Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Sa-102-2020.pdf
PDF · 97.95 KB
Case nature
Area
Subarea
23Sa/102/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: V. B., bytom H. J. XXXX, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie v Bratislave, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 23. 11. 2020, sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto
rozhodol:
Krajský súd žalobu zamieta. Krajský súd žalovanému nepriznáva náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I.
1. Rozhodnutím žalovaného č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 23. 11. 2020 podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení žalovaný rozhodol tak, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok č. XXX XXX XXXX X zo dňa 01. 06. 2020 potvrdil podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, v znení neskorších predpisov žalobcovi zamieta žiadosť o invalidný dôchodok zo dňa 06. 05. 2020.
2. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 01. 06. 2020 zamietol žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok, pretože podľa posudku Sociálnej poisťovne pobočky Nitra zo dňa 06. 05. 2020 nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom určená na 30 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
II.
3. Žalobca voči rozhodnutiu včas podal voči rozhodnutiu zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom poukázal na svoj nepriaznivý zdravotný stav a žiadal o opätovné posúdenie zdravotného stavu.
4. Žalovaný ako odvolací orgán preskúmal spisovú dokumentáciu a vzhľadom na záver posudkového lekára ústredia so sídlom v Nitre, ktorý preskúmal zdravotný stav žalobcu dňa 23. 09. 2020, ktorý sa oboznámil so všetkými predloženými odbornými nálezmi, vykonal vlastné vyšetrenie, pričom bolo zistené, že ochorenie žalobcu sa eviduje necelý rok, stav bol popísaný s miernymi prejavmi, s ľahkou ventilačnou poruchou. Takémuto zdravotnému postihnutiu prislúcha miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 %, čo je horná hranica percentuálneho rozpätia od 20-30% podľa kapt. VIII. - choroby dýchacej sústavy, odd. B - choroby ciest dýchacích, položka 3 - bronchiálna astma, písm. b/ - ľahká perzistujúca astma pred začatím adekvátnej liečby, príznaky častejšie ako 1x týždenne, ale nie
denne, nočné príznaky viac ako 2x mesačne ale menej ako 1x týždenne, normálne funkcie pľúc medzi epizódami, FEV1 (PEF) ?80% referenčných hodnôt; prejavy ako v bode a/ pri pravidelnej liečbe nízkymi dávkami inhalačných kortikoidov alebo monoterapii antileukotrienmi, príloha č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. Ostatné zdravotné postihnutia žalobcu nie sú z posudkového hľadiska závažné. Cukrovka je novozistená, kompenzovaná diétou a tabletkami. Kŕčové žily nejavia zápalové ani trofické zmeny na koži, z toho dôvodu nemajú vplyv na mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za rozhodujúce zdravotné postihnutie, a preto zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je dôvodné.
Zdravotný stav žalobcu bol posudzovaný v jeho neprítomnosti, v súvislosti opatreniami prijatými počas krízovej situácie a v súlade s § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. zákona č. 66/2020, ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z.z.
Pri posudzovaní zdravotného stavu žalobcu boli zohľadnené predložené lekárske nálezy: z pľúcnych vyšetrení zo dňa 23. 10. 2019, 28. 01. 2020 z ORL vyšetrenia zo dňa 26. 09. 2019, z cievneho vyšetrenia zo dňa 16. 11. 2019, z imunoalergologického vyšetrenia zo dňa 19. 12. 2019 a zo dňa 20. 01. 2020, z gastrofibroskopického vyšetrenia zo dňa 17. 02. 2020, z diabetologického vyšetrenia zo dňa 26. 06. 2020.
Rozhodujúcim zdravotným postihnutím účastníka konania je astma - záduch, ktorú posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Nitre zaradil podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov do kapitoly VIII - choroby dýchacej sústavy, odd. B - choroby dolných ciest dýchacích, položky 3 - Bronchiálna astma, písmena b/ - ľahká perzistujúca astma, pred začatím adekvátnej liečby, príznaky častejšie ako 1x týždenne, ale nie denne, nočné príznaky viac ako 2x mesačne, ale menej ako 1x týždenne, normálne funkcie pľúc medzi epizódami, FEV1 (PEF) ? 80 % referenčných hodnôt; prejavy ako v bode a/ pri pravidelnej liečbe nízkymi dávkami inhalačných kortikoidov alebo monoterapii antileukotriénmi, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 %( z percentuálneho rozpätia od 20 % do 30%).
Za iné zdravotné postihnutia - kŕčové žily a diabetes mellitus nezávislý od inzulínu, posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Nitre mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nezvýšil podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 310/2006 Z.z.
Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť účastníka konania bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Nitre potvrdená na 30 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
5. Podľa § 71 ods. 1, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, má pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa § 71 ods. 2, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok. Podľa § 71 ods. 3, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje v porovnaní telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný, výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa § 71 ods. 4, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia podľa ďalšieho vývoja a ďalšej liečby a b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Podľa § 71 ods. 5, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
Podľa § 71 ods. 6, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou, dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Podľa § 71 ods. 7, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nespočítavajú. Podľa § 71 ods. 8, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť nad hornú hranicu miery poklesu podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Podľa § 71 ods. 9, ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktorá je z jeho funkčným dopadom najviac porovnateľná.
III.
6. Žalobca podal voči druhostupňovému rozhodnutiu žalovaného žalobu, v ktorej uviedol, že je chorý, nevládze dýchať, je malátny, v noci vie dýchať pomocou kyslíka. Má nové spraye na dýchanie, ďalej má problémy s cievami, puchnú mu nohy, má veľké bolesti a zvýšený cukor.
IV.
7. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 15. 02. 2021 uviedla, že podkladom pre vydanie rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej bol odborný posudok posudkového lekára sociálneho poistenia žalovanej so sídlom v Nitre zo dňa 23. 09. 2020, podľa ktorého žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40 %, v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu je určená posudkovým lekárom je 30 %.
Za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu boli určené dolných ciest dýchacích, bronchiálna astma ľahká perzistujúca podľa kapt. VIII. odd. B, položka 3, písm. b/, kde určil posudkový lekár 30 % z percentuálneho rozpätia 20-30%.
Za iné zdravotné postihnutia žalobcu, kŕčové žily, ktoré nejavili zápalové ani trofické zmeny na koži a diabetes mellitus, nezávislý od inzulínu - novozistené ochorenie kompenzované diétou a tabletkami, posudkový lekár ústredia so sídlom v Nitre zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. neurčil, tieto ochorenia zhodnotil ako posudkovo nezávažné, a teda zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť účastníka považuje za neadekvátne.
Subjektívne presvedčenie žalobcu, že jeho zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je rozhodujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti, ktoré je vo veciach sociálnych zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Medzi závermi lekárskych posudkov a odborných lekárov neboli zistené rozpory.
Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť, pretože žalobca neuviedol žiadne nové skutočnosti.
V.
8. Krajský súd ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe žalobkyňou prejednal bez pojednávania a podľa § 190 SSP dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto rozsudkom žalobu žalobcu zamietol.
9. Po vyhodnotení závažnosti dôvodov žaloby vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu správneho orgánu ako aj k obsahu pripojeného spisu žalovaného správny súd konštatoval, že nezistil dôvod, že by sa žalovaný odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov so správnou citáciou dotknutých právnych noriem, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre správnosť napadnutého výroku rozhodnutia. 10. Po vyhodnotení závažnosti dôvodov žaloby vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu správneho orgánu ako aj k obsahu pripojeného spisu žalovanej správny súd konštatoval, že nezistil dôvod, že by sa žalovaná odchýlila od logických argumentov a relevantných právnych záverov so správnou citáciou dotknutých právnych noriem, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovanej, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre správnosť napadnutého výroku rozhodnutia. 11. Žalobca si požiadal žiadosťou zo dňa 06. 05. 2020 o invalidný dôchodok. Po podaní žiadosti bol posúdený jej zdravotný stav prvostupňovým posudkovým lekárom v Nitre dňa 06. 05. 2020, ktorý za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil astmu podľa kapt. VIII, odd. B, položka 3 písm. b/, ktorú má žalobca diagnostikovanú v októbri 2019 a zároveň mu bola doporučená liečba. Gastgroenterológom mu bola gastrofibroskopiou zistená menšia axiálna hiátová hernia, bez príznakov ezofagitídy. Na pravom predkolení sú popisované kŕčové žily bez zápalových zmien. Keďže zdravotný stav žalobcu nie je dlhodobo nepriaznivý, ktorý by mal podľa lekárskej vedy trvať viac ako 1 rok, čo v jeho prípade nie je, a taktiež miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 30 %. Podľa posudkového lekára žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 30 %.
12. V dôsledku podaného odvolania bol opätovne posúdený zdravotný stav žalobcu prvostupňovým posudkovým lekárom v Nitre dňa 19. 08. 2020. Po opakovanom preskúmaní zdravotného stavu a lekárskych nálezov žalobcu nevyhovel, i keď predložil nové lekárske nálezy, tieto nemali vplyv na zvýšenie miery poklesu. Na pravom predkolení sú popisované kŕčové žily bez zápalkových zmien. V júni 2020 bola diabetológom diagnostikovaná cukrovka II. typu s doporučením OAD a životosprávy. Opakovaným posúdením, vzhľadom aj na doložené nové lekárske nálezy, u žalobcu nevznikla.
13. Voči prvostupňovému správnemu rozhodnutiu podal žalobca odvolanie dňa 24. 07. 2020 a druhostupňový správny orgán rozhodnutím č. 831 030 5245 0 zo dňa 23. 11. 2020 potvrdil prvostupňové rozhodnutie a odvolanie žalobcu zamietol. Posudkový lekár ústredia, so sídlom v Nitre, ktorý preskúmal zdravotný stav žalobcu dňa 23. 09. 2020 v neprítomnosti žalobcu, vzhľadom na prijaté opatrenia súvisiace s kovidovými opatreniami. Oboznámil sa s predloženými lekárskymi nálezmi - pľúcne 23. 10. 2019, 28. 01. 2020, ORL vyšetrenie z 26. 09. 2019, cievne z 19. 11. 2019, imunoalergologické z 19. 12. 2019, 20. 01. 2020, gastrofibroskopické z 17. 02. 2020, diabetologické z 26. 06. 2020.
Podľa zdravotnej dokumentácie žalobcu ochorenie bronchiálnej astmy sa eviduje necelý rok. Stav je popísaný miernymi prejavmi a ľahkou ventilačnou poruchou. Takémuto postihnutiu prislúcha miera poklesu 30 %, čo je horná hranica. Ostatné poruchy nie sú posudkovo závažné. Cukrovka je novozistená, kompenzovaná diétou a tabletkami, kŕčové žily nejavia zápalové ani trofické zmeny na koži. Z tohto dôvodu nie je adekvátne ani zvýšenie základnej miery poklesu. U žalobcu invalidita nevznikla.
Žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %, v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Jeho miera poklesu je 30 %.
14. Nové skutočnosti, ktoré by pri doterajšom posudzovaní zdravotného stavu žalobcu neboli známe a zhodnotené a ktoré by prípadne odôvodňovali ďalšie doplnenie posudku. Posudkový lekár rozhodol na základe odborných lekárskych nálezov z oblastí, na ktoré si žalobca sťažuje a svoj posudok aj náležite zdôvodnil. 15. Posudkoví lekári sociálneho poistenia v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia žalovanej ako aj v konaní o odvolaní na základe predložených odborných nálezov a vlastného vyšetrenia vyhodnotili, že zdravotný stav žalobcu nie je zhoršený na úroveň invalidity. 16. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z., lekársku posudkovú činnosť pri výkone dôchodkového poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky sociálnej poisťovne a posudkový lekár sociálneho poistenia sociálnej poisťovne ústredia.
Výkon lekárskej posudkovej činnosť je podľa zákona č. 578/2004 Z.z,. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti podmienený získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí mať špecializáciu v špecializovanom odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradený do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo. Z uvedeného vyplýva, že činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu účastníka konania, a to na základe vyšetrenia, doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov. 17. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. , poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej veci trval dlhšie ako jeden rok. Podľa § 71 ods. 3, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje v porovnaní telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný, výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa § 71 ods. 4, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia podľa ďalšieho vývoja a ďalšej liečby a b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Podľa § 71 ods. 5, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. Podľa § 71 ods. 6, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou, dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Podľa § 71 ods. 7, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nespočítavajú. Podľa § 71 ods. 8, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť nad hornú hranicu miery poklesu podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí ak pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Podľa § 71 ods. 9, ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktorá je z jeho funkčným dopadom najviac porovnateľná. Podľa § 71 ods. 10, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 18. Medzi účastníkmi konania bolo sporné posúdenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia a iného zdravotného postihnutia podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. 19. Subjektívne presvedčenie žalobcu, že jeho zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nie je rozhodujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov a na schopnosť žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť, vyžaduje lekárske znalosti, ktoré sú vo veciach sociálnych dané do právomoci posudkovým lekárom sociálneho poistenia. 20. Podľa § 135 ods. 2 SSP, pre správny súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia ak ide o konanie v sociálnych veciach. 21. Správny súd vykonaným dokazovaním nezistil žiadny relevantný dôvod, pre ktoré by malo byť rozhodnutie žalovaného orgánu zrušené, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 199 SSP zamietol. Ak by žalobca relevantným spôsobom preukázal výrazné zhoršenie svojho zdravotného stavu lekárskymi nálezmi, môže kedykoľvek požiadať žalovanú o priznanie invalidného dôchodku.
22. Správny súd o trovách konania rozhodol podľa § 168 SSP tak, že žalovanej nepriznal náhradu trov konania, pretože jej žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 133, ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (§ 439, ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 440, ods. 1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote 1 mesiaca, od doručenia rozhodnutia krajského súdu, subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom (§ 449, ods. 1). Tieto povinnosti neplatia, ak ide o konania o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 6, ods. 2, písm. c/).