Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Pc-26-2021.pdf
PDF · 75.66 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-1Pc/26/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bánovce nad Bebravou, v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Bebjakovou, v právnej veci navrhovateľa: G. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. U. Č.. XXX a oprávnenej osoby: Y. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom R.U. U. R., E. XXXX, v konaní o návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti na plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
I. Súd r u š í, s účinnosťou od 21.07.2021, vyživovaciu povinnosť G. V., nar. XX.XX.XXXX, k jeho synovi Y. V., nar. XX.XX.XXXX, určenú naposledy rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. 3P/126/2016-70 zo dňa 15.12.2016, právoplatnom dňa 23.12.2016 vo výške 120 eur mesačne.
II. Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom, doručeným súdu dňa 21.07.2021, navrhovateľ žiadal, aby súd zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa - G. V. voči jeho synovi ako oprávnenej osobe - Y. V.G.. Uviedol, že na výživu svojho syna prispieva sumou 120 eur mesačne v zmysle rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou. Navrhovateľ je od 19.07.2021 evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny a so synom nie je v žiadnom kontakte. Má však vedomosť, že jeho plnoletý syn ukončil prvý stupeň vysokoškolského vzdelania, je už zamestnaný, a teda schopný sám sa živiť.
2. Oprávnená osoba - plnoletý syn navrhovateľa sa k návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti vyjadril písomne. Uviedol, že so zrušením vyživovacej povinnosti súhlasí, nakoľko sa po ukončení denného bakalárskeho štúdia zamestnal a súčasne pokračuje v externom vysokoškolskom štúdiu.
3. Súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie na deň 13.09.2021, na ktoré sa dostavil navrhovateľ. Nedostavil sa plnoletý syn navrhovateľa ako oprávnená osoba, ktorý mal doručenie predvolania na termín pojednávania vykázané, lehotu na prípravu pojednávania zachovanú. Svoju neúčasť neospravedlnil ani nepožiadal o odročenie pojednávania z dôležitých dôvodov. Po vyhodnotení uvedených skutočností dospel súd k záveru, že má splnené procesné podmienky na vykonanie pojednávania a na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, a to: návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti, lustrácie v SP - navrhovateľ aj oprávnená osoba, správa od zamestnávateľa oprávnenej osoby, vyjadrenie k podanému návrhu, pripojené spisy OS Bánovce nad Bebravou sp. zn. 1P/97/2016 a sp. zn. 3P/126/2016 a ostatný spisový materiál.
4. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav:
5. Oprávnená osoba je synom navrhovateľa. Rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, sp. zn. 3P/126/2016-70 zo dňa 15.12.2016, právoplatným dňa 23.12.2016, bola naposledy stanovená
vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči jeho (v tom čase maloletému) synovi Y. V., nar. XX.XX.XXXX vo výške 120 eur mesačne.
6. Z potvrdenia zamestnávateľa oprávnenej osoby vyplýva, že oprávnená osoba - syn navrhovateľa R.. Y. V., nar. XX.XX.XXXX je zamestnaný od 01.07.2021, v dočasnej štátnej službe vo funkcii odborný radca
- verejný zdravotník. Rovnaké zistenia vyplývajú zo Služobnej zmluvy zo dňa 01.07.2021 uzatvorenej medzi Regionálnym úradom verejného zdravotníctva so sídlom v Trenčíne ako služobným úradom a R.. Y. V. ako štátnym zamestnancom.
7. Podľa § 62 ods. 1 až 5 zákona č. 36/2005 Z. z. zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
8. Podľa § 65 ods. 3 zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
9. Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
10. Súd na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že návrh navrhovateľa na zrušenie vyživovacej povinnosti bol podaný dôvodne. Oprávnená osoba - plnoletý syn výslovne súhlasil so zrušením vyživovacej povinnosti jeho otca - navrhovateľa voči nemu, ukončil prvý stupeň vysokoškolského štúdia, a napriek tomu, že pokračuje vo vysokoškolskom štúdiu externou formou je, vzhľadom k tomu, že sa zamestnal, schopný sám sa živiť. Pojem "schopnosť detí samé sa živiť", použitý v ustanovení § 62 ods. 1 zákona o rodine, vykladá súdna prax konštantne v tom zmysle, že tento pojem zahŕňa nielen zárobkovú činnosť dieťaťa, ale aj jeho začlenenie do systému sociálneho zabezpečenia. Ukončenie denného štúdia (myslí sa tým v súdnej praxi jedno štúdium na každom stupni) predstavuje takú okolnosť, ktorá v zásade spôsobuje skončenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu.
11. V danom prípade teda skutočnosť, že oprávnená osoba ukončila bakalárske vysokoškolské štúdium a v súčasnosti je zamestnaná, znamená zánik vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči jeho plnoletému synovi. Z uvedených dôvodov súd návrhu navrhovateľa vyhovel a zrušil jeho vyživovaciu povinnosť s účinnosťou odo dňa podania návrhu na súde.
12. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len C.m.p.), podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bánovce nad Bebravou. Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.