Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_BA-1S-32-2021.pdf
PDF · 108.09 KB
Case nature
Area
Subarea
BA-1S/32/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a členov senátu JUDr. Barbory Vrbovej a JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M., v právnej veci žalobcu: A. B. C. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, D. XX, E. X, C., F. G., prechodne bytom H. XXXX/XX, XXX XX C., v zastúpení Mgr. Toni Khuri, advokátom, Dlhé diely II/3, 841 04 Bratislava, proti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Krížna 44, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BA2-2020/064559-003 zo dňa 23.12.2020, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I.
Administratívne konanie
1. Žalobca mal na území Slovenskej republiky udelený prechodný pobyt na účel podnikania od 04.07.2016 s platnosťou do 04.03.2019. Dňa 24.01.2019 požiadal o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania v zmysle § 22 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 404/2011 Z. z.“), pretože na území Slovenskej republiky koná ako konateľ obchodnej spoločnosti SIDRA EUROP, s.r.o., IČO: 50 278 380 so sídlom na Vyšehradská 8, 851 06 Bratislava.
2. Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava vydalo dňa 26.10.2020 rozhodnutie č. PPZ-HCP-BA6-7123-043/2020-PPC, ktorým podľa § 34 ods. 12 s poukazom na ust. § 33 ods. 6 písm. g) zák. č. 404/2011 Z. z. zamietlo žiadosť žalobcu o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania. (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) Dôvodom pre zamietnutie žiadosti žalobcu bola skutočnosť, že jeho podnikateľská činnosť nie je prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky.
3. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré bolo rozhodnutím žalovaného č. p. PPZ-HCP-BA2-2020/064559-003 zo dňa 23.12.2020 zamietnuté a bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie. (ďalej len „druhostupňové rozhodnutie“) Žalovaný mal za to, že správny orgán pri svojom rozhodovaní vychádzal z dostatočne zisteného skutkového stavu veci a zabezpečil si dostatočné podklady pre rozhodnutie. Zo spisového materiálu a z vykonaného dokazovania mal za nesporné, že podklady zaobstarané správnym orgánom vedú k presvedčivosti rozhodnutia. V spisovom materiáli sú ako podklady pre rozhodnutie založené listinné dôkazy preskúmaním, ktorých dospel žalovaný k názoru, že zamietnutie žiadosti žalobcu o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania je
dôvodné a skutočnosti zistené úradnou činnosťou správneho orgánu považuje žalovaný za nepochybné. Skonštatoval, že splnomocnený zástupca žalobcu ani v podanom odvolaní neuviedol podstatné skutočnosti, ktoré by mali akýkoľvek vplyv na zrušenie alebo zmenu rozhodnutia správneho orgánu. Žalovaný mal za to, že pobyt žalobcu nie je vo verejnom záujme, čim je naplnený dôvod pre zamietnutie žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania podľa § 34 ods. 12 z dôvodu podľa § 33 ods. 6 písm. g) zákona č. 404/2011 Z. z.
II.
Rozsah a dôvody správnej žaloby (Argumentácia žalobcu)
4. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou pôvodne doručenou Krajskému súdu v Bratislave domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. p. PPZ-HCP-BA2-2020/064559-003 zo dňa 23.12.2020, ktorým zamietol odvolanie a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým bola žiadosť žalobcu o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania zamietnutá.
5. Žalobca v žalobe poukázal na to, že rozhodnutie žalovaného bolo vydané na podklade stanoviska Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, ktoré bolo adresované správnemu orgánu, pričom žalobca ako účastník konania nemal možnosť sa dozvedieť, prečo bolo toto stanovisko negatívne, napriek splneniu zákonom požadovanej podmienky, a to dosiahnutia určitého zisku. Žalobca zastáva právny názor, že je nespravodlivé, aby bolo vo veci rozhodnuté bez toho, aby bola daná účastníkovi konania možnosť, aby splnil nejaké kritéria, ktoré požaduje Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky o ktorých, žalobca ani nevedel. Má za to, že obnovenie prechodného pobytu by malo mať rovnaké podmienky ako pri udelení tohto pobytu. Žalobca zdôraznil, že splnil všetky zákonom požadované podmienky na obnovenie prechodného pobytu. Neposkytnutím možnosti žalobcovi preukázať, že jeho podnikateľská činnosť je a bude prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky, bolo zasiahnuté do jeho práva na spravodlivý proces. Uviedol, že správny orgán upozornil na svoje doterajšie zisky a výšku zaplatenej dane za predchádzajúce obdobia a tým zároveň poukazoval na uspokojenie verejného záujmu. Keďže nebol účastníkom procesu vydania stanoviska ministerstva o svojom podnikaní, má právo, aby bol vyzvaný na preukázanie prínosu, a to na základe konkrétnych požiadaviek Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.
6. Žalobca zastáva názor, že rozhodnutie žalovaného a jeho postup predchádzajúci vydaniu rozhodnutia bol v rozpore so zákonom, a preto navrhol, aby správny súd rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
III.
Vyjadrenie žalovaného
7. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 15.06.2021 zhrnul doterajší priebeh administratívneho konania a zotrval na svojom rozhodnutí. Obidve správne rozhodnutia považuje za súladné so zákonom č. 404/2011 Z. z. ako aj v súlade so zák. č. 71/1967 Zb.
8. Vo vzťahu k žalobcovej námietke, že žalobcovi nikdy nebola uložená povinnosť uvedená v stanovisku Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, uviedol, že sa jedná o hodnotiace kritérium, ktoré pri posudzovaní prínosu podnikateľskej činnosti žiadateľa o pobyt pre hospodárstvo Slovenskej republiky hodnotí ministerstvo hospodárstva, ako kompetentný orgán podľa zák. č. 575/2001 Z. z. Tým, že spoločnosť žalobcu nespĺňa minimálne kritéria pri celkovom hodnotení prínosu podnikateľskej činnosti a nespĺňa kritérium priamej zamestnanosti viedli ministerstvo k zaujatiu stanoviska, že podnikateľská činnosť žalobcu nie je prínosom pre hospodárstvo Slovenskej republiky. Spoločnosť žalobcu, ktorá je založená od roku 2016 doteraz nevytvorila žiadne pracovné miesta, nemá žiadnych obchodných partnerov, nespolupracuje so žiadnou spoločnosťou na území Slovenskej republiky, pričom podnikateľská činnosť spočíva v poskytovaní reklamných a marketingových služieb.
9. Žalovaný poznamenal, že správny orgán konal v intenciách zákona, keď pri rozhodovaní prihliadal na verejný záujem, osobitne na bezpečnostné hľadisko, hospodárske záujmy Slovenskej republiky, najmä na prínos podnikateľskej činnosti štátneho príslušníka tretej krajiny pre hospodárstvo Slovenskej republiky a na ochranu verejného zdravia. Zároveň je podľa § 32 ods. 1 zák. č. 71/1967 zb.
povinný presne a úplne zistiť skutočný stav veci a za tým účelom si zaobstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, pričom nie je viazaný len návrhmi účastníka konania. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Na podporu poukázal žalovaný na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1Sžak/1/2019.
10. Žalovaný ďalej uviedol, že nemal dôvod spochybňovať stanovisko ministerstva hospodárstva, pretože to je kompetentný orgán na posúdenie prínosu podnikateľskej činnosti žalobcu pre hospodárstvo Slovenskej republiky, je ústredným orgánom štátnej správy, okrem iného aj pre podporu malého a stredného podnikania, stratégiu tvorby podnikateľského prostredia a podporu podnikateľského prostredia a pre vnútorný a zahraničný obchod. Je teda oprávnený a má dostatočné prostriedky posudzovať dopad vykonávania podnikateľskej činnosti subjektov pre hospodárstvo Slovenskej republiky. Taktiež mal za to, že doloženie zákonom predpísaných dokladov je jednou, nie však jedinou z podmienok pre obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky. Zo žiadneho ustanovenia zákona č. 404/2011 Z. z. nevyplýva povinnosť správneho orgánu, pri splnení zákonných podmienok obnoviť prechodný pobyt na účel podnikania bez priestoru na správnu úvahu. Na záver dal žalovaný do pozornosti správnemu súdu rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 1S/120/2020 zo dňa 18.03.2021.
11. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
IV.
Konanie pred správnym súdom a relevantná právna úprava
12. Správny súd v Bratislave bol zriadený zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zák. č. 151/2022 Z.z.“) a svoju činnosť začal od 01. júna 2023.
13. V zmysle ust. § 3 ods. 3 písm. b/ zák. č. 151/2022 Z. z. výkon súdnictva prešiel od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to: z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.
14. Podľa ust. § 493e zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.
15. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu, preskúmal v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP) napadnuté rozhodnutie správneho orgánu, ako aj postup predchádzajúci jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 v spojení s § 493e SSP), vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP) a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.
16. Podľa § 1 ods. 1 písm. a/, d/ ,f/, k/ zák. č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v rozhodnom čase, tento zákon upravuje pôsobnosť Policajného zboru pri zabezpečovaní kontroly hraníc 1) Slovenskej republiky (ďalej len "kontrola hraníc") a v oblasti pobytu cudzincov na území Slovenskej republiky (ďalej len "pobyt"), podmienky pobytu, evidenciu osôb a kontrolu pobytu, práva a povinnosti osôb pri kontrole hraníc a pri pobyte.
17. Podľa § 20 ods. 1 zák. č. 404/2011 Z. z., prechodný pobyt oprávňuje štátneho príslušníka tretej krajiny zdržiavať sa, vycestovať a opätovne vstupovať na územie Slovenskej republiky v čase, na aký mu bol policajným útvarom udelený.
18. Podľa ust. § 20 ods. 2 prvá veta zák. č. 404/2011 Z. z., prechodný pobyt je viazaný na jeden účel.
19. Podľa § 21 ods. 1 písm. a/ zák. č. 404/2011 Z. z., prechodný pobyt môže policajný útvar udeliť štátnemu príslušníkovi tretej krajiny na účel podnikania.
20. Podľa § 34 ods. 1 zák. č. 404/2011 Z. z., policajný útvar môže obnoviť prechodný pobyt
a) najviac na obdobie, ktoré spolu s predchádzajúcim udeleným prechodným pobytom a pobytom podľa § 23 ods. 6 písm. g) súhrnne nepresiahne 180 dní počas 12 po sebe nasledujúcich mesiacov a ukončenie sezónnej práce si vyžaduje ďalší pobyt, b) na deväť mesiacov, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 24 ods. 1 písm. b) alebo § 26, ktorý po skončení štúdia alebo výskumnej činnosti chce zostať na území Slovenskej republiky s cieľom hľadať si prácu alebo začať podnikať, c) najviac na tri roky, ak predpokladaný pobyt štátneho príslušníka tretej krajiny bude trvať najmenej tri roky, d) najviac na päť rokov, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 23, 24 alebo § 27, ak predpokladaný pobyt štátneho príslušníka tretej krajiny bude trvať najmenej päť rokov, alebo e) najviac na päť rokov, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 29 alebo § 30.
21. Podľa § 34 ods. 10 zák. č. 404/2011 Z. z., policajný útvar pri rozhodovaní o žiadosti o obnovenie prechodného pobytu postupuje podľa § 33 ods. 1 a 5. Ak obchodná spoločnosť alebo družstvo, v mene ktorých koná štátny príslušník tretej krajiny podľa § 22 ods. 1 písm. b), nedosiahla v predchádzajúcom zdaňovacom období zisk po zdanení podľa odseku 7, policajný útvar si vyžiada stanovisko od Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, či podnikateľská činnosť obchodnej spoločnosti alebo družstva je prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky. Spolu so žiadosťou podľa predchádzajúcej vety zašle policajný útvar Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky aj doklady podľa odseku 3 písm. e).
22. Podľa § 34 ods. 12 zák. č. 404/2011 Z. z., policajný útvar zamietne žiadosť o obnovenie prechodného pobytu z dôvodov podľa § 33 ods. 6; policajný útvar však nezamietne žiadosť o obnovenie prechodného pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny z dôvodu podľa a) § 33 ods. 6 písm. b) v prípade ohrozenia verejného zdravia, ak ide o prechodný pobyt podľa § 27, b) § 33 ods. 6 písm. d) a h), ak ide o prechodný pobyt podľa § 23 ods. 5.
23. Podľa § 33 ods. 1 zák. č. 404/2011 Z. z., policajný útvar pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie prechodného pobytu prihliada na a) verejný záujem, osobitne na bezpečnostné hľadisko, hospodárske záujmy Slovenskej republiky, najmä na prínos podnikateľskej činnosti štátneho príslušníka tretej krajiny pre hospodárstvo Slovenskej republiky a na ochranu verejného zdravia, b) záujmy maloletého dieťaťa štátneho príslušníka tretej krajiny, osobné a rodinné pomery štátneho príslušníka tretej krajiny, jeho finančnú situáciu a dĺžku doterajšieho pobytu a predpokladaného pobytu, c) stanovisko zastupiteľského úradu k udeleniu prechodného pobytu.
24. Podľa § 33 ods. 6 písm. g/ zák. č. 404/2011 Z. z., policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie prechodného pobytu, ak udelenie prechodného pobytu nie je vo verejnom záujme.
25. Podľa § 120 ods. 1 zák. č. 404/2011 Z. z., ak nie je v tomto zákone alebo osobitnom predpise 13) ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa tohto zákona všeobecný predpis o správnom konaní. 37) Právne úkony vykonávané orgánom verejnej moci, fyzickou osobou a právnickou osobou v konaní podľa tohto zákona sa vykonávajú výlučne v listinnej podobe, 91a) ak v § 33 ods. 9, § 48 ods. 3, § 113 písm. c), § 115 ods. 1 a 10 a § 125 ods. 10 nie je ustanovené inak.
26. Podľa § 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
27. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb., správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
28. Podľa § 32 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb., správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
29. Podľa § 33 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.
30. Podľa § 46 zák. č. 71/1967 Zb., rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
V.
Právne posúdenie správnym súdom
31. Predmetom prieskumu pred správnym súdom bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené prvostupňové rozhodnutie, ktorým správny orgán podľa § 34 ods. 12 s poukazom na ust. § 33 ods. 6 písm. g) zák. č. 404/2011 Z. z. zamietol žiadosť žalobcu o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania z dôvodu, že obnovenie prechodného pobytu žalobcu na území Slovenskej republiky nie je vo verejnom záujme.
32. Základným rámcom právneho posúdenia žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania je zákon o pobyte cudzincov, ktorý v § 22 upravuje prechodný pobyt na účel podnikania, v § 34 ods. 10 upravuje postup správneho orgánu pri posudzovaní žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania. Policajný útvar pri rozhodovaní o žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účely podnikania prihliada aj na hospodárske záujmy Slovenskej republiky, najmä prínos podnikateľskej činnosti štátneho príslušníka tretej krajiny pre hospodárstvo Slovenskej republiky, ako aj na stanovisko zastupiteľského úradu k udeleniu prechodného pobytu. Správnemu orgánu (policajnému útvaru), ktorý rozhoduje o žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účely podnikania, teda prináleží v rámci konania posúdiť splnenie zákonných podmienok s prihliadnutím na verejný záujem a rozhodnúť o tom, či žiadosti žalobcu vyhovie alebo ju zamietne z dôvodov uvedených v § 33 ods. 6 zák. č. 404/2011 Z. z. V správnom konaní správny orgán konajúci v zmysle ustanovení zák. č. 404/2011 Z. z. postupuje podľa ustanovení správneho poriadku (§ 120 ods. 1 zák. č. 404/2011 Z. z.) ako všeobecného procesného predpisu.
33. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného bolo predovšetkým posúdenie opodstatnenosti tvrdenia žalobcu o popretí jeho procesných práv v konaní o jeho žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania, spočívajúce v neoboznámení žalobcu s kritériami, ktoré posudzuje ministerstvo hospodárstva pri vydaní stanoviska o prínose podnikateľskej činnosti žiadateľa pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky ako i nemožnosti preukázať, že jeho podnikateľská činnosť je a bude prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky.
34. Z obsahu administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že prvostupňový správny orgán v rámci konania v zmysle § 32 zák. č. 71/1967 Zb. vyžiadal od Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky stanovisko, či podnikateľská činnosť žalobcu je prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky. Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky vo svojom stanovisku zo dňa 30.09.2020, č. 35273/2020-3210-84562 uviedlo, že podnikateľská činnosť štátneho príslušníka tretej krajiny nie je prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky. Žalobca bol listom zo dňa 07.10.2020 vyzvaný na vyjadrenie podľa § 32 ods. 2 správneho poriadku k podkladu pre vydanie rozhodnutia, a to k stanovisku ministerstva hospodárstva. Žalobca sa vyjadril písomne listom zo dňa 21.10.2020. Následne prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie, ktorým podľa § 34 ods. 12 s poukazom na ust. § 33 ods. 6 písm. g) zák. č. 404/2011 Z. z. zamietol žiadosť žalobcu o obnovenie prechodného pobytu žalobcu za účelom podnikania.
35. V súlade so zásadou materiálnej pravdy vyjadrenej v § 3 ods. 4 správneho poriadku je správny orgán povinný presne a úplne zistiť skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady, dôkazy, ako i skutočnosti majúce pre vec rozhodujúci význam. V konaní sa uplatňuje zásada aktívnej súčinnosti účastníkov konania, podľa ktorej je správny orgán povinný v konaní postupovať tak, aby dal účastníkovi možnosť realizovať jeho procesné práva a vyjadriť sa v konaní zhromaždeným podkladom rozhodnutia. Podľa § 34 ods. 10 zákona č. 404/2011 Z. z. prvostupňový správny orgán pri rozhodovaní o žiadosti o obnovenie prechodného pobytu postupuje podľa § 33 ods. 1 a 5 tohto zákona, pričom
podľa § 33 ods. 1 písm. a) zákona prihliada na verejný záujem, osobitne na bezpečnostné hľadisko, hospodárske záujmy Slovenskej republiky, najmä na prínos podnikateľskej činnosti štátneho príslušníka tretej krajiny pre hospodárstvo Slovenskej republiky a na ochranu verejného zdravia. Správny orgán si pri posudzovaní žiadosti žalobcu o obnovenie prechodného pobytu za účelom podnikania v súlade s § 32 ods. 1 Správneho poriadku vyžiadal stanovisko Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky k otázke, či podnikateľská činnosť žalobcu je prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky. Tomuto postupu správneho orgánu nemožno vytýkať nezákonnosť, práve naopak, správny orgán je povinný presne a úplne zistiť skutočný stav veci a keďže Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky je v zmysle § 6 zák. č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov ústredným orgánom štátnej správy a do jeho pôsobnosti patrí o.i. podpora malého a stredného podnikania vrátane podpory potravinárskych produktov, ktoré nie sú zaradené do prílohy I Zmluvy o fungovaní Európskej únie a podpory spracovania dreva a biotechnológií, stratégia tvorby podnikateľského prostredia a podpora podnikateľského prostredia vrátane podpory potravinárskeho podnikateľského prostredia, ktorého produkty nie sú zaradené do prílohy I Zmluvy o fungovaní Európskej únie a podnikateľského prostredia v oblasti spracovania dreva a biotechnológií, je kompetentné vyjadriť sa k otázke prínosu podnikateľskej činnosti žalobcu pre hospodárstvo Slovenskej republiky. Správny orgán pri posudzovaní žiadosti žalobcu o obnovenie prechodného pobytu za účelom podnikania prihliada na verejný záujem, osobitne na hospodárske záujmy Slovenskej republiky, najmä na prínos podnikateľskej činnosti štátneho príslušníka tretej krajiny pre hospodárstvo Slovenskej republiky, pričom stanovisko ministerstva je jedným z podkladov rozhodnutia. Žalobca mal preukázateľne možnosť oboznámiť sa so stanoviskom ministerstva hospodárstva a zo strany správneho orgánu mu bola daná možnosť sa k nemu vyjadriť, čim došlo k zachovaniu jeho procesného práva ako účastníka konania vyjadrovať sa k podkladom rozhodnutia. K stanovisku ministerstva sa žalobca písomne vyjadril podaním zo dňa 21.10.2020. V tejto súvislosti správny súd konštatuje, že v tomto štádiu konania, nič nebránilo žalobcovi na vyvrátenie tvrdenia ministerstva hospodárstva o tom, že jeho podnikateľská činnosť nie je prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky, produkovať dôkazy, ktoré toto tvrdenie vyvracajú. Žalobca však žiaden dôkaz o opaku nepredložil. Záver správneho orgánu o neunesení dôkazného bremena žalobcu, keď v konaní nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali hospodársky prínos jeho podnikania pre hospodárstvo Slovenskej republiky, je v súlade so skutkovým stavom plynúcim z obsahu administratívneho spisu. Podľa názoru správneho súdu nebol žalovaný povinný oboznámiť žalobcu s hodnotiacimi kritériami ministerstva za účelom vydania stanoviska, ako namieta žalobca, pretože ani sám žalovaný nemá možnosť zasahovať do tohto hodnotiaceho procesu príslušného orgánu, ktorého oslovil za účelom vydania stanoviska. Pre toto správne konanie nie je ani tak podstatné, z akých kritérií ministerstvo hospodárstva pri vydávaní svojho stanoviska vychádzalo, ako jeho záver – stanovisko, že podnikateľská činnosť nie je prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky. K tejto skutočnosti mal žalobca možnosť sa vyjadriť a produkovať dôkazy o opaku, s ktorými by sa správny orgán musel v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadať a ktoré by eventuálne mohli zvrátiť rozhodnutie správneho orgánu. Žalobca však nepredložil žiadne dôkazy o tom, že jeho podnikanie predstavuje prínos pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky, okrem toho, že apeloval na splnenie zákonných požiadaviek a výšku dosiahnutého zisku. Skutočnosť, že žalobca predložil správnemu orgánu žiadosť spolu so všetkými zákonom požadovanými prílohami neznamená, že orgán verejnej správy automaticky takejto žiadosti bez jej akéhokoľvek ďalšieho posudzovania vyhovie. Posúdenie splnenia podmienok pre udelenie povolenia pre prechodný pobyt na území Slovenskej republiky je vecou voľnej úvahy správneho orgánu, pričom podľa zákona na udelenie povolenia na prechodný pobyt nemá cudzinec právny nárok.
36. S poukazom na uvedené dospel správny súd k záveru, že správny orgán v konaní postupoval v súlade so Správnym poriadkom, v konaní konal v súčinnosti s účastníkom konania a vytvoril mu priestor na uplatňovanie jeho procesných práv, a preto súd vyhodnotil žalobné námietky ako nedôvodné.
37. Vzhľadom na vyššie uvedené rozhodol súd tak, že žalobu žalobcu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
38. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému trovy konania nepriznal, pretože v správnom súdnom konaní orgánu štátnej správy možno ich náhradu priznať iba výnimočne.
39. Senát správneho súdu v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b/ ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c/ a d/; c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.