Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

53Er/2883/2012

Uznesenie

Okresný súd Bratislava II v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: Viliam Wagner - TOLEDO, Mesačná 2, Bratislava, IČO: 30 137 586 , vedenej pred súdnym exekútorom: JUDr. Ing. Štefan Hrebík, Exekútorský úrad Malacky, so sídlom Duklianskych hrdinov 6, Malacky, o sťažnosti oprávneného, takto

rozhodol:

Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 08.06.2020, č.k. -40 z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Uznesením zo dňa 08.06.2020, č.k. -40 tunajší súd zamietol námietky oprávneného proti Upovedomeniu o zastavení starej exekúcie zo dňa 17.02.2020 vedenom pod sp. zn. , EX 4648/2012 vydanom súdnym exekútorom JUDr. Ing. Štefanom Hrebíkom.

2. Dňa 26.05.2020 bola tunajšiemu súdu doručená sťažnosť oprávneného proti vyššie uvedenému uzneseniu. Oprávnený vo svojej sťažnosti uviedol, že súd pri uplatnenom nároku na paušálne trovy dospel k nesprávnemu záveru o neprípustnosti námietok voči uplatnenému nároku na paušálne trovy, čo je dôvodom na odmietnutie námietok a nie ich zamietnutie, nesprávne posúdil zákonné podmienky pre priznanie tohto nároku, nesprávne si osvojil tvrdenia súdneho exekútora o riadnom vykonaní zápisu v súlade so zákonom a nesprávne posúdil a preniesol dôkazné bremeno ohľadne uplatneného nároku na paušálne trovy na oprávneného (ohľadne zápisu exekúcie v Centrálnom registri exekúcií), na základe čoho vec nesprávne právne posúdil a svojím rozhodnutím de facto v konečnom dôsledku nesprávne súdnemu exekútorovi priznal nárok bez toho, aby bol tento nárok uplatnený súdnym exekútorom preukázaný vykonaným dokazovaním. Napadnuté rozhodnutie tak trpí vadami, ktoré spôsobujú jeho nesprávnosť, nepreskúmateľnosť a zmätočnosť, preto je ho potrebné zrušiť. Vydané upovedomenie o zastavení starej exekúcie predstavuje formu rozhodnutia jednak o zastavení starej exekúcie (ak boli pre zastavenie splanené zákonné dôvodu) a zároveň aj rozhodnutie o paušálnych trovách, pokiaľ si ich exekútor uplatnil v súlade so nezohľadnil skutočnosť, že trovy exekúcie sú v zmysle judikatúry súkromnoprávnym nárokom súdneho exekútora. Podľa ( a ) sám súdny exekútor rozhoduje o uplatnení nároku na paušálne trovy, a to dokonca vo forme „upovedomenia o zastavení starej exekúcie“ (ktorého súčasťou je výzva na uhradenie paušálnych trov), ktoré má podľa silu exekučného titulu. V tomto prípade si subjekt (súdny exekútor), ktorý si uplatnil svoj súkromnoprávny nárok, si zároveň o ňom aj sám rozhodne dokumentom so silou exekučného titulu, v ktorom absentuje elementárne zdôvodnenie, a najmä preukázanie vzniku uplatneného nároku. Aby bolo upovedomenie o zastavení starej exekúcie možné považovať za vydané v súlade so , musí spĺňať zákonné predpoklady, a to nielen vo vzťahu k predpokladom zastavenia starej exekúcie, ale aj vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu paušálnych trov, ktorý musí byť uplatnený v súlade s , nakoľko aby bolo upovedomenie vydané v súlade so zákonom ako celok, musí byť zákonné ako

celok, vrátane uplatneného nároku na náhradu paušálnych trov (pokiaľ si súdny exekútor nárok na paušálne trov uplatnil). Pokiaľ tomu tak nie je, čo i len vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu paušálnych trov, je súd oprávnený takéto rozhodnutie na základe podaných námietok zrušiť, resp. zrušiť ho v časti, v ktorej súd zistí rozpor so zákonom. Nakoľko upovedomenie o zastavení starej exekúcie sa po uplynutí lehoty stáva exekučným titulom, považuje oprávnený za povinné na prípadnú nezákonnosť poukázať už v podaných námietkach, ešte predtým ako toto rozhodnutie nadobudne povahu exekučného titulu. Ako už podrobne uviedol v podaných námietkach majú za to, že samotné znenie o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov pripúšťa námietky pri nároku na paušálne trovy. Ako už uviedol, je potrebné brať na zreteľ, že trovy exekúcie sú v zmysle judikatúry súkromnoprávnym nárokom súdneho exekútora, o ktorom v dôsledku nesystémovej a narýchlo prijatej právnej úpravy paradoxne rozhoduje samotný súdny exekútor, a to vo forme „upovedomenia o zastavení starej exekúcie“, ktoré má silu exekučného titulu. Nesprávny je preto záver súdu, podľa ktorého s poukazom na veta druhá, námietky voči paušálnym trovám nie sú prípustné a súd takéto námietky nemusí skúmať. Rovnako nesprávny je aj záver súdu, podľa ktorého prieskum upovedomenia o zastavení starej exekúcie v časti paušálnych trov starej exekúcie sa prieči zákonu, a preto je neprípustný. Vyslovené závery majú za následok odmietnutie poskytnutia práva na súdnu ochranu s účinkami denegatio iustitiae. Nesprávnosť napadnutého rozhodnutia spočíva aj v tom, že uvedené odôvodnenie zakladá dôvod pre odmietnutie námietok, a nie pre ich zamietnutie. Súd však napadnutým výrokom námietky neodmietol, ale ich ako nedôvodné zamietol. Podľa , exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov, ak ide o starú exekúciu, ktorá nebola zapísaná v centrálnom registri exekúcii. vo svojich ustanoveniach nerieši presný čas, kedy bola resp. kedy mala byť exekúcia zapísaná do Centrálneho registra exekúcií (ďalej aj ako „CRE“). Uvedené upravujú iné právne predpisy, a to a o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „“), pričom v ustanovení účinného do 31.3.2017 je explicitne a gramaticky celkom jednoznačne uvedená povinnosť súdneho exekútora vykonať zápis všetkých exekúcií do CRE do 30.6.2016. Tu je potrebné upozorniť, že ak by mala byť skutočnosť zápisu starej exekúcie do CRE skúmaná ku dňu rozhodovania súdu, prípadne ku dňu účinnosti tak, by zákonodarca použil prítomný čas pomocného slovesa „byť“ a ustanovenie by formuloval tak, že „ide o starú exekúciu, ktorá nie je zapísaná v centrálnom registri exekúcii“. V právnej norme je však použitý minulý čas pomocného slovesa „byť“ a norma znie: „ide o starú exekúciu, ktorá nebola zapísaná v centrálnom registri exekúcii.“ Oprávnený už v námietkach poukázal na znenie dôvodovej správy k v zmysle ktorej strata nároku exekútora na paušálne trovy je taktiež dôsledkom nezapísania starej exekúcie do CRE podľa ustanovení účinného do 31.3.2017. Na tomto mieste je potrebné poukázať na to, že tu nejde ani o retroaktívne pôsobenie zákona, totiž nespája určité právne následky so skorším porušením povinnosti, ale s objektívne zistiteľnou právnou skutočnosťou, ktorá nastala v minulosti a síce, či stará exekúcia bola k 30.06.2016 zapísaná do CRE alebo nebola zapísaná, pričom ak zapísaná nebola, v takom prípade súdny exekútor nárok na náhradu paušálnych trov nemá. S poukazom na uvedené má za to, že včasnosť zápisu do CRE je nespochybniteľne jednou z kumulatívnych podmienok pre vznik nároku na paušálne trovy konania, ktorú musí mať súd jednoznačne preukázanú. Na tomto mieste upozorňujeme na jednu zo základných všeobecných zásad civilného sporového konania, že ten, kto si uplatňuje nárok, ktorého vznik odvodzuje od určitej právnej skutočnosti, nesie bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, t.j. nielen, že musí tvrdiť, že daná právna skutočnosť nastala a nárok vznikol, ale musí tieto svoje tvrdenia preukázať. Ak teda zákonné ustanovenie obsahuje negatívne vymedzenie nároku na náhradu trov starej exekúcie a stanovuje, že ak stará exekúcia nebola (k 30.06.2016) zapísaná do CRE, nemá súdny exekútor nárok na náhradu trov starej exekúcie, potom súdny exekútor uplatňujúci svoj súkromnoprávny nárok musí preukázať, že stará exekúcia k 30.06.2016 bola do CRE zapísaná. Súd preto nesprávne právne vyhodnotil, ktorá strana má vznik nároku preukázať. Tvrdenie, že predmetná exekúcia nebola zapísaná v CRE oprávnený v podaných námietkach uviedol ako svoju obranu voči uplatnenému nároku vzhľadom na absenciu tvrdení a dôkazov o tom, že exekúcia v CRE zapísaná bola. Pokiaľ súdny exekútor nepreukázal vznik svojho nároku, nemožno mu ho priznať len preto, že oprávnený nepreukázal skutočnosti, ktoré nárok vylučujú. Súd preto pochybil pri hodnotení dôsledkov vzniknutej dôkaznej núdze, ktorú nesprávne pripočítal na ťarchu oprávneného, hoci oprávnený si žiaden nárok neuplatňuje. Dôkazné bremeno spočíva vždy na tom, kto uplatňuje nejaký nárok, preto je ten kto nárok uplatňuje povinný označiť, resp. predložiť všetky dôkazy, ktorými by sa preukázali ním tvrdené skutočnosti osvedčujúce uplatnený nárok. Ak svoju dôkaznú povinnosť splní iba tak, že jeho tvrdenia sa napokon nepreukážu, znamená

to, že dôkazné bremeno neuniesol. Dôsledok neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok, ktorý postihuje tú stranu, na ktorej dôkazné bremeno spočívalo, a ktorá sa tak dostala do dôkaznej núdze, pretože neponúkla alebo nevedela ponúknuť také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali skutočnosti rozhodujúce pre priznanie uplatneného nároku. Ide v podstate o procesnú zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. Pokiaľ ten, kto uplatňuje nárok nepreukáže pravdivosť, ale ani nepravdivosť skutočností svedčiacich o existencii jeho hmotnoprávneho nároku, súd nemôže rozhodnúť na základe ľubovôle, ale len cestou aplikácie princípov dôkazného bremena, t. j. nárok neprizná (v sporovom konaní žalobu zamietne) pre neunesenie dôkazného bremena tým, kto si nárok uplatnil. Nie je povinnosťou oprávneného ako druhej strany tvrdiť ani dokazovať skutočnosti, z ktorých exekútor svoje právo odvodzuje, t. j. oprávneného nezaťažuje v tomto smere dôkazné bremeno, a preto mu neunesenie dôkazného bremena tým, kto si nárok uplatnil (exekútorom) nemôže byť na ujmu. Dôsledky neunesenia dôkazného bremena vyplývajú zo samotného rozdelenia dôkazného bremena medzi stranami, ktoré vychádzajú z teórie preukazovania skutočností právo zakladajúcich. Každá strana tvrdí a dokazuje tie skutkové okolnosti, z ktorých jej právo vyplýva a protistrana naopak tvrdí a dokazuje skutočnosti, ktoré toto právo vylučujú alebo zabraňujú jeho uplatniteľnosti. Dôsledky neunesenia dôkazného bremena sa potom riadia jednoduchým pravidlom neúspechu stíhajúcim stranu, ktorá si uplatnila nárok, a ktorá bola zodpovedná za preukázanie práva v jej prospech. Oprávnený má za to, že ak sa súdny exekútor ani nepokúša preukázať včasný zápis do CRE alebo len tvrdí, že námietky sú neodôvodnené, lebo exekúcia je v CRE zapísaná, z uvedeného nám jednoznačne vyplýva, že predmetná exekúcia v CRE nebola zapísaná včas. Oprávnený nemá možnosť preukázať, kedy bola predmetná exekúcia zapísaná v CRE a s ohľadom na vyššie uvedené máme za to, že to ani nie je našou povinnosťou, pretože dôkazné bremeno zaťažuje v tomto prípade súdneho exekútora, ktorý si uplatnil svoj nárok. Tiež oprávnený zdôraznil, že CRE pozostáva z technického a programového vybavenia slúžiaceho na elektronické zhromažďovanie, spracúvanie, uchovávanie, vyhľadávanie a prenos dát o exekučnej činnosti súdnych exekútorov, ktorého nevyhnutnou a elementárnou súčasťou je aj dátum prvotného zápisu exekúcie do CRE, ako aj dátum každej zmeny zapisovaných údajov. Samotná skutočnosť, že tento údaj o dátume prvotného zápisu exekúcie do CRE nie je podľa § 211 ods. 1 Exekučného poriadku súčasťou verejne dostupných údajov o exekúciách zapisovaných do CRE, nie je a nemôže byť na ťarchu oprávneného pri posudzovaní podmienok vzniku súdneho exekútora na náhradu trov starej exekúcie. Na tom nič nemení ani , podľa ktorého, ak exekútor nesplní povinnosť vykonať zápis, zmenu alebo výmaz údajov v Centrálnom registri exekúcií, vykoná zápis, zmenu alebo výmaz údajov bezodkladne Slovenská komora exekútorov, ak má vedomosť o skutočnostiach rozhodujúcich pre zápis, zmenu alebo výmaz údajov. Ak zápis vykoná komora, stále platí, že exekútor zápis do 30.06.2016 nevykonal, t.j. nesplnil si svoju zákonnú povinnosť a stará exekúcia nebola do CRE zapísaná včas.

3. Podľa (ďalej len „“), o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie. 4. Podľa , súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.

5. Podľa , ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

6. Podľa , ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.

7. Podľa o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) na účely tohto zákona sa starou exekúciou rozumie exekúcia začatá pred 1. aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

8. Podľa Stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak a) uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2, b) oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcu alebo dedičské konanie po oprávnenom alebo povinnom bolo zastavené z dôvodu, že nezanechal žiadny majetok alebo zanechal len majetok nepatrnej hodnoty, c) zastavenie starej exekúcie navrhol oprávnený alebo

d) dôvod na zastavenie starej exekúcie vyplýva z osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie;1) na tento účel platí, že stará exekúcia sa zastavila vznikom dôvodu na jej zastavenie.

9. Podľa , ak sa stará exekúcia zastavila, exekútor vyhotoví upovedomenie o zastavení starej exekúcie, ktorého vzor zverejní Slovenská komora exekútorov po dohode s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „“) na svojom webovom sídle v strojovo čitateľnom elektronickom formáte.

10. Podľa , upovedomenie o zastavení starej exekúcie zašle exekútor oprávnenému najneskôr do 120 dní od zastavenia starej exekúcie podľa tohto zákona. Ak ide o starú exekúciu, ktorá sa zastavuje ku dňu účinnosti tohto zákona, upovedomenie o zastavení starej exekúcie zašle exekútor oprávnenému do 180 dní od nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

11. Podľa , exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov, ak a) oprávnenému zaslal upovedomenie o zastavení exekúcie po uplynutí lehoty podľa alebo b) ide o starú exekúciu, ktorá nebola zapísaná v centrálnom registri exekúcií.

12. Podľa , proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ktoré bolo vydané v rozpore s týmto zákonom, môže oprávnený podať do 30 dní od jeho doručenia u exekútora námietky. Námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné.

13. Podľa , námietky spolu s upovedomením o zastavení starej exekúcie predloží exekútor do 30 dní súdu. Ak námietky neboli podané, exekútor do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie námietok doručí súdu upovedomenie o zastavení starej exekúcie.

14. Podľa , súd dôvodným námietkam vyhovie tak, že uznesením upovedomenie o zastavení starej exekúcie zruší. Oneskorené alebo neprípustné námietky súd uznesením odmietne. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Rozhodnutie o námietkach súd doručí oprávnenému a exekútorovi.

15. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, na postup podľa tohto zákona sa použije Exekučný poriadok - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov účinný do 31. marca 2017, okrem ustanovenia .

16. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), účastníkmi konania sú oprávnený a povinný.

17. Podľa § 211a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, komora vedie v elektronickej podobe centrálny register exekúcií (ďalej len „register exekúcií“) a zodpovedá za jeho nepretržitú, plynulú a bezpečnú prevádzku. Komora sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. Register exekúcií pozostáva z technického a programového vybavenia slúžiaceho na elektronické zhromažďovanie, spracúvanie, uchovávanie, vyhľadávanie a prenos dát súvisiacich s exekučnou činnosťou. Register exekúcií je verejným zoznamom dostupným na webovom sídle komory, do ktorého sa o každej právoplatne neskončenej exekúcii zapisujú tieto údaje: a) označenie súdu, ktorý udelil poverenie na vykonanie exekúcie, b) spisová značka súdu podľa písmena a), c) označenie exekútora, ktorému súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie, d) spisová značka exekučného spisu exekútora, e) deň, mesiac a rok 1. udelenia poverenia na vykonanie exekúcie, 2. vydania uznesenia o povolení odkladu exekúcie, 3. vydania uznesenia o zastavení exekúcie, ak sa exekúcia zastavila v časti, f) označenie vymáhaného nároku, na ktorého vymáhanie poveril exekútora súd, g) ak ide o povinného 1. fyzickú osobu, meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, adresa bydliska,

2. fyzickú osobu - podnikateľa, meno, priezvisko, dátum narodenia, adresa bydliska alebo miesta podnikania, identifikačné číslo, ak bolo pridelené, 3. právnickú osobu, názov alebo obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo.

18. Podľa veta druhá, námietky voči paušálnym trovám nie sú prípustné. Súd takéto námietky nemusí skúmať a uznesením ich odmietne. Keďže výška paušálnych trov starej exekúcie je stanovená priamo zákonom, nemá zmysel pripúšťať námietky proti paušálnym trovám starej exekúcie. Teda skúmať upovedomenie o zastavení starej exekúcie v časti paušálnych trov starej exekúcie sa prieči zákonu, a preto je toto neprípustné.

19. Súd v prvom rade k tvrdeniu oprávneného, že pri uplatnenom nároku na paušálne trovy súd dospel k nesprávnemu záveru o neprípustnosti námietok voči uplatnenému nároku na paušálne trovy, čo je dôvodom na odmietnutie námietok a nie ich zamietnutie, uvádza, že sám oprávnený vo svojich námietkach proti Upovedomeniu o zastavení starej exekúcie uviedol, že nepripúšťa podanie námietok proti paušálnym trovám, avšak uvedené ustanovenie sa nevzťahuje na nárok súdneho exekútora na náhradu paušálnych trov. Nakoľko podľa druhá veta , námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné. Keďže výška paušálnych trov starej exekúcie () je stanovená priamo zákonom (35 €), nemá zmysel pripúšťať námietky proti paušálnym trovám starej exekúcie. Súd teda nerozhodoval o výške paušálnych trov exekúcie, ale o nároku na náhradu paušálnych trov, kedy je potrebné buď námietkam vyhovieť, alebo zamietnuť, a nie odmietnuť ako uviedol oprávnený. Z obsahu námietok oprávneného, a taktiež podľa jeho tvrdení, vyplýva, že oprávnený podal námietky proti nároku súdneho exekútora na náhradu paušálnych trov a nie proti paušálnym trovám ako takým. Z uvedeného dôvodu sa súd zaoberal dôvodmi podanej sťažnosti voči nároku súdneho exekútora.

20. Po opätovnom preštudovaní predmetného exekučného spisu súd zistil, že vedenie Centrálneho registra exekúcií i presné údaje, ktoré sú v ňom zaznamenané, taxatívne stanovuje § 211a ods. 1 Exekučného poriadku. Údaj o tom kedy bola exekúcia do registra zapísaná, teda zákon neuvádza. Nie je to preto ani žiadnou funkcionalitou samotného registra. Dátum, kedy bola exekúcia skutočne zapísaná je možné zistiť iba zo zdrojového kódu systému na základe odbornej analýzy. Skutočnosť, že exekútor nemá nárok na trovy exekúcie, ak táto nebola zapísaná do Centrálneho registra exekúcií, bola upravená až zákonom ZoUNEK s účinnosťou od 01.01.2020. Zápis v Centrálnom registri exekúcií z hľadiska ZoUNEK možno preto posudzovať najskôr k 01.01.2020. Postup pre prípady exekúcií nezapísaných do Centrálneho registra exekúcií dodnes upravuje § 211a ods. 3 Exekučného poriadku, podľa ktorého, ak exekútor nesplní povinnosť vykonať zápis, zmenu alebo výmaz údajov v Centrálnom registri exekúcií, vykoná zápis, zmenu alebo výmaz údajov bezodkladne Slovenská komora exekútorov, ak má vedomosť o skutočnostiach rozhodujúcich pre zápis, zmenu alebo výmaz údajov.

21. Súd poukazuje na to, že explicitne neuvádza, že súdny exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov exekúcie, ak nebola zapísaná do Centrálneho registra včas, uvádza len, že súdny exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov exekúcie, ak nebola zapísaná v centrálnom registri exekúcií. Z uvedeného vyplýva, že podstatnou skutočnosťou je len to, že predmetná exekúcia bola v čase rozhodovania súdu zapísaná v Centrálnom registri exekúcií. Presný dátum zápisu nie je dôležitý, a ani ho nie je možné z Centrálneho registra zistiť. Ako už súd uviedol, je možné ho zistiť iba zo zdrojového kódu systému na základe odbornej analýzy. Dôvodová správa k uvádza, že strata nároku exekútora na paušálne trovy je taktiež dôsledkom nezapísania starej exekúcie do centrálneho registra exekúcií podľa ustanovení Exekučného poriadku účinného do 31. marca 2017. V zmysle Exekučného poriadku, exekútor bol povinný do 30.06.2016 vykonať zápis všetkých právoplatne neskončených exekúcií, v ktorých mu súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie, do registra exekúcií. V súvislosti so zriadením centrálneho registra exekúcií bola týmto ustanovením zakotvená všetkým exekútorom vykonávajúcim exekučnú činnosť na území Slovenskej republiky povinnosť vykonať do registra exekúcií zápis všetkých právoplatne neskončených exekúcií, v ktorých im boli exekučnými súdmi udelené poverenia na vykonanie exekúcie. Súdni exekútori boli teda povinní vykonať zápis všetkých právoplatne neskončených exekúcií do Centrálneho registra exekúcií.

22. Súd lustráciou Centrálneho registra exekúcii zistil, že predmetná exekúcia je v danom registri zapísaná. Súd taktiež preskúmal podané námietky oprávneného, ako aj Upovedomenie o zastavení

starej exekúcie a zistil, že podané námietky oprávneného sú nedôvodné. Podľa vedomosti súdu, má oprávnený možnosť preveriť si, či bola alebo nebola exekúcia zapísaná v Centrálnom registri exekúcií, nakoľko oprávnený disponuje prístupom do tohto registra, čo oprávnený vo svojich námietkach aj sám potvrdil.

23. Nakoľko explicitne neuvádza, že súdny exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov exekúcie v prípade, že exekúcia nebola zapísaná v centrálnom registri včas, ale ustanovuje len dôvod nezapísania exekúcie do Centrálneho registra vôbec a súdny exekútor uniesol dôkazné bremeno, keď preukázal, že predmetná exekúcia je zapísaná v Centrálnom registri.

24. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. )

25. Oprávnený je povinný (za predpokladu, že chce byť úspešný) tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré právo súdneho exekútora vylučujú. Z toho vyplýva, že nedokazuje iba ten, ktorý žiada priznať nárok, ale v závislosti od procesnej situácie môže dochádzať k presunu bremena tvrdenia a dôkazného bremena na oprávneného ako osobu popierajúcu nárok súdneho exekútora na náhradu paušálnych trov exekúcie.

26. Súd je toho názoru, že v prípade, ak účastník spochybňuje preukázanú skutočnosť súdnym exekútorom, ktorú súd považuje za nepochybnú, prenáša sa dôkazné bremeno na tohto účastníka. Teda ak oprávnený namieta nezapísanie exekúcie do Centrálneho registra exekúcií, dôkazné bremeno musí v prípade podania námietok voči upovedomeniu o zastavení starej exekúcie uniesť oprávnený, pričom v tomto prípade sa tak nestalo.

27. Nakoľko súd lustráciou zistil, že predmetná exekúcia je zapísaná do Centrálneho registra exekúcií, a oprávnený žiadnym spôsobom nepreukázal opak, má súd za to, že sú splnené podmienky na priznanie nároku súdneho exekútora na náhradu paušálnych trov.

28. Súd poukazuje na Uznesenie Ústavného súdu č. -28 zo dňa 13.05.2020, v ktorom konštatuje, že je potrebné si uvedomiť, že právna úprava nedáva možnosť úvahy o vzniku a rozsahu nároku na zaplatenie paušálnych trov starej exekúcie, upravuje ho jednoznačným spôsobom, v zásade nepripúšťajúcim úvahu o rôznych výkladoch či iný záver. Jedinou úvahou súdneho exekútora je úvaha o tom, či zákonný inštitút „zastavenia starej exekúcie“ na konkrétne konanie dopadá alebo nie. Keď na konkrétne exekučné konanie dopadne táto procesnoprávna úprava, exekučné konanie sa zastavuje ex lege. Procesné úkony súdneho exekútora, ktoré na túto skutočnosť nadviažu, sú kvázi technickej povahy - administrujú dve zákonné skutočnosti: konanie sa ex lege zastavilo a priamo ex lege vzniká nárok súdneho exekútora na náhradu trov v stanovenej výške. V kontexte týchto skutočností a s poukazom na svoju už citovanú judikatúru považoval ústavný súd argumentáciu sťažovateliek, ktorou sa domáhali ústavne konformného výkladu a aplikácie za nedôvodnú, pretože súdni exekútori v dotknutých exekučných konaniach nemali diskréciu pri vzniku a rozsahu nároku na náhradu paušálnych trov zastavených exekúcií a tento nárok si uplatnili v súlade s platným právom.

29. Na základe uvedeného súd opätovne preskúmal námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ako aj sťažnosť oprávneného proti uzneseniu tunajšieho súdu 08.06.2020, č.k. -40 a zistil, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná.

30. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné