o finančnom lízingu č. 130537 - L zo dňa 19.07.2017. Výška lízingovej splátky bola mesačne takmer 860 EUR, čo spolu s nákladmi len na jeho bežnú prevádzku a údržbu (vrátane dane z motorových vozidiel, havarijného poistenia, povinného zmluvného poistenia, povinných prehliadok v servise atď.) predstavovalo pre úpadcu mesačne náklady odhadom až okolo 1 500 EUR, čo predstavovalo viac ako tretinu výšky splátky na dlh poisťovne v zmysle splátkového kalendára. Ak chcel úpadca ďalej pokračovať vo svojej podnikateľskej činnosti, musel zabezpečiť zdroje na splácanie dlhu poisťovne bez toho, aby odčerpaním časti svojich príjmov (4 000 EUR mesačne) ohrozil celkový chod svojej prevádzky. Keďže nebolo možné zvýšiť výšku tržieb lekárne (tá bola v zásade konštantná a daná svojimi parametrami), riešením za danej situácie bolo zníženie konštantných nákladov, ktoré možnosti sú tiež obmedzené, keďže nájom, mzdy, odvody podnikateľ nemá veľmi ako znížiť. Rezerva na strane výdavkov boli práve lízingové splátky. Avšak úpadca vozidlo nevyhnutne potreboval pre zabezpečenie ďalšieho chodu prevádzky, najmä s ohľadom na zásobovanie. V tejto situácii bol oslovený žalovaný o pomoc, na základe čoho sa dohodlo, že žalovaný v 1. rade prevezme na seba za úpadcu práva a najmä povinnosti z dotknutej lízingovej zmluvy a do budúcna bude hradiť všetky náklady spojené s užívaním vozidla. Len preto, že sa jednalo o vzťah spriaznených osôb, vozidlo naďalej užíval úpadca pre účely prevádzkovania svojho podniku, pričom za toto užívanie nebola dojednaná v prospech žalovaného v 1. žiadna odplata. Žalovaný súhlasil s takouto pomocou úpadcovi (len preto, že sa jednalo o spriaznené osoby!), ktorý by inak fakticky musel okamžite ukončiť podnikanie, a to napriek tomu, že úpadcovi už v minulosti poskytol významné finančné prostriedky z titulu pôžičiek. Žalovaný už nedisponoval ďalšími voľnými finančnými zdrojmi, ktoré by mohol opäť úpadcovi poskytnúť, aby dlh poisťovni uhradil naraz. Odbremenením úpadcu od lízingových splátok a povinnosti úhrad aj ostatných
súvisiacich nákladov si úpadca vytvoril finančnú rezervu na splácanie dlhu zdravotnej poisťovni v zmysle dojednaného splátkového kalendára. Z pohľadu žalovaných, najmä žalovaného v 1. rade, títo prevzatím práv a povinností úpadcu z lízingovej zmluvy zjavne usilovali úpadcovi pomôcť v zložitej finančnej situácii, ktorá nevznikla v dôsledku systematicky zlého hospodárenia, ale jednoznačne len v dôsledku nečakanej výnimočnej udalosti neuznania nárokov úpadcu zo strany poisťovne a následným uložením sankcie z dôvodu nezrovnalosti v dokladoch, za ktoré zodpovedala tretia osoba (zodpovedná osoba v postavení zamestnanca), ktorej oprávnenie bolo zákonnou podmienkou prevádzkovania verejnej lekárne. Konatelia a spoločníci úpadcu v skutočnosti doplatili na dôveru, ktorú voči tejto osobe mali. Ak by žalovaný v 1. rade nepristúpil na úpadcom navrhované riešenie, t. j. neuzavrel by na jeho prosbu o pomoc s lízingovou spoločnosťou zmluvu o postúpení lízingu, tak buď by nebol schopný splácať dlh poisťovni, v dôsledku čoho by stratil výhodu splátok, alebo by lízingová spoločnosť s vysokou pravdepodobnosťou vozidlo úpadcovi v krátkom čase pre riadne neplatenie lízingu odňala, čo by úpadcovi už celkom znemožnilo ďalšie podnikanie. Postúpenie lízingu tretej osobe by po zmene subjektu nájomcu v zmysle lízingovej zmluvy logicky celkom vylučovalo akúkoľvek možnosť ďalšieho užívania tohto vozidla úpadcom. S ohľadom na uvedené nemožno mať žiadne rozumné pochybnosti o tom, že k uzavretiu zmluvy o postúpení lízingu nemohlo dôjsť v úmysle poškodiť veriteľov, ale práve naopak, bolo to riešenie, ktorým úpadca sledoval zabezpečenie možnosti ďalšieho svojho fungovania, ktoré by nebolo možné bez toho, aby úpadca riadne splácal dlhy svojim dodávateľom, a to osobitne aj s ohľadom na povahu jeho podnikateľskej činnosti, keď hlavnými dodávateľmi s najvyššími pohľadávkami boli dodávatelia liekov, liečiv a zdravotných pomôcok, ktorých nie je na trhu toľko, aby si úpadca mohol dovoliť podnikať na dlh. Napokon postúpenie práv z lízingovej zmluvy žalobca ako správca ani nikdy nenamietal, len si podľa všetkého vymyslel pohľadávku 19 140,08 EUR titulom prvej zvýšenej splátky a v žalobe namieta, že započítaním na kúpnu cenu za postúpenie práv z lízingovej zmluvy nebola uhradená táto - podľa žalobcu „staršia“ pohľadávka, ale že sa započítal dlh úpadcu z titulu predchádzajúcich pôžičiek („mladšia“ pohľadávka). 5D.Žalovaní poukázali aj na to, že okrem sumy 19 140,08 EUR, ktorú žalobca uplatnil voči žalovanému v 1. rade údajne z titulu prvej navýšenej splátky, podľa splátkového kalendára k lízingovej zmluve, uhradil úpadca ku dňu postúpenia lízingu sumu 12 038,88 EUR na pravidelných mesačných splátkach v počte 14 a zostávalo uhradiť ešte takmer 30 tisíc eur, konkrétne 33 lízingových splátok po 859,92 EUR, t. j. 28 377,36 EUR. Z uvedeného vyplýva, že hodnota postúpenia lízingu po 14-tich mesiacoch užívania predmetu lízingu, ktorú bol žalovaný v 1. rade povinný uhradiť, mala byť podľa žalobcu až vo výške až 59 517,44 EUR (zvýšená splátka 19 140,08 EUR + 28 377,36 EUR v rámci budúcich 33. lízingových splátok + 12 000 EUR kúpna cena podľa FA č. 1809001 zo dňa 15.09.2018). Pri tom kúpna cena úplne nového predmetu lízingu, teda nie vozidla, ktorým sa 14 mesiacov okrem iného aj zásobovala prevádzka lekárne, bola podľa lízingovej zmluvy 55 766,86 EUR. Napriek týmto faktom sa žalobca ešte všemožne usiluje získať od žalovaného ďalších 12 000 EUR, ktorý nárok by voči žalovanému uplatňoval pre prípad, že by súd jeho žalobe vyhovel. Za danej situácie by tak mal žalovaný uhradiť za 14 mesiacov užívané auto (+ ďalšie obdobie fungovania úpadcu, kedy vozidlo užíval) v pôvodnej cene 55 766,76 EUR sumu až 71 517,44 EUR. Z vyššie popísaných skutkových okolností, pre ktoré vôbec došlo k postúpeniu práv z lízingovej zmluvy, na ktorý úkon nadväzuje aj žalobou namietaná dohoda o započítaní, je pri tom nesporné, že zámerom osôb konajúcich o viacerých právnych úkonoch pri jednom stole nemohlo byť a ani nebolo nič iné, ako úprimný záujem postaviť úpadcu opäť na nohy, aby bol schopný splatiť dlh poisťovni, do budúcna opäť riadne fungovať a v rámci toho logicky (ako vždy pred tým!) aj riadne platiť svoje záväzky svojim veriteľom. 5E.Podanie žaloby za týchto okolností zo strany správcu nemožno vnímať inak, ako exemplárnu špekuláciu a zjavnú snahu obohatiť sa cez odmenu zo speňažovania aj vo vzťahu k takému majetku, ktorého existenciu žalobca svojvoľne konštruuje a ako subjekt oslobodený od akýchkoľvek nákladov spojených so súdnym konaním a zodpovednosti za prípadný neúspech v spore voči žalovaným doslova skúša, či sa mu podarí alebo nie získať na odmene ďalších 4 000 EUR + DPH. O tomto závere svedčí aj to, že po námietkach žalovaných voči žalobe žalobca vo svojom podaní zo dňa 15.01.2021 už modifikuje svoje konštrukcie tak, že kým v žalobe namietal len spôsob zániku záväzku žalovaného v 1. rade voči úpadcovi z titulu FA č. 1809001 zo dňa 15.09.2018 jeho započítaním „mladšie/staršie“ pohľadávky, tak v podaní z 15.01.2021 (potom čo už v rámci konkurzu predal neexistujúcu pohľadávku voči žalovanému v 1. rade v sume 19 104,08 EUR) podsúva súdu, že žalovaný v 1. rade vlastne za prevod vozidla neuhradil nič. Cituje z podania žalobcu: „podľa stavu mne dostupného účtovníctva úpadcu nebola riadne (vôbec) uhradená jeho faktúra č. 1809001 vo výške 12 630,13 EUR, čo ktorýkoľvek správca nemôže ponechať bez povšimnutia, ak má na zreteli účel konkurzu.“ Žalovaní nemajú záujem polemizovať so žalobcom o účele konkurzu, avšak ani oni nemôžu ponechať bez povšimnutia správanie sa žalobcu
ako súdom ustanoveného správcu a akceptovať z jeho strany takú aplikáciu a výklad tohto inštitútu, podľa ktorého by mal byť správca len z titulu ustanovenia do funkcie oprávnený konštruovať fiktívne pohľadávky voči obchodným parterom úpadcu, len preto že sú s úpadcom spriaznené osoby. Takýto postup žalobcu ako súdom ustanoveného správcu je podľa názoru žalovaných v hrubom rozpore so všeobecnou povinnosťou každého konať poctivo a v súlade s dobrými mravmi, pričom z titulu funkcie správcu je žalobca ešte aj navyše viazaný osobitnou zákonnou povinnosťou konať v súlade s ust. § 3 ods. 1, ods. 2 zákona č. 8/2005 Z. z. čestne, zodpovedne, svedomito a s odbornou starostlivosťou. 5F.Vo vzťahu k okolnostiam započítania uviedla, že predaj dvoch vozidiel úpadca vyfakturoval žalovanému v 1. rade faktúrou č. 1809001 vo výške 12 630,13 EUR, pričom vo vzťahu k vozidlu, ktoré bolo predmetom lízingu bola kúpna cena 12 000 EUR a vo vzťahu k druhému, havarovanému, predstavovala kúpna cena sumu 630,- EUR. V rozhodnom čase mal žalovaný v 2. rade voči úpadcovi pohľadávky v celkovej výške 19 919,40 EUR, a to z titulu už uvádzaných viacerých pôžičiek, ktoré žalobca nespochybňuje, keďže boli nielenže uzavreté preukázane v tam uvedenom reálnom čase, čoho dôkazom sú úradne overené podpisy na nich, ale aj fakt, že boli každý rok riadne zaúčtované na zostatkoch účtov v účtovných závierkach. Žalobca, ktorý na rozdiel od žalovaných má k dispozícii účtovníctvo úpadcu, o tomto nesporne má jasnú vedomosť, avšak účelovo podsúva súdu akúsi ďalšiu špekulatívnu svoju pochybnosť, spočívajúcu v spôsobe vyjadrenia existencie týchto záväzkov úpadcu voči žalovanému v 2. rade v dohode o započítaní zo dňa 30.10.2018 pojmom „finančná výpomoc“ a tvrdí, že to podľa neho nie je to isté ako pôžička, ale že sa jedná o „účtovnú operáciu“. Podľa informácii žalovaných na preukázanie poskytnutých pôžičiek predložil úpadca žalobcovi úradne overené zmluvy o pôžičkách, a to zo dňa 06.03.2010 vo výške 39 850,- EUR, z 26.03.2013 vo výške 67 086 EUR a zo dňa 07.02.2017 vo výške 20 000 EUR. Tieto pôžičky boli priebežne úpadcom splácané, ako to úpadcovi umožňovala jeho aktuálna finančná situácia, pričom počiatočný stav k 01.01.2018 bol zostatok 34 919,40 EUR. Okrem toho dňa 19.01.2018 bola poskytnutá úpadcovi žalovaným v 2. rade ďalšia pôžička vo výške 1 000 EUR. V priebehu roka 2018 úpadca tiež pôžičky postupne uhrádzal. Ku dňu 30.10.2018 predstavoval zostatok dlhu úpadcu voči žalovanému v 2. rade sumu 19 919,40 EUR. Uvedené vyplýva z účtovníctva úpadcu, ktoré má žalobca k dispozícií. Výpis z pohybov na účte pôžičiek voči žalovanému v 2. rade predložili aj žalovaní súdu ako dôkaz. Tvrdenia žalobcu o tom, že z účtovných dokladov mu nie je zrejmá totožnosť súm uvádzaných v zmluvách o pôžičkách a tých súm, ktoré boli reálne prijaté do účtovníctva zostalo doposiaľ len v rovine jeho tvrdení a nie je zrejmé, čo chcel týmto žalobca vlastne povedať. Podľa § 3 ods. 2 druhá veta zákona č. 8/2005 Z. z. o správcoch platí, že: Ak správca nemá potrebné skúsenosti alebo odborné vedomosti na riadne vykonanie niektorého úkonu správcovskej činnosti, je povinný požiadať o pomoc odborníka; ak vzhľadom na obtiažnosť prípadu by pomoc odborníka nebola účelná alebo hospodárna, je povinný odmietnuť výkon správcovskej činnosti alebo požiadať súd o odvolanie z funkcie v príslušnom konaní podľa osobitného predpisu.1) V čase vykonania úhrady FA č. č. 1809001 zo dňa 15.09.2018 vystavenej na sumu 12 630 EUR mal úpadca neuhradené záväzky v celkovom počte 25 a v nominálnej hodnote 71 268,96 EUR, pričom po lehote splatnosti (len 4 dni) bola tiež len zjavným nedopatrením jediná faktúra dodávateľa PHOENIX zdravotnícke zásobovanie, na sumu 3 157,71 EUR, ktorej splatnosť bola určená na 26.09.2018. Skutočnosť, že v rozhodnom čase úpadca riadne a včas uhrádzal všetky svoje záväzky vyplýva aj z výkazu Prehľadu úhrad /Likvidácia / faktúr neuhradených k 31.10.2018, kde je zrejmé, že úpadca nebol v rozhodnom čase v úpadku ani vo forme platobnej neschopnosti. 5G.Poukázal na ust. § 57 ods. 7 ZKR a uviedol, že žalobca v žalobe tvrdil, že ukrátenie veriteľov oboma namietanými právnymi úkonmi spočíva v tom, že ak by nedošlo k ich uzavretiu, do majetku úpadcu by sa dostala pohľadávka vo výške 12 630,13 EUR. Na preukázanie tohto tvrdenia žalobca navrhol vykonať dokazovanie zoznamom konkurzných veriteľov, ktorým dôkazom však podľa názoru žalovaných žalobca nemohol uniesť dôkazné bremeno tvrdenia o ukrátení veriteľov. Len samotný fakt, že v čase vyhlásenia konkurzu, t. j. rok po vykonaní namietaného právneho úkonu, už existovali veritelia úpadcu s neuspokojenými pohľadávkami, pričom tieto ich pohľadávky voči úpadcovi v čase vykonania namietaných právnych úkonov ešte vôbec neexistovali, nemôže preukazovať splnenie zákonnej podmienky, že sa musí jednať o právny úkon, ktorým došlo k ukráteniu týchto pohľadávok. Je rozumne vylúčené, aby bolo možné právnym úkonom vykonaným v roku 2018 ukrátiť pohľadávky, ktoré vznikli až rok po vykonaní namietaného právneho úkonu, ktorý by mal byť len v dôsledku toho urobený v úmysle ukrátiť ich uspokojenie. Rovnako nemôže rozumne obstáť ani konštrukcia žalobcu (správcu), že ak by nebolo došlo k započítaniu, že by musel mať úpadca v majetku pohľadávku voči žalovanému v 1. rade. Za situácie úpadcu danej v rozhodnom čase, nič nebránilo úpadcovi vrátiť žalovanému v 2. rade hoci aj len formálne ďalšiu časť pôžičky vo výške 12 360 EUR prevodom na jeho bankový účet, z ktorých finančných prostriedkov mohol žalovaný v 2. rade prostredníctvom žalovaného
v 1. rade uhradiť úpadcovi na vystavenú faktúru za postúpenie lízingu. Situácia mohla byť riešená aj odkúpením pohľadávky žalovaného v 2. rade a následným zápočtom medzi oboma žalovanými. Prípadne aj formálnou platbou na úhradu faktúry a následnou splátkou pôžičky. Akékoľvek z týchto riešení bolo v rozhodnom čase legitímne. Preto tvrdenie žalobcu, že ak by nedošlo k započítaniu, tak by mal úpadca v majetku pohľadávku voči žalovanému v 1. rade je zjavne len ničím nepodložená teoretická, v skutočnosti ale celkom vylúčená situácia, čo je evidentné aj s ohľadom na predchádzajúce správanie sa dotknutých subjektov. Ak zúčastnené subjekty pristúpili k v praxi najbežnejšiemu riešeniu jednoduchým započítaním, ktoré je zákonom dovolené už z podstaty svojej povahy a priori vylučuje, aby došlo k fyzickým prevodom peňazí, a to napriek tomu, že tak formálne urobiť mohli, už toto samo o sebe vyvracia možnosť, aby sa mohlo jednať o právny úkon, ktorým úpadca sledoval ukrátenie ktoréhokoľvek svojho veriteľa, nech by aj v rozhodnom čase existovala jeho pohľadávka, a že by tento úmysel mal byť žalovanému známy. Započítanie, hoci v rámci neho nedochádza k presunom finančných prostriedkov (či už v hotovosti alebo prostredníctvom banky) je legitímny spôsob zániku záväzku, v rámci ktorého dochádza na oboch zúčastnených stranách k zániku záväzkov a pohľadávok, a to vo výške, v akej sa vzájomne kryjú. Tvrdenie žalobcu, že ak žalovaný fyzicky nepoukázal na úhradu faktúry za postúpenie práv z lízingovej zmluvy na bankový účet úpadcu žiadnu konkrétnu sumu peňazí, toto samo o sebe neznamená, že za postúpenie práv z lízingovej zmluvy žalovaný „vôbec“ nezaplatil. Ak by malo byť toto pravdou, tak by súčasne muselo platiť, že z titulu postúpenia práv z lízingovej zmluvy na žalovaného nedošlo na jeho strane k žiadnemu reálnemu úbytku jeho majetku, čo však nie je pravda, keďže žalovaný preukázane poskytol úpadcovi finančné prostriedky z titulu pôžičky, ktoré úpadca žalovanému rovnako fyzicky nevracal, pričom napriek tomu záväzok úpadcu vrátiť peniaze žalovanému započítaním tiež zanikol. Zo správania sa žalovaných a úpadcu počas celej jeho existencie je zrejmé (a to aj s ohľadom na predchádzajúce ich vzájomné zmluvné vzťahy), že hoci (a najmä preto) aby o čistote týchto vzťahov nemohli byť v budúcnosti žiadne pochybnosti, že k týmto vzájomným vzťahom pristupovali náležite zodpovedne, o čom okrem iného svedčí napr. aj notárske overovanie podpisov na vzájomných zmluvách, ktoré vylučuje akékoľvek dodatočné špekulácie o ich pravosti a pravdivosti. Všetky vzájomne vykonané právne úkony, resp. poskytnuté plnenia, sú tiež riadne zaúčtované na zostatkoch účtov v účtovných závierkach za jednotlivé roky, čo rovnako vylučuje, aby sa mohlo jednať o fiktívne pohľadávky žalovaného, ktoré boli použité na započítanie. S ohľadom na vyššie uvedené navrhla žalobu zamietnuť.
6.Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutočný stav veci:
7.Na preukázanie tvrdených skutočností, ako prostriedky procesného útoku žalobca predložil súdu nasledovné dôkazy: zoznam konkurzných veriteľov s výškou ich konkurzných pohľadávok, Dohodu o započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 30.10.2018, Faktúru č. 1809001, Potvrdenie o zneškodnení vyradených odpadových liekov zo dňa 16.06.2020, vrátane preberacieho protokolu zo dňa 16.06.2020, Zverejnenie súpisu všeobecnej podstaty v obchodnom vestníku č. 101/2020 zo dňa 28.05.2020, Zverejnenie vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka LM - IM, spol. s r.o. v obchodnom vestníku č. 66/2020 zo dňa 03.04.2020, Zmluvu o prevzatí dlhu zo dňa 30.10.2018, výpisy z účtu úpadcu, Zápisnicu z valného zhromaždenia spoločnosti LM - IM, spol. s r.o. zo dňa 16.06.2018, list úpadcu adresovaný správcovi zo dňa 12.03.2020 (Odpoveď na žiadosť o poskytnutie súčinnosti).
8.Žalovaní v 1. a 2. rade na podporu svojich tvrdení použili ako prostriedky svojej procesnej obrany nasledovné dôkazy: knihu záväzkov úpadcu ku dňu 31.10.2018, prehľad úhrad /Likvidáciu/ faktúr neuhradených k 31.10.2018, Zápisnicu z valného zhromaždenia spoločnosti LM - IM, spol. s r.o. zo dňa 16.06.2018, Zmluvu o pôžičke zo dňa 07.02.2017, Zmluvu o pôžičke zo dňa 26.03.2013, Zmluvu o pôžičke zo dňa 16.03.2010, Pohyby na účte od 01.01.2018 do 31.12.2018, Oznámenie správcu o postúpení peňažnej pohľadávky zapísanej do všeobecnej podstaty úpadcu LM - IM, spol. s r.o. v konkurze zo dňa 22.01.2021, Zmluvu o finančnom leasingu číslo 130537-L zo dňa 19.07.2017 (vrátane prílohy).
9.Medzi stranami nebolo sporné, že bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka LM - IM, spol. s r.o. uznesením zverejneným v obchodnom vestníku č. 66/2020 zo dňa 03.04.2020 a že žalobca je správcom konkurznej podstaty dlžníka. Sporné nebolo ani to, že boli uzavreté Dohoda o započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 30.10.2018 (medzi W.. G. D., L.. XX.XX.XXXX, Š. XX/XXX, XXX XX D. Ľ. ako účastníkom v 1. rade a spoločnosťou LM - IM, spol. s r.o., Člnková 20/2460, 040 01 Košice, IČO: 36 443 298 ako účastníkom v 2. rade) a Zmluva o prevzatí dlhu zo dňa 30.10.2018 (medzi dlžníkom TRADE
TOUR, spol. s r.o., preberajúcim dlžníkom W.. G. D., nar. XX.XX.XXXX a veriteľom spoločnosťou LM
- IM, spol. s r.o.).
10.Sporné medzi stranami je, či žalobca ako veriteľ uzavrel zmluvu o prevzatí dlhu zo dňa 30.10.2018 so žalovaným v 1. rade, ako dlžníkom a žalovaným v 2. rade, ako preberajúcim dlžníkom a či žalobca uzavrel dohodu o započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 30.10.2018 so žalovaným v 2. rade. Sporné medzi stranami je tiež, či: a) zmluva o prevzatí dlhu zo dňa 30.10.2018, ktorá bola uzatvorená medzi žalovaným v 1. rade, ako dlžníkom, žalovaným v 2. rade, ako preberajúcim dlžníkom a žalobcom ako veriteľom, je voči konkurzným veriteľom úpadcu neúčinná, b) dohoda o započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 30.10.2018 uzatvorená medzi žalovaným v 2. rade a žalobcom je neúčinná voči konkurzným veriteľom úpadcu.
11.Zo zoznamu konkurzných veriteľov súd zistil ktorí veritelia sa prihlásili do konkurzného konania a výškou ich konkurzných pohľadávok.
12.Dohodou o započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 30.10.2018 mal súd preukázané, že ju uzavreli W.. G. D., nar. XX.XX.XXXX, Š. XX/XXX, XXX XX D. Ľ. ako účastník v 1. rade a spoločnosť LM - IM, spol. s r.o., Člnková 20/2460, 040 01 Košice, IČO: 36 443 298 ako účastník v 2. rade. Podľa dohody účastník v 1. rade mal voči účastníkovi v 2. rade peňažnú pohľadávku vo výške 19 919,40 EUR z titulu poskytnutej finančnej výpomoci (Príloha 1) a účastník v 2. rade mal voči účastníkovi v 1. rade peňažnú pohľadávku vo výške 12 630,13 EUR z titulu Zmluvy o prevzatí dlhu splatnú dňa 15.10.2018 (Príloha 2). Účastníci dohodli, že sa dohodou započítajú vzájomné pohľadávky v rozsahu, v akom sa kryjú, t.j. v sume 12 630,13 EUR.
13.Z faktúry č. 1809001 zo dňa 15.09.2018 splatnej 15.10.2018 bolo zistené, že spoločnosť LM - IM, spol. s r.o. vyúčtovala spoločnosti TRADE TOUR, spol. s r.o., Štúrova 39/419, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 36 468 134 náklady spojené s prevodom vozidiel (VIN: F. a VIN: F.) sumou 12 630,13 EUR.
14.Potvrdením o zneškodnení vyradených odpadových liekov zo dňa 16.06.2020 a preberacím protokolom zo 16.06.2020 bolo súdu preukázané, že spoločnosť MODRÁ PLANÉTA, spol. s r.o. vykonala zneškodnenie odpadového materiálu (liekov).
15.Na preukázanie súpisu všeobecnej podstaty žalobca predložil súdu Zverejnenie súpisu všeobecnej podstaty v obchodnom vestníku č. 101/2020 zo dňa 28.05.2020.
16.Zo zverejnenia vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka LM - IM, spol. s r.o. v obchodnom vestníku č. 66/2020 zo dňa 03.04.2020 súd zistil, že Okresným súdom Košice I bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka LM - IM, spol. s r.o. v konaní vedenom pod sp. zn. 31K/32/2019.
17.Zmluvou o prevzatí dlhu zo dňa 30.10.2018 mal súd preukázané, že ju uzavreli dlžník TRADE TOUR, spol. s r.o., preberajúci dlžník W.. G. D., nar. XX.XX.XXXX a veriteľ spoločnosť LM - IM, spol. s r.o.. Podľa zmluvy dlžník mal voči veriteľovi dlh vo výške 12 630,13 EUR, ktorý sa stal splatným dňa 15.10.2018. Preberajúci dlžník prebral touto zmluvou predmetný dlh (bez ďalších nárokov) a nastúpil v celom rozsahu na miesto dlžníka. Veriteľ súhlasil s prevzatím dlhu.
18.Žalobca predložil súdu výpisy z účtu úpadcu na preukázanie, že dňa 07. 02. 2017 Ing. Peter Sokol poskytol úpadcovi pôžičku vo výške 20 000 EUR v dňoch 18.01.2017 a 19.01.2017, pričom táto pôžička bola splatená v 4 častiach po 5 000 EUR dňa 03.05.2017, 17.07.2017, 11.08.2017 a 03.11.2017.
19.Na preukázanie rozdielnosti podpisov W.. O. D. žalobca predložil súdu Zápisnicu z valného zhromaždenia spoločnosti LM - IM, spol. s r.o. zo dňa 16.06.2018 a list úpadcu adresovaný správcovi zo dňa 12.03.2020 (Odpoveď na žiadosť o poskytnutie súčinnosti).
20.Žalovaní v 1. a 2. rade na preukázanie, že predmetné právne úkony (zmluva o prevzatí dlhu zo dňa 30.10.2018 uzatvorená medzi žalovaným v 1. rade, ako dlžníkom, žalovaným v 2. rade, ako preberajúcim dlžníkom a úpadcom ako veriteľom a dohoda o započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 30.10.2018 uzatvorená medzi žalovaným v 2. rade a úpadcom) nemohli ukrátiť uspokojenie prihlásených pohľadávok veriteľov dlžníka, ako aj na preukázanie, že v rozhodnom období úpadca uhrádzal riadne a
včas všetky svoje záväzky, predložili súdu knihu záväzkov úpadcu ku dňu 31.10.2018, prehľad úhrad / Likvidáciu/ faktúr neuhradených k 31.10.2018 a pohyby na účte úpadcu od 01.01.2018 do 31.12.2018.
21.Žalovaní v 1. a 2. rade vo vzťahu k poskytnutiu pôžičiek poukázali na výpisy z účtov úpadcu, ktoré predložil žalobca ako aj na výpis pohybov na účte od 01.01.2018 do 31.12.2018.
22.Zmluvou o pôžičke zo dňa 07.02.2017 bolo súdu preukázané, že W.. G. D., nar. XX.XX.XXXX poskytol dlžníkovi (LM - IM, spol. s r.o.) pôžičku vo výške 20 000 EUR. Pôžička mala byť vrátená najneskôr do 31.12.2018. Pôžička bola poskytnutá prevodom na účet dlžníka v mesiaci január 2017.
23.Zmluvou o pôžičke zo dňa 26.03.2013 bolo súdu preukázané, že W.. G. D., nar. XX.XX.XXXX poskytol dlžníkovi (LM - IM, spol. s r.o.) pôžičku vo výške 67 086 EUR. Pôžička mala byť vrátená najneskôr do 31.12.2014. Pôžička bola poskytnutá prevodmi na účet dlžníka v priebehu rokov 2011 a 2012.
24.Zmluvou o pôžičke zo dňa 16.03.2010 bolo súdu preukázané, že W.. G. D., nar. XX.XX.XXXX poskytol dlžníkovi (LM - IM, spol. s r.o.) pôžičku vo výške 39 850 EUR. Pôžička mala byť vrátená najneskôr do 31.03.2012. Pôžička bola poskytnutá v hotovosti.
25.Z Oznámenie správcu o postúpení peňažnej pohľadávky zapísanej do všeobecnej podstaty úpadcu LM - IM, spol. s r.o. v konkurze zo dňa 22.01.2021 súd zistil, že správca (žalobca) oznámil žalovanému v 1. rade, že postúpil peňažnú pohľadávku úpadcu vo výške 19 140,08 EUR titulom neuhradenej prvej navýšenej lízingovej splátky zo strany spoločnosti TRADE TOUR spol. s r.o. ako budúceho nájomcu v zmysle Zmluvy o postúpení práv a povinností zo Zmluvy o finančnom lízingu č. 130537-L zo dňa 14.09.2018 postupcovi W.. D. B..
26.Zmluvou o finančnom leasingu číslo 130537-L zo dňa 19.07.2017 (vrátane prílohy) bolo súdu preukázané, že ju uzavreli úpadca ako nájomca a spoločnosť Mercedes-Benz Financial Services Slovakia s. r. o. ako prenajímateľ. Predmetom Leasingu bolo vozidlo Mercedes Benz E 220 d s kúpnou cenou 55 766,86 EUR a leasingovou cenou 60 452,24 EUR. Prvá navýšená splátka bola vo výške 19 140,08 EUR a výška mesačných splátok s DPH bola 859,92 EUR. Odkupná cena s DPH bola 36 EUR.
27.Podľa ust. § 57 ZKR: (1) Právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel. (2) Právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala. (3) Odporovať podľa tohto zákona možno aj právnym úkonom, z ktorých nároky sú už vykonateľné alebo uspokojené. (4) Odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. (5) Ak pred vyhlásením konkurzu prebiehalo reštrukturalizačné konanie, počas ktorého bol vyhlásený konkurz, pre určenie doby, v ktorej mal byť urobený právny úkon, ktorému možno odporovať podľa tohto zákona, je rozhodujúce začatie reštrukturalizačného konania.
28.Podľa ust. § 60 ZKR: (1) Odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov (ďalej len "ukracujúci právny úkon"), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy. (2) Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. (3) Odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania.
29.Podľa ust. § 62 ZKR: (1) Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech. (2) Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť aj proti tomu, pre koho na základe práva z odporovateľného právneho úkonu bolo zriadené ďalšie právo, ak a) v čase nadobudnutia tohto práva mu boli alebo museli byť známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu proti zriaďovateľovi tohto práva,
b) toto právo nadobudol na základe bezodplatného právneho úkonu alebo c) je osobou spriaznenou s dlžníkom alebo zriaďovateľom tohto práva, ibaže preukáže, že v čase nadobudnutia tohto práva ani pri vynaložení odbornej starostlivosti nemohol poznať okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu proti zriaďovateľovi tohto práva. (3) Ak možno odporovať právnemu úkonu proti poručiteľovi alebo právnemu predchodcovi zrušenému bez likvidácie, právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť aj proti jeho dedičovi alebo právnemu nástupcovi; ak právnych nástupcov z dôvodu likvidácie niet, právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť aj proti bývalým spoločníkom v rozsahu ich zodpovednosti podľa osobitného predpisu. 12) (4) Ak sa odporuje právnym úkonom podľa odseku 2, musí sa odporovacie právo uplatniť proti všetkým právnym predchodcom až ku predchodcovi, ktorý nadobudol právo priamo od dlžníka. (5) Právo odporovať právnemu úkonu môže správca alebo veriteľ uplatniť priamo u povinnej osoby alebo žalobou na súde; rozhodnutie súdu o určení neúčinnosti právneho úkonu je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania. Nároky z neúčinného právneho úkonu môže v prospech podstaty uplatniť správca alebo veriteľ, ktorý odporoval právnemu úkonu. (6) Právo odporovať právnemu úkonu proti prihlásenej pohľadávke alebo prihlásenému zabezpečovaciemu právu nadobudnutému na základe odporovateľného právneho úkonu môže správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky uplatniť tiež tak, že prihlásenú pohľadávku alebo prihlásené zabezpečovacie právo nadobudnuté na základe odporovateľného právneho úkonu poprie čo do právneho dôvodu, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečenia zabezpečovacím právom.
30.Naliehavý právny záujem na podanie tejto žaloby vyplýva priamo z ustanovení § 57 a nasl. zák. č. 7/2005 Z.z., ktoré za splnenia podmienok v nich stanovených umožňujú podať žalobcovi ako správcovi odporovaciu žalobu.
31.Žaloba bola doručená súdu dňa 10.07.2020. Uznesenie o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka LM
- IM spol. s r.o. zo dňa 30.03.2020 bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 66/2020 dňa 03.04.2020. Konkurz teda bol vyhlásený dňa 04.04.2020. Právo odporovať právnemu úkonu bolo uplatnené na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu.
32.V danom prípade sa žalobca domáhal určenia, že zmluva o prevzatí dlhu zo dňa 30.10.2018, ktorá bola uzatvorená medzi žalovaným v 1. rade, ako dlžníkom, žalovaným v 2. rade, ako preberajúcim dlžníkom a žalobcom ako veriteľom, je voči konkurzným veriteľom úpadcu neúčinná, a že dohoda o započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 30.10.2018 uzatvorená medzi žalovaným v 2. rade a žalobcom je neúčinná voči konkurzným veriteľom úpadcu.
33.Žalovaní v 1. a 2. rade v prvom rade namietali, že nemajú vedomosť o tom, že by niekedy v minulosti boli so žalobcom uzavreli akúkoľvek zmluvu a už vôbec nie zmluvy, ktoré v žalobe uvádza žalobca. Vo vzťahu k vymedzeniu predmetu konania po skutkovej i právnej stránke a viazanosti súdu petitom poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/10/2017 zo dňa 13.12.2017.
34.Zmluvou o prevzatí dlhu zo dňa 30.10.2018 mal súd preukázané, že ju uzavreli dlžník TRADE TOUR, spol. s r.o., preberajúci dlžník W.. G. D., nar. XX.XX.XXXX a veriteľ spoločnosť LM - IM, spol. s r.o.. Zmluvu teda neuzavrel so žalovanými v 1. a 2. rade ako veriteľ žalobca (správca), ale ako veriteľ ju uzavrela spoločnosť LM - IM, spol. s r.o..
35.Dohodou o započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 30.10.2018 mal súd preukázané, že ju uzavreli W.. G. D., nar. XX.XX.XXXX, Š. XX/XXX, XXX XX D. Ľ. ako účastník v 1. rade a spoločnosť LM - IM, spol. s r.o., Člnková 20/2460, 040 01 Košice, IČO: 36 443 298 ako účastník v 2. rade. Dohodu teda neuzavrel s W.. G. D. ako účastník v 2. rade žalobca (správca), ale uzavrela ju spoločnosť LM - IM, spol. s r.o..
36.Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalovaní v 1. a 2. rade neuzavreli predmetné právne úkony so žalobcom (správcom). Také právne úkony (viď bod 32. odôvodnenia tohto rozsudku), ktorých neúčinnosť správca napáda, neboli uzavreté medzi procesnými stranami.
37.Podľa ust. § 131 CSP žaloba je procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva.
38.Podľa ust. § 132 ods. 1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
39.Žalobca tvrdil, že pod pojmom „so žalobcom“, je možné rozumieť úpadcu (dlžníka). Mal za to, že ktorýkoľvek konkurzný správca vykonáva svoju legitímnu činnosť nielen titulom ustanovenia do jeho funkcie konkurzným súdom, ale v materiálnom vzťahu k účtovníctvu, zmluvám, zoznamu spriaznených osôb, majetku, záväzkov a pohľadávok v rozsahu dokumentácie, ktorú úpadca doručil súdu alebo konkurznému správcovi pri poskytovaní jeho povinnej súčinnosti (§ 74 ZKR). V danom konkurze to platí tým viac, že sa jednalo o tzv. dlžnícky návrh na vyhlásenie konkurzu.
40.V zmysle ust. § 57 ods. 1 ZKR odporovať právnym úkonom dlžníka môže správca, prípadne veriteľ. V danom prípade odporovaciu žalobu podal ako žalobca správca konkurznej podstaty, teda nie dlžník zastúpený správcom. Nie je teda možné zamieňať si správcu a dlžníka (úpadcu) pri vymedzení okruhu účastníkov právneho úkonu, najmä keď tento právny úkon bol uskutočnený pred vyhlásením konkurzu a bez pričinenia a účasti správcu.
41.Keďže predmet konania vymedzuje v žalobe žalobca, ktorý aj po námietke žalovaných trval na žalobe bez zmeny, súd mal za to, že nie je možné odstrániť takýto „nedostatok“ ako vadu žaloby na základe výzvy súdu.
42.Vzkonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že nie je možné určiť neúčinnosť právnych úkonov Zmluvy o prevzatí dlhu zo dňa 30.10.2018, ktorej účastníkom je žalobca, ani Dohody o započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 30.10.2018, ktorej účastníkom je žalobca, nakoľko takéto právne úkony neexistujú, ani neexistovali.
43.S poukazom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná, preto ju zamietol.
44.Podľa ust. § 255 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
45.Podľa ust. § 262 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Ak súd rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym rozsudkom, môže rozhodnúť, že o trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.
46.Žalovaní v 1. a 2. rade mali v konaní plný úspech, preto im súd priznal náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Košice I.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( § 363 CSP )
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§365 ods. 3 CSP).