Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_8C-12-2018.pdf
PDF · 85.63 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/12/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad, sudcom JUDr. Richardom Burešom, v spore žalobcov: 1/ B. Y., nar. X.XX.XXXX, bytom E. XX, XXX XX Z. A., právne zast.: JUDr. Milan Žoldoš, advokát, s.r.o., Karpatská 11, 058 01 Poprad, IČO: 47 251 506, 2/ M. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom E. 70, XXX XX Z. A., proti žalovanému: O. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX, XXX XX Z. A., právne zast.: Mgr. Marcel Lesňák, advokát, Murgašova 87/6, Poprad, v konaní o zriadenie vecného bremena, práva prechodu a o vzájomnej žalobe žalovaného voči žalobcom o zriadenie vecného bremena takto
rozhodol:
I. Z a m i e t a žalobu žalobcov v 1/ a 2/ rade.
II. Z a m i e t a vzájomný návrh žalovaného.
III. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia žiadali, aby súd zriadil vecné bremeno práva prechodu cez časť pozemku registra C p. č. XXX, výmera 629 m2, zast. plochy a nádvoria, a to v rozsahu geometrického plánu vyhotoveného dňa 3.1.2018 Ing. O. W., autorizačne overeného dňa 4.1.2018 Ing. O. W. a úradne overeným Ing. L. L. pod číslom 61 - 7/18, a to in rem v prospech vlastníkov pozemku reg. C, parc. č. XXX, o výmere 161 m2, zastavané plochy a nádvoria a pozemku registra C, parc. č. XXX o výmere 97 m2, zast. plochy a nádvoria.
2. Žalobcovia v žalobe uviedli, že sú vlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, k. ú. Z. A., a to pozemku p. č. XXX, XXX a rodinného domu súp. č. XX. Žalovaný vlastní pozemok p. č. XXX, k. ú. Z. A. na LV č. XXXX. Žalovaný a ani jeho predchodca uvedený pozemok neužíval. Na jeseň roku 2017 žiadal od žalobcov za neho náhradu 3.000 eur. Žalobcovia s kúpnou cenou nesúhlasili. Uviedli, že od roku 1977 užívajú na pozemku žalovaného právo prechodu nerušene a už to aj právne vydržali. Zriadením vecného bremena na pozemku žalovaného nedôjde k takému obmedzeniu žalovaného, že by došlo k jeho podstatnému znehodnoteniu.
3. Žalovaný uviedol, že nemá problém so žalobou súhlasiť za podmienky, že súd zároveň zriadi vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu a prejazdu cez časť parcely žalobcov č. 380 v prospech jeho parcely č. XXX. Bez takéhoto prístupu nie je možné jeho parcelu č. XXX využívať. V konečnej verzii žalobného vzájomného návrhu žiadal zriadiť vecné bremeno právo prechodu a prejazdu a vedenia inžinierskych sietí cez časť pozemku parc. č. XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 161 m2 zapísané na LV č. XXX v k. ú. Z. A., a to v rozsahu 27 m2 podľa GP č. X/XXXX Ing. O. W., autorizačne overeného Okresným úradom Poprad, katastrálny odbor pod G1 - XX/XX v prospech pozemku parc. č. 382 - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, zapísanému na LV č. XXXX, k. ú. Z. A.. Toto
vecné bremeno sa zriaďuje in rem, na dobu neurčitú a bezodplatne. Zároveň žiadal, aby mu žalobcovia (t. j. žalovaný zo vzájomného návrhu), zaplatili rozdiel vo výmere vecných bremien vo výške 716 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
4. Na pojednávaní žalobcovia na podanej žalobe trvali. Vo vzťahu k vzájomnému protinávrhu uviedli, že s týmto nesúhlasia, pretože žalovanému by bol zriadený prechod cez ich dom, čo je neprípustné. Žalovaný nepreukázal svoje vlastníctvo k stavbe. Zriadiť vlastnícke právo k pozemku je neprípustné.
5. Žalovaný uviedol, že inak, ako cez pozemok žalobcu nemá zabezpečený svoj prístup k svojmu pozemku.
6. Žalobcovia uviedli, že prístup cez pozemok žalovaného užívajú od kedy nehnuteľnosť kúpili, od roku 1977. V prechode neboli nikým rušení.
7. V priebehu konania sa strany sporu pokúsili vec riešiť mimosúdne, avšak bezvýsledne.
8. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchmi strán sporu, listami vlastníctva k. ú. Z. A. č. XXX, XXXX, kúpnou zmluvou z 5. 8. 1977, geometrickým plánom Ing. O. W. - geodeta č. XX/XXXX a 01/2019, pokusmi strán sporu o mimosúdne rokovania pred podaním žaloby, situačnou fotografiou, pripojeným spisom Okresného súdu Poprad sp. zn. 20C 32/2018, na základe čoho súd celú vec posúdil takto:
9. Žalobcovia sú bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, k. ú. Z. A.. Vlastnia parcelu KN č. 380 o výmere 161 m2 - zast. plochy a nádvoria a parc. KN č. XXX o výmere 97 m2 - zast. plochy a nádvoria. Okrem toho na parc. KN č. 380 je postavený ich rodinný dom súp. č. 70 a na parc. KN č. XXX sa má podľa evidencie na liste vlastníctva nachádzať „ostatná inžinierska stavba a jej súčasti“. Nehnuteľnosti nadobudli na základe kúpnej zmluvy R I XXX/XX a XXEr X/XX - 165.
10. Žalovaný vlastní nehnuteľnosť v k. ú. Z. A. zapísanú na LV č. XXXX. Ide o parc. KN č. XXX o výmere 629 m2 - zast. plochy a nádvoria. Poľa evidencie v katastri ide o pozemok, na ktorom je dvor. Nehnuteľnosť nadobúdal rôznymi titulmi.
11. Žalobcovia aj napriek tomu, že v žalobe tvrdili, že vecné bremeno vo forme práva prechodu po pozemku žalovaného užívajú od roku 1977 a že ho vydržali, žiadali zriadiť na základe rozhodnutia súdu opätovne toto právo tak, že žiadali zriadiť právo prechodu in rem v prospech vlastníkov parc. č. 380, XXX. Podľa geometrického plánu Ing. O. W. - geodeta č. XX/XXXX toto právo žalobcov ako vlastníkov pozemkov č. XXX, XXX má zaťažovať žalovaného ako vlastníka pozemku č. XXX vo vyznačenom rozsahu v geometrickom pláne 43 m2.
12. Žalobcovia však neuviedli, prečo je nevyhnutné používať na prechod z jednej parcely na druhú pozemok žalovaného, keď parc. č. XXX a XXX sú parcely susedené so spoločnou hranicou a prístup podľa geometrického plánu je možné z jednej strany parcely realizovať priamo na druhú parcelu. Naviac, parc. č. XXX, na ktorej je postavený rodinný dom žalobcov, javí sa, že je situovaná tak, že je na ňu priamy prístup z verejnej komunikácie.
13. Vo vzťahu k vzájomnému návrhu žalovaného súd zistil, že je vlastníkom parc. č. XXX, na ktorej nie je postavená žiadna stavba a má charakter dvora. Táto parcela priamo susedí a má spoločné hranice v časti s parc. č. XXX a v časti s parc. č. XXX. Podľa geometrického plánu Ing. O. W. - geodeta č. X/ XXXX je evidentné, že v tejto časti pozemkov (ďalšie časti žalovaným neboli preukázané), má žalovaný prístup k svojej parcele č. XXX z hlavnej prístupovej cesty cez parc. č. XXX patriacu žalobcovi. Podľa geometrického plánu vyznačil tento prístup v rozsahu 2,45 m krát 10,90 m v rozsahu 27 m2 cez parcelu, na ktorej majú žalobcovia postavený rodinný dom.
14. Strany sporu pred podaním žaloby sa snažili vec riešiť mimosúdne, avšak bez výsledku.
15. Súd ďalej zistil, že pod sp. zn. 20C 32/2018 je vedené konanie žalobcu O. Y. proti M. a B. Y. o zaplatenie 5 715,38 eur ako bezdôvodné obohatenie za užívanie pozemku patriacemu O. Y. bez právneho dôvodu. V tomto konaní M. a B. Y. žiadajú vzájomnou žalobou určiť vlastnícke právo k časti
parcely patriacej O. Y. (p. č. XXX), v rozsahu, ako v spore, ktorý súd prejednáva, žiadajú zriadiť vecné bremeno.
16. Žalovaný v prejednávanej veci žiadal vykonať ohliadku na mieste samom. Súd vykonanie tohto dôkazu zamietol. Jej realizácia, vzhľadom na zistený skutkový stav by bola nehospodárna a z hľadiska právneho posúdenia veci by ohliadka na mieste samom neovplyvnila rozhodnutie súdu.
17. Vzhľadom na takto zistený skutkový stav veci súd posúdil vec podľa § 151 o Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“).
18. Podľa § 151 o ods. 1 OZ vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností. Ak nie vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok (§ 151 o ods. 3 OZ).
19. Pri posúdení žaloby aj vzájomného návrhu súd vychádzal z rovnakého právneho posúdenia.
20. Ustanovenie § 151 o ods. 1 OZ umožňuje vznik vecného bremena na základe rozhodnutia súdu. Obe strany sporu vo svojich žalobných návrhoch žiadali zriadiť toto právo súdom. Na to, aby súd mohol zriadiť vecné bremeno, musí existovať konkrétny zákonný dôvod, v tomto prípade dôvod vyplývajúci z Občianskeho zákonníka. V inom prípade, aj ak by bolo zriadenie vecného bremena nevyhnutným východiskom riešenia prípadu, súdu neprislúcha jeho zriadenie. Podľa súčasnej právnej úpravy možno rozhodnutím súdu zriadiť vecné bremeno podľa § 142 ods. 3 OZ pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva rozdelením veci; podľa § 135c ods. 3 OZ pri usporiadaní pomerov medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby a podľa § 151 o ods. 3 OZ, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak.
21. V danom prípade súd nezistil zo skutočností žiadne také okolnosti, ktoré by odôvodňovali uvedené právne posúdenia veci v prvých dvoch dôvodoch.
22. Bližšie potom skúmal dôvod uvedený v ust. § 151 o ods. 3 OZ, keďže obe sporové strany sa vo všeobecnosti domáhali „práva cesty„. Žalobcovia práva cesty zo svojho pozemku cez pozemok žalovaného na svoj pozemok. Žalovaný cez pozemok žalobcov na svoj pozemok.
23. Obe sporové strany žiadali zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka pozemku, žalobcovia v prospech vlastníka (akéhokoľvek) pozemkom č. XXX, XXX (vecné bremeno viazané na pozemky - in rem), žalovaný v prospech svoj k pozemku č. XXX. Ani jeden nežiadal zriadiť tzv. právo cesty v prospech vlastníctva stavby (buď in personam alebo in rem). Takéto právo Občiansky zákonník, akého sa strany sporu domáhajú, nepripúšťa.
24. Pokiaľ sa týka pozemkov, ktorých časti majú byť zaťažené vecným bremenom, v ani jednom prípade nespĺňajú inštitút priľahlého pozemku. Priľahlý pozemok je taký pozemok, cez ktorý sa má dostať vlastník stavby ku komunikácii, prípadne ku pozemku, z ktorého sa môže dostať ku komunikácii. Strany sporu nepreukázali, že v geometrických plánoch majú byť vecné bremená zriadené na tzv. priľahlých pozemkoch. Žalobcovia majú priamy prístup zo svojich pozemkov na miestnu komunikáciu a žalovaný na svojej parcele nemá zriadenú stavbu.
25. Ďalšie hmotnoprávne podmienky, vzhľadom na chýbajúcu základnú (prvú) podmienku súd už neskúmal, pretože v prípade absencie čo i len jedného predpokladu, nárok nie je daný v ani jednom prípade (žaloba, vzájomný návrh).
26. Súd ďalej poznamenáva, že žalobcovia v žalobe tvrdia, že vecné bremeno vydržali. Bližšie svoje tvrdenie (rozsah, dôvod, podmienky podľa § 134 OZ) nepreukázali a svoje práva neformulovali do žalobného petitu. Preto sa súd touto okolnosťou nezaoberal.
27. Ak aj strany sporu majú v úmysle naďalej spornosť prechodu cez pozemky riešiť, nič im nebráni uzavrieť dohodu o zriadení vecného bremena zmluvou za náhradu, alebo odpredať časť nevyhnutného pozemku. Pokiaľ v štádiu mimosúdnych vzťahov nedôjde k dohode, je namieste súdom riešiť len čiastkovú spornú okolnosť.
28. Keďže uzavretím písomnej zmluvy nie je obmedzený rozsah zmluvného dojednania, vecné bremeno je možné v takom prípade zriadiť aj pre účely prechodu vo forme a rozsahu podľa potrieb zmluvných strán, a to aj v rozsahu, na ktorý nemá súd kompetenciu.
29. Preto súd žalobu a vzájomný návrh zamietol ako nedôvodné.
30. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Obe sporové strany boli vo vzťahu k vlastným žalobným návrhom neúspešné, preto ich pomer úspechu a neúspechu je rovnaký. Uvedené súd posúdil pre účely nároku na náhradu trov konania tak, že im právo na náhradu trov v ani jednom prípade voči protistrane nepriznal.
Poučenie:
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.