Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_BB-71S-46-2022.pdf
PDF · 105.93 KB
Case nature
Area
Subarea
BB-71S/46/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Kochan Morovej a členov senátu Mgr. Andreja Maukša a JUDr. Ing. Jitky Mlynarčíkovej, PhD., LL.M., v právnej veci žalobcu: PharmaComp s.r.o., so sídlom Bystrická 901, 966 81 Žarnovica, IČO: 47 358 203, právne zastúpený: Hronček & Partners, s. r. o., so sídlom Kálov 1, 010 01 Žilina, IČO: 47 248 327, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100947119/2022 zo dňa 20. 04. 2022, takto
rozhodol:
I. Rozhodnutie žalovaného Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky č. 100947119/2022 zo dňa 20. 04. 2022 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
II. Priznáva žalobcovi nárok na úplnú náhradu trov konania voči žalovanému.
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. Žalobca dňa 26. 06. 2021 podal daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby (ďalej aj „DPPO“) za zdaňovacie obdobie roka 2020, v ktorom požiadal o vrátenie daňového preplatku vo výške 86 960,85 EUR podľa § 79 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Daňový poriadok“). Daňový úrad Banská Bystrica, pobočka Žiar nad Hronom (ďalej len „správca dane“) vydal rozhodnutie č. 101202697/2021 zo dňa 12. 07. 2021, ktorým nevyhovel žiadosti žalobcu a vyčíslený daňový preplatok nevrátil. Žalovaný na základe žalobcom podaného odvolania rozhodnutie správcu dane zo dňa 12. 07. 2021 zrušil rozhodnutím č. 102510996/2021 zo dňa 08. 12. 2021 a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodu, že správca dane v konaní nedostatočne uplatnil podmienku stanovenú v § 63 ods. 5 Daňového poriadku, nakoľko v rozhodnutí zo dňa 12. 07. 2021 nedostatočne uviedol dôvody nevyhovenia žiadosti žalobcu o vrátenie daňového preplatku.
2. Správca dane rozhodnutím č. 100059210/2022 z 12. 01. 2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) rozhodol, že žiadosti žalobcu o vrátenie daňového preplatku na DPPO za zdaňovacie obdobie 2020 nevyhovuje a žalobcovi daňový preplatok nevráti. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uviedol, že v zmysle § 79 ods. 1 Daňového poriadku preplatok vo výške 86 960,85 EUR, ktorý vznikol na DPPO dňa 01. 07. 2021 za zdaňovacie obdobie 2020, sa použije na čiastočnú úhradu daňového nedoplatku na dani vyberanej zrážkou vo výške 86 960,85 EUR za zdaňovacie obdobie 2015, splatného dňa 06. 07. 2021, vzniknutého na základe rozhodnutia Úradu pre vybrané hospodárske subjekty č. 100109459/2021 zo dňa 22. 01. 2021, ktorým bola daňovému subjektu vyrubená daň vyberaná zrážkou vo výške 6 585 910,65 EUR.
3. Žalobca proti prvostupňovému rozhodnutiu podal odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 100947119/2022 z 20. 04. 2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. 1S/200/2021-415 zo dňa 08. 11. 2021 o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby o preskúmanie zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia, ktorý bol navrhnutý v správnej žalobe, rozhodol tak, že tento návrh zamietol. V dobe vydania rozhodnutia správcu dane dňa 12. 01. 2022 platil ten právny stav, že odkladný účinok správnej žaloby neexistoval, daň vyrubená rozhodnutím vo výške 6 585 910,65 EUR ku dňu použitia daňového preplatku, vydania rozhodnutia správca dane dňa 12. 07. 2021, ako aj vydania rozhodnutia správcu dane 12. 01. 2022, bola nedoplatkom. Následne bol uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/200/2021-546 zo dňa 20. 01. 2022 priznaný odkladný účinok správnej žalobe žalobcu zo dňa 03. 08. 2021 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101024380/2021 zo dňa 11. 06. 2021, a to až do právoplatnosti rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave vo veci samej. Predmetná skutočnosť nemá vplyv na výrok prvostupňového rozhodnutia, nakoľko ku dňu použitia daňového preplatku, resp. ku dňu vydania rozhodnutí dňa 12. 07. 2021 a dňa 12. 01. 2022 odkladný účinok správnej žalobe nebol priznaný, pričom ku dňu použitia daňového preplatku ako aj ku dňu vydania rozhodnutia č. 101202697/2021 zo dňa 12. 07. 2021 správna žaloba nebola podaná (správna žaloba zo strany daňového subjektu k predmetu veci bola podaná až 03. 08. 2021). Ku dňu vydania rozhodnutia zo dňa 12. 01. 2022 správca dane vychádzal z existujúceho právneho stavu ako aj z právoplatného uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S/200/2021-415 zo dňa 08. 11. 2021, ktorým bol návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby zamietnutý. Z uvedeného dôvodu prvostupňové rozhodnutie nebolo nezákonné, vychádzalo z dostatočne zisteného skutkového stavu, jeho vydaním neboli porušené základné práva a rovnako neboli poškodené právom chránené záujmy žalobcu, žalobcovi nebola spôsobená majetková škoda. Ak bola suma z rozhodnutia napadnutého žalobou použitá podľa § 55 ods. 6 alebo 7 Daňového poriadku pred priznaním odkladného účinku, tento postup bol v súlade so zákonom a nie je možné platbu daňovému subjektu po priznaní odkladného účinku vrátiť, rovnako nemá daňový subjekt nárok na žiadne „príslušenstvo“, na zaplatenie ktorého daňovému subjektu podľa jeho vyjadrenia vznikol nárok. Až po použití preplatku, po vydaní rozhodnutia č. 100059210/2022 zo dňa 12. 01. 2022 ako aj po dni právoplatnosti uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S/200/2021-415 zo dňa 08. 11. 2021, došlo k zmene skutkových okolností týkajúcich sa odkladného účinku správnej žaloby. Pri rozhodovaní správneho orgánu je pre správcu dane rozhodujúci stav v dobe vydania „preskúmavaného“ rozhodnutia, pričom k novým skutočnostiam, ktoré vznikli po vydaní rozhodnutia správneho orgánu treba prihliadnuť len vtedy, ak by tieto nové skutočnosti mohli mať vplyv na posúdenie správnosti rozhodnutia v čase rozhodnutia súdu (judikát R 78/1967). To znamená, že skutkový a právny stav je v čase vydania rozhodnutia pre správny orgán záväzný a rozhodujúci, pričom pri rozhodovaní veci nemôže správny orgán brať do úvahy skutočnosti, ktoré nastali v minulosti, avšak v čase vydania rozhodnutia už netrvajú, ako ani predvídať skutočnosti, ktoré v čase vydania ešte nenastali. Rozhodnutie bolo vydané pred priznaním odkladného účinku správnej žaloby, navyše sa v ňom posudzuje právny stav ku dňu použitia daňového preplatku, t. j. pred priznaním odkladného účinku. Prvostupňové rozhodnutie bolo vydané na základe právneho a skutkového stavu v súlade so zákonom a nie je dôvod pre zrušenie rozhodnutia.
Správna žaloba – žalobné body
4. Správnou žalobou, doručenou v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, jeho zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.
5. Žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore so zákonom, keďže žalovaný odignoroval existenciu a právne účinky právoplatného a vykonateľného uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S/200/2021-546 zo dňa 20. 01. 2022 o odkladnom účinku, ktoré priamo bránilo vydať žalovanému akékoľvek rozhodnutie nadväzujúce na účinky rozhodnutia Úradu pre vybrané hospodárske subjekty č. 100109459/2021 zo dňa 22. 01. 2021, ktoré bolo následne potvrdené rozhodnutím FR SR č. 101024380/2021 zo dňa 11. 06. 2021 (obe uvedené rozhodnutia ďalej ako „rozhodnutia vyrubujúce zrážkovú daň“). Týmto postupom a vydaním napadnutého rozhodnutia sa žalobca dostal do situácie, kedy mu neboli vyplatené finančné prostriedky, na ktorých vyplatenie mal zákonný nárok, čím bolo hrubo zasiahnuté do jeho majetkových práv. Žalobca skonštatoval, že je mu známa rozhodovacia prax
finančných orgánov, kedy bolo v obdobných prípadoch prihliadnuté na priznaný odkladný účinok, ktorý bránil potvrdeniu postupu správcu dane pred priznaním odkladného účinku.
6. Žalobca dôvodil, že žalovaný vedel, že ak ním v odvolacom konaní preskúmavané rozhodnutie bolo vydané na podklade rozhodnutia o vyrubení dane, ktoré bolo riadne a včas napadnuté správnou žalobou, ktorej bol súdom priznaný odkladný účinok podľa § 184 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), pričom tento odkladný účinok už existoval a trval v čase rozhodovania žalovaného o odvolaní, tak žalovaný bol povinný zrušiť prvostupňové rozhodnutie a rozhodnúť na základe skutkového a právneho stavu existujúceho v čase rozhodovania o odvolaní. Práve preto, aby bol žalobca ako daňový subjekt až do právoplatného posúdenia veci súdom (zákonnosti dorubenia zrážkovej dane) chránený pred následkami rozhodnutí o vyrubení dane spolu vo výške viac ako 14. mil. EUR, sa žalobca domáhal priznania odkladného účinku správnym žalobám (v oboch veciach dorubu zrážkovej dane bol priznaný), pretože úkony smerujúce k vymáhaniu dorubenej dane majú na podnikateľskú činnosť vážne negatívne následky a priamo ohrozovali jeho existenciu a možnosť pokračovania v podnikaní. Od právoplatnosti rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave o odkladnom účinku nemohlo byť vydané rozhodnutie odvolacieho orgánu (žalovaného), ktoré bolo založené na účinkoch rozhodnutí vyrubujúcich zrážkovú daň, pretože ich účinky už v tom čase neexistovali a § 186 ods. 1 SSP explicitne zakazuje správnemu orgánu vydať akékoľvek rozhodnutie na podklade účinkov týchto rozhodnutí.
7. Žalobca uviedol, že žalovaný zmätočne a nepreskúmateľne vyhodnotil, kedy došlo k použitiu daňového preplatku, keď jednak odkazuje na „deň použitia preplatku“, pričom sám vôbec právne nezdôvodnil, kedy tento okamih podľa platného práva nastal, resp. mal nastať. Žalovaný neustálil okamih, ku ktorému sa existencia odkladného účinku správnej žaloby mala posudzovať, ale len vymenoval viaceré okamihy, ktoré v konaní nastali (raz uviedol okamih použitia preplatku, neskôr odkázal na deň vydania prvého - zrušeného prvostupňového rozhodnutia dňa 12. 07. 2021, neskôr na deň vydania druhého prvostupňového rozhodnutia dňa 12. 01. 2022).
8. Žalobca argumentoval, že žalovaný nesprávne interpretoval skutočnosť, že ku dňu vydania prvostupňového rozhodnutia dňa 12. 01. 2022 odkladný účinok správnej žalobe nebol priznaný. Proti prvostupňovému rozhodnutiu bolo podané odvolanie, ktoré malo suspenzívny účinok, teda až do rozhodnutia žalovaného o podanom odvolaní nemohlo prvostupňové rozhodnutie nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť, teda k žiadnemu použitiu daňového preplatku nemohlo dôjsť. Uvedené platí aj vo vzťahu k rozhodnutiu správcu dane zo dňa 12. 07. 2021, ktoré bolo navyše zrušené a nemohlo vyvolať žiadne právne účinky, teda nemohlo mať žiadny vplyv na to, kedy došlo, resp. mohlo dôjsť k použitiu daňového preplatku. Podľa názoru žalobcu k použitiu daňového preplatku žalobcu mohlo dôjsť až dňom právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia správcu dane o použití preplatku, t. j. až dňom doručenia napadnutého rozhodnutia dňa 20. 04. 2022, čo je dávno po existencii a za pôsobenia odkladného účinku. Teda najskôr tento deň (20. 04. 2022) je možné legitímne označovať ako „deň použitia daňového preplatku“ v prípade žalobcu, nakoľko k použitiu daňového preplatku dochádza práve na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia správcu dane o jeho použití. Akékoľvek závery a tvrdenia žalovaného o tom, že „preplatok daňového subjektu na DPPO bol použitý ešte pred priznaním odkladného účinku“ sú právne vadné, nesprávne a nemôžu obstáť. Ďalšie závery FR SR na tento argument nadväzujúce sú tým pádom tiež nesprávne.
9. Podľa názoru žalobcu tvrdenie žalovaného, že v čase vydania prvého (neskôr zrušeného) rozhodnutia správcu dane ešte nebola podaná správna žaloba, je právne nedôvodné. Žalovaný pritom ani nijako nezdôvodnil, prečo by dátum podania správnej žaloby mal mať akýkoľvek právny účinok alebo význam na právoplatnosť alebo vykonateľnosť rozhodnutia o nevrátení daňového preplatku žalobcovi. Dátum podania správnej žaloby nemá a nemal žiadny vplyv a teda ani dopad na oprávnenie alebo okamih, kedy správca dane mohol vzniknutý preplatok na DPPO použiť na čiastočnú úhradu daňového nedoplatku na zrážkovej dani. Samotné podanie správnej žaloby totiž podľa SSP nemá odkladný účinok (§ 184 SSP). Právne účinky v tomto smere vyvoláva len rozhodnutie súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe (§ 186 ods. 1 SSP), a to odo dňa jeho právoplatnosti, t. j. od 28. 01. 2022, kedy bolo toto uznesenie o odkladnom účinku doručené žalobcovi.
10. Podľa žalobcu žalovaný pochybil, keď nepostupoval podľa § 74 ods. 2 Daňového poriadku, teda nerozhodoval na základe skutkového a právneho stavu, ktorý existoval v čase vydania napadnutého rozhodnutia, ale za základ svojho rozhodnutia zobral skutkový a právny stav platný v čase vydania
prvostupňového rozhodnutia. Žalovaný nesprávne a právne neudržateľne argumentoval, že správca dane rozhodoval na základe skutkového a právneho stavu v čase vydania prvostupňového rozhodnutia, čo má byť podľa žalovaného dostatočným dôvodom zákonnosti a nezrušiteľnosti prvostupňového rozhodnutia. Žalobca v tejto spojitosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžfk/38/2019 z 28. 04. 2020, v ktorom sa kasačný súd zaoberal aplikáciou účinkov priznania odkladného účinku správnej žaloby podľa § 184 a nasl. SSP vo vzťahu k rozhodovaniu finančných orgánov o odvolaniach proti rozhodnutiam, ktorých účinky boli súdom „odložené“, ak k priznaniu odkladného účinku došlo v období medzi vydaním prvostupňového rozhodnutia a rozhodnutia o odvolaní proti nemu. Kasačný súd dospel k záveru, že žalovaný mal v odvolacom konaní vziať do úvahy priznaný odkladný účinok. Žalobca nesúhlasil s odkazom na judikát R 78/1967 z dôvodu, že nie je aplikovateľný na prejednávanú vec, v ktorej finančné orgány postupovali podľa Daňového poriadku, ktorý explicitne ustanovuje, že ak po vydaní odvolaním napadnutého rozhodnutia vyjdú najavo nové právne alebo skutkové okolnosti, odvolací orgán je povinný na ne prihliadnuť pri rozhodovaní, t. j. vychádzať z tohto „nového“ stavu. Žalobca uviedol, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil, pokiaľ ide o posúdenie existencie a účinkov uznesenia o priznaní odkladného účinku, ktoré nastali pred vydaním napadnutého rozhodnutia o odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu.
Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe a ďalšie vyjadrenia účastníkov konania
11. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a zotrval na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v napadnutom rozhodnutí.
12. V replike žalobca zopakoval nosné argumenty uvedené v správnej žalobe. Žalovaný nevyužil možnosť zaujať dupliku.
Konanie pred správnym súdom, posúdenie veci správnym súdom
13. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov prešiel od 01. 06. 2023 výkon súdnictva z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých bola od 01. 06. 2023 daná právomoc správnych súdov, konkrétne aj z Krajského súdu v Banskej Bystrici na Správny súd v Banskej Bystrici, v dôsledku čoho je predmetná vec vedená na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. BB-71S/46/2022. Podľa § 107 ods. 2 SSP rozhodol správny súd vo veci bez nariadenia pojednávania a rozsudok verejne vyhlásil dňa 07. 05. 2024. Správny súd preskúmal zákonnosť správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, vrátane postupu, ktorý jeho vydaniu predchádzal, v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby (§ 134 SSP), a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je dôvodná.
14. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru o dôvodnosti žalobnej námietky nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného, pokiaľ ide o ustálenie dátumu použitia preplatku. Žalovaný vo svojom rozhodnutí jednoznačne neustálil okamih použitia preplatku žalobcu na DPPO za rok 2020 (ktorý vznikol 01. 07. 2021) na čiastočnú úhradu daňového nedoplatku na dani vyberanej zrážkou za zdaňovacie obdobie 2015, splatného dňa 06. 07. 2021, vzniknutého na základe rozhodnutí vyrubujúcich zrážkovú daň. Žalovaný v poslednom odseku na strane 5 napadnutého rozhodnutia uviedol, že „ku dňu použitia daňového preplatku, resp. ku dňu vydania rozhodnutí dňa 12. 07. 2021 a dňa 12. 01. 2022 odkladný účinok správnej žalobe nebol priznaný, pričom ku dňu použitia daňového preplatku ako aj ku dňu vydania rozhodnutia č. 101202697/2021 zo dňa 12. 07. 2021 správna žaloba nebola podaná“ a na strane 6 napadnutého rozhodnutia uviedol „ak bola suma z rozhodnutia napadnutého žalobou použitá podľa § 55 ods. 6 alebo 7 Daňového poriadku pred priznaním odkladného účinku, tento postup bol v súlade so zákonom ... Až po použití preplatku, po vydaní rozhodnutia č. 100059210/2022 zo dňa 12. 01. 2022 ako aj po dni právoplatnosti Uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S/200/2021-415 zo dňa 08. 11. 2011 došlo k zmene skutkových okolností týkajúcich sa odkladného účinku správnej žalobe“. Z napadnutého rozhodnutia nemožno jednoznačne ustáliť, ktorý dátum žalovaný považoval za deň použitia preplatku. Navyše, z § 79 ods. 1 Daňového poriadku vyplýva, že správca dane písomne upovedomí daňový subjekt o použití preplatku podľa § 55 ods. 6 a 7 Daňového poriadku, ak suma použitého preplatku je vyššia ako 5 eur, avšak v administratívnom spise absentuje opatrenie správcu dane, ktorým by upovedomil daňový subjekt (žalobcu) o použití preplatku vo výške 86 960,85 EUR. Žalovaný existenciu takéhoto upovedomenia ani netvrdil. Pokiaľ mal žalovaný za to, že prvostupňovým rozhodnutím správcu dane o nevyhovení žiadosti žalobcu o vrátenie preplatku z 12. 01. 2022 došlo
k takémuto upovedomeniu, takýto postup nie je v súlade s § 79 ods. 1 Daňového poriadku, keďže z Daňového poriadku nevyplýva, že by rozhodnutie o nevyhovení žiadosti o vrátenie daňového preplatku nahrádzalo upovedomenie o použití daňového preplatku podľa § 79 ods. 1 Daňového poriadku. Prvostupňové rozhodnutie v čase, kedy žalovaný rozhodoval o odvolaní, nebolo právoplatné (§ 72 ods. 7 Daňového poriadku), teda ani nebolo možné ho za takéto upovedomenie považovať. Je potrebné pripomenúť, že rozhodnutie správcu dane zo dňa 12. 07. 2021 bolo zrušené, teda s ním nemožno spájať akékoľvek právne účinky (ani naň nemožno viazať použitie preplatku).
15. Žalobca sa nemýlil, keď namietal pochybenie žalovaného spočívajúce v tom, že v rozpore s § 74 ods. 2 Daňového poriadku rozhodoval podľa právneho a skutkového stavu platného a existujúceho v čase vydania prvostupňového rozhodnutia (12. 01. 2022), pričom neprihliadol na nové skutkové a právne okolnosti, ktoré nastali neskôr, avšak ešte pred vydaním napadnutého rozhodnutia žalovaného o odvolaní. Podľa § 74 ods. 2 Daňového poriadku bol žalovaný ako odvolací orgán povinný pri rozhodovaní prihliadnuť na skutkové i právne okolnosti, ktoré vyšli najavo a ktoré mali podstatný vplyv na výrok rozhodnutia. Žalovaný pritom bol povinný na nové skutkové i právne okolnosti prihliadnuť aj keby neboli žalobcom uplatnené, čo však nie je daný prípad, keďže žalobca v odvolaní upozornil žalovaného, že Krajský súd v Bratislave dňa 20. 01. 2022 vydal uznesenie sp. zn. 1S/200/2021-546, ktorým priznal odkladný účinok správnej žalobe žalobcu zo dňa 03. 08. 2021, ktorou žalobca napadol rozhodnutia vyrubujúce zrážkovú daň. Pokiaľ žalovaný v napadnutom rozhodnutí poukazoval na judikát R 78/1967, tento sa týkal inej skutkovej situácie a navyše žalovaným parafrázovaná časť poukazovaného rozhodnutia vyjadruje, že pre správny orgán je rozhodujúci stav v čase vydania jeho rozhodnutia a správny súd pri súdnom prieskume tohto rozhodnutia správneho orgánu k novým skutočnostiam, ktoré vznikli po vydaní rozhodnutia správneho orgánu, má prihliadnuť len vtedy, ak by tieto nové skutočnosti mohli mať vplyv na posúdenie správnosti rozhodnutia v čase rozhodnutia súdu. Je pravdou, že skutkový a právny stav existujúci v čase vydania rozhodnutia je pre správny orgán záväzný a rozhodujúci, pričom pri rozhodovaní veci nemôže správny orgán brať do úvahy skutočnosti, ktoré nastali v minulosti, avšak v čase vydania rozhodnutia už netrvajú, ako ani predvídať skutočnosti, ktoré v čase vydania ešte nenastali. V predmetnej veci bol však pre žalovaného záväzný skutkový a právny stav, ktorý tu bol v čase, kedy rozhodoval o odvolaní žalobcu, pričom žalovaný netvrdil existenciu žiadnych skutočností, ktoré nastali v minulosti, ale v čase rozhodovania o odvolaní už netrvali. V predmetnej veci nešlo ani o stav, kedy by nastali okolnosti, ktoré žalovaný nemohol predvídať a ktorých nezohľadnenie by mu žalobca vytýkal. Žalovaný ako odvolací orgán nesprávne stotožnil to, že pre správny súd je zásadne rozhodujúci stav v čase vydania preskúmavaného rozhodnutia orgánu verejnej správy (resp. podľa § 135 ods. 1 SSP v znení do 30. 06. 2023 v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy), s tým, že aj pre žalovaného ako odvolací orgán pri rozhodovaní o odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu je záväzný skutkový a právny stav v čase vydania prvostupňového rozhodnutia. Takéto úvahy žalovaného nemajú oporu v § 74 ods. 2 Daňového poriadku ani v inom jeho ustanovení.
16. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí zrozumiteľne nevysporiadal s právnymi účinkami odkladného účinku priznaného správnej žalobe z 03. 08. 2021, ktorou žalobca napadol rozhodnutia vyrubujúce zrážkovú daň. Žalovaný neustálil, odkedy odkladný účinok pôsobí, keď ani nezisťoval dátum nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave o priznaní odkladného účinku správnej žalobe žalobcu z 03. 08. 2021. V napadnutom rozhodnutí žalovaný zmätočne uviedol aj skoršie rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, ktorým bol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z 03. 08. 2021 zamietnutý. Je nepochybné, že v čase rozhodovania o odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaný mal vedomosť o existencii rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave o priznaní odkladného účinku správnej žalobe z 03. 08. 2021 a bol povinný sa vysporiadať s tým, či priznanie odkladného účinku má vplyv na závery prvostupňového rozhodnutia, pričom sa mal dôsledne zaoberať tým, odkedy, dokedy a akým spôsobom priznaný odkladný účinok v predmetnej veci pôsobí v zmysle § 186 ods. 1, 2 SSP.
17. Správny súd poukazuje na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžfk/38/2019 zo dňa 28. 04. 2020, ktoré riešilo obdobnú situáciu, kedy odvolací orgán pri rozhodovaní o odvolaní nevzal do úvahy nové skutkové a právne okolnosti spočívajúce v priznaní odkladného účinku správnej žalobe, ktorou boli napadnuté rozhodnutia tvoriace podklad pre výkaz daňových nedoplatkov, ktorý bol podkladom pre daňovú exekučnú výzvu napadnutú odvolaním, pričom kasačný súd skonštatoval pochybenie odvolacieho orgánu, keď neprihliadol na nové skutočnosti podľa § 74 ods. 2 Daňového poriadku. Kasačný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol aj: „30. Kasačný súd
súhlasí so sťažovateľom v tom, že daňová exekučná výzva zo dňa 21. 03. 2016 bola vydaná v súlade so zákonom. Nakoľko však krajský súd dňa 13. 05. 2016 povolil odklad vykonateľnosti niektorých rozhodnutí tvoriacich podklad výkazu nedoplatkov (exekučného titulu pre začatú daňovú exekúciu), mal žalovaný v odvolacom konaní vziať do úvahy, že na základe týchto rozhodnutí dočasne nemožno pokračovať v exekúcii. To však neurobil a rozhodol o potvrdení daňovej exekučnej výzvy, ako by o odkladnom účinku vo vzťahu k niektorým rozhodnutiam o vyrubení rozdielu dane nebolo rozhodnuté. Tento postup zaiste nebol v súlade so zákonom, pretože v zodpovedajúcej časti daňového nedoplatku nemalo byť žalobcovi nariadené nenakladať so svojim majetkom ani strpieť súpis majetku pre účely výkonu exekúcie.”
18. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného z dôvodov uplatnených v správnej žalobe dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná a napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, pretože trpí vadou nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť aj pre nedostatok dôvodov a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie (§ 191 ods. 4 SSP). V ďalšom konaní žalovaný opätovne posúdi odvolanie žalobcu v súlade s § 74 ods. 2 Daňového poriadku, teda zohľadní aj relevantné skutkové a právne okolnosti, ktoré nastali po vydaní prvostupňového rozhodnutia správcu dane, pokiaľ tieto okolnosti trvajú v čase rozhodovania žalovaného. Taktiež si jednoznačne ustáli dátum použitia daňového preplatku, či k jeho použitiu už došlo a ak áno, kedy. Je potrebné dôsledne sa vysporiadať s právnymi účinkami odkladného účinku správnej žaloby napádajúcej rozhodnutia vyrubujúce zrážkovú daň (§ 186 ods. 1, 2 SSP), aj s odkladným účinkom kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S/200/2021 zo dňa 27. 10. 2022, o ktorej podaní má správny súd vedomosť zo súčinnosti poskytnutej Správnym súdom v Bratislave (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP), a to vo vzťahu k prípadnému pozastaveniu účinkov rozhodnutí vyrubujúcich zrážkovú daň ako podkladu pre existenciu daňového nedoplatku a jeho započítateľnosti na daňový preplatok, ktorý žalobca žiadal vrátiť. Následne žalovaný vydá o odvolaní žalobcu rozhodnutie, ktoré bude náležite odôvodnené v zmysle § 63 ods. 5 Daňového poriadku. V ďalšom konaní je žalovaný viazaný právnym názorom vysloveným správnym súdom (§ 191 ods. 6 SSP).
19. O nároku žalobcu na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní plne úspešný, priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania a na ich náhradu zaviazal žalovaného. Podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je potrebné podať na Správny súd v Banskej Bystrici v lehote 30 dní od doručenia rozsudku. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka - spisová značka, čo sa ním sleduje a podpis) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.