Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Cb/97/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Lenkou Müllerovou, Ph.D., v právnej veci žalobcu: PVcar, s.r.o., so sídlom Závodská cesta 24/3906, 010 01 Žilina, IČO: 45 353 310, právne zastúpený: TOMANÍČEK & PARTNERS s.r.o., so sídlom Sládkovičova 6, 010 01 Žilina, IČO: 47 239 000, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, právne zastúpený: JUDr. Felix Neupauer, advokát, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, o zaplatenie 188,30 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 188,30 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 188,30 eur od 10.11.2019 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica v rámci upomínacieho konania dňa 31.01.2020 domáhal voči žalovanému uloženia povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 188,30 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 188,30 eur od 10.11.2019 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a nahradiť trovy konania. Uplatnený nárok žalobca skutkovo vymedzil tým, že dňa 24.06.2019 žalobca vykonával kontrolu motorového vozidla, pričom došlo k vzniku poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX na motorovom vozidle, ktorého vlastníkom je poškodený - Q. W., trvale bytom T. XXXX, M. T.. Škoda na predmetnom motorovom vozidle mala vzniknúť pri inštalovaní žiaroviek do predných svetlometov, kedy omylom boli namontované žiarovky rozličného typu. Pri prevádzke motorového vozidla poškodeného došlo k roztopeniu dvoch predných svetlometov, a preto po dohode žalobcu a poškodeného žalobca vykonal opravu vozidla za fakturovanú sumu 726,60 eur vrátane DPH. Žalobca súčasne oznámil vznik poistnej udalosti žalovanému, ktorý po vykonaní vlastného šetrenia informoval žalobcu, že poistné plnenie bude poskytnuté len vo výške 367,20 eur.

2. Poskytnuté poistné plnenie žalovaný znížil o sumu 188,30 eur z titulu amortizácie motorového vozidla. Žalobca s postupom žalovaného nesúhlasí, pričom poukazuje na skutočnosť, že k amortizácii motorového vozidla žalovaný pristúpil bez riadneho odôvodnenia. Vo väzbe na obsah zákonného ustanovenia žalobca uviedol, že účelom poistného plnenia je kryť náklady vynaložené na opravu vozidla, ktoré by inak musel znášať poškodený, a to bez ohľadu na to, že žalobca je osobou, ktorá zapríčinila škodu, ako aj osobou vykonávajúcou opravu vozidla. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na rozhodovaciu prax súdov, a to rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. zo dňa 28.03.2013 a nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 27.04.2017 sp. zn. , v ktorých sa uvádza, že krátenie poistného plnenia nesmie byť na ujmu poškodenému, ktorému bola spôsobená škoda inou osobou. Žalobca považuje postup žalovaného za nesprávny, v dôsledku čoho sa domáha doplatenia sumy poistného plnenia vo výške 188,30 eur spolu s príslušenstvom.

3. Žalobca ako dôkaz v žalobe označil a k návrhu pripojil zákazkový list č. XXX/XXXX, interný doklad žalobcu, faktúru z 15.07.2019, oznámenie o vzniku škody z poistenia zodpovednosti za škodu zo dňa 01.07.2019 a uplatnenie nároku na náhradu škody voči škodcovi - poistenému zo dňa 01.07.2019, oznámenie o poistnom plnení spolu s výpočtom výšky plnenia zo dňa 28.10.2019, rozsudok Okresného súdu Bratislava I. č. k. -127 zo dňa 24.01.2020.

4. Podľa žaloby a predložených listinných dôkazov Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu zo dňa 10.02.2020. Žalovaný platobný rozkaz napadol včasným odporom, ktorý vecne odôvodnil tým, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný, keďže vlastník motorového vozidla mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre. Vlastník motorového vozidla ako poškodený teda predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. Vo vzťahu k výške a odôvodnenosti poskytnutého plnenia žalovaný poukázal na skutočnosti uvádzané v oznámení, z ktorého vyplýva, že poistné plnenie bolo krátené s ohľadom na amortizáciu, teda zhodnotenie vozidla. Z oznámenia sa žalobca preukázateľne dozvedel, z akých dôvodov a v akom rozsahu bolo poistné plnenie zo strany žalovaného krátené, čo žalobca v žalobe potvrdzuje. Z dôvodu právnej istoty žalovaný uviedol, že podaná žaloba stavia žalovaného neoprávnene do procesnej nevýhody, keď žalobca nepredložil formálne úplnú žalobu, na ktorú žalovaný musí reagovať. Nárok žalobcu tak označil žalovaný za nepreukázaný, neoprávnený a nedôvodný.

5. V procesnej rovine žalovaný namietol neúplnosť podanej žaloby, keď žalobca si nesplnil povinnosť uviesť základné skutkové okolnosti predmetu sporu, a to čo má vzniknutá škoda spoločné so žalovaný, prečo si uplatnil žalobca škodu u žalovaného, aká škoda vznikla na strane žalobcu, keď tvrdený nárok vyplýva z faktúry, z ktorej bol zaviazaný poškodený a nie žalobca a z akého titulu dôvodí svoj nárok žalobca voči žalovanému. Žalovaný má za to, že žalobca nepredložil podanie, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako žalobu, keďže len formálne úplná žaloba je spôsobilá vyvolať jej vecné prejednanie. Skutočnosť, že zo strany žalovaného bolo poskytnuté nejaké plnenie žalobcovi, nemožno interpretovať ako uznanie záväzku, nakoľko mohlo ísť o chybné plnenie zo strany žalovaného a najmä toto plnenie vykonané možno v omyle nevyníma žalobcu spod povinností ako procesnej strany, ktoré sú mu kladené .

6. Žalobca v rámci vyjadrenia k podanému odporu uviedol, že žaloba obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti, a to s poukazom na ust. . Opätovne uviedol, že k amortizácii motorového vozidla žalovaný pristúpil bez riadneho odôvodnenia, pričom v súlade s ust. poistiteľ nemá právo na zníženie poistného plnenia, ktoré sa vypláca poškodenému. K námietke nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobca uviedol, že v konkrétnom prípade je žalobca subjektom, ktorý zavinil škodu a zároveň aj subjektom, ktorý vykonal opravu motorového vozidla, na ktorom bola spôsobená škoda. Žalovaný nespochybnil, že žalobca je subjektom oprávneným na prijatie plnenia. Tým, že čiastočne poskytol poistné plnenie žalobcovi, žalovaný akceptoval škodovú udalosť ako poistnú udalosť a poistné plnenie poskytol v prospech žalobcu, t. j. akceptoval jeho právne postavenie ako osoby oprávnenej poistné plnenie prijať. Skutočnosť, že žalobca je osobou, ktorá zapríčinila škodu a zároveň osobou, ktorá vykonala opravu na predmetnom motorovom vozidle, nemá vplyv na povinnosť žalovaného poskytnúť poistné plnenie. S poukazom na uvedené ustanovenie a v súlade so Všeobecnými poistnými podmienkami pre poistenie zodpovednosti za škodu žalobca uviedol, že má nárok domáhať sa poskytnutia poistného plnenia od žalovaného, t. j. poistiteľa v prospech poškodeného, ktorý je len osobitným platobným miestom. Žalovaný poskytol poistné plnenie žalobcovi a týmto konaním akceptoval postavenie žalobcu ako subjektu, ktorý je oprávnený domáhať sa vyplatenia poistného plnenia.

7. Na základe podaného odporu a návrhu žalobcu na pokračovanie v konaní na príslušnom súde, Okresný súd Banská Bystrica postúpil predmetnú právnu vec Okresnému súdu Žilina na prejednanie a rozhodnutie v súlade s ust. , o upomínacom konaní.

8. Na pojednávaní konanom dňa 01.12.2020, ktoré sa uskutočnilo bez osobnej prítomnosti žalovaného, resp. jeho splnomocneného právneho zástupcu, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil, žalobca v rámci učineného prednesu doplnil rozhodujúce skutkové tvrdenia o skutočnosť, že nárok, ktorý je žalobcom uplatnený, vyplýva zo zmluvného poistného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, ktorého existenciu žalovaný nespochybnil. Označenie poistnej zmluvy vyplýva z dôkazov predložených žalobcom k podanej žalobe a z odôvodnenia plnenia žalovaného z titulu zodpovednosti za škodu, ktorá bola poistnou zmluvou poistená. Z ust. žalobca dovodzuje svoje právo domáhať sa poistného plnenia ako aktívne vecne legitimovaná osoba vo vzťahu k žalovanému ako poisťovni. Skutočnosť, že žalobca ako poistený bol súčasne subjektom, ktorý spôsobil škodu a zároveň osobou, ktorá poškodenie odstránila, žalobca vníma ako skutočnosť irelevantnú pre uplatnený nárok, a to s poukazom na rozsudok pripojený k žalobe podporujúci žalobcom uvádzanú argumentáciu.

9. Na základe doplňujúcich skutkových tvrdení žalobcom, ktoré súd vyhodnotil ako zmenu žaloby v súlade s ust. Okresný súd Žilina uznesením č. k. -104 zo dňa 26.01.2021 pripustil zmenu žaloby učinenú prednesom právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní konanom dňa 01.12.2020, a to doplnením rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe, z ktorých žalobca uplatňuje žalovaný nárok, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 01.02.2021.

10. Na základe pripustenej zmeny žaloby po poskytnutí možnosti žalovanému vyjadriť sa k obsahu takto zmenenej žaloby, súd nariadil nový termín pojednávania na deň 10.09.2021, na ktorý sa procesné strany neustanovili. Právny zástupca žalobcu svoju neúčasť ospravedlnil. Súd preto v neprítomnosti procesných strán vec prejednal so záverom o skutkovej a právnej dôvodnosti žalobcom uplatneného nároku, na základe čoho podanej žalobe v celom rozsahu vyhovel.

11. Vzhľadom na postavenie subjektov záväzkovo-právneho vzťahu a predmet ich záväzkov súd posúdil právny vzťah procesných strán ako obchodnoprávny, na ktorý súd aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia:

12. Podľa ustanovenia 13/1991 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len ), táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

13. Podľa ustanovenia , zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v , spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v a týmto zákonom.

14. Podľa , poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

15. Podľa , právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Podľa ods. 2 právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Podľa ods. 3 plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

16. Podľa ustanovenia , a : (1) Právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). (2) Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

(3) Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

17. Podľa , poistiť možno najmä a) majetok pre prípad jeho poškodenia, zničenia, straty, odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom vzniknú (poistenie majetku); b) fyzickú osobu pre prípad jej telesného poškodenia, smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad inej poistnej udalosti (poistenie osôb); c) zodpovednosť za škodu vzniknutú na živote a zdraví alebo na veci, prípadne zodpovednosť za inú majetkovú škodu (poistenie zodpovednosti za škodu).

18. Podľa ustanovenia , a : (1) Poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené. (2) Kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti. (3) Ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť.

19. Podľa , z poistenia zodpovednosti za škody má poistený právo, aby v prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený zodpovedá.

20. Podľa , , , uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Pri škode spôsobenej niektorým trestným činom korupcie sa uhrádza aj nemajetková ujma v peniazoch. Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

21. Podľa , pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

22. Podľa a , ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

23. Podľa , nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky 1) platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. Namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky 1) platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania. sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku.

24. Podľa , omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa , 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky,

a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

25. Podľa nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , Výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

26. Primárne k námietke žalovaného týkajúcej sa neúplnosti žaloby súd konštatuje, že žaloba predstavuje procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva, ktorá musí mať náležitosti vyplývajúce z ust. , medzi ktoré patrí uvedenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Ak takéto náležitosti žaloba neobsahuje, je na mieste postup súdu pri odstránení vád žaloby, čo však v danom prípade nebolo súdom využité, keďže v rámci upomínacieho konania súd žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu. Súd v tejto súvislosti konštatuje, že obsah požiadaviek na náležitosti procesných úkonov je definovaný nielen v zákonnej úprave, ale aj v justičnej praxi a je preto vecou konkrétnej situácie, ako sa sudca vyrovná s posúdením obsahových náležitostí procesných podaní strany tak, aby bola zachovaná rovnosť strán a rovný prístup strán k súdu. Je nespochybniteľné, že každé podanie, ktoré je adresované súdu, musí spĺňať kritériá správnosti, úplnosti a zrozumiteľnosti, a preto základnou požiadavkou na obsah podania je, aby podanie malo náležitosti predpísané zákonom, ak zákon takéto náležitosti upravuje a vyžaduje.

27. Vo veci je možné konštatovať, že pokiaľ zo strany žalovaného boli vytýkané určité nedostatky a neúplnosti žaloby, súd posudzoval, či ide o také nedostatky, ktoré by bránili vecnému prejedaniu žaloby, alebo či ide o nedostatok, ktorý má spravidla za následok neunesenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena, ktoré vedie k zamietnutiu žaloby. Keďže hranica medzi jednotlivými procesnými postupmi, na základe ktorých súd vyzýva procesnú stranu na odstránenie vád podania postupom podľa , resp. až po zamietnutie žaloby pre neunesenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena je veľmi tenká, tak ako súd konštatoval v uznesení o pripustení zmeny žaloby, súd prihliadal na okolnosti prejednávanej veci, a to na skutočnosť, že žalovaný na základe oznámenia o vzniku škody z poistenia zodpovednosti za škodu žalobcovi čiastočne plnil, pričom svoje plnenie krátil, a to z dôvodu oznámeného žalobcovi v oznámení o poistnom plnení zo dňa 25.10.2019. Na základe uvedených okolností a s prihliadnutím na skutočnosť, že žalobca v rámci svojho prednesu na pojednávaní doplnil rozhodujúce skutkové tvrdenia, súd dospel k záveru, že je na mieste pripustenie zmeny žaloby, a to na základe doplnenia rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe, keďže takýto postup súd vyhodnotil ako spravodlivý a napĺňajúci účel civilného sporového konania. Opačný prístup by bolo možné hodnotiť ako formálny a rozporný so základnými princípmi , podľa ktorého ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Podľa súd je povinný postupovať v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

28. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a označené zákonné ustanovenia súd vyhodnotil námietku žalovaného k neúplnosti žaloby ako nedôvodnú.

29. Z listinných dôkazov predložených žalobcom spolu s podanou žalobou a následne v súvislosti s doplnením skutkových tvrdení z poistnej zmluvy uzatvorenej medzi procesnými stranami dňa 14.05.2017, ktorej predmetom je úprava podmienok poistenia zodpovednosti za škodu, mal súd preukázanú existenciu záväzkovo-právneho vzťahu medzi procesnými stranami z titulu poistenia zodpovednosti za škodu, vznik škodovej udalosti na motorovom vozidle, ktorého vlastníkom je Q. W., trvale bytom T. XXXX, M. T. a rovnako skutočnosť, že vzniknutú škodu spôsobenú konaním žalobcu, žalobca odstránil, pričom výška spôsobenej škody predstavuje náklady na opravu poškodeného motorového vozidla v sume 726,60 eur. Z tejto sumy žalovaný preukázateľne poskytol žalobcovi na základe oznámenia škodovej udalosti poistné plnenie v celkovej výške 367,20 eur, keď pri zohľadnení spoluúčasti vo výške 50,- eur žalovaný krátil žalobcovi poskytnuté plnenie s poukazom na ust. a 443 vo výške 188,30 eur, pričom dôvod krátenia žalobca odôvodnil amortizáciou vozidla. Oznámenie o poistnom plnení bolo zo strany žalovaného adresované žalobcovi dňa 28.10.2019, pričom z obsahu oznámenia vyplýva, že k ukončeniu šetrenia poistnej udalosti žalovaným došlo dňa 24.10.2019.

30. Medzi stranami základnou spornou skutočnosťou je námietka aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na uplatnenie si predmetného nároku a námietka dôvodnosti krátenia poistného plnenia z dôvodu amortizácie vozidla.

31. Z obsahu žalobcom predložených Všeobecných poistných podmienok pre poistenie zodpovednosti za škodu č. 605 čl. I bod 1 vyplýva, že z poistenia zodpovednosti za škodu má fyzická alebo právnická osoba (ďalej len „poistený“) právo, aby poisťovňa za ňu nahradila škodu, vzniknutú inému v súvislosti s činnosťou alebo so vzťahom poisteného bližšie označeným v zmluve, na zdraví alebo usmrtením, poškodením, zničením alebo stratou veci, pokiaľ poistený za škodu zodpovedá v dôsledku svojho konania alebo vzťahu v čase trvania poistenia.

32. Podľa čl. II bod 1 VPP tieto všeobecné poistné podmienky sa vzťahujú na zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu (ďalej len „poistenie“) právnických alebo fyzických osôb.

33. Z vykonaných dôkazov mal súd nesporne preukázané, že na základe žalobcom vykonanej opravy motorového vozidla tretej osoby, ktorého poškodenie bolo spôsobené konaním žalobcu pri výkone jeho podnikateľskej činnosti, žalovaný poskytol žalobcovi čiastočné poistné plnenie. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný akceptoval škodovú udalosť oznámenú mu žalobcom ako poistnú udalosť a poistné plnenie poskytol v prospech žalobcu. Žalovaný tak akceptoval postavenie žalobcu ako osoby oprávnenej na prijatie poistného plnenia v dôsledku konkrétnej poistnej udalosti vo väzbe na medzi stranami uzatvorenú poistnú zmluvu. Pokiaľ za takejto situácie žalovaný namietol nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, hoci žalobcovi poskytol čiastočné plnenie, súd takto formulovanú procesnú obranu žalovaného vyhodnotil ako neúčinnú, keďže žalovaný neuviedol vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach tak, ako predpokladá ustanovenie , . Žalobca ako subjekt, na ktorého zodpovednosť za škodu sa podľa poistnej zmluvy poistenie vzťahuje, má právo na poistné v súlade s obsahom poistnej zmluvy uzatvorenej medzi procesnými stranami dňa 14.05.2017 (č.l. 113) a v súlade s ust. .

34. Na základe uvedeného súd konštatuje, že žalobca je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby a v uvedenom kontexte súd hodnotí procesnú obranu žalovaného ako nedôvodnú a neúčinnú.

35. Vo všeobecnosti súd konštatuje, že vecná legitimácia je kategóriou hmotného práva, ktorá určuje v sporovom konaní kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) a komu svedčí subjektívna povinnosť vyplývajúca z hmotného práva (tzv. pasívna vecná legitimácia), o ktorých súd v konaní rozhoduje. Z poistenia zodpovednosti za škodu má poistený právo, aby v prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený zodpovedá ( ). Rovnako v zmysle čl. VIII ods. 8 VPP v prípade, ak nahradí poistený poškodenému škodu alebo jej časť, má nárok na vydanie majetkového prospechu takto získaného poisťovňou.

36. Vo väzbe na vyššie označené ust. a čl. VIII ods. 8 VPP vyplýva postavenie žalobcu ako poisteného, ktorému vznikol nárok na plnenie od žalovaného ako poistiteľa, keďže žalobca zavinil vznik škody na motorovom vozidle tretej osoby, ktoré poškodenie odstránil uvedením veci do pôvodného stavu opravou vozidla za fakturovanú cenu 726,60 eur vrátane DPH tak, ako vyplýva zo zákazkového listu č. XXX/XXXX, interného dokladu žalobcu a žalobcom vystavenej faktúry č. 1923016116. Žalovaný je v zmysle ustanovení a všeobecných poistných podmienok povinný nahradiť žalobcovi takto vzniknutú škodu, za ktorú žalobca ako poistený zodpovedá, čím je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu a rovnako pasívna vecná legitimácia žalovaného.

37. Vo vzťahu k námietke žalovaného k dôvodnosti krátenia poskytnutého plnenia o amortizáciu, súd konštatuje, že žalovaný dôvodnosť takéhoto postupu neobjasnil a neurčil, akým spôsobom dospel k sume amortizácie. Na základe uvedeného je možné konštatovať, že postup žalovaného vykazuje znaky svojvoľnosti a nedôvodnosti. V tejto súvislosti súd poukazuje na nález Ústavného súdu Českej republiky, sp. zn. zo dňa 19.03.2008, v zmysle ktorého v prípade, ak dôjde k oprave vozidla do stavu zodpovedajúcemu účelu a príslušným normám, zodpovedajú náklady opravy majetkovej ujme, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného. Opravou poškodeného vozidla nahradením poškodených

dielov novými súčiastkami automaticky nedochádza k zhodnoteniu vozidla, keďže sa jedná o vynútené plnenie v dôsledku náhrady škody. Poisťovňa tak nemá právo znižovať vyplatenú náhradu škody o amortizáciu, ale je povinná uhradiť náklady na opravu v plnej výške, pokiaľ ide o účelne vynaložené náklady.

38. Vo všeobecnosti súd konštatuje, že spôsob a rozsah náhrady škody na veciach upravuje ust. až 450 . Škodou sa pritom rozumie kvantitatívna stránka náhrady škody, ktorá určuje rozsah povinnosti zodpovedného subjektu na poskytnutie náhrady poškodenému z titulu náhrady spôsobenej škody. pojem „rozsah náhrady škody“ explicitne nevymedzuje a preto naplnenie tohto pojmu je určené základnou funkciou náhrady škody a hypotézou pre nastolenie stavu pred škodovou udalosťou. Zásadne platí, že je potrebné škodu nahradiť vždy v plnom rozsahu, čo vyplýva z princípu úplnej náhrady škody. Náhradou škody sa má poškodenému vykompenzovať majetková ujma do takého rozsahu, aby došlo k vylúčeniu všetkých negatívnych dôsledkov spôsobených škodovou udalosťou. Pojem „skutočná škoda“ nevymedzuje a teda vymedzenie ponecháva právnej vede a súdnej praxi. V ust. je len ustanovené, z čoho sa vychádza pri určení škody na veci a s vymedzením skutočnej škody sa možno tiež stretnúť vo vyhláške č. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, kde podľa jej prílohy je upravený postup stanovenia hodnoty veci, kedy pojem skutočná škoda znamená podľa uvedenej právnej úpravy zmenšenie majetku poškodeného alebo náklady potrebné na to, aby sa dosiahol predchádzajúci stav.

39. Je nepochybné, že pri určení výšky skutočnej škody na veci sa zásadne vychádza z ceny veci v čase poškodenia v súlade s ust. , a teda nahradená má byť ujma, ktorá spočíva v zmenšení majetkového stavu poškodeného, ktorým je už samotné poškodenie veci a rovnako môže byť vyjadrená ekvivalentom hodnôt, ktoré je potrebné vynaložiť na to, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. V zmysle rozhodovacej praxe súdov, na ktorú poukázal v rámci prostriedkov procesného útoku aj žalobca, výšku škody nemožno robiť závislou od toho, či poškodený vec predá a za akú cenu, či vec opraví alebo s vecou iným spôsobom naloží. Podľa rozhodnutí všeobecných súdov, ale i názoru Ústavného súdu Českej republiky (ÚS ČR z 20.11.2020, sp. zn. ) škodu predstavujú nielen majetkového hodnoty, ktoré už boli, resp. majú byť poškodeným vynaložené, ale aj tie, ktoré bolo potrebné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. V nadväznosti na to súdna prax uznala, že poškodenému vzniká škoda už samotným znížením hodnoty poškodenej veci bez ohľadu na to, či poškodený vynaložil prostriedky na uvedenie veci do pôvodného stavu pred škodovou udalosťou, alebo či na odstránenie dôsledkov poškodenia.

40. Pokiaľ by v súvislosti s amortizáciou poškodených častí vozidla došlo k odpočtu náhrady škody, uvedený postup by neodzrkadľoval reálne náklady potrebné na uvedenie veci do pôvodného stavu. Súd je toho názoru, že nie je možné po poškodenom požadovať, aby doplácal na škodovú udalosť, pokiaľ opravou poškodenej veci, a ktorej oprava bola poškodenému škodovou udalosťou vnútená, nedošlo k zjavnému prínosu pre poškodeného. Zmyslom a účelom zákonných ustanovení, ktoré priznávajú poškodenému právo na náhradu škody, je zaistiť, aby mu v plnom rozsahu bola kompenzovaná majetková ujma. V každom individuálnom prípade je preto potrebné porovnávať majetkový stav poškodeného pred vznikom škodovej udalosti a po vykonaní opravy poškodenej veci, pričom rozsah náhrady v peniazoch musí zohľadňovať výšku všetkých ním vynaložených prostriedkov nevyhnutných k obnoveniu prevádzkyschopnosti poškodenej veci, teda pôvodného majetkového stavu. S ohľadom na možný vznik bezdôvodného obohatenia v dôsledku opravy je nevyhnutné uvažovať o účelnosti a nevyhnutnosti nákladov vynaložených na uvedenie poškodenej veci do pôvodného stavu. V podmienkach právneho štátu je preto na mieste nielen dodržiavanie práva bez ďalšieho, ale dodržiavanie takých pravidiel správania sa, ktoré sú v súlade s hodnotami, na ktorých je právny poriadok vybudovaný.

41. Je nesporné, že pokiaľ za škodu je považovaná ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a jej výška je daná rozdielom medzi majetkovým stavom poškodeného pred a po poškodení, musí rozsah náhrady škody zohľadňovať výšku všetkých nevyhnutných nákladov, ktoré je poškodený nútený vynaložiť k obnoveniu pôvodného majetkového stavu, v danom prípade k oprave poškodeného motorového vozidla tak, aby vozidlo bolo z technického hľadiska prevádzkyschopné obdobne ako pred škodovou udalosťou. Pokiaľ však k obnoveniu pôvodného majetkového stavu nie je možné dospieť inak ako použitím nových náhradných dielov, resp. výmenou poškodených častí za nové a táto oprava bola vykonaná účelne a smerovala k odstráneniu následkov škodovej udalosti, zásadne nie je možné prenášať povinnosť k náhrade nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu na poškodeného a

nedôvodne ho znevýhodňovať oproti subjektu, ktorý za škodu zodpovedá, a ktorý škodu spôsobil. Je preto nevyhnutné podľa názoru konajúceho súdu zobrať na zreteľ skutočnosť, že poškodenému tzv. „zhodnotenie“ veci bolo protiprávnym konaním vnútené a v dôsledku škodovej udalosti sa tak poškodený dostáva do situácie, že hoci na rozdiel od osoby, ktorá za škodu zodpovedá, konal v súlade s právom, to znamená neporušil žiadne právne predpisy, je nútený vynaložiť zo svojich finančných prostriedkov značnú sumu na to, aby dosiahol opätovné sfunkčnenie poškodenej veci za účelom jej možného ďalšieho využitia obdobne ako pred škodovou udalosťou, hoci by tak vzhľadom na predchádzajúcu funkčnosť veci konať nemusel, pokiaľ by k škodovej udalosti nedošlo.

42. Pokiaľ v záujme dodržiavania princípov nikoho nepoškodzovať je amortizácia, resp. jej zohľadnenie dôvodné, musí však vyplývať z vecne preskúmateľnej argumentácie, čo v danom prípade žalovaným naplnené nebolo. Vzhľadom na uvedené súd aj predmetnú námietku žalovaného vyhodnotil ako nedôvodnú so záverom, že žalobe v celom rozsahu vyhovel.

43. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, nakoľko žalobcovi poistné plnenie neposkytol do 15 dní od skončenia šetrenia poistnej udalosti v súlade s ust. , a preto žalobcovi súd priznal spolu s istinou 188,30 eur nárok na zaplatenie úrokov z omeškania podľa predpisov obchodného práva s prihliadnutím na obchodnoprávny charakter záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, t. j. vo výške 9% ročne z dlžnej sumy od 10.11.2019 do zaplatenia. Súd pritom zohľadnil skutočnosť, že podľa oznámenia o poistnom plnení zo dňa 28.10.2019 žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti dňa 24.10.2019, pričom v lehote 15 dní, t. j. do 08.11.2019 žalovaný žalobcovi poistné plnenie v spornom rozsahu neposkytol a to znamená, že od 09.10.2019 sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, ktoré omeškanie naďalej trvá.

44. Vzhľadom na uvedené súd priznal žalobcovi nárok na zaplatenie dlžnej istiny spolu s úrokmi z omeškania a v súlade s ust. priznal žalobcovi paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške vyplývajúcej z ustanovenia Nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , t. j. vo výške 40,- eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

45. Na základe vykonaných dôkazov súd posúdil žalobcom uplatnený nárok ako v celom rozsahu dôvodný, a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku.

46. Podľa , : O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

47. Podľa : Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

48. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol na základe princípu úspechu strán v spore tak, že žalobcovi ako procesnej strane, ktorá má vo veci plný úspech, priznal súd nárok na plnú náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (, ).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).