Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Sa/97/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobkyne: U. I., bytom M., I. XX, zastúpená Mgre. Michal Ferčák, advokát, so sídlom Topoľčany, Bernolákova 1652/29, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie v Bratislave, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 19. 11. 2020, sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto

rozhodol:

Krajský súd žalobu zamieta. Krajský súd žalovanej nepriznáva náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I.

1. Rozhodnutím žalovaného č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 19. 11. 2020 podľa o sociálnom poistení tak, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o zamietnutí žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku č. 756 114 6791 0 zo dňa 09. 09. 2020 bolo potvrdené v celom rozsahu podľa , , pretože nedošlo v dôsledku zhoršenia zdravotného stavu účastníčky konania k zmene miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú schopnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je naďalej 50 %.

Podľa posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne pobočky Nitra zo dňa 13. 08. 2020 je žalobkyňa naďalej invalidná podľa , lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu žalobkyne bola posudkovým lekárom určená na 50 %.

II.

2. Žalobkyňa voči rozhodnutiu včas podala zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom uviedla, že nesúhlasí s rozhodnutím ako aj so spôsobom posúdenia jej zdravotného stavu, bez jej osobnej účasti a stanovenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá nezodpovedá jej skutočným zdravotným ťažkostiam, ktoré podrobne popísala v odvolaní a uviedla, že sa nachádza v patovej situácii, keď môže zostať bez akéhokoľvek príjmu, keď pod 12 mesiacoch uznanej PN bude nútená odmietnuť aj prípadnú odmietnutú prácu, v rámci jej evidencie medzi uchádzačmi o zamestnanie, nakoľko nie je schopná pre zdravotný stav pracovať a jej čiastočný invalidný dôchodok nepostačuje na pokrytie

potrieb jej doterajšej životnej úrovne. Z toho dôvodu žiadala o opätovné preskúmanie zdravotného stavu a stanovenia vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

3. Žalovaný ako odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a priloženú spisovú dokumentáciu v celom rozsahu a dospel k záveru, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu je potrebné potvrdiť.

4. Na základe podaného odvolania bol opätovne posúdený zdravotný stav posudkovým lekárom sociálneho poistenia, pobočky Nitra dňa 08. 10. 2020, ktorý nevyhovel odvolaniu žalobkyne v plnom rozsahu a postúpil materiál posudkovému lekárovi Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Nitre. Na základe predloženej lekárskej dokumentácie žalobkyňa bola uznaná za invalidnú od 23. 05. 2018 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 % s navýšením (40% adrenogenitálny syndróm na kortikoidnej liečbe - prirovnaním - horná hranica percentuálneho rozpätia a 10 % za ostatné ochorenia). Požiadala o prehodnotenie zdravotného stavu a doložila nové lekárske nálezy - neurologické, neurochirurgické, diabetologické, algeziologické, endokrinologické, interné a ortopedické. Týmito odbornými vyšetreniami nie sú preukázané také zmeny zdravotného stavu, ktoré by podmieňovali zmenu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Cukrovka je uspokojivo kompenzovaná, bez chronických komplikácií na cievach a orgánoch, bolesť chrbta podmienená herniou disku medzistavcového priestoru L5, s kompresiou radixov L5 je v liečbe, bez koreňového dráždenia. Uvedené zdravotné postihnutia nemenia celkovú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Po opätovnom zhodnotení zdravotného stavu a doložených odborných nálezov je naďalej miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 %.

V odvolacom konaní účastník konania nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by preukázal zhoršenie jeho zdravotného stavu, na základe ktorých by posudkoví lekári organizačných zložiek sociálnej poisťovne zvýšili mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Podľa § 71 ods. 1, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, má pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa § 71 ods. 2, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok. Podľa § 71 ods. 3, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje v porovnaní telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný, výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa § 71 ods. 4, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia podľa ďalšieho vývoja a ďalšej liečby a b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Podľa § 71 ods. 5, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. Podľa § 71 ods. 6, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou, dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Podľa § 71 ods. 7, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nespočítavajú. Podľa § 71 ods. 8, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť nad hornú hranicu miery poklesu podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí ak pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Podľa § 71 ods. 9, ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v

percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktorá je z jeho funkčným dopadom najviac porovnateľná.

Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia účastníka konania boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia a sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú.

III.

5. Žalobkyňa voči druhostupňovému rozhodnutiu žalovaného podala žalobu, v ktorej podrobne hodnotila výsledky predložených lekárskych nálezov a zaoberala sa svojimi zdravotnými problémami. Poukázala na tú skutočnosť, že trpí aj ďalšími zdravotnými postihnutiami, ktoré sú natoľko závažné, že mali byť zohľadnené v posudkovom závere a žalovaný sa s touto skutočnosťou vôbec nezaoberal. Taktiež nesúhlasila so skutočnosťou, že o jej zdravotnom stave bolo rozhodované v jej neprítomnosti, že napriek tomu, že v zmysle zákonných ustanovení zákona o sociálnom poistení, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár za osobnej účasti poistenca ak posudkový lekár neurčí inak. Ďalej namietala, že z posudkového záveru posudkového lekára nevyplýva, akým spôsobom sa žalovaný vysporiadal s ďalšími otázkami podstatnými pre jeho rozhodnutie a najmä to, pod aké položka prílohy č. 4 spadajú iné posudkovo hodnotené zdravotné postihnutia, a to cukrovka a bolesti chrbta - dorzalgia a aký percentuálny pokles k nim žalovaný priradil. Taktiež nevyplýva z rozhodnutia z akých konkrétnych dôvodov považoval žalovaný ostatné zdravotné postihnutia za posudkovo nevýznamné, pod akú položku mali spadať a aký je ich percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Nesúhlasila tiež s priradením adenogenitálnej poruchy pod katp. IV, položku 10.1 písm. b/ prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení. Nie je zrejmé, prečo sa podľa názoru žalovaného jedná iba o stredne ťažké formy a nie o ťažké formy spadajúce pod písm. c/ s percentuálnym rozmedzím 60-70%. Podľa jej názoru zdravotný stav nasvedčuje skôr k zaradeniu pod ťažké formy, pretože okrem slabosti a zníženia výkonnosti organizmu trpí tiež metabolickými a zažívacími problémami. Žiadala napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na nové konanie.

IV.

6. Žalovaný správny orgán sa vyjadril k žalobe dňa 10. 02. 2021, kde uviedol, že záväzným podkladom na rozhodnutie pre jeho rozhodnutie bol posudok posudkového lekára Sociálnej poisťovne, ústredia so sídlom v Nitre, podľa ktorého žalobkyňa po opätovnom prehodnotení zdravotného stavu pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, má naďalej mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

7. K námietkam žalobkyne žalovaná uviedla, že v odvolacom konaní po opätovnom posúdení zdravotného stavu bolo na základe lekárskych správ a odborných lekárskych nálezov preukázané, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobkyni je adrenogenitálna porucha (E25) od 25. 05. 2018, naďalej zodpovedá posúdenie na hornej hranici zákonom stanoveného percentuálneho rozpätia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 30-40%, t.j. 40 % podľa kapt. IV položka 10.1 písm. b/ prílohy č. 4 k zákonu, pretože zodpovedá aktuálnemu zdravotnému stavu žalobkyne. Zhoršenie jej zdravotného stavu nebolo preukázané.

Za iné zdravotné postihnutia bola zvýšená miera poklesu o 10 %, čo je maximálna možná miera poklesu o 10 %.

Pochybnosti žalobkyne o tom, že jej zdravotný stav, najmä určenie percentuálnej miery poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, neboli posudkovým lekárom sociálneho poistenia pred vydaním rozhodnutia v predmetnej veci správne posúdené, nie je relevantné. Je vyvolané jej subjektívnymi presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní posudkovým lekárom sociálneho poistenia.

Činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom, objektívnom a nestrannom zistení zdravotného stavu účastníka konania, a to na základe objektívneho vyšetrenia jeho zdravotného stavu, ako aj doloženej zdravotnej dokumentácie.

Námietka žalobkyne týkajúca sa nezvýšenia percentuálnej miery jej poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a zaradenie jej rozhodujúceho zdravotného postihnutia medzi ťažké formy tohto ochorenia nie je preukázaný doloženou zdravotnou dokumentáciou a medicínsky zdôvodnený.

Iné pridružené zdravotné postihnutia žalobkyne dokumentované v diagnostických záveroch doloženej zdravotnej dokumentácie sú v percentuálnom zvýšení zohľadnené, a to v maximálnom možnom zvýšení podľa ako pripúšťa. Percentuálne miery poklesu za jednotlivé ochorenia nepripúšťa, nech by bolo preukázaných pridružených ochorení žalobkyne viac, tieto by nemali výraznejší vplyv na určenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyni, než je priznaných 10 %.

Subjektívne presvedčenie žalobkyne, že jej zdravotné postihnutie zodpovedá inému zaradeniu do prílohy č. IV. k nie je rozhodujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje lekárske znalosti, ktoré je v sociálnych veciach zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia.

V.

8. Krajský súd ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe prejednal bez pojednávania podľa , v spojení s a podľa dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto rozsudkom žalobu žalobkyne zamietol. 9. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Krajského súdu v Nitre. 10. Po vyhodnotení závažnosti dôvodov žaloby vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu správneho orgánu ako aj k obsahu pripojeného spisu žalovaného konštatoval, že nezistil dôvod, že by sa žalovaný odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov so správnou citáciou dotknutých právnych noriem, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre správnosť napadnutého výroku rozhodnutia. 11. Žalobkyňa si požiadala neformálnou žiadosťou zo dňa 23. 07. 2020 o zvýšenie sumy invalidného dôchodku, vzhľadom na svoj nepriaznivý zdravotný stav. 12. Správny súd z administratívneho spisu žalovaného zistil, že žalobkyňa bola uznaná za invalidnú od 23. 05. 2018 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 %. 13. Po podaní neformálnej žiadosti dňa 23. 07. 2020 bol opätovne posudzovaný zdravotný stav žalobkyne posudkovým lekárom sociálneho poistenia, pobočky Nitra dňa 24. 05. 2018 s tým, že bola žalobkyňa naďalej uznaná za invalidnú podľa , lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti bola určená na 50 %.

14. V dôsledku podaného odvolania bol opätovne posúdený zdravotný stav posudkovým lekárom ústredia v Nitre, ktorý preskúmal zdravotný stav žalobkyne a určil, že žalobkyňa je naďalej invalidná podľa s mierou poklesu 50 %. Poukázal na zdravotnú dokumentáciu žalobkyne a preskúmal všetky lekárske nálezy, ktoré doložila žalobkyňa k žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku, a to neurologické z 22. 06. 2020, neurochirurgické z 28. 07. 2020, diabetologické z 25. 06. 2020, očné, algeziologické vyšetrenie z 02. 07. 2020, endokrinologické zo 16. 06. 2020, interné z 18. 02. 2020, ortopedické z 08. 10. 2019, a 14. 08. 2020, 11. 09. 2020, rehabilitačné z 03. 09. 2020. Z rozhodujúce zdravotné postihnutie ponechal endokrinné postihnutie - androgenitálna porucha s nedostatočnosťou kôry nadobličiek, stredne ťažká porucha. Tomuto postihnutiu prislúcha miery poklesu 40 %, čo je horná hranica rozpätia. Na ostatné zdravotné postihnutie je navýšená miery poklesu 10 %, teda za cukrovku a bolesti chrbta. Zhoršenie jej zdravotného stavu sa lekárskou zdravotnou dokumentáciou nepreukázalo.

15. Nové skutočnosti, ktoré by pri doterajšom posudzovaní zdravotného stavu žalobkyne neboli známe a zhodnotené a ktoré by prípadne odôvodňovali ďalšie doplnenie posudku žalobkyňa k žalobe nepripojila

žiadne nové lekárske nálezy, ktoré by preukazovali výrazné zhoršenie jej zdravotného stavu. Posudkový lekár rozhodol po vlastnom vyšetrení zdravotného stavu žalobkyne a posúdení odborných lekárskych nálezov z oblastí, na ktoré si žalobkyňa sťažuje a svoj posudok aj náležite zdôvodnil. 16. Posudkoví lekári sociálneho poistenia v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj v konaní o odvolaní na základe predložených odborných nálezov a vlastného vyšetrenia vyhodnotili, že zdravotný stav žalobkyni je zhoršený na úroveň invalidity. 17. Správny súd považoval preskúmavané rozhodnutie žalovaného za vydané v súlade so zákonom o sociálnom poistení ako aj prílohou č. 4 k zákonu. 18. Námietka žalobkyne o tom, že jej zdravotný stav, najmä určenie percentuálnej miery poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť neboli posúdené posudkovým lekárom správne, je irelevantné, je vyvolané jej subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov, prijatých v konaní posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Čo sa týka námietky zvýšenia miery poklesu v zmysle § 71 ods. 8 sa pripúšťa maximálne o 10 % za iné zdravotné postihnutia, ktoré sú zdokumentované v diagnostických záveroch v zdravotnej dokumentácie, avšak percentuálne miery poklesu za jednotlivé ochorenia zákon nepripúšťa. Aj keby pridružených ochorení bolo viac, nemali byť výraznejší vplyv na určenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, než priznaných viac ako 10 %. 19. Správny súd vykonaným dokazovaním nezistil žiadny relevantný dôvod, pre ktoré by malo byť rozhodnutie žalovaného orgánu zrušené, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol.

20. Správny súd o trovách konania rozhodol podľa tak, že žalovanej nepriznal náhradu trov konania, pretože jej žiadne nevznikli.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (, ods. 2 ). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (, ods. 1, 2, 3 ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v , ods. 1, 2 . Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote 1 mesiaca, od doručenia rozhodnutia krajského súdu, subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v . Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom (, ods. 1). Tieto povinnosti neplatia, ak ide o konania o správnej žalobe v sociálnych veciach (, ods. 2, písm. c/).