Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9To-14-2021.pdf
PDF · 102.94 KB
Case nature
Area
Subarea
9To/14/2021
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Farkaša, sudcov JUDr. Emila Dubňanského a JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M., MBA, na verejnom zasadnutí konanom dňa 13.septembra 2021, v trestnej veci obžalovaného MVDr. Y. A. pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 33T/82/2015 zo dňa 11.júna 2020 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného MVDr. Y. A..
odôvodnenie:
Okresný súd Prešov napadnutým rozsudkom sp. zn. 33T/82/2015 zo dňa 11.06.2020 uznal obžalovaného Y. A. vinným zo spáchania v bode 1/ rozsudku prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zákona, prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona, v bode 2/ rozsudku zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona, ktoré spáchal tak, že
1./ v bližšie nezistený deň v mesiaci november 2014 zatelefonoval na mobilné číslo XXXX XXX XXX, zo svojho telefónneho čísla XXXX XXX XXX a z nezisteného miesta svojej manželke PhDr. M. A. a v telefonickom rozhovore, ktorý spolu viedli, sa vyhrážal na adresu Mgr. R. V., ktorý je známy PhDr. M. A., pričom jej uviedol, že mu rozbije hlavu a že má chodiť po kanáloch, následne dňa 5.1.2015 v čase o 13.37 hod. poškodená prijala ďalší telefonát z telefónneho čísla XXXX XXX XXX, v ktorom jej manžel uviedol, že Mgr. R. V. zabije bejzbalovou palicou a pôjde do basy, že ho utlčie bejzbalovou palicou, aby utekal z práce, taktiež sa vyhrážal aj jej, že ju zabije, následne dňa 8.1.2015 v čase o 17.00 hod. prišiel na adresu trvalého bydliska poškodenej, s ktorou už nežije v spoločnej domácnosti 7 rokov, kde doviezol ich spoločného syna mal. Y. A., nar. X.X.XXXX, trvale bytom T., ul. Q. č. 4, z hudobnej školy a to kurzu hry na gitaru a pritom vošiel do bytu, po tom, ako mu poškodená otvorila dvere, aby syn vošiel dnu a v byte jej manžel znovu vulgárne nadával, že je „piča, kurva, suka“ a približoval sa k nej, kde svoju pravú ruku zovretú v päsť priložil k tvári a k brade poškodenej, no k inému fyzickému napadnutiu z jeho strany nedošlo, poškodená PhDr. M. A., ako aj Mgr. R. V., ktorému boli tieto vyhrážky oznámené poškodenou, mali strach o svoj život a zdravie s tým, že vyhrážky uskutoční a to najmä z dôvodu, že sa jeho agresivita stupňovala, 2./ dňa 1.2.2015 v čase asi o 20.00 hod. bez akéhokoľvek súhlasu svojej manželky a zároveň majiteľky bytu na ul. Q. č. X v T., PhDr. M. A., PhD., s ktorou nežije v spoločnej domácnosti už 7 rokov, vošiel cez pootvorené vchodové dvere do uvedeného bytu, kde začal kričať a vulgárne jej nadávať, na jej výzvy, aby z bytu odišiel a dal jej pokoj nereagoval, následne ju chytil za ľavú ruku v zápästí, vytočil jej ju a z tejto ruky vytrhol mobilný telefón zn. Samsung Galaxy S4 a následne s týmto mobilným telefónom vybehol z bytu von, pričom týmto konaním spôsobil PhDr. M. A., PhD. silné podvrtnutie ľavého zápästia a pomliaždenie IV. - V. prstno-záprstového kĺbu ľavej ruky a odcudzením mobilného telefónu škodu vo výške 374,99 Eur.
Za to mu súd uložil podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona pri existencii poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j/ Tr. zákona, pri existencii priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm. h/ Tr. zákona, § 41 ods. 2 Tr. zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov.
Podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a uložil probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona určil skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 3 (troch) rokov.
Podľa § 51 ods. 4 písm. k/ Tr. zákona uložil povinnosť zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.
Po vyhlásení rozsudku, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku obžalovaný priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní podal odvolanie. Odvolanie obžalovaného odôvodnil obhajca podaním, ktoré bolo doručené súdu dňa 11.06.2021. Odvolanie smeruje proti výroku o vine a treste. Obhajca zdôrazňuje, že obžalovaný sa žiadneho skutku, ktorý by mal znaky akéhokoľvek trestného činu nedopustil. Vzhľadom na skutočnosť, že po zrušení rozsudku súdu prvého stupňa Krajským súdom v Prešove nedošlo k vykonaniu dôkazov, ktoré by preukazovali jeho vinu, je potrebné uviesť, že súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil dôkazy, ktoré boli vykonané a to najmä čo sa týka výsluchu znalcov a ich výpovedí. Z výpovede znalca MUDr. Sidora jednoznačne vyplýva, že z prvotnej lekárskej správy nevyplývajú zranenia opísané poškodenou. K zraneniam opísaným v ďalšej lekárskej správe zo dňa 03.02.2015 výslovne uviedol, že také zranenie nie je možné spôsobiť bežným človekom ako je obvinený a že takéto poranenia mohli vzniknúť stiskom ruky, ale aj že takéto poranenia mohli vzniknúť stiskom ruky tak ako ich opísala poškodená. Zároveň vylúčil možnosť, aby si ošetrujúci lekár nevšimol tak závažné poranenie, ktoré poškodená uvádzala. Z uvedeného vyplýva, že závery, ktoré súd vyjadril v odôvodnení rozsudku vo vzťahu k zraneniam poškodenej ako aj tvrdenia, že znalci potvrdili, že došlo k násiliu na poškodenej, nemajú žiadne opodstatnenie, opierajú sa len o výpovede znalcov a sú len dohadmi súdu. Tvrdenie súdu, že použil násilie, aby sa zmocnil mobilného telefónu je absolútne nedôvodné. Jeho tvrdenia počas celého trestného konania na rozdiel od tvrdení poškodenej sú konzistentné, neodporujú si, nakoľko počas celého konania tvrdil, že mu mobil ostal v ruke, keď ho chytil, nikdy sa nevyjadril tým spôsobom, že by použil akúkoľvek silu, aby sa telefónu zmocnil. K prečinom nebezpečného vyhrážania uviedol, že trestné oznámenie bolo podané začiatkom januára 2015. Poverený príslušník PZ vzniesol obvinenie až v deň, keď sa dozvedel o vznesenom obvinení vyšetrovateľom a to dňa 02.02.2015, pričom medzitým nevykonal žiaden dôkaz na to, aby dospel k záveru, že vznesenie obvinenia je zákonné, pretože v opačnom prípade by vzniesol obvinenie hneď po trestnom oznámení. V danom prípade ide o výslovne účelové vznesenie obvinenia zo strany OČTK, pretože i z časového hľadiska uplynul takmer mesiac s tým, že OČTK absolútne nekonali. Z telefonických hovorov jednoznačne vyplýva, že poškodená PhDr. A. ovláda celý rozhovor, mení jeho intenzitu takým spôsobom, aby obžalovaný vyjadril v zlosti vyhrážky, ktoré nikdy nechcel zrealizovať. Zároveň zdôrazňuje, že predmetné telefonáty boli veľmi emočne vypäté a túto situáciu zneužila poškodená vo svoj prospech. Upriamuje pozornosť odvolacieho súdu na skutočnosť, že PhDr. A. je skúsenou psychologičkou. Pokiaľ by mala obavu o svoj život a zdravie nestretla by sa obžalovaným za žiadnych okolností, pričom tak učinila aj niekoľko hodín po telefonátoch. Poškodená uviedla v závere telefonického rozhovoru, že ide domov čo by vystrašená osoba neurobila a obžalovaný sa jej ospravedlnil. Napriek tomu, že mala obavu o svoje zdravie a život vpúšťala ho do bytu a riadne s ním komunikovala. Nikdy nepožiadala, aby jej vrátil kľúče od garáže, ktoré mu sama dala a preto nemohla byť preukázaná žiadna dôvodná obava o život a zdravie Dr. A.. K domnelému poškodenému V. je možno uviesť, že ten sa o akejsi vyhrážke voči jeho osobe mal dozvedieť len od Dr. A., ktorá mu ju mala tlmočiť. Nikdy sa s pánom V. nestretol čo sám potvrdil. Je však rozporné tvrdenie pána V., keď tvrdil, že nepodával trestné oznámenie, vyhrážky si nepamätal, bol na lyžovačke, neriešil to, ale z dôvodu vyhrážok sa nezdržiaval vo vlastnom byte. Až následne o niekoľko dní neskôr odišiel zo svojho bytu, pretože mal mať obavu o svoj život a zdravie. Tu poukazuje na výpoveď svedkyne V., že práve ona bola iniciatívna nie pán V. vo vzťahu k dočasnému presťahovaniu sa. Vyhrážky voči pánovi V. nepotvrdila ani svedkyňa J., čo je vzhľadom na tvrdenú obavu prinajmenšom nezvyčajné, pretože pán V. sa nezveril s problémom žiadnej zo svojich priateliek. V danom prípade neexistuje žiadna časová ani skutková súvislosť vo vzťahu k poškodenému V., dokonca nie je ustálený ani čas a dátum skutku. Skutočnosť, že vulgárne sa vyjadroval obžalovaný nemôže sama osebe spôsobiť, že súd hodnotí výroky o vzťahu k poškodeným za vyhrážky spôsobilé vyvolávať dôvodnú obavu o
ich život a zdravie a najmä pri zohľadnení skutočností, na ktoré už poukázal. Zdôraznil, že súd sa doposiaľ nevysporiadal s otázkou, či vôbec nahrávky telefonických rozhovorov je možné použiť pre účely trestného stíhania. Dr. A. obžalovaného sama pustila do bytu spolu so synom, pričom sa chcel dohodnúť o trávení prázdnin maloletého syna. Incident, ktorý sa mal odohrať dňa 01.02.2015, tak ako to udáva Dr. A., žiadnym spôsobom nekorešponduje s inými výpoveďami, ale najmä so zraneniami, ktoré boli popísané v lekárskych správach. Poškodená celý skutok rozvila spôsobom, ktorý má uškodiť obžalovanému a uvedené vyplýva zo všetkých zápisníc o jej výsluchu, pričom jej samotné výpovede sú rozporné. Zlé vzťahy medzi poškodenou a obžalovaným potvrdila aj svedkyňa U., ktorá zároveň uviedla, že poškodená sa správala nielen voči nemu, ale aj voči nej agresívne. Tendencie poškodenej upravovať v jeho neprospech svoje výpovede je možné vyvodiť aj z výpovede svedka Y., ktorému mala uviesť, že jej dokonca zlomil ruku. Súd prvého stupňa pri vyhodnotení jeho konania opieral sa len o výsluch dcéry T. A., čo opätovne zdôrazňuje, že nie je možné, pretože výpoveď T. A. je nepoužiteľná z dôvodu, že už v prípravnom konaní odmietla vypovedať, z dôvodu si na udalosti nepamätá a je teda otázne akým spôsobom prišla k informáciám, ktoré uviedla vo svojej výpovedi pred súdom. Súd mu kladie za vinu, že do bytu vnikol neoprávnene, čo nie je pravda, pretože z výpovede poškodenej vyplýva, že tam vošiel so synom, pričom ho sama zavolala. Uvedené uviedol i súd, keď poukazoval na výpoveď T. A. ako „korunného svedka“ pri usvedčovaní obžalovaného, ktorý neuvádzal či Dr. A. ho požiadala, aby odišiel z bytu, čo sa ani nestalo. Je potrebné zdôrazniť, že i táto situácia bola emočne veľmi vypätá, išlo o hádku, ktorá vznikla následne a on nevošiel do bytu bez súhlasu poškodenej, nechcel tam zotrvať, preto aby porušil akékoľvek právo poškodenej. Súd sa nevysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami a na dôkazy svedčiace v jeho prospech absolútne neprihliadal a existujú pochybnosti o správnosti skutkových zistení, pretože nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, najmä súd sa opieral o neakceptovateľnú výpoveď, preto považuje rozsudok za absolútne nesprávny. Žiadnym dôkazom nebolo preukázané spáchanie trestného činu a už vôbec nie tak, ako je mu to kladené za vinu v obžalobnom návrhu ako aj v rozsudku, preto navrhuje, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.
Na základe riadne a včas podaného odvolania krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako i správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku. Na základe tohto preskúmania krajský súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného MVDr. Y. A. nie je dôvodné.
Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí podrobne rozobral rozsah vykonaného dokazovania na hlavných pojednávaniach. Poukázal na jednotlivé dôkazné prostriedky a skutočnosti vyplývajúce z týchto dôkazných prostriedkov. Obžalovaný MVDr. Y. A. vo vzťahu k skutku uvedeného v bode 1/ rozsudku na svoju obranu uvádza, že po trestnom oznámení orgány činné v trestnom konaní neboli aktívne, nevzniesli mu bezodkladne obvinenie a stalo sa to až po tom čo začali konať po vznesení obvinenia dňa 02.02.2015 pre zločin lúpeže.
Krajský súd konštatuje, že lehota jedného mesiaca neznamená nečinnosť orgánov činných v trestnom konaní. Vo vzťahu k skutku, ktorý je uvedený v bode 1/ bolo podané trestné oznámenie dňa 08.01.2015, ktoré sa nachádza na č.l. 9 a vo veci bolo trestné stíhanie začaté 01.02.2015, čo vyplýva z uznesenia, ktoré sa nachádza na č.l. 11. Nemožno sa stotožniť s konštatovaním, že orgány činné v trestnom konaní neboli činné v tomto štádiu, pretože 08.01.2005 vypočuli osobu Mgr. R. V.. Vo vzťahu k skutočnostiam, ktoré boli uvádzané obžalovaným na adresu Mgr. R. V., začali trestné stíhanie pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zákona už dňa 13.01.2015.
Obžalovaný vo vzťahu k telefonickým rozhovorom, ktorých predpisy sa nachádzajú a sú súčasťou spisu sa vyjadril, že poškodená je manipulátorkov a zneužila emočne vypätú atmosféru vo svoj prospech. Obžalovaný týmto spôsobom sa snaží vyviniť a sám sa snaží postaviť do pozície poškodeného - zneužitého. Tu je potrebné zdôrazniť, že obžalovaný žil v manželskom zväzku s poškodenou. Poškodenú pozná. Nemožno konštatovať, že by v osobe obžalovaného išlo o osobnosť jednoduchú. Obžalovaný má vysokoškolské vzdelanie teda po všetkých životných skúsenostiach pozná aj správanie samotnej poškodenej. Krajský súd sa s touto argumentáciou nestotožnil.
Obhajoba vo vzťahu k skutku v bode 1/ namietala aj použiteľnosť zvukového záznamu, keďže poškodená si nahrala rozhovor v rámci, ktorého sa obžalovaný vyhrážal poškodenému Mgr. R. V.. Krajský súd k tejto argumentácii konštatuje, že nešlo o tajné nahrávanie súkromného telefonického rozhovoru. Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12.07.2016 pri svojom výsluchu sám obžalovaný konštatoval, že vedel o tom, že poškodená si telefonické rozhovory nahráva a vie o tom, že nahrala 7 hodín ich rozhovorov, teda nahrávka bola vyhotovená de facto so súhlasom obžalovaného a je použiteľná v trestnom konaní.
Krajský súd musí konštatovať, že tvrdenia poškodenej PhDr. M. A. sú potvrdzované práve týmito nahrávkami.
Vo vzťahu k poškodenému Mgr. R. V. obhajoba v rámci odvolacích námietok spochybňuje či sprostredkované informácie môžu vyvolať obavu o život a zdravie. Zdôrazňujú predovšetkým to, že obžalovaný sa s poškodeným R. V. nestretol, čo mal potvrdiť aj sám V., ktorý si ani vyhrážky nepamätal a neriešil to z dôvodu, že bol na lyžovačke, no následne sa z dôvodu vyhrážok nezdržiaval vo vlastnom byte. Krajský súd v tejto súvislosti musí konštatovať, že aj sprostredkované vyhrážanie v intenzite ako je zaznamenané v telefonickom rozhovore, kde obžalovaný sa vyhrážal, že ho zabije, je spôsobilé vyvolať obavu o život a zdravie. Je zrejmé, že po tom čo poškodený sa vrátil z lyžovačky aj pod vplyvom svojej vtedajšej priateľky vykonal opatrenia tým, že nebýval vo svojom byte, odsťahoval sa k nej a už samotná táto reakcia svedčí, že obžalovaný pod vplyvom všetkých okolností mal obavu o svoj život a zdravie a prijali adekvátne opatrenia. Krajský súd neakceptoval túto obranu obžalovaného, ktorá spochybňuje vyvolanie následku - vyhrážok tak, ako je to uvedené v skutkovej podstate žalovaného trestného činu.
Obžalovaný vo vzťahu k skutku zo dňa 08.01.2015 je jednoznačne usvedčovaný svedeckou výpoveďou poškodenej PhDr. M. A.. De facto aj obžalovaný pripustil, že použil okrem nadávok aj slovko „zabijem“, no hneď zdôrazňoval, že bolo to v rozrušení a nikdy by jej neublížil.
Súd prvého stupňa následne konanie uvedené v bode 1/ rozsudku právne kvalifikoval ako prečin nebezpečného vyhrážania vo vzťahu k poškodenému Mgr. R. V. podľa § 360 ods. 1 Tr. zákona a vo vzťahu k PhDr. M. A. ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zákona. Úvaham súdu prvého stupňa niet čo vytknúť, sú správne a jeho závery o právnej kvalifikácii vychádzajú z vykonaného dokazovania na hlavných pojednávaniach.
Vo vzťahu k skutku v bode 2/ rozsudku, tak ako na to poukazuje súd prvého stupňa, obžalovaný je usvedčovaný predovšetkým svedeckou výpoveďou poškodenej PhDr. M. A.. Výpoveď poškodenej PhDr. M. A. je podporovaná svedeckou výpoveďou T. A., dcéry obžalovaného a poškodenej. Obhajoba už v rámci konania na súde prvého stupňa a aj v rámci odvolacieho konania spochybňuje výpoveď svedkyne T. A.. Zdôrazňujú, že nie je možné túto výpoveď použiť, pretože už v prípravnom konaní odmietla vypovedať a to z dôvodu, že na udalosti si nepamätá. K tejto odvolacej námietke krajský súd musí konštatovať, že svedkyňa T. A. bola prvýkrát vypočutá v prípravnom konaní dňa 02.02.2015 o 12:33 hodine (č.l. 136). Následne v prípravnom konaní pri zachovaní podmienok kontradiktórnosti procesu bola opätovne vypočúvaná dňa 02.04.2015 (č.l. 137), kde bola poučená podľa § 130 Tr. poriadku, vyjadrila sa, že práva odoprieť vypovedať sa nevzdáva, no vypovedať nebude, nakoľko obvineným je jej otec. Následne v zápisnici je uvedená poznámka vyšetrovateľa, že svedkyňa sa odmietla fyzicky stretnúť so svojím otcom, preto obvinený nebol prítomný pri úkone, len jeho obhajca, ďalej sa vyjadrila, že otec je psychicky chorý a ona v tejto veci vypovedala a vzhľadom na odstup času vypovedať nebude.
Argumentácia obhajoby, ktorá spochybňuje výpoveď svedkyne T. A. na hlavnom pojednávaní, že tá mala využiť právo a odmietla vypovedať z dôvodu, že na udalosti si nepamätá, nie je podporovaná vykonaným dokazovaním, nezodpovedá to zápisniciam o výsluchu svedkyne T. A. v štádiu prípravného konania a hneď po poučení táto skutočnosť bola namietaná a svedkyňa sa vyjadrila, že poučeniu porozumela a napriek skutočnosti, že obžalovaný je jej otcom vypovedať bude. Svedkyňa T. A. popísala priebeh udalosti vo svojej výpovedi zo dňa 01.02.2015. Zdôraznila, že mama nechcela aby otec bol v byte. Popísala jeho neprístojné správanie, jeho stav charakterizovala ako keby bol v amoku, keď vulgárne nadával a v čase, keď mama chcela volať políciu, rozbehol sa k nej, vykrútil jej ruku, zobral mobil. Mama
reagovala tak, že strašne zvrieskla a on ušiel s mobilom. Svedkyňa vybehla bosá za ním, následne mama privolala políciu.
Vo vzťahu k skutku v bode 2/ výpoveď PhDr. M. A. a svedkyne T. A. podporovaná aj svedeckou výpoveďou svedka PhDr. Y. V., ktorý je ich susedom a vyjadril sa k skutočnostiam kritického večera, ako reagoval na krik, volanie o pomoc. Zároveň sa vyjadril, že poškodená sa sťažovala manželke a dcére, že ju bolí ruka.
Obhajoba na dokreslenie osoby poškodenej poukazovala na výpoveď svedka R. Y., z ktorého výpovede vyplynulo, že poškodená sa mu mala sťažovať, po tom čo bol vzatý do väzby, že jej mal zlomiť ruku a ukradnúť mobil. Tieto skutočnosti nie sú dôležité pre rozhodovanie, pretože svedok Ing. R. Y. nebol priamym svedkom udalosti. Skutočnosti, ktoré uvádzal pri svojej svedeckej výpovedi sú iba sprostredkované, teda mohlo dôjsť k ich modifikácií.
Vo vzťahu k skutku v bode 2/ rozsudku bol vykonaný dôkaz znaleckým posudkom a výsluchom znalca MUDr. Petra Valdmana a MUDr. Zoltána Sidora, PhD., z odboru zdravotníctva, ktorí sa zaoberali poraneniami, ktoré mala utrpieť poškodená pri tomto útoku, mechanizmom týchto poranení.
Obhajoba poukazuje predovšetkým na závery znalca z odboru zdravotníctva MUDr. Zoltána Sidora, PhD., ktorý sa zaoberal mechanizmom vzniku poranení a dospel k záveru, že v lekárskych správach sú rozdiely, kedy pri prvotnom ošetrení ošetrujúci lekár nezaznamenal žiadne výraznejšie zranenia a poranenia, ktoré sú uvádzané v lekárskej správe zo dňa 03.02.2015. Podľa názoru znalca nie je v silách jedinca spôsobiť poranenia uvedené v druhej lekárskej správe a vylúčil možnosť, že by ošetrujúci lekár pri prvotnom ošetrení si nevšimol podliatinu. Vylúčil že poranenia u poškodenej mohli vzniknúť pri stisku ruky inou osobou.
Súd prvého stupňa, keďže nejde o novú argumentáciu, táto bola prezentovaná už pred súdom prvého stupňa, sa ňou vysporiadal vo svojich úvah a zdôraznil, že aj keď intenzita násilia a mechanizmus vzniku zaznamenaných poranení znalci nevedeli ujednotiť pre naplnenie znakov zločinu lúpeže je postačujúce násilie, kde nie je špecifikované v akom rozsahu uvedené násilie musí byť.
Krajský súd sa s touto úvahou súdu prvého stupňa sa stotožnil a je potrebné dodať, že obžalovaný na svoju obranu uvádzal, že mobilný telefón mu ostal v ruke. Táto obrana je nelogická, je vyvracaná práve výpoveďou poškodenej PhDr. M. A., ktorá jednoznačne popísala už v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní, že mobilný telefón pustila po tom čo jej stlačil ruku. Toto tvrdenie je podporované svedeckou výpoveďou T. A., ktorá konštatovala, že mobilný telefón vytrhol a matka reagovala aj tým, že vykríkla po tomto vytrhnutí mobilného telefónu. Už samotná reakcia poškodenej svedčí o to, že nešlo ani o dobrovoľné odovzdanie, ani o náhodné prenechanie mobilného telefónu v ruke obžalovaného, ale išlo o prekonanie určitej sily, ktorou poškodená držala mobilný telefón a po prekonaní tejto sily sa zmocnil mobilného telefónu obžalovaný. Obžalovaný na svoju obranu uvádzal, že chcel zabrániť iba tomu, aby poškodená volala na políciu. Táto obrana je jednoznačne vyvrátená práve manipuláciou s mobilným telefónom, pretože ním disponoval, prezeral si údaje, nakladal, tak ako to konštatuje súd prvého stupňa s mobilným telefónom ako s vecou vlastnou. Aj keď obžalovaný navonok prezentoval, že chcel mobilný telefón vrátiť sám, tieto jeho tvrdenia sú v rozpore so zápisnicou o vydaní veci, z ktorej jednoznačne vyplýva, že mobilný telefón vydal až na základe výzvy príslušníka Policajného zboru.
Obrana obžalovaného, že poškodená súhlasila s jeho prítomnosťou v byte je jednoznačne vyvrátená výpoveďou poškodenej a svedkyne T. A.. Veď už samotný obžalovaný vo svojej výpovedi konštatoval, že mal diaľkové ovládanie od garáže čo jednoznačne svedčí o tom, že poškodená si neželala jeho prítomnosť v byte. Túto skutočnosť podporuje tvrdenie poškodenej, ktorá uviedla, že aby nečakal na odovzdanie dieťaťa vonku umožnila mu vstup do garáže. Dispozícia s diaľkovým ovládaním od garáže neznamená automaticky vstup do bytu ako sa to snaží odôvodniť obhajoba v rámci svojej argumentácie.
Krajský súd dospel k záveru, že úvahy súdu prvého stupňa vo vzťahu ku skutku v bode 2/ sú správne a v celom rozsahu sa stotožnil aj s právnou kvalifikáciou skutku uvedeného v bode 2/ rozsudku tak, ako to vyjadril súd prvého stupňa v rozsudku, keď dospel k záveru, že obžalovaný svojim konaním naplnil všetky pojmové znaky skutkovej podstaty prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona v jednočinnom súbehu so zločinom lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona.
Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu zhodnotil osobu obžalovaného, poukázal predovšetkým na charakteristiku z miesta trvalého bydliska, odpis registra trestov. Následne ustálil pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a to tak, že ako poľahčujúcu okolnosť hodnotil skutočnosť, že obžalovaný doposiaľ viedol riadny život (§ 36 písm. j/ Tr. zákona) a na druhej strane priťažujúcu okolnosť, že spáchal viac trestných činov (§ 37 písm. h/ Tr. zákona).
Úvahy súdu o ukladaní súhrnného trestu podľa § 41 ods. 2 Tr. zákona sú správne a a znamenajú, že súd prvého stupňa plne rešpektoval uvedené ustanovenie.
Vzhľadom na osobu obžalovaného, jeho doterajší život a ostatné okolnosti, krajský súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že účel trestu, ktorý je vyjadrený v § 34 ods. 1 Tr. zákona sa u obžalovaného dosiahne súhrnným trestom na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby v trvaní 3 (troch) rokov.
Vzhľadom na osobu obžalovaného, jeho doterajší život, úvahy súdu prvého stupňa o podmienečnom odložení výkonu trestu odňatia slobody sú správne, keďže ide o trest odňatia slobody, ktorý prevyšuje 2 roky a neprevyšuje 3 roky, súd prvého stupňa pri podmienečnom odklade výkonu trestu odňatia slobody správne aplikoval ustanovenia o probačnom dohľade. Skúšobnú dobu v trvaní 3 (troch) rokov krajský súd považuje za dobu primeranú a postačujúcu. Obligatórne súd prvého stupňa uložil obžalovanému aj povinnosť v skúšobnej dobe zamestnať sa, alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.
Vzhľadom na tieto skutočnosti krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.