Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12P-29-2021.pdf
PDF · 97.35 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/29/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Natáliou Slivenskou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: L. Q., nar. XX. XX. XXXX, T. Q., nar. XX. XX. XXXX, a J. Q., nar. XX. XX. XXXX, všetky deti Q. E. L., všetky deti zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, J. Bottu 4, Trnava, deti rodičov: matka P. Q., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom A., F.. K. XXXX/XX, t. č. bytom A., J.. W. XX, a otec Q. Q., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom F. XXX, o zmeny výchovného prostredia, takto
rozhodol:
I. Súd s c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu nasledujúceho znenia:
Maloleté deti L. Q., T. Q. a J. Q. sa z v e r u j ú do osobnej starostlivosti matky, pričom obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach.
Otec sa z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletého L. sumou vo výške 65 Eur mesačne, na výživu maloletého T.E. sumou vo výške 60 Eur mesačne a na výživu maloletého J. sumou vo výške 60 Eur mesačne, vždy do 15. dňa príslušného kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky, s účinnosťou od 21. 05. 2021.
Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 21. 05. 2021 do 31. 08. 2021 na maloletého L. vo výške 218,10 Eur, na maloletého T. vo výške 201,34 Eur a na maloletého J. vo výške 201,34 Eur sa otcovi p o v o ľ u j e splácať v splátkach vo výške 17,50 Eur mesačne, splatných spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletými deťmi každý nepárny kalendárny týždeň v čase od piatku od 16.00 hod. do nedele bezprostrednej nasledujúcej do 17.00 hod.
Matka je p o v i n n á maloleté deti na styk s otcom riadne a včas pripraviť a odovzdať otcovi v stanovenom čase v mieste svojho bydliska a otec je p o v i n n ý dodržiavať stanovené hodiny styku a v čase skončenia styku odovzdať maloleté deti v mieste bydliska matky.
II. Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Trnava, č. k. 17P/10/2018-52 zo dňa 12. 11. 2018, v časti zverenia maloletých detí Baňasových do striedavej starostlivosti oboch rodičov.
III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom zo dňa 21. 05. 2021, doručeným Okresnému súdu Trnava dňa 21. 05. 2021, sa matka domáhala zmeny výchovného prostredia u maloletých detí tak, že maloleté deti navrhla zveriť do jej
osobnej starostlivosti, uložil otcovi povinnosť platiť výživné na maloletého L. sumou 150 Eur mesačne, na maloletého T. sumou 100 Eur mesačne a na maloletého J. sumou 100 Eur mesačne so splatnosťou do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, s účinnosťou od podania návrhu, bez úpravy styku otca s maloletými deťmi.
2. Matka svoj návrh odôvodnila tým, že maloleté deti sa narodili z manželstva účastníkov konania, ktoré bolo rozsudkom Okresného súdu Trnava, č. k. 17P/10/2018-52 zo dňa 12. 11. 2018, právoplatným dňa 21. 11. 2018, rozvedené. Súd schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej boli maloleté deti zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, výživné ani styk počas trvania SOS neboli. Rodinné prídavky a daňový bonus si uplatnila matka. Po rozvode manželstva sa striedavá starostlivosť realizovala len u maloletého L., maloletí T. a J. bývali trvalo u matky. Otec si brával deti sporadicky, a to iba cez víkendy. Situácia sa zmenila v septembri 2020, kedy maloletý L. začal žiť trvalo s nimi, takže všetky tri deti má matka vo výlučnej starostlivosti. Otec na deti neprispieva žiadnym výživným, nekupuje deťom potrebné oblečenie alebo potraviny. Pokiaľ ide o jeho stretávanie s nimi, toto sa realizuje v domácnosti starej matky zo strany otca, ktorá si deti bráva približne každý druhý víkend a otec tam chodí deti len pozrieť. Maloletý L. je žiakom 5. ročníka Základnej školy v B., maloletý T. je žiakom 1. ročníka Základnej školy s materskou školou v A., P. X. Maloletý J. navštevuje Materskú školu v A., P. X. Vo svojej starostlivosti má i maloletú U. Š., ktorá sa narodila z jej vzťahu s L. Š.. Maloleté deti sú zdravé, má s nimi len bežné výdavky primerané ich fyzickému veku. V súčasnej dobe je na materskej dovolenke s maloletou U., poberá materskú dávku vo výške 600 Eur, od júna 2021 rodičovský príspevok. Takisto poberá prídavky na všetky štyri deti. S priateľom a deťmi žijú v podnájme v 2-izbovom byte, kde má vytvorené vhodné podmienky pre riadnu starostlivosť o deti. Otec je nezamestnaný, jeho príjem nepozná. Má vedomosť o tom, že sporadicky pracuje na stavbe a zarobené peniaze minie na kúpu alkoholických nápojov. Otec detí žije v budove, ktorá nie je príliš obytná a nie sú tam vhodné podmienky pre deti. Ide o nepodnetné prostredie. Otec ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá.
3. Pred otvorením pojednávania rodičia uzatvorili rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej obaja navrhli zmeniť výchovné prostredie maloletých detí v znení uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku.
4. Súd vykonal dokazovania oboznámením sa s návrhom matky a listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise, najmä pripojeným spisom Okresného súdu Trnava, sp. zn. 17P/10/2018, z neho predovšetkým rozsudkom, č. k. 17P/10/2018/52 zo dňa 12. 11. 2018, rodnými listami maloletých detí, lustráciami účastníkov konania v registri obyvateľov a v Sociálnej poisťovni, fotokópiami dokladov preukazujúcich výdavky matky, rozhodnutím Sociálnej poisťovne o nároku na materské, potvrdeniami o poberaní rodičovského príspevku a prídavku na deti za rok 2021, potvrdením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava zo dňa 08. 06. 2021, výpismi z bankového účtu, oznámením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava zo dňa 28. 06. 2021, oznámením Sociálnej poisťovne zo dňa 02. 07. 2021, oznámením Štatistického úradu SR, výsluchom účastníkov konania, vyjadrením procesného opatrovníka na pojednávaní, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:
5. Rozsudkom Okresného súdu Trnava, č. k. 17P/10/2018-52 zo dňa 12. 11. 2018, právoplatným dňa 21. 11. 2018, súd manželstvo účastníkov konania rozviedol a súčasne schválil rodičovskú dohodu o zverení maloletých detí na čas po rozvode do striedavej starostlivosti oboch rodičov. Z obsahu spisového materiálu súd zistil, že otec v čase skoršieho rozhodnutia pracoval ako murár, pričom uvádzal príjem 400 - 500 Eur mesačne.
6. Podľa oznámenia Štatistického úradu SR zo dňa 30. 06. 2021 činila v roku 2019 priemerná čistá mesačná mzda v zamestnaní v odbore murár a podobní pracovníci 683 Eur, v roku 2021 predstavovala 738 Eur.
7. Starostlivosť o maloleté deti dlhodobo (od septembra 2020) zabezpečuje výlučne matka, otec sa s maloletými deťmi v súčasnosti nestretáva, naposledy sa styk otca s maloletými deťmi uskutočnil pred asi 4 mesiacmi, keď otec bol 3 mesiace vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý trest mu skončil dňom 29. 08. 2021.
8. Matka žije v spoločnej domácnosti s maloletými deťmi Q., so svojím priateľom a z partnerského vzťahu pochádzajúcou maloletou U. Š., s ktorou je matka v súčasnosti na rodičovskej dovolenke. Matkin priateľ pracuje na stavbe, robí omietky a jeho príjem je cca 800 Eur v čistom. Matka poberá rodičovský príspevok
vo výške 384 Eur a rodinné prídavky na všetky štyri deti vo výške 102 Eur. Iný príjem nemá. Náklady na domácnosť predstavujú bývanie - podnájom v sume 300 Eur mesačne, inak má len bežné náklady spojené so stravou, hygienou a ošatením. Maloletý L. má 11 rokov, je žiakom 6. ročníka základnej školy, jeho mesačné náklady sú strava 100 Eur (v škole sa nestravuje), cestové do školy 15 Eur, drogéria 10 Eur, oblečenie 20 Eur, telefón 5 Eur a vreckové 10 Eur. Maloletý T. má 7 rokov, je žiakom 2. ročníka základnej školy, jeho mesačné náklady sú zhodné s maloletým L., s výnimkou vreckového a telefónu, matka mu však prispieva na obedy v škole sumou 29 Eur mesačne a na družinu 15 Eur mesačne. Maloletý J. má 6 rokov, je žiakom 1. ročníka základnej školy a jeho mesačné náklady sú totožné s maloletým T.. Všetky deti sú zdravé. Matka má tiež vyživovaciu povinnosť k maloletej U., ktorá má 11 mesiacov a jej mesačné náklady na hygienu a plienky sú 40 Eur. Od podania návrhu otec na výživu maloletých detí neprispel.
9. Otec uviedol, že starostlivosť matky o maloleté deti nespochybňuje. Vo výkone trestu odňatia slobody bol z dôvodu, že bol pod vplyvom alkoholu, chytili ho policajti a zobrali mi vodičský preukaz. Nežije s nikým v spoločnej domácnosti. Od ukončenia výkonu trestu odňatia slobody je nezamestnaný, nie je evidovaný na úrade práce. Príjem nemá žiadny. Pomáhajú mu rodičia, peniaze mu nedávajú, ale varia mu, platia aj všetky výdavky spojené s domácnosťou, a to elektrika 30 Eur mesačne, internet 20 Eur mesačne, ďalšie náklady uviesť nevie. Inú vyživovaciu povinnosť nemá.
10. Podľa § 36 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
11. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
12. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
13. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia po rozvode.
14. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
15. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
16. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
17. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
18. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
19. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
20. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
21. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
22. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
23. Podľa § 2 ods. 1 Zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
24. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
25. Nakoľko rodičia maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti, pričom ani striedavá starostlivosť oboch rodičov o maloleté deti sa dlhodobo v danom prípade nerealizuje, bolo potrebné rozhodnúť o zmene výchovného prostredia a upraviť výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Súd po oboznámení sa so všetkými listinnými dôkazmi a po vypočutí matky a otca dospel k záveru, že rodičovská dohoda o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky je v súlade so zákonom a predovšetkým je v najlepšom záujme maloletých detí, a preto rodičovskú dohodu vo výroku I. rozsudku schválil.
26. Rovnako súd považoval za primerané a spravodlivé vzhľadom na schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca určenie vyživovacej povinnosti otca na maloletého L. sumou 65 Eur mesačne, na maloletého T. sumou 60 Eur mesačne a na maloletého J. sumou 60 Eur mesačne, t. j. celkom v sume 185 Eur mesačne, ktorá suma predstavuje 25 % z príjmu povinnej osoby (s prihliadnutím na vek detí, ich odôvodnené potreby a počet vyživovacích povinností), ktorou je v tomto prípade otec, ktorému maloleté deti neboli zverené do osobnej starostlivosti. Súd mal pritom príjem otca ustálený na sumu 738 Eur, keď vychádzal z oznámenia Štatistického úradu SR, nakoľko otec v čase skoršieho rozhodnutia pracoval ako murár a napriek tomu, že je v súčasnosti nezamestnaný a neevidovaný ako uchádzač o zamestnanie, súd je toho názoru, že pokiaľ by sa otec riadne zamestnal ako murár, mohol by uvedenú priemernú mesačnú mzdu dosahovať. Súd uvádza, že pokiaľ je otec nezamestnaný a nie je evidovaný na úrade práce, sám sa tak vzdáva príjmu s poukazom na ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine.
27. Nakoľko otec na výživu detí matke odo dňa podania návrhu (21. 05. 2021) neprispel, vznikol mu nedoplatok na výživnom, a to vo výške 218,10 Eur na maloletého L. (za obdobie od 21. 05. 2021 do 31. 05. 2021 vo výške 23,10 Eur (65 : 31 = 2,10 Eur/1 deň x 11 dní = 23,10 Eur) + 3 x 65 Eur), vo výške 201,34 Eur na maloletého T. (za obdobie od 21. 05. 2021 do 31. 05. 2021 vo výške 21,34 Eur (60 : 31 = 1,94 Eur/1 deň x 11 dní = 21,34 Eur) + 3 x 60 Eur) a vo výške 201,34 Eur na maloletého J. (vypočítaný ako u maloletého T.), ktorý nedoplatok otec zaplatí v splátkach po 17,50 Eur tak, aby bol nedoplatok na výživnom uhradený v primeranej lehote 3 rokov, a to pod stratou výhody splátok.
28. Rovnako sa rodičia dohodli na úprave styku otca s maloletými deťmi, pričom preberanie a odovzdávanie detí sa bude realizovať v mieste bydliska matky.
29. Nakoľko súd teda vo výroku I. rozsudku schválil uzavretú rodičovskú dohodu, bolo potrebné vo výroku II. rozsudku zmeniť pôvodný rozsudok Okresného súdu Trnava, č. k. 17P/10/2018-52 zo dňa 12. 11. 2018, a to v časti zverenia maloletých detí do striedavej starostlivosti oboch rodičov.
30. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
31. Podľa 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
32. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 CMP, keď vo výroku III. rozsudku rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. CMP.
Poučenie:
Proti výroku I. rozsudku nie sú rodičia oprávnení podať odvolanie (§ 122 CMP). Proti výroku II. a III. rozsudku môžu podať rodičia a proti výrokom I., II. a III. rozsudku môže podať procesný opatrovník odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava, avšak odvolanie podané matkou a procesným opatrovníkom by nebolo právne účinné, nakoľko títo sa práva podať odvolanie výslovne vzdali do zápisnice na súde po vyhlásení rozhodnutia.
Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.