Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_28P-121-2021.pdf
PDF · 79.28 KB
Case nature
Subarea
28P/121/2021
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: U. F., R.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/a, Bratislava, dieťa rodičov - matky: U. N., R.. XX.XX.XXXX, trvale bytom Na J. XX/A, D., zastúpená JUDr. Tomáš Sninčák, PhD., advokát so sídlom Hlboká cesta 7, Bratislava, a otca: S. F., R.. XX.XX.XXXX, T. D. K. XX, D., v konaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie nasledovného znenia: Otec je povinný platiť na maloleté dieťa : U. F., R.. XX.XX.XXXX, výživné vo výške 100,- eur mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci k rukám matky, počnúc vykonateľnosťou uznesenia.
II. Vo zvyšnej časti súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta. III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom, doručeným Okresnému súdu Bratislava II sa matka domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 200,- Eur mesačne a zároveň rozhodol aj o odo dňa začatia konania tak, že toto zročné výživné je otec oprávnený splácať v splátkach 100,- Eur mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky pod stratou výhody splátok.
2. Uznesením č.k. XXP/XX/XXXX-XX zo dňa 12.08.2021 bol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia vylúčený zo spisu sp. zn. XXP/XX/XXXX na samostatné konanie a ďalej vedený pod novou sp. zn. XXP/XXX/XXXX.
3. Matka svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že otec vo svojom návrhu na vydanie neodkladného opatrenia uviedol, že prispieva výživou na maloletú dcéru sumou 200,- Eur mesačne. Táto skutočnosť je však nepravdivá a za celú dobu otec neplatí žiadne pravidelné výživné. Jedine raz prispel matke sumou 500,- Eur v marci roku 2021, to je všetko. Maloletá dcéra je tak odkázaná len na matkin príjem pozostávajúci z peňažných dávok rodiča, keďže okrem nej má matka v starostlivosti aj maloletého syna O. N., R.. XX.XX.XXXX, ktorého má s iným partnerom. Matka nemá žiaden príjem z pracovnoprávneho alebo podnikateľského vzťahu a jediným jej príjmom sú štátne peňažné dávky rodičov vo výške 429,10 Eur mesačne. Celkové náklady na maloletú U. sú vo výške 347,80 Eur mesačne a pozostávajú z týchto nákladov: bývanie 50,- Eur mesačne, strava 100,- Eur mesačne, ošatenie 70,- Eur mesačne, hygiena 40,- Eur mesačne, strava v škole 13,- Eur mesačne, kultúra 40,- Eur mesačne, školská družina 17,20 Eur mesačne, školský krúžok/výtvarná 10,04 Eur mesačne, uskladnenie pupočníkovej krvi 86,30 Eur ročne, letný detský tábor prispôsobený diagnóze 200,- Eur. Od októbra 2021 z dôvodu svojho zdravotného stavu začne maloletá navštevovať platené terapie v centre O., ktoré budú spoplatnené sumou 25-35,- Eur za jedno sedenie v závislosti od ich dĺžky. Otec na výživu maloletej neprispieva žiadnou sumou, napriek tomu, že tvrdí opak. Zákon o rodine v § 62 ods. 4 priamo prikazuje súdu
zohľadniť skutočnosť, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Aj v zmysle iných ustanovení (napr. §19 Zákona o rodine alebo § 150 Občianskeho zákonníka) je osobná starostlivosť postavená na roveň finančným plneniam, čím sa poskytuje ochrana majetkovým nárokom osoby zabezpečujúcej svojou prácou fungovanie rodiny a spoločnej domácnosti na úkor vlastnej zárobkovej činnosti. Vzhľadom na skutočnosť, že otec nijako neprispieva na výživu maloletej, sú dané zákonné podmienky na vydanie neodkladného opatrenia v zmysle ustanovenia § 366 Civilného mimosporového poriadku. Maloletá je bez výživného zo strany otca za situácie, kedy príjem matky nepostačuje na plnohodnotné pokrytie jej potrieb. Ak aj bude prebiehať konanie o určenie výživného, to zaberie určitý čas a je nevyhnutné do času rozhodnutia súdu vo veci samej upraviť dočasne pomery určením vyživovacej povinnosti. Tento postup je aj v záujme maloletej. Otec udržiava nezákonný stav tým, že vôbec neprispieva na výživu maloletej, čím ohrozuje jej zdravý vývoj. Pokiaľ mal konajúci súd za spravodlivé upraviť do času rozhodnutia vo veci styk otca s maloletou neodkladným opatrením, považujeme za správne, aby bola dočasne upravená aj vyživovacia povinnosť otca voči maloletej, ktorú si neplní, hoci súdu tvrdil opak. Vzhľadom na vyhlásenia otca, že prispieva pravidelne sumou 200,- Eur mesačne, ktoré je nepravdivé, matka považovala za primerané určenie vyživovacej povinnosti otca na sumu 200,- Eur mesačne. V súčasnej dobe je maloletá bez určeného výživného a aj bez dobrovoľného výživného zo strany jedného z rodičov, čím dochádza k nezákonnému stavu. Vzhľadom na skutočnosť, že konanie na úpravu výživného ešte začaté nebolo a otec neprispieva na výživu maloletej vôbec, matka zároveň žiadala súd aj o spätné priznanie výživného v rozsahu troch rokov odo dňa začatia konania, a to s poukazom na ustanovenie § 77 ods. 1 Zákona o rodine. Má za to, že sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, keďže otec počas celej doby neprispieval na výživu maloletej, a tak je matka s ňou odkázaná len na svoj minimálny príjem. Je potrebné zohľadniť aj uvádzanie nepravdivých skutočností o výživnom zo strany otca, ktoré tvrdil, keď sa dožadoval vydania neodkladného opatrenia ohľadne úprave styku s maloletou. Otec pred súdom zrejme a bez podmienok uviedol, že na výživu maloletej prispieva sumou 200,- Eur mesačne, túto skutočnosť nijako nepreukázal a je len jeho účelovým tvrdením. Matka preto považuje za spravodlivé, aby bol otec zaviazaný platiť výživné aj spätne.
4. Uznesením tunajšieho súdu č.k. XXP/XX/XXXX-XX U. dňa 06.07.2021 súd na návrh otca nariadil neodkladné opatrenie, ktorým upravil styk otca s maloletou dcérou a to tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou U. F., R.. XX.XX.XXXX každý párny týždeň v kalendárnom mesiaci v piatok v čase od 16:00 hod do 19:00 hod a každý nepárny týždeň v kalendárnom mesiaci v nedeľu v čase od 16:00 hod do 19:00 hod., pričom si prevezme a odovzdá maloletú v mieste bydliska matky. Vo zvyšku súd návrh otca zamietol. Voči tomuto uzneseniu podala matka odvolanie, o ktorom zatiaľ nebolo rozhodnuté.
5. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
6. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
7. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
8. Podľa § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
9. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
10. Podľa § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
11. Podľa § 360 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
12. Podľa § 366 Civilného mimosporového poriadku neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
13. Podľa § 332 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
14. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
15. Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom mimosporovom procese a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravu nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má predbežný charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia je, aby účastník osvedčil uplatňovaný nárok a preukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa.
16. Z návrhu matky mal súd za osvedčené, že rodičia maloletej nežijú v spoločnej domácnosti. Otec si svoju vyživovaciu povinnosť voči dcére neplní. Neodkladným opatrením nerozhoduje súd o výške výživného podľa schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča. V súlade s platným Civilným mimosporovým poriadkom možno v rámci neodkladného opatrenia nariadiť rodičovi platiť výživné len v nevyhnutnej miere. Uvedeným zákonným ustanovením mal zákonodarca na mysli uloženie povinnosti rodičovi, ktorého zákonná vyživovacia povinnosť nebola doposiaľ súdnym rozhodnutím upravená, platiť výživné v takej miere, aby výživa dieťaťa nebola žiadnym spôsobom ohrozená. Treba zdôrazniť, že rozsah výživného v neodkladnom opatrení sa zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí, okrem prípadu, ak nevyhnutná miera je súčasne limitom schopností a možností povinného. Výživné sa určuje v nevyhnutnej miere a je určené len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného, pričom nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť výživné aj vo väčšom rozsahu. V posudzovanom prípade prihliadnuc na hore uvedené zásady, mal súd preukázanú existenciu potreby dočasnej nevyhnutnej úpravy týkajúcej sa plnenia vyživovacej povinnosti otca k maloletej, pričom súd pri určení jej výšky vychádzal zo sumy životného minima určeného na neplnoleté nezaopatrené dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Podľa vyššie uvedeného považoval súd za primeranú výšku výživného 100,- eur, ktorú bude otec povinný predbežne platiť a táto suma aspoň čiastočne pokryje náklady na odôvodnené potreby maloletej. V prevyšujúcej časti požadovanej sumy výživného súd návrh matky zamietol, nakoľko suma ktorú požadovala matka t.j. 200 eur mesačne nezodpovedá podľa názoru súdu výživnému v nevyhnutnej miere. Súd zamietol aj návrh matky na priznanie zročného výživného za obdobie troch rokov spätne, vzhľadom na to, že neodkladným opatrením možno dočasne upraviť pomery iba s účinkami ex nunc t.j. len od doby vydania neodkladného opatrenia.
17. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.