Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_39C-5-2021.pdf
PDF · 94.38 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-39C/5/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V, sudkyňou JUDr. Danielou Bergerovou v právnej veci žalobcu: U. R., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt O. XXXX/XX, XXX XX L. - K., zastúpenom advokátkou JUDr. Dianou Trnkócyovou, so sídlom AK Rožňavská 2, 821 01 Bratislava, proti žalovanému: E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt O. XXXX/XX, XXX XX L. - K., zastúpenom advokátskou kanceláriou Zvara advokáti, s.r.o., IČO: 46 547 878, so sídlom Námestie SNP 1, 811 06 Bratislava, o zaplatenie 1.457,32 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd schvaľuje zmier v tomto znení: „ I. Žalovaný sa z a v ä z u j e zaplatiť žalobkyni istinu 1.457,32 € v pravidelných jedenástich mesačných splátkach vo výške 122 € a dvanástu splátku vo výške 115,32 €, zročných 25. dňa kalendárneho mesiaca počnúc 25. septembrom 2021 do splatenia celého dlhu s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky sa stáva zročným celý dlh.
II. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.“
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 31.08.2020 žiadala, aby súd platobným rozkazom zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť jej sumu 1.457,32 € spolu s 5% úrokom z omeškania ročne od 01.09.2017 do zaplatenia a náhradou trov konania.
2. Žalobkyňa skutkovo žalobu odôvodnila tým, že je vlastníčkou pozemku parcelné číslo XXXX/XXX, parcela registra M., nachádzajúceho sa v katastrálnom území K., ktorý je zapísaný na liste vlastníctva XXXX vedenom Okresným úradom L.a, katastrálny odbor. Žalovaný je vlastníkom susedného pozemku k pozemku žalobkyne, a to pozemku parcelné číslo XXXX/XXX, parcela registra M., nachádzajúceho sa v katastrálnom území K., ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom L., katastrálny odbor. Na hranici vyššie uvedených pozemkov - pozemku parcelné číslo XXXX/XXX a pozemku parcelné číslo XXXX/XXX, bol na náklady žalobkyne vybudovaný murovaný plot (oplotenie). Žalovaný sa zaviazal žalobkyni zaplatiť 1 nákladov na vybudovanie oplotenia po odrátaní sumy, ktorú žalovaný zaplatil za základy oplotenia. Do podania žaloby žalovaný 1 nákladov na vybudovanie oplotenia žalobkyni nezaplatil, napriek opätovným výzvam žalobkyne i jej právneho zástupcu. Preukázateľné náklady žalobkyne na vybudovanie oplotenia predstavujú sumu vo výške 3.610,94 €. Po započítaní nákladov žalovaného na vybudovanie základov vo výške 696,30 € predstavuje 1 nákladov na vybudovanie oplotenia, sumu vo výške 1.457,32 €. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť pohľadávku žalobkyni najneskôr do konca augusta 2017, t.j. do 31.08.2017. Nakoľko v tejto lehote nezaplatil, od 01.09.2017 je v omeškaní so zaplatením pohľadávky a žalobkyňa požaduje od 01.09.2017 úroky z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.457,32 € v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia
vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
3. Na preukázanie skutkových tvrdení založila žalobkyňa do spisu listinné dôkazy a to: výpis z listu vlastníctva č. XXXX (č.l. 17-18); výpis z listu vlastníctva č. XXXX (19-20); účtovné doklady k nákladom na oplotenie (Obi Slovakia s.r.o. zo dňa 24.-26.05.2017, Stavmat Stavebniny, s.r.o zo dňa 11.05.2017, 12.06.2017, 23.05.2017, Ľubomír Ferkodič MIROSTAV zo dňa 26.05.2017, KAROVIČ s.r.o. 22.05.2017, Alas Slovakia, s.r.o. 24.05.2017 - č.l. 9-15); prehľad nákladov - tabuľka (č.l. 30); komunikácia žalobkyne so žalovaným k uhradeniu nákladov (č.l. 16); ohlásenie drobnej stavby zo dňa 24.04.2017 (č.l. 23); Vyjadrenie Mestskej časti L.- K. zo dňa 11.05.2017 k ohláseniu drobnej stavby (č.l. 21-22); Email zo dňa 31.08.2016 od Július Csánó BETOP - cenová ponuka betónového plota (č.l. 58).
4. Na návrh žalobkyne Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 10.09.2020 č.k. 2Up/1493/2020 platobný rozkaz, voči ktorému žalovaný podal odpor, ktorý zdôvodnil tým, že peňažný nárok žalobkyne neuznáva v celom rozsahu. Žalovaný potvrdil, že so žalobkyňou uzatvoril ústnu dohodu ohľadne výstavby plotu na hranici ich pozemkov, k čomu ako vlastník nehnuteľnosti udelil súhlas s umiestnením stavby. V čase uzatvorenia ústnej dohody o výstavbe plotu žalovaný práve dokončoval výstavbu svojej nehnuteľnosti a neboli mu známe pomery, t.z. dohody ostatných vlastníkov nehnuteľností na ulici O.. Vlastník nehnuteľnosti zapísanej na LV č XXXX, k.ú. K., pán H. L., ktorý približne v rovnakom čase dokončoval výstavbu svojej nehnuteľnosti, oboznámil žalovaného s miestnymi pomermi ohľadne výstavby plotov. Dohoda ostatných vlastníkov nehnuteľností na ulici O. ohľadne výstavby plotov bola taká, že každý z vlastníkov stavia na vlastné náklady len tú stranu plotu, ktorý oddeľuje jednotlivé nehnuteľnosti od susedných po pravej strane (z pohľadu od ulice), t.j. v prípade žalovaného ide o plot na hranici pozemku žalovaného a vlastníka nehnuteľnosti LV č. XXXX, k.ú. K., ktorý uvedenú skutočnosť o dohodnutých pomeroch o výstavbe plotov na ulici O. dosvedčí. Z uvedeného dôvodu uvedenú skutočnosť žalovaný oznámil žalobkyni bezodkladne a odstúpil od dohody o výstavbe plotu na hranici pozemku so žalobkyňou. Z uvedených dôvodov žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať žalovanému náhradu trov konania v celom rozsahu.
5. Žalobkyňa vo vyjadrení sa k odporu uviedla, že žalovaný v odpore potvrdil, že medzi stranami sporu došlo k dohode o výstavbe plota. Žalovaný v odpore žiadnymi relevantnými tvrdeniami, skutočnosťami, či predložením dôkazov nepoprel nárok žalobkyne, neuviedol ani nepreukázal žiadnu relevantnú skutočnosť, z ktorej by vyplývalo, že nie je povinný v zmysle dohody so žalobkyňou zaplatiť polovicu nákladov na výstavbu plota. Podľa žalobkyne odpor nie je vecne odôvodnený a navrhla súdu, aby odpor v zmysle ust. § 12 ods. 1 písm. d) zák.č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní odmietol ako vecne neodôvodnený. Žalobkyňa uviedla, že dohoda medzi vlastníkmi nehnuteľností na ulici O. ohľadom oplotenia neexistuje. Naopak, z celkového počtu siedmych susediacich pozemkov, sa štyria vlastníci dohodli, že budú spolufinancovať pravý plot (od ulice) vrátane strán sporu. Jedine dvaja vlastníci dvoch susediacich pozemkov, medzi ktorými je aj žalovaným v odpore spomínaný vlastník H. L. sa dohodli inak. To znamená, že žiadna univerzálna dohoda pre všetkých vlastníkov neexistuje. Jedinou relevantnou dohodou v tomto prípade, je dohoda, ktorá vznikla medzi stranami sporu, a ktorej existenciu žalovaný vo svojom odpore potvrdil. Žalovaný neuviedol kedy a akým spôsobom mal odstúpil od dohody o výstavbe plota. Žalovaný sa začal „vykrúcať“ ohľadom platenia nákladov na polovicu plotu až potom, ako bol plot dokončený. Nikdy však od dohody neodstúpil ako tvrdí. Naopak žalovaný potvrdil v komunikácii z obdobia 07-09/2017, že polovicu nákladov zaplatí. Žalobkyňa s poukazom na ust. § 48 Občianskeho zákonníka uviedla, že odstúpiť od zmluvy je možné len ak je to v Občianskom zákonníku alebo inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Medzi stranami sporu nebola uzatvorená dohoda, za akých podmienok možno od predmetnej dohody odstúpiť, ani nenastala žiadna zo skutočností, pre ktoré by mohol žalovaný odstúpiť od dohody na základe zákona. Preto tvrdenie žalovaného, že údajne odstúpil od dohody, nemá vplyv na skutočnosť, že žalovaný je povinný zaplatiť polovicu nákladov na vybudovanie plota (po odrátaní nákladov žalovaného na vybudovanie základov. Ďalšou skutočnosťou podľa žalobkyne, ktorá len potvrdzuje záujem žalovaného podieľať sa na výstavbe plota je tá, že žalovaný začal s výstavbu plota tým, že dal vybudovať základy. Následne na základe dohody žalobkyňa zabezpečila výstavbu murovaného plotu. Žalobkyňa chcela pôvodne postaviť betónový plot (typ B3 vzor tehla od živnostníka Július Csánó BETOP, IČO: 11851481), aký má žalobkyňa na zvyšku pozemku. Náklady na takýto betónový plot boli vyčíslené dodávateľom vo výške cca 2.425 € cenovou ponukou zo dňa 31.08.2016
vrátane základov, čo je polovica nákladov ako boli náklady na postavenie murovaného plotu. Avšak na návrh žalovaného bol vybudovaný murovaný plot, teda plot s vyššou cenou. Ak by žalobkyňa nemala dohodu so žalovaným o úhrade polovice nákladov na plot, žalobkyňa by nedala postaviť murovaný plot ako požadoval žalovaný.
6. Na návrh žalobkyne na pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), Okresný súd Banská Bystrica postúpil dňa 13.01.2021 vec na prejednanie tunajšiemu súdu.
7. Žalovaný na základe výzvy Okresného súdu Bratislava V zo dňa 21.01.2021 podľa § 167 ods. 4 CSP, v podaní z 11.03.2021 uviedol, že využil svoje právo a v zmysle dohody odstúpil od dohody, ktorú skutočnosť riadne oznámil žalobkyni. Žalovaný zastáva názor, že právo odstúpiť od dohody je subjektívnym právom účastníka dohody. Dojednanie, ktoré by vylučovalo možnosť účastníka dohody jednostranné odstúpiť od dohody, je v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný oznámil žalobkyni že odstupuje od dohody bezodkladne potom ako sa dozvedel o dohode ostatných vlastníkov nehnuteľností na ulici O. ohľadne výstavby plotov. Pre doplnenie žalovaný ďalej doplnil svoje vyjadrenie o dlhé desaťročia zaužívané zvyky a obyčaje týkajúce sa oplocovania pozemkov. Podľa občianskeho zákonníka z roku 1811 platilo pre povinnosť oplotenia tzv "pravidlo pravej ruky s orientáciou na vchod", podľa ktorého každý vlastník budovy alebo mestskej záhrady bol povinný sa postarať na pravej strane od svojho hlavného vchodu o nutné uzatvorenie (oplotenie) svojho priestoru a oddelenie od cudzieho priestoru. Účinnosťou nového občianskeho zákonníka č 141/1950 Z. z 1. januára 1951 táto povinnosť prestala platiť, doteraz je však v mnohých miestach dodržiavané ako obyčajové právo. Žalovaný sa vzhľadom k uvedenému riadil nie len nepísaným obyčajom, respektíve zaužívanou zvyklosťou, ale aj dohodou ostatných vlastníkov nehnuteľností na ulici O.. Žalovaný z uvedeného dôvodu vystaval na hranici jeho pozemku z pravej strany ulice plot na vlastné náklady sám, tak ako sa na tom zhodla väčšina vlastníkov pozemkov na ulici O. a navyše a v prospech žalobkyne zafinancoval vybudovanie základov na výstavbu plotu na hranici pozemkov žalobkyne a žalovaného. Tvrdenie žalobkyne o tom, že jedinou relevantnou dohodou, je dohoda o spolufinancovaní výstavby plotu z pravej strany ulice, teda tej, ktorá je výlučne v prospech žalobkyne, je zavádzajúce a postavené výlučne na jednostrannom tvrdení žalobkyne, tak ako jednostranne žalobkyňa tvrdí, že zo strany žalovaného nedošlo k odstúpeniu od dohody. Predložená komunikácia sms, ktorú predložila žalobkyňa ako dôkaz, ktorý by mal potvrdiť jej tvrdenie, že sa žalovaný chcel podieľať na spolufinancovaní výstavby plotu, preukazuje podľa žalovaného len to, že sa v čase do odstúpenia od dohody spolupodieľať na financovaní chcel. Momentom, kedy sa žalovaný dozvedel o miestnych pomeroch - teda o dohode, že každý vlastník financuje na vlastné náklady výstavbu plotu po pravej strane od ulice, oznámil jednostranne žalobkyni, že od dohody odstupuje. Žalovaný uviedol, že len samotné tvrdenie žalobkyne o tom, že dohoda účastníkov o odstúpení od dohody uzatvorená, alebo dojednaná nebola, neobstojí. Takéto svoje tvrdenie žalobkyňa žiadnym relevantným dôkazom nepreukázala. Žalovaný má za to, že nie je povinný zaplatiť žalobkyni polovicu nákladov na výstavbu plotu len na podklade jej tvrdení. Žalovaný riadne odstúpil od dohody. Odstúpením od dohody sa dohoda zrušuje od začiatku. Žalovaný na znak zachovania dobrých susedských vzťahov od žalobkyne nežiadal vyplatiť finančné prostriedky, ktoré vynaložil na vybudovanie základov pre výstavbu plotu na hranici ich pozemkov. Ako dôkaz, ktorý navrhol žalovaný vykonať a ktorý by potvrdil uvedenú skutočnosť, t.j. že žalovaný odstúpil od dohody so žalobkyňou, navrhol výsluch svedka - vlastníka nehnuteľnosti zapísanej na LV č XXXX, k.ú. Rusovce, pán H. L., ktorý približne v rovnakom čase dokončoval výstavbu svojej nehnuteľnosti, a ktorý oboznámil žalovaného s miestnymi pomermi ohľadne výstavby plotov. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobkyne o tom, že ak by žalobkyňa nemala dohodu so žalovaným, nedala by postaviť murovaný plot za vyššiu cenu. Žalobkyňa predložila k tomuto jej tvrdeniu cenovú ponuku na výstavbu plotu s dátumom 31.08.2016, ktorá bola nižšia. Súhlas s výstavbou plotu v časti 1 na jeho pozemku dal až dňa 24.04.2017, t.j. až 8 mesiacov potom, ako bola vypracovaná cenová ponuka. Žalobkyni nič nebránilo v tom, aby si plot v zmysle cenovej ponuky zo dňa 31.08.2016, ktorá bola výrazne nižšia, dala vystaviť výlučne na svojom pozemku a v uvedenom čase.
8. Pred začatím pojednávania vo veci samej, sa súd pokúsil o zmier vzhľadom na uvedenie predbežného právneho posúdenia sporu na žiadosť žalovanej strany. Strany sporu uzavreli zmier a žiadali uzavretý zmier schváliť súdom.
9. Podľa § 148 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) - (1) Žalobca a žalovaný môžu uzavrieť zmier. O uzavretie zmieru sa má súd vždy pokúsiť. (2) Súd rozhodne o tom, či uzavretý zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
10. Predmetom sporu je nárok žalobkyne z tzv. nepomenovanej zmluvy (§ 51 OZ) dohody o spoločnej výstavbe murovaného plotu na hranici pozemkov strán sporu, ktorou došlo k vzniku záväzkového vzťahu. Túto skutočnosť preukazuje aj súhlas žalovaného s výstavbou plota v polovici jeho šírky na jeho pozemku v ohlásení drobnej stavby z 24.04.2017 a následne ním vybudované základy (š. 50cm x v. 80cm) podľa vzájomnej dohody o umiestnení stavby, ako aj prísľub žalovaného v zmysle dohody znášať polovičné náklady na jeho výstavbu realizovanú v máji a júni 2017. Túto skutočnosť žalovaný nepoprel. Plot predstavuje podľa § 44 ods. 3 katastrálneho zákona spravidla hranicu medzi pozemkami. Z hľadiska súkromného práva má plot ako nehnuteľná vec význam len vtedy, ak je tu pevné spojenie so zemou (pozemkom). Oplotenie je v takom prípade samostatnou vecou v právnom zmysle, a to konkrétne nehnuteľnou vecou, pričom je súčasne drobnou stavbou na účely katastrálneho zákona a stavebného zákona. Plot ako taký nie je predmetom evidencie v katastri nehnuteľností a jeho stavba nevyžaduje územné rozhodnutie ani stavebné povolenie (stačí ohlásenie na stavebnom úrade). Vlastníkom plotu sa stáva ten, kto ho postavil - platí to napríklad aj pri radových domoch, kde majú dva susediace pozemky spoločný jeden plot a súčasne plot je toho na koho pozemku stoji. Pri posúdení vlastníckych a iných právnych vzťahov k stavbe vzniknutej spoločnou činnosťou viac osôb je potrebné vychádzať z obsahu dohody uzavretej medzi týmito osobami. Takáto dohoda, ktorá nemusí byť písomná, založí spoluvlastníctvo, len ak je z nej zrejmé, že účastníci dohody chceli spoluvlastnícky vzťah založiť. Ak stavbu vykonáva viac osôb, ktoré o vlastníctve k novej stavbe neuzavreli žiadnu dohodu, pričom z okolnosti veci nie je zrejmé, že malo ísť o stavbu vo vlastníctve len niektorej z týchto osôb, sú stavebníkmi všetky tieto osoby, ktoré sa stávajú podielovými spoluvlastníkmi.
11. Podľa § 132 ods. 1 zákona 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) - (1) Vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
12. Podľa § 136 ods. 1 OZ - (1) Vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
13. Podľa § 137 OZ - (1) Podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. (2) Ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké.
14. Podľa § 139 OZ - (1) Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. (2) O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd. (3) Ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní spoluvlastníci žiadať, aby o zmene rozhodol súd.
15. Podľa § 51 OZ - Účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
16. Podľa § 48 OZ - (1) Od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. (2) Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
17. Podľa § 497 OZ - Každý z účastníkov si môže vymieniť odstúpenie od zmluvy a dojednať pre ten prípad odstupné. Kto zmluvu splní aspoň sčasti alebo prijme hoci len čiastočné plnenie, nemôže už od zmluvy odstúpiť, ani keď poskytne odstupné. 18. Je pravdou, že v minulosti platilo (ako tvrdil v procesnej obrane žalovaný), čo sa plotov týka, „pravidlo pravej ruky“. To znamenalo, že každý vlastník pozemku mal oplotiť pravú stranu od hlavného vchodu. Táto povinnosť viac než 60 rokov neplatí, ale v niektorých častiach Slovenska sa traduje dodnes. Dnes ostáva povinnosť stavania plotu na dohode medzi susedmi. V prípade dohody, že stred plotu je priamo na hranici susediacich pozemkov, je nutný súhlas majiteľa susedného pozemku a v takom prípade pre dobré vzájomné vzťahy je potrebné sa podeliť aj o náklady, ako na výstavbu, tak aj na následné
údržby. S poukazom na ustanovenie § 48 Občianskeho zákonníka žalovaný nemohol odstúpiť od platne uzavretého záväzku.
19. Súd posúdil dohodu strán ako zmier uzavretý v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a ako uznanie záväzku žalovaným a preto zmier v zmysle § 148 CSP schválil.
20. V rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodne súd aj bez návrhu o nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 CSP). Strany sporu sa dohodli v zmieri i o náhrade trov konania.
21. Podľa § 11 ods. 7) prvá veta zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch - (7) Ak konanie skončia strany alebo účastníci schválením zmieru do začiatku prvého pojednávania, vráti sa im 90 % zo všetkých zaplatených poplatkov.
20. O vrátení 90% zo zaplateného súdneho poplatku rozhodne po právoplatnosti uznesenia, ktorým súd schválil zmier, súdny úradník samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie (§ 356 CSP), okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z..