Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_36Csp-15-2019.pdf
PDF · 77.85 KB
Case nature
Area
Subarea
36Csp/15/2019
Uznesenie
Okresný súd Košice I v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. L. Š., R. F. F. U.Z. XX, XXX XX V. - U. Č. F. U., C.: XX XXX XXX, proti žalovanej: G. X., O.. XX.X.XXXX, V. Ž. XX, XXX XX M. - Š., o 4.925,66 EUR s príslušenstvom
rozhodol:
I. Konanie z a s t a v u j e.
II. Stranám sporu nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
III. V r a c i a žalobcovi súdny poplatok z podanej žaloby vo výške 295,50 EUR prostredníctvom prevádzkovateľa platobného systému E - KOLOK: Slovenská pošta, a.s., CVFT, OSA, Thurzova 1, 042 21 Košice, do 30 dní od doručenia právoplatného uznesenia.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 28.1.2019 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 4.925,66 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z dlžnej sumy od 21.12.2018 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Okresný súd Košice I uznesením zo dňa 18.8.2021, č.k. XXOdK/XXX/XXXX-XX vyhlásil konkurz na majetok žalovanej a zároveň ju zbavil aj dlhov.
3. Podľa ust. § 166a ods. 1 písm. a), b), c) zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov( ďalej len ZKR), ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky: pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len „rozhodujúci deň“), budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi, ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom, pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (§ 167d), ak ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu.
4. Podľa ust. § 166b ods. 1 ZKR, za nevymáhateľné voči dlžníkovi v prípade oddlženia sa považuje a) príslušenstvo pohľadávky, ktoré presahuje 5 % istiny pohľadávky za každý kalendárny rok existencie pohľadávky, na ktoré vznikol nárok pred rozhodujúcim dňom; za obdobie kratšie ako kalendárny rok zostáva vymáhateľná alikvotná časť príslušenstva, b) príslušenstvo pohľadávky, na ktoré vznikol nárok v rozhodujúci deň a po rozhodujúcom dni; to neplatí pre pohľadávku z úveru na bývanie, ibaže bola prihlásená do konkurzu, c) pohľadávka zo zmenky, ak bola podpísaná dlžníkom pred rozhodujúcim dňom, d) zmluvné pokuty a iné súkromnoprávne alebo verejnoprávne peňažné sankcie, kde povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu, bola porušená pred rozhodujúcim dňom, e) peňažné pohľadávky, ktoré patria alebo patrili osobe spriaznenej s dlžníkom a vznikli pred
rozhodujúcim dňom, f) trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli v súvislosti s účasťou v konkurznom konaní alebo v konaní o určení splátkového kalendára.
5. Podľa ust. § 167e ods. 1 ZKR, ak bol vyhlásený konkurz, súd bez zbytočného odkladu zastaví konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze (§ 166a) alebo sa považuje za nevymáhateľnú (§ 166b).
6. Vzhľadom k tomu, že žalovaná pohľadávka môže byť uspokojená iba v konkurze, súd v zmysle ust. § 167e ods. 1 ZKR, konanie zastavil.
7. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
8. Podľa ust. § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
9. Právna teória a súdna prax sú zajedno v tom, že procesné zavinenie za zastavenie konania podľa citovaného ustanovenia zákona je potrebné hodnotiť výlučne z procesného hľadiska, čo znamená, že rozhodujúcimi skutočnosťami pre posúdenie zodpovednosti za zastavenie konania sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Zároveň platí, že zavinenie nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu a zároveň tiež komplexne a extenzívne v tom smere, že za osobu, ktorá zavinila zastavenie konania je treba považovať napríklad aj žalovaného, ktorý svoj dlh (právnu povinnosť) splní po začatí sporu, a tým vyvolá u žalobcu nevyhnutnosť späťvzatia dôvodne podanej žaloby. I na dôvodnosť žaloby je potrebné nazerať procesne, teda bez ohľadu na to, aký by bol výsledok konania, nakoľko o veci nemôže byť rozhodnuté meritórne a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne (por. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová,S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016,1540s, str. 933). 10. Komplexné a extenzívne posudzovanie príčiny zastavenia konania podľa zmienených východísk právnej teórie, v danom prípade predurčovalo neuspokojiť sa len s úvahou, že zastavenie konania, ako zákonný dôsledok vyhlásenia konkurzu, nezavinila žiadna zo strán, ale zohľadniť tiež, že k vyhláseniu oddlžovacieho konkurzu došlo v priebehu konania na návrh žalovanej (§ 166 zák. č. 7/2005 Z. z.).Nakoľko vyhlásenie konkurzu vyvolala žalovaná, pretože bez jej návrhu by k oddlženiu podľa platnej právnej úpravy nemohlo dôjsť, je namieste podľa názoru súdu v konečnom dôsledku vyvodiť, že zastavenie konania predsa len možno, čo do zavinenie, v širších súvislostiach, pripísať jej. Z toho podľa názoru súdu vyplýva, že podľa ust. § 256 ods. 1 CSP vzniklo právo na náhradu trov konania žalobcovi.
11. Súd i napriek tomu žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko je podľa jeho posúdenia spravodlivé, aby v konaní vynaložené trovy znášal žalobca sám.
12. Podľa ust. § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
13. Citované ustanovenie zákona umožňuje súdu nepriznať nárok na náhradu trov konania strane sporu, ktorej inak tento nárok patrí. Aplikácia citovaného ustanovenia zákona pri rozhodovaní o trovách konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú kumulatívne splnené dve podmienky: jedná sa o dôvody hodné osobitného zreteľa a ide o výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti pritom zákon bližšie nedefinuje, ale výklad ponecháva na súdnu prax. Tá za dôvody hodné osobitného zreteľa považuje najmä neprimeranú tvrdosť, podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, povahu a okolnosti prípadu, zložitosť doposiaľ neriešenej právnej problematiky, zložitosť prípadov výkladu medzinárodnej zmluvy, osobitné pomery strany sporu, či nízky príjem (por. Števček, M.,Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 1540s, str. 942).
14. Súd má za to, že hoc nárok na náhradu trov konania aj má povahu procesného nároku, čo znamená, že pohľadávka na náhradu trov konania vzniká až rozhodnutím súdu o jej priznaní, nezodpovedá účelu sledovaného oddlžením, aby sa len z tohto dôvodu, ktorý fakticky posúva vznik pohľadávky na náhradu trov konania do obdobia po vyhlásení oddlžovacieho konkurzu, a tým ju vylučuje z oddlženia, na
úzke procesné prepojenie medzi nevymáhateľnou pohľadávkou a trovami spojenými s jej vymáhaním, neprihliadalo pri usporiadaní nárokov na náhradu trov konania po vyhlásení oddlžovacieho konkurzu. Podľa názoru súdu je potrebné mať na zreteli, že zmyslom oddlženia je, vychádzajúc z ust. § 166 v spojení s ust. 166a ods. 1 písm. a) zák. č. 7/2005 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov, zbavenie dlžníka všetkých dlhov (až na pohľadávky oddlžením nedotknuté podľa ust. § 166c), ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu. Takto sledovaný účel oddlženia nie je možné podľa názoru súdu dosiahnuť tým, že náhrada trov, neraz početných, často zdĺhavých a aj čo do hodnoty závažných sporov dlžníka, bude po oddlžení priznaná veriteľovi. Naopak je žiaduce, aby bolo oddlženie komplexné v celej šírke hmotnoprávnych i procesných aspektov vzťahujúcich sa na nevymáhateľnú pohľadávku. Inak by sa celkom nelogicky stal nevymáhateľný hmotnoprávny nárok, avšak voči dlžníkovi by vznikol a bolo možné vymáhať nárok procesný, ktorý, zjednodušene povedané, vznikol ako len vedľajší produkt vymáhania hmotnoprávneho nároku. V potrebe odstrániť túto tvrdosť, ktorá vyplýva pre oddlžované subjekty z legislatívnej medzery pri úprave budúcich procesných nárokov súvisiacich s pohľadávkami, na ktoré sa oddĺženie vzťahuje, súd vzhliadol priestor pre mimoriadne uplatnenie sudcovskej moderácie pri rozhodovaní o trovách konania. S jej použitím súd rozhodol o trovách celého konania tak, že žiadnej zo strán nárok na ich náhradu nepriznal.
15. Podľa ust. § 11 ods. 6 písm. b) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, orgány uvedené v § 3, ktoré sú zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, zašlú bez zbytočného odkladu odpis právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku prevádzkovateľovi systému, ktorý poplatok alebo preplatok vráti najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku; ak orgán štátnej správy súdov alebo orgán prokuratúry nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona a prevádzkovateľ systému vráti poplatok najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomného upovedomenia.
16. Podľa ust. § 11 ods. 8 citovaného zákona, ak bolo konanie zastavené po tom, ako bol na majetok žalovaného alebo odporcu vyhlásený konkurz podľa osobitného zákona, vrátia sa navrhovateľovi všetky poplatky bez ich krátenia a poplatky, ktoré ku dňu zastavenia konania nezaplatil, sa nevyberajú.
17. Žalobca na výzvu súdu dňa 8.3.2019 zaplatil súdny poplatok za žalobu vo výške 295,50 EUR. Zastavením konania mu vznikol nárok na vrátenie súdneho poplatku, preto mu súd v súlade citovanými zákonnými ustanoveniami vrátil súdny poplatok vo výške 295,50 EUR.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu j e p r í p u s t n é odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP), ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorému rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).