Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Pc-16-2021.pdf
PDF · 96.62 KB
Case nature
Area
Subarea
10Pc/16/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci navrhovateľky W. O., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom P. G., S. XXX/XX, zastúpenej splnomocnenou zástupkyňou Y. O., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom P. G., S. XXX/XX, proti osobe povinnej na výživné U. O., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom P. A., F., D. XXX/XX, o návrhu na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Mení sa rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 7. 2. 2019, č. k. 1P/109/2018-51, v časti o bežnom výživnom tak, že osoba povinná platiť výživné je povinná prispievať na výživu navrhovateľky zvýšeným výživným v sume 250 eur mesačne, vždy do 15. dňa príslušného kalendárneho mesiaca vopred, počnúc dňom 1. 9. 2021.
Návrh na zvýšenie výživného na tvorbu úspor sa zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom na začatie konania, doručeným Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 3. 8. 2021, sa navrhovateľka domáhala voči osobe povinnej na výživné (jej otcovi) zvýšenia výživného na sumu 300 eur mesačne, počnúc septembrom 2021. Na pojednávaní upresnila, že žiada zvýšiť bežné výživné na sumu 250 eur mesačne a výživné na tvorbu úspor na sumu 50 eur mesačne. V návrhu uviedla, že naposledy bolo o výživnom rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 1P/109/2018, ktorým bola osoba povinná na výživné zaviazaná prispievať jej na výživu sumou 120 eur mesačne na bežné výživné a 30 eur mesačne na tvorbu úspor. Od posledného určenia výživného ubehli 3 roky, začína študovať na vysokej škole, v dôsledku čoho sa jej podstatne zvýšili výdavky, najmä v súvislosti so štúdiom.
2. Osoba povinná na výživné (ďalej len „otec navrhovateľky“) v písomnom vyjadrení k návrhu na začatie konania, doručenom súdu dňa 9. 9. 2021, uviedol, že pri komunikácii s navrhovateľkou jej už pred ukončením maturitného ročníka opakovane niekoľkokrát potvrdil finančnú pomoc pri štúdiu na vysokej škole. Potrebu zvýšenia výživného si uvedomuje a so zvýšením súhlasí. Nesúhlasí však so sumou navrhovaného zvýšeného výživného. Od matky navrhovateľky si dňa 19. 7. 2021 vyžiadal podklady z vysokej školy, aby sa mohol s nimi oboznámiť. Tieto mu boli doručené dňa 21. 7. 2021. Po oboznámení sa s podkladmi, ktoré vyčísľovali náklady na štúdium a ostatné potreby, navrhol dňa 1. 8. 2021 sumu bežného výživného 200 eur a sumu na tvorbu úspor 30 eur. K uvedenému návrhu sa však už navrhovateľka, ani jej matka, nevyjadrili.
3. Na pojednávaní navrhovateľka na podanom návrhu trvala.
4. Splnomocnená zástupkyňa navrhovateľky uviedla, že mimosúdne navrhovala otcovi navrhovateľky na výživné sumu 300 eur. Rozpísali mu aj výdavky, ktoré navrhovateľke vznikajú. Otec navrhovateľky však s takouto sumou nesúhlasil. Poukázala tiež na to, že sporiaci účet je najmä na zvýšené výdavky v súvislosti so štúdiom. Aj v minulosti, pokiaľ vznikali mimoriadne výdavky, museli otca navrhovateľky o ich úhradu žiadať. Prostriedky zo stavebného sporenia má na účte, uhradili z nich výdavky na začiatku semestra. Výživné v doposiaľ určenej sume už najmä v posledný rok nebolo postačujúce, preto chce, aby všetky výdavky boli uhrádzané z bežného výživného, aby si nemuseli uvedené výdavky pýtať. Uviedla tiež, že býva v spoločnej domácnosti ešte s ďalšou dcérou a partnerom. Mesačné výdavky sú na elektriku 45 eur, do fondu opráv 168 eur, na internet 50 eur polročne, na poistku bytu 30 eur kvartálne. Poberá príjem z pracovného pomeru, avšak od 29. 3. je práceneschopná. Je jej vyplácané nemocenské vo výške 450 eur mesačne. Taktiež poberá čiastočný invalidný dôchodok vo výške 160 eur mesačne.
5. Otec navrhovateľky súhlasil so zvýšením výživného na sumu 250 eur mesačne, z toho na bežné výživné 200 eur a 50 eur na tvorbu úspor. Poukázal na to, že nemôže financovať kompletne celé výdavky na štúdium. V prípade, že bolo potrebné uhradiť mimoriadne výdavky, tak sa na nich podieľal, avšak nemôže vedieť, aké výdavky dcére vznikajú.
6. Navrhovateľka pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že návrh si podala z dôvodu, že nastupuje na štúdium na vysokú školu, s čím súvisí zvýšenie výdavkov. Za ubytovanie bude uhrádzať 55 eur mesačne. MHD mesačne stojí 13,80 eura. Na telefón vynakladá 30 eur mesačne. Jej podiel na výdavkoch na vodu a elektriku predstavuje 50 eur mesačne. Uhrádza si aj poistku 20 eur mesačne. Nakoľko má problémy s kolenom, užíva výživové doplnky, kde je výdavok asi 15 eur mesačne a jeden krát polročne na injekciu 58 eur. Na začiatku školského roka si zakupovala oblečenie a obuv na prax, kde výdavok predstavoval 72 eur, periny na internát, kde bol výdavok 45 eur. Nevedela sa vyjadriť k tomu, koľko má nasporené na sporiacom účte. Prostriedky na tvorbu úspor považuje za prostriedky do budúcnosti, aj na nečakané výdavky, ktoré jej vzniknú v súvislosti so štúdiom. Otec jej okrem určeného výživného posiela mesačne 20 eur na účet, kupuje jej na sviatky vždy darček a dostáva od neho aj peniaze, niekedy 50 eur, niekedy 100 eur. Prispel jej na začiatku roka na notebook sumou 220 eur, minulý rok na extrakciu zuba 50 eur, na knižky na prípravu na prijímacie skúšky 50 eur, na prihlášky na vysokú školu 50 eur. Počas obdobia od júna do augusta brigádovala v cukrárni, kde poberala príjem približne 500 eur mesačne. Počas prvého ročníka však nebude mať príjem z brigád, nakoľko sa informovala, že popri štúdiu to stíhať nebude.
7. Otec navrhovateľky pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že pokiaľ si prepočítal výdavky, tvrdené dcérou, predstavovali na zimný semester približne 770 eur, na letný semester len 176 eur. Býva v spoločnej domácnosti s priateľkou, ktorej prispieva sumou 350 eur. Bývajú v jej byte. Do uvedenej sumy je zahrnutý jeho polovičný podiel na výdavkoch na bývanie, a to polovica zo sumy 150 eur, čo predstavuje platbu bytovému podniku, polovica výdavkov na plyn a elektriku vo výške 50 eur a polovica výdavkov na internet vo výške 16 eur. Prispieva aj sumou 55 eur na splátku úveru, čo predstavuje jednu polovicu splátky, nakoľko sa dohodli, že keď úver splatí, presťahujú sa do väčšieho bytu. Byt, v ktorom býval v čase posledného rozhodovania, predal. Zostali mu z neho ešte úspory vo výške približne 47.000 eur. Vznikajú mu aj výdavky na pohonné hmoty vo výške 50-100 eur. Synovi prispieva mesačne sumou 50 eur, avšak vyživovaciu povinnosť k nemu už nemá. Na telefón vynakladá 10 eur mesačne. Každý mesiac fakturuje len jednu faktúru tomu istému odberateľovi. Faktúra je na 1650 eur. V rámci podnikania mu vznikajú výdavky na sociálne poistenie 181 eur a na zdravotné poistenie 77 eur. Následne mu zostáva disponibilný príjem 1390 eur, z ktorého žije. Je vlastníkom 1 izbového bytu, v ktorom však žije jeho otec. Uvedený byt vznikol stavebným prepojením dvoch bytov. Jeho otec má v uvedenom byte, ktorý mu daroval, zriadené právo doživotného užívania.
8. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav:
9. Naposledy bolo o výživnom na navrhovateľku rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 7. 2. 2019, č. k. 1P/109/2018-51, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu, ktorou sa otec navrhovateľky zaviazal prispievať na jej výživu sumou 120 eur mesačne na bežné výživné a sumou 30 eur mesačne na tvorbu úspor. Z výsluchu matky navrhovateľky na pojednávaní dňa 7. 2. 2019 vyplynulo, že navrhovateľka v čase posledného rozhodovania bola žiačkou 2. ročníka Strednej zdravotníckej školy v Liptovskom Mikuláši. Za zdravotnícke oblečenie uhrádzali približne 50 eur ročne, školskej rade 30 eur ročne, na stužkovú 10 eur mesačne. Z dôvodu problémov s kolenami a chrbticou chodila cvičiť, v
súvislosti s čím vznikal výdavok 10 eur mesačne. Matka navrhovateľky bola poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 214 eur mesačne a čiastočného invalidného dôchodku vo výške 158 eur mesačne. Žila v spoločnej domácnosti s partnerom a ďalšou dcérou. Výdavky na bývanie predstavovali 137 eur mesačne, na elektriku 35 eur mesačne. Otec navrhovateľky podnikal na základe živnostenského oprávnenia. Mesačný disponibilný príjem, podľa jeho výpovede na pojednávaní, predstavoval 1300 eur. Býval sám v 4 izbovom byte, kde výdavky do fondu opráv činili 140 eur mesačne, na elektriku 40 eur mesačne, na plyn 7 eur mesačne, na internet a televíziu 12 eur mesačne. Splácal hypotekárny úver vo výške 102 eur mesačne.
10. Navrhovateľka je v akademickom roku 2021/2022 študentkou 1. ročníka 3-ročného bakalárskeho štúdia dennou formou na Prešovskej univerzite v Prešove, Fakulta zdravotníckych odborov. Z listinných dôkazov, predložených navrhovateľkou, mal súd preukázanú úhradu za dámske nohavice biele, za dámsku tuniku a obuv koženú v celkovej sume 71,95 eura dňa 27. 8. 2021 a úhradu za paplón a vankúš dňa 2. 9. 2021 vo výške 45 eur. Z navrhovateľkou predloženého zoznamu potrebných nástrojov a kníh v súvislosti so štúdiom mal súd preukázanú výšku uvedených výdavkoch počas 1. ročníka v sume 980,30 eura.
11. Otec navrhovateľky podniká na základe živnostenského oprávnenia. Za rok 2020 vykázal v daňovom priznaní príjmy vo výške 18170 eur, výdavky 13753,69 eura, a to uplatnené percentom z príjmov, zaplatené poistné 2851,69 eura, základ dane 4416,31 eura, pričom mu nevznikla žiadna daňová povinnosť.
12. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
13. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
14. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
15. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
16. Podľa § 157 Civilného mimosporového poriadku, rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.
17. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd návrhu navrhovateľky čiastočne vyhovel, nakoľko mal preukázanú jeho čiastočnú dôvodnosť. Ustanovenia Zákona o rodine aj Civilného mimosporového poriadku umožňujú zmenu rozhodnutia o výživnom v prípade zmeny pomerov. Dôvodom na zmenu rozhodnutia o výživnom môže byť len zmena pomerov, ku ktorej došlo od predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Zmena pomerov však musí mať závažnejší charakter, musí sa jednať o zmenu, ktorá sa výraznejším spôsobom prejaví v pomeroch či už oprávnenej alebo povinnej osoby. Navrhovateľka podanie návrhu odôvodnila podstatnou zmenou pomerov, ku ktorej došlo na jej strane v dôsledku nástupu na štúdium na vysokej škole. Z vykonaného dokazovania mal súd navrhovateľkou tvrdenú podstatnú zmenu pomerov na jej strane preukázanú. Navrhovateľa začala študovať na vysokej škole, v dôsledku čoho podstatným spôsobom vzrástli výdavky na jej výživu. V čase posledného rozhodovania o výživnom bola žiačkou 2. ročníka strednej školy v blízkosti bydliska (Liptovský Mikuláš). V súvislosti so štúdiom jej nevznikali vysoké výdavky, každoročne uhrádzala len výdavky na ošatenie vo výške 50 eur a na školskú radu 30 eur a na stužkovú 10 eur mesačne. Z listinných dôkazov, predložených navrhovateľkou, a to súpisu potrebných nástrojov a pomôcok v súvislosti so štúdiom, mal súd preukázané, že aktuálne výdavky na štúdium sú podstatne vyššie ako v čase posledného rozhodovania o výživnom. Priemerná výška uvedených mesačných výdavkov predstavuje 81,70 eura. Okrem toho navrhovateľke vznikajú aj výdavky na ubytovanie na študentskom
internáte vo výške 55 eur mesačne, na MHD vo výške 13,80 eura mesačne, na výživové doplnky v súvislosti so zhoršeným zdravotným stavom 15 eur mesačne, na injekcie vo výške priemerne mesačne 9,06 eura. Podiel navrhovateľky na výdavkoch na bývanie a poplatku za internet (vo výške 1-iny) činí 55,33 eura mesačne. Výška pravidelných mesačných výdavkov, bez stravy, na navrhovateľku potom predstavuje 230,43 eura. Navrhovateľke vznikajú mesačne výdavky aj na stravu, ošatenie, obutie, drogériu. Podstatné zvýšenie výdavkov na navrhovateľku jednoznačne odôvodňovalo zvýšenie výživného. Súd mal preukázané, že navrhovateľkou navrhované bežné výživné v sume 250 eur mesačne je odôvodnené výškou jej výdavkov, ktoré boli v konaní preukázané. Už len okrajom súd poukazuje na skutočnosť, že k tvrdeným výdavkom na ošatenie a obutie v súvislosti so štúdiom, ako aj k výdavkom na periny v súvislosti s pobytom na študentskom internáte, neprihliadal ako ku výdavkom, ktoré by bolo potrebné zohľadniť do výšky pravidelných výdavkov navrhovateľky. Uvedené výdavky boli uhradené z prostriedkov stavebného sporenia navrhovateľky a, navyše, navrhovateľka počas leta aj brigádnicky pracovala, pričom, podľa jej skutkových tvrdení, ktoré otec navrhovateľky nerozporoval, zarobila spolu približne 1500 eur. Navrhovateľka teda nepochybne disponovala prostriedkami na úhradu uvedených výdavkov. Súčasne však súd uvádza, že k príjmom navrhovateľky z brigádnickej činnosti neprihliadol ako ku skutočnosti, ktorá by mohla mať vplyv na výšku určeného zvýšeného výživného, nakoľko sa jednalo len o príjem poberaný počas troch mesiacov po skončení štúdia na strednej škole a prázdnin.
18. Je tiež potrebné uviesť, že vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu majú obaja rodičia. Aj matka navrhovateľky je preto povinná plniť si voči navrhovateľke vyživovaciu povinnosť v rozsahu zodpovedajúcom jej schopnostiam a možnostiam. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že od posledného rozhodnutia o výživnom sa matke zvýšili príjmy, nakoľko v čase posledného rozhodnutia o výživnom bola na materskej dovolenke a poberala len rodičovský príspevok a čiastočný invalidný dôchodok. Aktuálne síce je práceneschopná, avšak výška nemocenského je takmer vo výške dvojnásobku rodičovského príspevku. Príjmy otca navrhovateľky sa oproti naposledy posudzovanému stavu podstatným spôsobom nezmenili. Výška jeho mesačného disponibilného príjmu (čistého) v čase posledného rozhodovania o výživnom prestavovala 1300 eur, aktuálne činí 1392 eur (1650 eur - 258 eur). V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že hoci z daňového priznania otca navrhovateľky vyplynulo, že základ dane z príjmov za rok 2020 predstavoval 4416,31 eura, vzhľadom na skutočnosť, že si uplatňuje výdavky percentom z príjmov, súd prihliadol ku skutočnej výške jeho výdavkov v súvislosti s výkonom živnosti, ktorú otec navrhovateľky tvrdil v sume spolu 258 eur mesačne (poistné na sociálne poistenie 181 eur a poistné na zdravotné poistenie 77 eur). Príjem otca navrhovateľky, po zohľadnení ním tvrdených výdavkov, je nepochybne postačujúci na úhradu navrhovateľkou požadovaného bežného výživného vo výške 250 eur mesačne. Súd mu preto uložil povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky zvýšeným (bežným) výživným vo výške 250 eur mesačne. V súlade s podaným návrhom súd určil počiatok povinnosti platiť zvýšené výživné od 1. 9. 2021, nakoľko bol návrhom viazaný a nemohol rozhodnúť nad rámec uplatneného nároku.
19. Súd návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného v časti tvorby úspor zamietol, nakoľko nemal preukázanú jeho dôvodnosť. Navrhovateľka v konaní netvrdila, ani nepreukázala takú zmenu pomerov, ku ktorej malo dôjsť od posledného rozhodovania o výživnom, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného na tvorbu úspor. Navrhovateľka netvrdila žiadne mimoriadne výdavky, ktoré by jej mali vznikať, na ktoré by bolo potrebné využitie prostriedkov z vytvorených úspor. Naopak, navrhovateľka, ako aj jej splnomocnená zástupkyňa, poukázali na to, že dôvodom podania návrhu na zvýšenie výživného je zabezpečenie pravidelnej sumy výživného (bežného výživného) v takej výške, ktorá bude postačujúca na úhradu všetkých, aj mimoriadnych, výdavkov, bez toho, že by o ich úhradu musela navrhovateľka svojho otca osobitne žiadať. V tejto súvislosti potom súd poukazuje aj na skutočnosť, že pokiaľ otec navrhovateľky prispieval na výživu navrhovateľky aj nad rámec určeného výživného úhradami na mimoriadne výdavky (učebnice na prijímacie skúšky, zdravotná starostlivosť, notebook), v budúcnosti bude závisieť od dobrovoľnosti otca navrhovateľky, či tak bude činiť, nakoľko navrhovateľka práve potrebou úhrady mimoriadnych jednorazových a náhodných výdavkov odôvodňovala zvýšenie výživného. Otec navrhovateľky bude povinný prispievať na tvorbu úspor naďalej výživným určeným v rozsudku zo dňa 7. 2. 2019, č. k. 1P/109/2018-51, t. j. 30 eur mesačne.
20. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
21. V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Liptovský Mikuláš, v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 359 Civilného sporového poriadku v spojení s § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v spojení s § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku v spojení s § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku v spojení s § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.