Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Sa/37/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne sudkyňou JUDr. Evou Vékonyovou v právnej veci žalobcu: V. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. L. XXXX/X, P., právne zastúpený: JUDr. I. G., advokátom so sídlom J. XXX/XX, XXX XX K. nad E., proti žalovanému: Okresné riaditeľstvo Policajného zboru, odbor poriadkovej polície, Kvetná 7, Trenčín, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného, takto

rozhodol:

Krajský súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou správnou žalobou domáhal súdneho prieskumu Bloku na pokutu na mieste nezaplatenú, evidenčné číslo A 22 00326577 zo dňa 11.04.2021( ďalej len bloku na pokutu). Konštatoval, že dňa 11.04.2021 o 20.30 hod. policajt Okresného riaditeľstva policajného zboru identifikačné číslo XXXXXX nezisteného mena v sprievode príslušníčky Armády Slovenskej republiky nezistenej totožnosti rozhodol v blokovom konaní o tom, že porušil ust. o civilnej ochrane obyvateľstva, za čo bol uznaný vinným zo spáchania priestupku porušenia zákazu vychádzania. Za uvedený priestupok mu bola uložená pokuta v blokovom konaní vo výške 30 eur.

2. Uviedol, že skutok, za ktorý bol sankcionovaný mal spočívať v tom, že sa pohyboval po ulici Legionárska v Trenčíne napriek tomu, že počas núdzového stavu platil zákaz vychádzania po 20.00 hod. Žalobca v podanej správnej žalobe tvrdil, že sa namieste pokúšal hliadke vysvetliť, že ide z miesta výkonu práce z obchodného domu P. v P. ( z pracoviska v spoločnosti K. D. D. s.r.o.) , kde pracuje ako pracovník rozvozu tovaru pre objednávajúcich zákazníkov. Uvedené aj zdokladoval písomnými dokladmi od zamestnávateľa. Keďže od P. nepremáva na sídlisko I. v P. priame autobusové spojenie, musel ísť zo zastávky na ulici B. smerom na sídlisko I. na ulicu L. L. peši. Napriek uvedenému mu bola v blokovom konaní policajtom uložená pokuta pre údajné porušenie Vzhľadom na to, že nemal pri sebe v hotovosti finančné prostriedky v uvedenej výške, vystavil mu policajt Okresného riaditeľstva Policajného zboru blok na pokutu nezaplatenú na mieste.

3. Žalobca uviedol, že nakoľko policajt neakceptoval jeho tvrdenie o možnosti dokladovania pohybu aj po 20.00 hod. a príslušníčka Armády Slovenskej republiky bola na mieste až arogantná, na základe výzvy príslušníka polície potvrdil svojím podpisom prevzatie bloku na pokutu nezaplatenú na mieste, pričom nebol vopred príslušníkom polície výslovne poučený o následkoch svojho podpisu na tomto tlačive. Žalobca poukázal na to, že vzhľadom na večernú dobu a zlú viditeľnosť mu nebolo umožnené príslušníkom polície ani riadne si prečítať poučenie nachádzajúce sa na podpisovom tlačive bloku na pokutu nezaplatenú na mieste. Podľa predtlače poučenia na tomto bloku sa proti blokovému konaniu síce

nemožno odvolať, nemožno ho obnoviť ani preskúmať mimo odvolacieho konania, ale toto rozhodnutie je preskúmateľné súdom. Súčasne uviedol, že uloženú pokutu v lehote vykonateľnosti uhradil, a to peňažnou poukážkou.

4. Zdôraznil, že pri trestaní normami verejného práva, by mal byť jasne preukázaný skutkový stav tak, aby neboli žiadne dôvodné pochybnosti a nemohlo prísť k sankcii, ktorá zasahuje do práv povinnej osoby. V rámci správneho trestania sa pritom uplatňujú rovnaké zásady, ako v trestnom práve a práve rozhodnutie o delikte bez primeraného preukázania a relevantného a jasného odôvodnenia je porušením zásad trestania a jednoznačne je nutné rozhodnúť pri pochybnostiach v prospech žalobcu a žalobou napadnuté rozhodnutie zrušiť. K podanej správnej žalobe pripojil poštovú poukážku, ktorou preukázal úhradu uloženej pokuty vo fotokópii, blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. A 22 XXXXXXXX zo dňa 11.04.2021, doklad z mobilného odberového miesta C. s.r.o., L. J., potvrdenie o výkone zamestnania zo dňa 07.01.2021.

5. Žalovaný vo vyjadrení k podanej správnej žalobe uviedol, že blok na pokutu nezaplatenú na mieste bol vystavený v súlade so zákonom. V súvislosti so skutkovými tvrdeniami žalobcu uviedol, že v čase a v mieste spáchania priestupku dňa 11.04.2021 vykonávala hliadka Obvodného oddelenia policajného zboru hliadkovú službu na základe príkazu prezidenta Policajného zboru č. PPZ- OPP1-2021/000657/008 zo dňa 18.03.2021 v súvislosti so šírením ochorenia COVID-19. V rozsahu príkazu kontrolovala dodržiavanie vtedy platných opatrení na miestach so zvýšenou koncentráciou osôb, dodržiavanie zákazu vychádzania na hlavných cestných ťahoch, opodstatnenosť pohybu osôb v čase zákazu vychádzania, kontrolu certifikátu o vykonanom teste, dodržiavanie vtedy platných Opatrení a Vyhlášok Úradu verejného zdravotníctva SR a dodržiavanie vtedy platných Uznesení Vlády SR č. 160 a č. 156 z dôrazom na skutočnosť, že okres Trenčín bol v čase výkonu služby zaradený do 4. stupňa varovania podľa Covid Automatu.

6. Poukázal na to, že počas výkonu hliadkovej služby vykonávala hliadka v čase o 20.30 hod. kontrolu žalobcu v blízkosti križovatky ulíc B. a D. a vzhľadom k tomu, že už platil sprísnený zákaz vychádzania od 20.00 hod. za účelom plnenia úloh podľa o policajnom zbore, vyzvala žalobcu na preukázanie totožnosti. Po jeho stotožnení vykonala kontrolu opatrení uložených uznesením vlády č. 160 a č. 156. Žalobca na výzvu predložil potvrdenie od zamestnávateľa s tvrdením, že pracuje ako kuriér. Potvrdenie predložené žalobcom bolo nečitateľné a časť pečiatky, ktorá mala identifikovať zamestnávateľa chýbala. Samotné potvrdenie neobsahovalo miesto výkonu práce, ani určenie pracovnej doby tak, ako je určené v bode C.1 ods. 2 Uznesenia vlády SR č. 160/2021. Žalobca na výzvu hliadky nepredložil ani potvrdenie o vykonaní testu podľa podmienok určených v uvedenom Uznesení Vlády SR. Týmto sa dopustil priestupku, za ktorý mu bola uložená pokuta v blokovom konaní. Žalovaný poukázal na to, že okolnosť, či je priestupok spoľahlivo zistený je daná na posúdenie výhradne správnemu orgánu, ktorý v rámci voľnej správnej úvahy posúdi, či sú dané podmienky na uskutočnenie blokového konania, t.j. či bol priestupok spoľahlivo zistený a obvinený z priestupku je ochotný blokovú pokutu zaplatiť. Uloženie pokuty v blokovom konaní má povahu správneho rozhodnutia a vydaním bloku sa stáva právoplatným. Z toho vyplýva, že správny orgán konal zákonne a dodržal ustanovenia zákona.

7. Podľa žalovaného sa žaloba odvoláva na tri okruhy žalobných dôvodov, ktoré však podľa žalovaného nie sú v žalobe riadne špecifikované a z obsahu žaloby nie je zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné. Žaloba je podľa jeho názoru neurčitá a nekonkrétna a uspokojuje sa prevažne s opisom subjektívne vnímaného skutkového stavu veci a priebehu udalostí pred vydaním napadnutého rozhodnutia.

8. Žalovaný poukázal na fakt, že v danej veci nejde o rozhodnutie v riadnom správnom konaní, ale o blokové konanie, ktoré má svoje zákonné špecifiká, a preto je potrebné, aby aj žaloba bola primerane konkrétna. Ďalej odkázal na fakt, že v blokovom konaní je ovládajúcou zásadou koncentračná zásada. Ide o mimoriadnu procesnú zásadu, ktorá účastníkovi zabraňuje, aby svoje návrhy, nové tvrdenia, resp. dôkazy prednášal kedykoľvek po začatí blokového konania, ale iba do jeho začatia. Koncentračná zásada je logickým dôsledkom dohody o riadne zistenom skutkovom stave a uvedená riadnosť sa spája s presvedčením obvineného z priestupku, že pri uvedených skutočnostiach uznáva, že je páchateľom takéhoto skutku, je ochotný priznať si svoje zavinenie.

9. Ďalej považoval za nutné pripomenúť, že blokové konanie je založené na ústnej dohode, ktorú teória správneho práva zaraďuje do skupiny verejnoprávnych zmlúv. Práve zrozumiteľný prejav vôle obvineného z priestupku vykonaný dobrovoľne je hlavnou podmienkou pre platnosť dohody o vine a sankcii a pre riadne začatie blokového konania. Ďalšou logickou výnimkou z priestupkového konania založenej na súhlase obvineného z priestupku je to, že jeho ústny prejav správny orgán nezaznamenáva prostredníctvom zápisnice a obsah uvedenej ústnej dohody nie je ani zachytený prostredníctvo písomnej listiny. Úradným potvrdením o tom, že boli naplnené všetky zákonné podmienky pre začatie blokového konania je alebo pokutový blok, alebo blok na pokutu na mieste nezaplatenú. Pri napadnutom rozhodnutí obvinený z priestupku svoj súhlas s blokovým konaním vyjadril písomne prostredníctvom podpisu vydaného bloku na pokutu nezaplatenú na mieste. Napadnuté rozhodnutie neobsahuje ani výrokovú časť spolu so skutkovou vetou ani odôvodnenie. Podpisom napadnutého rozhodnutia žalobca potvrdil jeho prijatie a aj súhlas so závermi o spáchaní priestupku a výškou pokuty, ako aj ochotu pokutu zaplatiť. Žalobca mal námietky, ktoré vzniesol v žalobe uplatniť na mieste prejednania priestupku, najmä mal odmietnuť zaplatenie pokuty a riešenie veci v blokovom konaní. Následne by sa vec dostala do štádia konania a rozhodovania o priestupku a vec by nebola vybavená v tzv. skrátenom blokovom konaní.

10. Žalovaný trval na tom, že správny orgán rozhodol o priestupku v blokovom konaní, nakoľko boli naplnené všetky zákonné podmienky pre takýto postup. Priestupok bol spoľahlivo zistený a žalobca bol ochotný pokutu zaplatiť. Spáchanie priestupku bolo jednoznačne preukázané kontrolnou činnosťou hliadky. Tvrdenie žalobcu, že priamo na mieste mal k dispozícii dokumenty preukazujúce splnenie podmienok výnimky, ale policajt ich neakceptoval, nie sú podložené relevantnými argumentmi a aj vzhľadom na vyššie spomenuté podmienky blokového konania je možné posúdiť tieto námietky ako účelové. Dokumenty, ktoré tvoria prílohy žaloby, tak mohli a mali byť predmetom riadneho správneho konania. Ich priloženie k podanej žalobe nijakým spôsobom nedokazuje, že žalobca disponoval rovnakými dokumentmi aj v čase a mieste rozhodovania v blokovom konaní. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, konkrétne rozhodnutie č. .

11. Následne žalobca v ďalšom písomnom vyjadrení uviedol, že pokiaľ ide o nesprávne označenie žalovaného v podanej správnej žalobe, tak na otlačku pečiatky na tlačive „Blok na pokutu nezaplatenú na mieste“ bolo nečitateľné označenie policajného útvaru. Rovnako je na tomto tlačive nečitateľný podpis konajúcej osoby.

12. Ďalej mal za to, že žalovaný si v písomnom vyjadrení protirečí, keď v jednej časti svojho vyjadrenia uvádza, že potvrdenie predložené žalobcom bolo nečitateľné a časť pečiatky zamestnávateľa chýbala, samotné potvrdenie neobsahovalo miesto výkonu práce, ani určenie pracovnej doby, pričom ale žalobca nedisponoval iným potvrdením než tým, ktoré predložil aj súdu v prílohe svojej žaloby. Obe potvrdenia, či už zo 07.01.2021, alebo 03.03.2021 sú opatrené čitateľným otlačkom pečiatky zamestnávateľa, ako aj pracovným zaradením žalobcu ako kuriéra a s vyznačením pracovnej doby do 22.00 hod. Miesto výkonu práce je označené ako mimo okresu bydliska. Uviedol, že ako kuriér pri rozvoze nákupov zákazníkov obchodnej siete P. bol už aj pred dňom 11.04.2021 niekoľkokrát kontrolovaný hliadkami polície, pričom predložené doklady zamestnávateľa boli kontrolnými hliadkami akceptované ako dostatočné. Pokiaľ žalovaný spochybňoval čitateľnosť otlačku pečiatky zamestnávateľa na potvrdení, tak takéto tvrdenie je nepravdivé a účelové, naopak nečitateľný je práve otlačok pečiatky žalovaného na tlačive „Blok na pokutu nezaplatenú na mieste“. Žalobca mal za to, že žalovaný žiadnym spôsobom nevysvetlil, či a akým spôsobom žalobcu poučil o jeho zákonných právach pri dokumentovaní údajného priestupku, či a akým spôsobom ho poučil o dôsledku jeho podpise na tlačive, prípadne o možnosti odmietnutia takéhoto podpisu a teda o možnosti žiadať vykonanie klasického priestupkového konania. Žalovaný síce vo svojom vyjadrení cituje zákonné úpravy a argumentuje teoretickými úvahami o možnostiach riešiť dokumentovanie priestupku v blokovom konaní, ale neuvádza, čo konkrétne správny orgán v danom prípade by dokumentovaním údajného priestupku vykonal, ako postupoval, či ho v rámci zákonných úprav poučil o právach, resp. na základe čoho mal správny orgán jasne preukázaný skutkový stav. Opakovane poukázal na to, že aj v blokovom konaní sa uplatňujú zásady ako v trestnom práve.

13. Z administratívneho spisu bolo zistené, že dňa 11.04.2021 bol vydaný Blok na pokutu nezaplatenú na mieste, evidenčné číslo bloku A 22 XXXXXXXX, podľa ktorého bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 30 eur za skutok spáchaný dňa 11.04.2021 o 20.30 hod. s miestom spáchania B. ulica, P., ktorý bol kvalifikovaný ako porušenie zákazu vychádzania podľa

Z.z. Uvedený blok obsahuje podpis páchateľa priestupku, ako aj podpis osoby ukladajúcej pokutu. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.04.2021 a vykonateľnosť dňa 20.04.2021.

14. Súčasťou administratívneho spisu je aj dokument vydaný Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, Prezídium policajného zboru dňa 18.03.2021, podľa ktorého majú riaditeľstvá policajného zboru zabezpečiť zvýšený výkon služby zameraný na kontrolu dodržiavania aktuálnych opatrení v rámci vyhláseného núdzového stavu. Krajské riaditeľstvá mali zabezpečiť od 20.03.2021 až do odvolania maximálne využitie všetkých dostupných síl a prostriedkov prostredníctvom všetkých služieb policajného zboru v rámci jednotlivých krajských riaditeľstiev, pričom malo ísť o zameranie na miesto so zvýšenou koncentráciou osôb, dodržiavanie zákazu vychádzania na hlavných cestných ťahoch a hraniciach okresov so zlou, resp. zhoršenou epidemiologickou situáciou, ako aj opodstatnenosť pohybu osôb v čase zákazu vychádzania, resp. účelu cesty, ako aj kontrolu certifikátu o vykonanom teste na Covid-19 a dodržiavanie aktuálnych epidemiologických opatrení v zmysle rozhodnutí hlavného hygienika Úradu verejného zdravotníctva SR. Súčasne sa malo kontrolovať aj dodržiavanie opatrení - Uznesení Vlády Slovenskej republiky č. 160 zo dňa 17.03.2021 a č. 156 zo dňa 17.03.2021. 15. Ďalej súčasťou administratívneho spisu je úradný záznam spísaný dňa 12.05.2021, v zmysle ktorého dňa 11.04.2021 v čase od 13.00 hod. do 23.00 hod. vykonával hliadkovú službu/zvýšený výkon služby nstržm. C. a člen hliadky príslušník Ozbrojených síl Slovenskej republiky a to na základe príkazu prezidenta Policajného zboru zo dňa 18.03.2021. V čase o 20.25 hod. podľa inštruktážneho záznamu vykonávali kontrolu dodržiavania opatrení na predchádzanie šírenia Covid-19 na pevnom stanovisku, ulica B. oproti bývalej pohotovosti pred kruhovou križovatkou ulíc B./D. mimo služobného vozidla. V čase 20.30 hod. počas hliadkovej činnosti spozorovali dve osoby, ktoré kráčali z ulice K. E., prešli cez prechod pre chodcov na ulici B. a vzhľadom k tomu, že sa pohybovali v čase po 20.00 hod. , keď platil prísnejší zákaz vychádzania, boli tieto osoby zastavené a kontrolované. Osoby boli vyzvané, aby preukázali svoju totožnosť, pričom predložili občianske preukazy a na mieste boli stotožnené ako G. G. a V. X.. Po stotožnení týchto osôb vykonali kontrolu zákazu vychádzania spočívajúcu v zisťovaní opodstatnenosti ich pohybu po 20.00 hod.. G. G. nepredložil na vyzvanie žiadne potvrdenie od zamestnávateľa, ani sa nedokázal dôveryhodne preukázať, že na jeho pobyt po 20.00 hod. sa vzťahuje výnimka. Nepredložil ani test s negatívnym výsledkom na ochorenie Covid-19. Vzhľadom k vykonanému šetreniu na mieste bolo jednoznačne preukázané, že došlo k naplneniu skutkovej podstaty priestupku, čomu sa tento v plnej miere doznal a bol ochotný zaplatiť pokutu vo výške 30 eur. Nemal pri sebe hotovosť, na čo mu bol vystavený blok. Druhá osoba V. X. uviedol, že pracuje ako kuriér a predložil potvrdenie od zamestnávateľa, ktoré bolo ťažko čitateľné a časť pečiatky a ďalšie náležitosti chýbali. Potvrdenie neobsahovalo miesto výkonu práce, ani určenie pracovnej doby ako je stanovené v Uzneseniach Vlády Slovenskej republiky. Bolo v nich uvedené len to, že V. X. vykonáva službu rozvozu do 22.00 hod. Následne bol V. X. vyzvaný, aby predložil ku kontrole certifikát o vykonanom teste na Covid-19, ktorý však pri sebe nemal. Vzhľadom na zistené skutočnosti a chýbajúci certifikát bol na mieste spoľahlivo zistený stav veci a jednoznačne preukázané, že došlo k naplneniu skutkovej podstaty priestupku podľa , pričom na ďalšie dopytovanie sa hliadky na to, aký tovar v uvedenom čase doručuje, V. X. odmietol hliadke konkretizovať a uviedol, že toto hliadku nemusí zaujímať, nakoľko on má papier. Priestupca V. X. sa ku skutku v plnej miere doznal, bol ochotný zaplatiť uloženú blokovú pokutu vo výške 30 eur, ale nemal pri sebe hotovosť, na čo mu bol vystavený blok na pokutu nezaplatenú na mieste a odovzdaná poštová poukážka na zaplatenie sumy 30 eur. Obidve osoby boli na mieste v zmysle zákona riadne poučené o uložení pokuty v blokovom konaní a zákonných podmienkach blokového konania. Priestupcom bol poskytnutý dostatočne dlhý čas na prečítanie a teda aj na ňom uvedené poučenie, pričom ani jeden z priestupcov sa nedožadoval ďalšieho vysvetlenia, resp. objasnenia podmienok blokového konania.

16. Podľa za priestupok možno uložiť pokutu v blokovom konaní, ak je priestupok spoľahlivo zistený a obvinený z priestupku je ochotný pokutu ( ) zaplatiť.

17. Podľa priestupok možno vybaviť aj napomenutím, ak zaň podľa tohto zákona nemožno uložiť zákaz činnosti alebo prepadnutie veci alebo ak nejde o priestupok podľa druhého bodu. Napomenutie sa nepovažuje za sankciu.

18. Podľa Zb proti blokovému konaniu sa nemožno odvolať, nemožno ho obnoviť ani preskúmať mimo odvolacieho konania.

19. Podľa v blokovom konaní nemožno prejednať priestupky, o ktorých sa koná len na návrh.

20. Podľa priestupku na úseku civilnej ochrany sa dopustí ten, kto neuposlúchne varovné signály, pokyny a výzvy vlády, ministerstiev, ostatných ústredných orgánov štátnej správy, iných ústredných štátnych orgánov, okresných úradov, obcí, právnických osôb a fyzických osôb, ktoré vyhlasujú a vydávajú v súvislosti s plnením úloh civilnej ochrany.

21. Správny súd o veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko právne zastúpený žalobca a ani žalovaný jeho nariadenie nežiadali. Súd v konaní o správnej žalobe vo veciach správneho trestania ( - ) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a obsah administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu pričom dospel k záveru, že správna žaloba nebola podaná dôvodne.

22. Predmetom súdneho prieskumu má byť Blok na pokutu nezaplatenú na mieste zo dňa 24.04.2021 ( ďalej len blok na pokutu), ktorý žalobca podpísal a následne aj takto uloženú pokutu uhradil. V zmysle tohto bloku na pokutu sa mal žalobca dopustiť priestupku tým, že sa dňa 21.4.2021 o 20.30 hod. nachádzal na B. ulici v Trenčíne napriek tomu, že bol zákaz vychádzania. Ako bolo uvedené vyššie predmetom súdneho prieskumu je teda rozhodnutie, ktorým bolo skončené blokové konanie.

23. Správny súd vo všeobecnosti konštatuje, že za správne rozhodnutie sa považuje akt vydaný správnym orgánom s cieľom autoritatívne potvrdiť alebo zasiahnuť do právnych vzťahov alebo postavenia účastníka (alebo účastníkov) administratívneho konania. Blokové konanie, ktoré je v zákone o priestupkoch upravené v ust.§ 84 je špecifickým druhom konania o priestupkoch. V blokovom konaní je možné prejednať priestupok uložením pokuty, ak je skutkový stav spoľahlivo zistený, nestačí napomenutie a obvinený z priestupku je ochotný pokutu zaplatiť. Priestupok je teda možné prejednať v blokovom konaní vtedy, ak sú splnené predpoklady uvedené v ust. § 84 zákona o priestupkoch, pričom platí, že výsledkom blokového konanie je uloženie pokuty páchateľovi a tomuto páchateľovi sa vydá blok na pokutu na mieste nezaplatenú, ak nemôže pokutu zaplatiť na mieste. Uložením pokuty v blokovom konaní je konanie o priestupku skončené a proti uloženiu pokuty nie je možné podať odvolanie.

24. Správny súd poukazuje na to, že úmyslom zákonodarcu pri nastavovaní mechanizmu riešenia priestupku prostredníctvom blokového konania bolo uprednostnenie dohody o zodpovednosti za spáchanie priestupku a akceptácie pokuty medzi orgánom verejnej správy a domnelým páchateľom, pred zdĺhavejším procesom s nutnosťou vykonania dokazovania eventuálne aj s ústnym pojednávaním, vypracovaním rozhodnutia s odôvodnením a s pripustením práva na podanie riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov.

25. Súčasne je potrebné uviesť, že Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojej rozhodovacej činnosti uzavrel, že blokové konanie ovláda koncentračná zásada. Tá účastníkovi zabraňuje, aby svoje návrhy, nové tvrdenia a dôkazy prednášal kedykoľvek po začatí blokového konania. Naopak je v tomto ohľade časovo limitovaný. Dôvodnosť uplatňovania tejto zásady vychádza predovšetkým zo snahy zvýšiť efektívnosť, rýchlosť a hospodárnosť priestupkového konania. Uvedená zásada je taktiež logickým dôsledkom dohody o riadne zistenom skutkovom stave.

26. Takýto mechanizmus zaraďuje blokové konanie do skupiny skrátených správnych konaní a súhlas páchateľa prelamuje zásady správneho konania a to najmä zásadu materiálnej pravdy, a to v prospech dohodnutého a tým aj nevyvrátiteľnej domnienky naplnenia všetkých štyroch prvkov skutkovej podstaty priestupku ( subjekt, objekt, subjektívna a objektívna stránka), vrátane posúdenia charakteru skutku, riadneho zistenia skutkového stavu, osoby obvinenej z priestupku a riadnosti uloženej sankcie.

27. Okrem toho je potrebné poukázať na to, že blokové konanie je založené na ústnej dohode, tzn. že v tomto prípade ide o právno-realizačné akty, ktoré teória správneho práva zaraďuje do skupiny verejnoprávnych zmlúv (tak ako správne uviedol žalovaný vo svojom vyjadrení k podanej správnej žalobe). Verejnoprávnymi zmluvami je pritom potrebné rozumieť dvoj alebo viacstranné správne úkony, ktoré zakladajú, menia alebo rušia administratívnoprávne vzťahy, pričom najmenej jednou zmluvnou stranou je vždy subjekt správneho práva.

28. Ďalšou logickou výnimkou z priestupkového konania založenej na súhlase obvineného z priestupku je to, že jeho ústny prejav správny orgán nezaznamenáva prostredníctvom zápisnice a obsah hore uvedenej ústnej dohody nie je ani zachytený prostredníctvom písomnej listiny. Naopak úradným potvrdením o tom, že boli naplnené všetky zákonné podmienky pre začatie blokového konania, je alebo pokutový blok alebo blok na pokutu na mieste nezaplatenú.

29. Pokiaľ ide o vyjadrenie súhlasu domnelého páchateľa tak, k nemu dochádza ( pri prvej forme rozhodnutia v blokovom konaní) tým, že obvinený z priestupku vyjadrí svoj súhlas s blokovým konaním ochotou pokutu zaplatiť. V zmysle § 84 ods. 1 zák. o priestupkoch sa teda tento súhlas vyjadruje konkludentne aktom zaplatenia samotnej pokuty. V druhom prípade svoj súhlas obvinený z priestupku písomne prejaví prostredníctvom podpisu vydaného bloku na pokutu na mieste nezaplatenú. Obidve formy rozhodnutia neobsahujú ani výrokovú časť spolu so skutkovou vetou a ani odôvodnenie a čiastočne ani poučenie. Na rozdiel od minimálneho rozsahu náležitostí rozhodnutia vydaného v priestupkovom konaní, ktoré je vymedzené prostredníctvom v spojení s a Správneho poriadku, pokutové bloky v zmysle obsahujú iba opisné údaje o osobe páchateľa, o čase spáchania skutku, právnej kvalifikácie priestupku a samotnej pokute.

30. Ak by sa posudzoval charakter uloženia blokovej pokuty z hľadiska priameho dopadu do sféry žalobcu, potom predstavuje akt vydaný príslušným správnym orgánom s cieľom autoritatívne zasiahnuť do právnych vzťahov osoby obvinenej z priestupku ako účastníka konania o priestupku. Takýmto rozhodnutím bola bez pochybností zasiahnutá materiálna sféra žalobcu. Ide teda o rozhodnutie majúce podobu individuálneho správneho aktu a takýto úkon si vo všeobecnosti vyžaduje nutnosť prieskumu v správnom súdnictve, nakoľko tu nie je možné dovodiť žiadnu z legálnych výnimiek preskúmateľnosti.

31. Na druhej strane však správny súd konštatuje, že jednou z podmienok prípustnosti vydania rozhodnutia v blokovom konaní je podľa § 84 ods. 1 zákona o priestupkoch skutočnosť, že osoba, ktorá sa mala priestupku dopustiť je ochotná pokutu zaplatiť a priestupok je spoľahlivo zistený. V prípade, že by ten, kto sa mal podľa názoru správneho orgánu priestupku dopustiť nepovažoval priestupok za spoľahlivo zistený, prípadne by z iného dôvodu nebol ochotný pokutu zaplatiť, bolo by potrebné skutkové a právne otázky týkajúce sa spáchania priestupku posúdiť a za týmto účelom vo veci vykonať dokazovanie. To by prebiehalo v bežnom priestupkovom konaní. Začatie takéhoto konania o priestupku je fakticky v dispozícii osoby, ktorá sa mala priestupku dopustiť, lebo práve tejto osobe je dané na výber, či využije svoje právo na to, aby spáchanie priestupku bolo správnym orgánom preukazované a aby bolo riadne realizované skutkové a právne hodnotenie jej konania. Faktická dispozícia osoby obvinenej z priestupku je teda daná tým, že osoba, ktorá sa mala priestupku dopustiť, považuje priestupok za spoľahlivo zistený, nehodlá o ňom viesť také konanie, v ktorom by boli posudzované skutkové a právne otázky a súhlasí so sankciou, ktorá jej je v blokovom konaní ukladaná. Ak nepovažuje priestupok za preukázaný a teda nesúhlasí so zaplatením pokuty, využíva svoje právo na začatie správneho konania o priestupku. V predmetnej právnej veci žalobca nevyužil svoje právo na to, aby bolo vedené konanie o priestupku, v ktorom by bolo realizované riadne dokazovanie. Uvedené potvrdil svojim podpisom na bloku na pokutu.

32. Zmyslom a podstatou súdneho prieskumu správnych rozhodnutí v rámci správneho súdnictva je poskytnutie súdnej ochrany tam, kde osoby, ktoré tvrdia, že boli na svojich právach dotknuté rozhodnutím alebo opatrením správneho orgánu, sa nedomohli svojich práv pred správnym orgánom, hoci sa o to pokúsili. Za situácie, že sám žalobca ani nepožadoval, aby s ním bolo vedené konanie o priestupku, ktoré by predstavovalo konanie pred správnym orgánom I. stupňa, a proti ktorému by boli prípustné opravné prostriedky (mohol využiť konanie dvoch inštancii v administratívnom konaní), sa v zásade nemôže oprávnene domáhať súdnej ochrany.

33. Správny súd rešpektuje právo žalobcu na spravodlivý proces, ktorého podstatnou zložkou je právo na prejednanie veci nezávislým súdom. Napriek uvedenému je potrebné poukázať na to, že správna žaloba je prípustná len vtedy, ak žalobca v konaní pred správnym orgánom využil opravné prostriedky, ktoré zákon pripúšťa. Z uvedenej požiadavky potom vyplýva, že nemôže byť prípustná ani tam, kde žalobcove právo na podanie opravného prostriedku zostalo nevyužité z dôvodu, že nehodlal viesť príslušné správne konanie ani v prvom stupni a uspokojil sa so skončením veci v blokovom konaní. S poukazom na uvedené nie je možné realizovať tzv. „ plný“ prieskum rozhodnutia vydaného v blokovom konaní.

34. Správny súd už uviedol vyššie, že v blokom konaní sa nevykonáva dokazovanie, nevydáva sa ani rozhodnutie, ktoré by malo vo výrokovej časti riadnu skutkovú vetu a úplne absentuje odôvodnenie. Ide o špecifický správny akt založený na dohode (verejnoprávnej zmluve) medzi orgánom verejnej správy a domnelým páchateľom. Uvedená dohoda je potvrdená podpisom takéhoto páchateľa na bloku na pokutu a jej uzavretím dochádza súčasne aj k dohode o riadne zistenom skutkovom stave a zásada objektívnej pravdy je prelomená dohodnutým skutkovým stavom. V tomto ohľade je teda zásadný súhlas sankcionovanej osoby, ktorý je vyjadrený jej podpisom na bloku na pokutu. Správny súd teda môže v zásade skúmať len to, či bol riadne udelený takýto súhlas, teda či došlo k dohode, ktorá má za následok vznik fikcie ohľadne riadne zisteného skutkového stavu, tak ako je uvedené v odstavci 26 tohto rozhodnutia. Je teda potrebné, aby boli v tomto ohľade tvrdené a preukázané skutočnosti, že žalobca bol pri tomto súhlase ovplyvnený takými relevantnými skutočnosťami, ktoré by mohli predstavovať okolnosti, pre ktoré by bolo potrebné poskytnúť mu súdnu ochranu v rámci správneho súdnictva.

35. Správny súd má za to, že ak by v súdnom konaní zisťoval, v akom rozsahu bol pred uzavretím tejto verejnoprávnej dohody zistený skutkový stav, resp. by zisťoval, či bol priestupok riadne zistený, sám by de facto vykonával dokazovanie, ktoré v administratívnom konaní nebolo realizované. Takáto činnosť by už nepredstavovala prieskum rozhodnutia, ale správny súd by sám vykonával činnosť, ktorú by inak mal uskutočňovať správny orgán v konaní, ktoré by vyvolala osoba obvinená z priestupku svojim nesúhlasom s uložením pokuty v blokovom konaní. Bolo pritom opakovane judikované, že správny súd nie je oprávnený a nemá nahrádzať činnosť správneho orgánu.

36. Uvedené zisťovanie skutkového stavu ani nie je možné objektívne vykonať, nakoľko administratívny spis neobsahuje okrem bloku na pokutu na mieste nezaplatenú, a úradného záznamu spísaného konajúcim príslušníkom policajného zboru žiadne dôkazy. Nie je teda možné spätne objektivizovať skutkový stav a to, či bol priestupok spoľahlivo zistený. Uvedená nemožnosť zistenia pritom nemôže sama o sebe viesť k zrušeniu bloku a vráteniu veci na ďalšie konanie. Oba naznačené postupy (teda „plný“ prieskum rozhodnutia, ako aj zrušenie rozhodnutia pre nemožnosť zistenia skutkového stavu resp. toho, či bol priestupok spoľahlivo zistený), by pritom popreli zmysel blokového konania.

37. Ako už bolo uvedené, dôkazy, z ktorých sa vychádzalo pri zisťovaní priestupku a rozhodovaní domnelého páchateľa, či sa vec prejedná v skrátenom alebo „ klasickom“ konaní sa nenachádzajú v administratívnom spise. Správny súd nemôže objektivizovať, ktoré konkrétne dôkazy boli podkladom ad a) pre záver orgánu verejnej správy, že je možné vec vyriešiť v skrátenom konaní a ad b) pre súhlas žalobcu s uložením pokuty v skrátenom blokovom konaní. Ak by správny súd v rámci zisťovania existencie predpokladov pre uloženie pokuty v blokovom konaní začal vyhodnocovať skutkový stav musel by vyhodnotiť ad a) ktoré konkrétne dôkazy boli v danom čase orgánu verejnej správy k dispozícií a ad b) či z nich bolo spáchanie priestupku dostatočným spôsobom preukázané.

38. Pokiaľ ide o prejednávanú vec, tak z úradného záznamu konajúceho policajta vyplynulo, že žalobca pri kontrole nepredložil doklad o tom, že v posledných 14 dňoch absolvoval predpísané testovanie. Takýto doklad však žalobca predložil v konaní pred súdom. Je zrejmé, že hliadka vykonávajúca kontrolu nebola povinná žalobcovi umožniť, aby si išiel pre takýto doklad na iné miesto (napríklad domov), ak ho nemal pri sebe. Nie je však možné objektivizovať, či tento doklad bol pri kontrole hliadkou žalobcom predložený, resp. či v rozpore s koncentračnou zásadou bol predložený až správnemu súdu. Vzhľadom na uvedené nie je možné bez pochybností ustáliť skutkový stav, ktorý predchádzal vydaniu bloku na pokutu. To, že v konaní pred súdom bol predložený doklad, že žalobca mal predpísané testovanie absolvovať a to v mieste značne vzdialenom od jeho bydliska, neznamená, že mal tento doklad k dispozícii resp. ho predložil aj pri kontrole. Ako už bolo uvedené, nie je možné na dostatočnom základe učiniť skutkový záver ohľadne toho aké konkrétne doklady žalobca skutočne pri kontrole predložil. Uvedená nemožnosť dostatočného zistenia danej skutočnosti pritom nemôže znamenať dôvod pre zrušenie žalobou napadnutého bloku na pokutu nezaplatenú na mieste. Správny súd poukazuje na to, že by mohlo dôjsť k ľahkej zneužiteľnosti takého prístupu správneho súdu osobami, ktorým bola uložená pokuta. Po uložení pokuty v skrátenom konaní by im stačilo v konaní pred súdom predložiť nový dôkaz a uvedené by malo vždy za následok zrušenie vydaného bloku na pokutu nezaplatenú na mieste. Vzhľadom na charakter a špecifiká skráteného konania a čas, ktorý od sankcionovaného konania uplynul, by potom bolo ďalšie prejednanie priestupku značne sťažené až nemožné. Uvedené by teda mohlo predstavovať spôsob ako sťažiť a možno aj znemožniť prejednanie priestupku, čo bez pochybností nie je spoločensky žiadúce.

39. Pokiaľ ide o doklad - potvrdenie od zamestnávateľa ( ktorého predloženie pri kontrole nie je sporné) tak správny súd má za to, že ak by uviedol, že jeho obsah je veľmi všeobecný a nie je z neho možné dovodiť, či v kontrolovaný deň bol žalobca v práci ( najmä za situácie, že je zrejmé, že žalobca nevykonáva pracovnú činnosť pre svojho zamestnávateľa 24 hodín 7 dní v týždni), tak by už hodnotil dôkaz, vyvodzoval z neho skutkové závery a vec aj právne posudzoval, čo by znamenalo, že sa uskutočňuje „ plný“ prieskum rozhodnutia a nie len skúmanie existencie podmienok prejednania veci v blokovom konaní.

40. Aj s poukazom na uvedené, teda podľa názoru správneho súdu nie je rozhodujúce, že proti uloženiu pokuty v blokovom konaní nie sú prípustné opravné prostriedky, ktoré by mohol žalobca využiť. Rozhodujúce je, že žalobca nevyužil opravné prostriedky v konaní o priestupku, ktoré mohlo byť z jeho dispozície vyvolané. Ide teda o situáciu, keď žalobca nevyčerpal všetky opravné prostriedky v konaní pred správnym orgánom, pričom jedinou relevantnou skutočnosťou je to, či bol jeho súhlas s uložením pokuty ovplyvnený relevantnými skutočnosťami, ktoré by mohli predstavovať okolnosti, pre ktoré by bolo potrebné poskytnúť mu súdnu ochranu v rámci správneho súdnictva.

41. Preto je potrebné zaoberať sa súhlasom žalobcu ako základným predpokladom vydania bloku na pokutu na mieste nezaplatenú. Žalobca nespochybňuje, že vydaný blok na pokutu vlastnoručne podpísal. Uviedol však, že príslušníčka ozbrojených síl bola arogantná, nebol riadne poučený o podstate blokového konania a nemohol si vzhľadom na to, že bol večer (a teda už tma) riadne prečítať poučenie. Uvedené tvrdenia však žiadnym spôsobom nepreukázal a správny súd ich nemôže verifikovať.

42. Na druhej strane však samotná skutočnosť, že sa mal člen hliadky správať arogantne (bez ohľadu na to, či tomu tak skutočne bolo resp. či uvedené predstavuje len subjektívne vnímanie žalobcu) nepredstavuje formu nátlaku, ktorá by mohla predstavovať takú okolnosť, pre ktorú by bolo možné pochybovať o tom, či súhlas žalobcu vyjadrený podpisom na bloku bol slobodný.

43. Správny súd ďalej uvádza, že v prejednávanej veci existujú dve protichodné tvrdenia ohľadne poučenia žalobcu. V zmysle úradného záznamu konajúceho policajta, ktorý je založený v administratívnom spise, bol žalobca riadne poučený a nedopytoval sa po ďalšom vysvetlení, z čoho mala osoba vybavujúca priestupok za to, že poučenie bolo dostatočné. Žalobca následne v podanej správnej žalobe tvrdil, že mu poučenie nebolo poskytnuté v dostatočnom rozsahu, pričom mu nebolo napríklad vysvetlené, že by vec mohla byť posúdená v „klasickom“ konaní. Uvedené opäť nie je možné spätne objektivizovať, nie je možné (aj vzhľadom na časový odstup) zistiť, ako presne bol žalobca poučený. Na druhej strane správny súd konštatuje, že aj bežnému človeku (bez právnického vzdelania) je zrejmé, že vyriešenie priestupku v blokovom konaní je len jedným z možných spôsobov vybavenia veci. Súčasne mu muselo byť zrejmé, že vydaním bloku na pokutu konanie pred orgánom verejnej správy končí. Uvedené v podstate vyplýva aj z poučenia, ktoré si žalobca podľa svojho tvrdenia nemohol prečítať, pričom mu v tom mala brániť predovšetkým tma. Uvedené tvrdenie ohľadne svetelných podmienok opäť nie je možné objektivizovať. Správny súd však poukazuje na to, že žalobca ani len netvrdil, že by sa pokúsil ( napríklad mobilným telefónom) na blok zasvietiť resp. že by požiadal hliadku, aby tak učinila. Na druhej strane správny súd zdôrazňuje, že konajúci policajt musel pri daných svetelných podmienkach predtlačený blok na pokutu vypísať. Uvedené znamená, že buď boli svetelné podmienky vyhovujúce a obsah predtlačeného bloku bolo možné riadne prečítať alebo musel konajúci príslušník na blok svietiť a to jednak z dôvodu, aby ho dokázal sám vypísať a následne aj preto, aby žalobca videl, kde ho má podpísať. Z uvedeného logicky vyplýva, že buď boli svetelné podmienky dostačujúce alebo bolo na tlačivo zasvietené a žalobca mal možnosť oboznámiť sa s predtlačeným textom poučenia. Či túto možnosť žalobca využil bolo potom vecou jeho voľby. Z uvedeného vyplýva, že žalobcom tvrdené dôvody a okolnosti jeho súhlasu s vyriešením veci v skrátenom konaní, nemôžu žalobcovi privodiť úspech v súdnom konaní.

44. Správny súd berie na zreteľ, že Ústavný súd Slovenskej republiky sa vo svojej rozhodovacej činnosti veci zaoberal udelením súhlasu s vyriešením veci v blokovom konaní, pričom v danej konkrétnej veci uzavrel, že okolnosti, ktoré spochybnili jeho riadnosť bola skutočnosť, že domnelý páchateľ neovládal slovenský jazyk a ako šofér autobusu, ktorý viezol cestujúcich konal v určitej tiesni. Išlo teda o závažné okolnosti spočívajúce v jazykovej bariére ako aj v skutkových okolnostiach veci. V súdom prejednávanej veci však neboli zistené tak závažné skutočnosti, pre ktoré by tu neboli vôbec dané podmienky pre

vydanie rozhodnutia v blokovom konaní. Žalobca netvrdil a ani nebolo preukázané, že by bol vystavený takému tlaku alebo iným závažným okolnostiam, ktoré by mali zásadný vplyv na jeho rozhodnutie vyjadriť súhlas s uložením pokuty v blokovom konaní. Nebol zistený žiadny prvok nátlaku, ktorý by mohol ovplyvniť jeho rozhodnutie zriecť sa vedenia správneho konania o priestupku. Zo správania žalobcu nebolo zistené, že by žiadal resp. mal záujem na tom, aby bolo vo veci spáchania priestupku vykonané dokazovanie v riadnom konaní o priestupku. Mal pritom vo svojich rukách použiteľné opravné prostriedky, ktoré umožňovali vyriešiť námietky, ktoré boli neskôr uplatnené v podanej správnej žalobe. Ak tak neučinil, nemôže sa následne domáhať ochrany svojich práv pred súdom v rámci správneho súdnictva. Ako bolo uvedené vyššie, s poukazom na vyššie uvedené správny súd správnu žalobu zamietol podľa .

45. Pokiaľ ide náhradu trov konania, tak v konaní úspešnému žalovanému správny súd náhradu trov konania nepriznal s poukazom na ust. . Žalovaný náhradu trov konania ani nežiadal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, vakom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.