Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5T-9-2024.pdf
PDF · 108.63 KB
Case nature
Area
Subarea
5T/9/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava I samosudcom JUDr. Tomášom Hajdukom v trestnej veci obžalovaného W. Z. pre zločin prevádzačstva podľa § 355 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zák. na hlavnom pojednávaní dňa 07.05.2024 v Bratislave, takto
rozhodol:
obžalovaný:
W. Z., narodený XX.XX.XXXX K. J., M., trvale bytom W. I. Č.. XX, J., M., štátny občan M., toho času v ÚVV Bratislava
sa uznáva vinným, že
ako vodič osobného motorového vozidla zn. Renault Trafic, tmavošedej farby s evidenčným číslom ,,Z. R., imatrikulované v Z., VIN:L. dňa 31.8.2023 v čase o 03:03 hod. umožnil osemnástim osobám, a to: 1. E. T., nar. XX.XX.XXXX, 2. A. T., nar. XX.XX.XXXX, 3. L. T., nar. XX.XX.XXXX, 4. Y. T., nar. XX.XX.XXXX, 5. N. A. T., nar. XX.XX.XXXX, 6. D. T., nar. XX.XX.XXXX, 7. C. I., nar. XX.XX.XXXX, 8. A. J., nar. XX.XX.XXXX, 9. G. J., nar. XX.XX.XXXX, 10. A. S., nar. XX.XX.XXXX, 11. W. S., nar. XX.XX.XXXX, 12. C. S., nar. XX.XX.XXXX, 13. U. G. I., nar. XX.XX.XXXX, 14. S. T., nar. XX.XX.XXXX, 15. G. S. T., nar. XX.XX.XXXX, 16. U. S., nar. XX.XX.XXXX, 17. A. I., nar. XX.XX.XXXX, 18. C. J., nar. XX.XX.XXXX, ktorí nie sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky ani osobami s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, nedovolene prekročiť štátnu hranicu Maďarska a Slovenskej republiky, a to tým spôsobom, že tieto osoby naložil v presne nezistenom čase na presne nestotožnenom mieste v Maďarsku do motorového vozidla Renault Trafic s evidenčným číslom: ,,Z. R., tieto previezol cez hraničný priechod Slovenskej republiky s Maďarskom Čunovo 2 na územie Slovenskej republiky a následne s nimi pokračoval v smere na Nemecko, pričom v čase o 03.17 hod. dňa 31.08.2023 zaparkoval motorové vozidlo na Q.. Z. K. Z. K. I., kde bol kontrolovaný a zadržaný príslušníkmi PZ,
t e d a
osobe, ktorá nie je štátnym občanom Slovenskej republiky alebo osobe s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky pomáhal s nedovoleným prekročením štátnej hranice Slovenskej republiky a prechodom cez jej územie a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách,
č í m s p á c h a l
zločin prevádzačstva podľa § 355 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zák. v spojení s § 138 písm. j) Tr. zák.
Za to sa mu
u k l a d á
Podľa § 355 ods. 3 Tr. zák. v spojení s § 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 65 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. sa mu ukladá trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky na dobu 7 rokov.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava IV (ďalej len „prokurátor“) 05.02.2024 podal na Mestský súd Bratislava I (ďalej len „mestský súd“) obžalobu na obvineného W. Z. pre zločin prevádzačstva podľa § 355 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zák. z 02.02.2024 na vyššie uvedenom skutkovom základe.
Súd na hlavnom pojednávaní dňa 26.03.2024 vypočul obžalovaného W. Z. a svedkov Z. M. W. I.. P. K. (č. l. 402 - 406).
Obžalovaný W. Z. vyhlásil, že je jeho nevinu dokazujú telefóny. Nič sa tam nenašlo, policajti mu povedali, že ho po súde pošlú domov. Počas cesty poväčšine pozeral do telefónu a na facebook. Ten muž mal v ušiach slúchadlá, on veľmi nepozeral na cestu, až potom sa dozvedel, keď svitalo, že auto, v ktorom bol, bol Renaulte a že tam spolu s ním boli aj migranti. Policajti ho prinútili, tak vystúpil z auta, jeden mu zobral tašku cez plece, v ktorej bol pas, druhému odovzdal celú peňaženku. Boli tam dve bankomatové karty, kartička od lekárne, občiansky preukaz, 300 € a 100 PLN. Následne si mal vyzliecť vetrovku, ktorú mal položiť na sedadlo a potom prebehla prehliadka auta. Po upozornení prokurátora OP BA IV, aby sa obžalovaný držal merita veci, obžalovaný uviedol, že policajti ho zbili a správali sa ku nemu rasisticky. Mal namierené do D. za kamarátom. V I. prišiel na takú malú stanicu, kde stretol osobu, ktorá s ním komunikovala lámanou gruzínčinou a povedala mu, že má dve možnosti - buď pôjde minibusom, ktorý je rýchlejší a môže sedieť vpredu alebo autobusom. Rozhodol sa ísť minibusom. O ostatných ľudí sa nestaral, nevie kto tam bol, dozadu sa nepozeral, sadol si dopredu. Po jeho pravej strane sedela mladá žena, po ľavej sedel vodič. Išlo osobu 40 až 45 rokov s prešedivelými vlasmi, krátkou bradou, ale okolo úst bol zarastenejší. Po asi pol hodine až hodine cesty zastavili, nevie, kde to bolo, nepozeral sa na cestu; tam stáli asi desať minút, vodič vystúpil a potom vystúpil aj on a išiel si zapáliť cigaretu, nakoľko počul zozadu, že sú tam deti a nechcel im dymom škodiť. Potom sa vrátil na svoje miesto v strede. Následne sa vrátil aj vodič a znova vyrazili. Potom zastavili druhýkrát, to bolo už na tom mieste, kde boli zadržaní. Vodič vystúpil a išiel hore, potom vystúpil on, znova išiel fajčiť a išiel za vodičom. Kráčal asi 50 m, keď ho nenašiel, vrátil sa späť. Keď bol pri aute, videl, že tam stojí auto, v ktorom sedia dve osoby a bolo mu jasné, že sú to policajti. Kráčal ešte 30 m a sadol si do auta, nemal z toho dobrý pocit, a preto sa zamkol zvnútra. Následne prišli policajti, jeden svietil baterkou sprava, druhý zľava. Drgol do mladej ženy, aby sa zobudila. Potom mu policajti povedali, aby vystúpil, ale nakoľko tá mladá žena stále spala, vystúpil zo strany vodiča. Následne boli vykonané úkony trestného konania.
Na otázky strán konania obžalovaný uviedol, že nevie akým jazykom hovoril šofér, nepočul, že by niečo hovoril. Ten šofér komunikoval so sprostredkovateľom v I., ale nevie o čom; ten človek z I., ktorý mu dal ponuku na prepravu mu iba ukázal, aby si sadol zo strany vodiča, nakoľko na druhej strane už spala mladá žena. Do D. cestoval za kamarátom, ktorého nevidel 7 rokov, mal tam ísť na návštevu a má od neho aj list. V I. bol od júna alebo júla 2023, asi cca mesiac, bol tam u kamarátov futbalistov, bol to taký oddych a oni chodili na futbal. V Z. žiadne extra plány nemal, mala to byť len návšteva kamaráta, mal tam byť dva až tri dni, odtiaľ mal ísť do L. za sesternicou s tromi deťmi, ktoré nevidel 11 rokov a chcel ich vidieť. Celú batožinu mu zobrali kamaráti v I.. Keď išiel do Z., malo ísť o jeho veľmi dobrého kamaráta, kde vedel, že nič nebude potrebovať, spodné prádlo a ponožky si môže kúpiť hocikde. Vo L. by si niečo kúpil, išiel k sesternici, teda k rodine, mal peniaze a manžel sesternice má rovnakú postavu ako on. Nikdy nebol v Z.. Je držiteľom vodičského preukazu na skupinu B. Dodávky nevie šoférovať, vodičský preukaz na osobné motorové vozidlá sa vydáva zvlášť a aj na dodávky sa vydáva zvlášť. Ani na minibusy
nemá vodičský preukaz. Doklad na č. l. 165 je na dobitie kreditu, má ho od človeka, ktorý prišiel z Z. za kamarátom do I.. Ten kamarát následne odišiel do M. a kúpil si od neho telefón, pričom mu zároveň odovzdal tento doklad. Nevie, či tam boli správy v poľskom jazyku, nevie po poľsky. Nikdy nekupoval diaľničnú známku, o takom niečom ani nevedel, v M. totiž nie sú spoplatnené cesty. Má manželku, ktorá ho opustila po zadržaní, syna, invalidnú matku a chorého otca, býva s nimi a sú odkázaní na jeho starostlivosť. Teraz nevie ako bývajú, čo jedia a ako sa majú. Jeho matka má niečo prasknuté v hlave, má tam krvácanie, jedna ruka jej nefunguje vôbec, jedna noha takisto. Otec bol štyrikrát operovaný na srdce, nezdvihne ani dva kilogramy. Musí sa o nich starať jeho dieťa. K ním predloženého listu uviedol, že požiadal syna, aby sa skontaktoval s kamarátom v Z., aby mu zaslal do ústavu list, že ho mal skutočne navštíviť a že neklame. Nevie kto nastupoval alebo vystupoval z auta, nevedel koľko ľudí tam sedelo, iba počul dvoch ľudí nahlas chrápať a nejaké deti, ktoré tam plakali. Mal dva mobilné telefóny, jeden, ktorý kúpil od Poliaka a jeden so zlomenou obrazovkou. Práve preto si potreboval kúpiť druhý.
Svedok Z. M. uviedol, že pracuje ako starší referent odboru kriminálnej polície OR PZ BA IV. Koncom augusta 2023 realizoval zvýšený výkon služby z dôvodu, že im bol hlásený zvýšený počet vlámaní do bytových domov. V noci 30.08.2023 boli s kolegom odparkovaní nad kruhovým objazdom na ulici Z. K. Z. smerom na ulicu F. G.. Po 03:00 hod. 31.08.2023 pri nich zaparkovalo vozidlo Renault Trafic s poľskými ŠPZ; to vozidlo malo zatmavené sklá. Následne z neho vystúpil obžalovaný a začal telefonovať, chodiť okolo vozidla, neskôr do neho nasadol a uzamkol ho. Zavolali ďalšiu hliadku a spolu s touto hliadkou zistili, že vo vozidle sa nachádzalo asi 17 osôb, boli to U. alebo U., nepamätá si presne. Obžalovaný sedel v strede vpredu a po jeho pravej strane sedela mladá žena. Nakoľko vzniklo podozrenie, že sa mohol dopustiť trestného činu, bol obmedzený na osobnej slobode. Následne sa pokúsil o útek, z ktorého dôvodu boli použité donucovacie prostriedky. Ešte predtým ako predmetný Renault prišiel na uvedené miesto, dostali generálnu výzvu, podľa ktorej v rámci akcie proti prevádzačom mali niektoré vozidlá uniknúť a boli vlastne takto upozornení na zvýšenú opatrnosť.
Na otázky strán konania svedok vysvetlil, že vo svojom služobnom vozidle sedel na mieste spolujazdca vpredu a videl, ako obžalovaný vystúpil z miesta vodiča. Nevidel, že by obžalovaný šoféroval vozidlo. V čase, keď zaparkovalo si nestihol všimnúť, kto bol šofér. Bola noc a viditeľnosť bola dobrá, bolo to priamo pod pouličným osvetlením. Nevidel nikoho iného vystúpiť z vozidla. Použili civilné Audi Q7 a obaja boli v civilnom oblečení, nie v uniforme. Pozorovali ho asi hodinu, to vozidlo prišlo o cca 03:00 hod., najprv vodič telefonoval, ale potom vošiel dovnútra a zamkol sa. Malo to zatmavené sklá, cudzia ŠPZ, zdalo sa im to podozrivé. Následne asi okolo 04:00 hod. volali ďalšie hliadky. Bol vonku asi 20 alebo 30 min., chodil okolo auta a telefonoval. Bol to obžalovaný - nemal takú bradu, akú má teraz, bola kratšia, mal viac vlasov a bol oblečený v modrom. Mal slúchadlo v ušiach, vyzeralo že mu ide z uší kábel, má pocit, že niečo písal aj na telefóne. Oni boli zaparkovaní tak, že po ich ľavej strane, ako aj ľavej strane vozidla bol chodník a obžalovaný chodil hore dole od svojho vozidla k ich a popritom telefonoval. Medzi vozidlami bol priestor dva až tri metre, kameru si nevšimol. Nemohlo sa stať, že by z vozidla vystúpil niekto iný, lebo na to vozidlo stále pozerali. Nikoho sa nepýtal, odkiaľ pochádza. Kolega sa volal F., keď prišili ďalšie hliadky, okolo 04:00 hod. tam ešte zotrval 20 - 30 min., mohlo byť okolo 05:00 hod., keď odišiel. Keď obžalovaného kolega zadržiaval, tak sa vytrhol a pokúsil ujsť, asi 5 - 10 min. po tom, čo vystúpil obžalovaný z vozidla mu boli nasadené putá. Obžalovaný vošiel do vozidla a opäť z neho vyšiel, ale podrobnosti si už nepamätá.
Svedok I.. P. K. uviedol, že pracuje na OR PZ BA IV ako referent ÚOZ Dúbravka. Nie všetko si pamätá, a preto chce odkázať na svoj úradný záznam. Čo vie, tak v danom čase mali nejakú akciu v Y. I., dostali telefonát, podľa ktorého sa mali dostaviť ku K. Z., kde malo stáť podozrivé vozidlo, ktoré mali kolegovia už dlhšie pozorovať. Vie, že tam malo prísť viacero hliadok, nepamätá si, či bol vodič on, ale zaparkoval za to vozidlo a za nimi išla kriminálka. Jedno auto tam už predtým stálo a on ako skúsenejší išiel zo strany vodiča, menej skúsený kolega pristúpil k podozrivému vozidlu z druhej strany. Zistil, že obžalovaný sedel vo vozidle v strede vpredu. Po jeho pravej strane sedela mladá žena. Následne zistili, že tam bolo viacero osôb, zrejme migrantov. Obžalovaného vyzval, aby vystúpil, trochu rozumie po rusky a hovorí po anglicky, komunikovali lámanou angličtinou. Myslí, že obžalovaný mal aj mobil, určite mal aj slúchadlo. Následne s ním boli robené ďalšie úkony. Doklad totožnosti mu dal pomerne rýchlo, potom sa s ním už bavila kriminálka, on obzeral ďalších migrantov, pre niečo sa potom vrátil, ale už ho zadržiavali. Ale ono to trvalo celkom dlho, potrebovali zistiť, čo tam robí.
Na otázky strán konania obvinený uviedol, že zastavili za dodávku obžalovaného, asi to bol čierny Tuareg, tam bolo akurát miesto. Bolo tam viac áut, ale nevie, v ktorom z nich boli policajti v utajení. Zastavil priamo za obžalovaným, či bolo nejaké auto za ním, to si nie je istý, asi nie, ale fakt nevie. Pristúpil k autu, zasvietil baterkou a videl cez čierne fólie, ktoré presvitali, že je tam viacero osôb. Už si nepamätá, či bolo okno otvorené alebo nie, ak ho otvoril, tak ho otvoril obžalovaný. Nevie čo robil obžalovaný, myslí si, že tam len sedel, určite mal slúchadlá a myslí, že mal aj mobil. Ako vystúpil, chcel vyhodiť nejaký papierik - to ešte nevedel, že to mal byť nejaký doklad z Z., povedal mu, nech nerobí bodrel, nech si to vezme. K vozidlu išiel z ľavej strany od vodiča a z pravej strany išiel kolega X.. Periférne vnímal, ako k vozidlu pristupujú dvaja ďalší príslušníci z kriminálky. Keď svietil do vozidla, zdalo sa, že osoby v zadnej časti spia, resp. sa zobúdzajú. Nie je si istý, či mladá žena vedľa obžalovaného spala a oni ju zobudili alebo už vtedy bola hore. To by vedel povedať skôr kolega X., ktorý išiel z tej strany. Bolo tam 17 až 18 osôb, treba pozrieť do úradného záznamu. Obžalovaný bol M., ten mu predložil doklad, u ostatných osôb bol problém zistiť ich národnosť, ťažko sa s nimi komunikovalo. Myslí, že národnosť zistili až na oddelení.
Následne súd na hlavnom pojednávaní 07.05.2024 podľa § 263 ods. 3 písm. a) Tr. por. prečítal výsluchy svedkov: C. I. W. G. S. T. z 31.08.2023, S. T. W. I. A. T. z 01.09.2023 (č. l. 106 - 125), podľa § 268 ods. 2 Tr. por. so súhlasom prokurátora OP BA IV a obžalovaného oboznámil znalecké posudky KEÚ PZ zo 06. a 10.10.2023 (č. l. 135 - 142), ako aj posudok Ing. Juraja Magulu č. 40/2023 (č. l. 170 - 220) a podľa § 269 Tr. por. v spojení s § 2 ods. 11 Tr. por. prečítal listinné dôkazy, a to konkrétne zápisnicu o zadržaní (č. l. 59), zápisnicu o obhliadke miesta činu (č. l. 143 - 148), zápisnicu o prehliadke iných priestorov (č. l. 153 - 160), zápisnicu o vydaní vecí (č. l. 163), účtovný doklad (č. l. 165), potvrdenia o vrátení vecí (č. l. 224, 230), lustráciu z NDS SR a NDS Maďarska (č. l. 234 - 243), nájomnú zmluvu (č. l. 244 - 251), správu Interpolu (č. l. 254 - 256), úradný záznam so zoznamom (č. l. 264 - 265), lustráciu v SP (č. l. 313), lustráciu GP SR (č. l. 314 - 315), lustráciu v ZVJS (č. l. 316), lustráciu v CESDaP (č. l. 317), lustráciu v RT (č. l. 318), lekárske správy z 02.10.2023, správu ÚVV Bratislava zo 17.04.2024 (č. l. 420), nedatovaný list (č. l. 407), e-mail zo 06.05.2024, ako aj úradný preklad č. 102/2024 z 12.02.2024, aby na základe takto vykonaného dokazovania dospel k záveru, že skutok sa stal, je trestným činom a spáchal ho obžalovaný.
A hoci obžalovaný poprel spáchanie skutku tvrdiac, že bol len cestujúci, ktorý mal namierené do D. za kamarátom, sedel v prednej časti v strede, po jeho ľavej ruke sedel vodič a po pravej sedela nejaká žena, zo spáchania skutku ho usvedčujú všetci vypočutí migranti C. I., G. S. T., S. T. W. I. A. T., ktorí v podstate zhodne uviedli, že po tom, ako ilegálne prekročili srbsko - maďarské hranice ešte v Maďarsku nastúpili do vozidla zn. Renault, ktoré šoféroval obžalovaný a ktorý ich mal doviezť do Nemecka. Ako dodali, v kabíne vodiča okrem obžalovaného a svedkyne I. nikto iný nesedel (č. l. 106 - 125). Svedok M. ako príslušník PZ SR síce nevidel, kto šoféroval, avšak dodávku spolu s kolegom sledoval odkedy pred nimi na ul. Z. K. Z. zaparkovala, pričom vedel potvrdiť, že nik iný okrem obžalovaného (ktorý sa potom do nej vrátil, pozn.) z nej po celý čas čo tam stála nevystúpil. Svedok I.. K. potvrdil svedkom M. udávané skutočnosti, pričom dodal, že keď zasahovali, miesto vodiča bolo prázdne, vpredu v strede sedel obžalovaný a po jeho pravej ruke sedela nejaká mladá žena (č. l. 404 - 406). Z takto vykonaného dokazovania je podľa mienky súdu bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že vodičom motorového vozidla bol práve obžalovaný.
Tento záver pritom konvenuje výsledkom znaleckého dokazovania, ktoré potvrdilo prítomnosť DNA obžalovaného nielen na volante (ktorého sa naozaj mohol dotknúť aj pri vystupovaní z vodičových dverí, pozn.), ale aj na riadiacej páke, ktorej sa rozhodne ako spolucestujúci nemal dôvod dotýkať (to vlastne obžalovaný na hlavnom pojednávaní ani netvrdil, pozn.) (č. l. 136). O vine obžalovaného podporne svedčia aj ďalšie dôkazy, a to konkrétne zápisnice o zadržaní, obhliadke miesta činu a prehliadke nebytových priestorov (č. l. 59, 143 - 160), vrátane výpisov NDS Slovenska a Maďarska dokumentujúcich pohyb vozidla zn. Renault cez územie Maďarska a Slovenska (č. l. 234 - 243). Okrem toho súd poukazuje na nájomnú zmluvu, preukazujúcu zapožičanie vozidla v Poľsku, vrátane bločku dokladajúceho zakúpenie mobilných dát od poľského mobilného operátora atď. (č. l. 165, 244 a nasl.).
Napokon, aj samotná výpoveď obžalovaného sa súdu vo viacerých smeroch javila nelogická a ako celok nevierohodná. Už len skutočnosť, že prevádzači (podľa obžalovaného zrejme sprostredkovateľ s lámanou gruzínčinou v Budapešti a cudzinec v dodávke, pozn.) sa podľa tvrdení obžalovaného mali
rozhodnúť, že za 100 € zoberú do vozidla plného migrantov ešte jednu osobu (a to navyše s iným cieľom cesty, pozn.), hoci táto ich mohla odhaliť a od migrantov mali prisľúbený násobne vyšší profit, sa súdu javila extrémne nepravdepodobná. To potom platí aj pre ďalšiu časť výpovede obžalovaného, v ktorej vysvetľoval, prečo pri tak dlhom pobyte mimo vlasti (cca mesiac v Budapešti, odkiaľ mal ísť ešte do Poľska a následne do Francúzska, pozn.) nemal pri sebe žiadnu batožinu a peniaze. Obžalovaný totiž uviedol, že peniaze mal (hoci podľa zápisnice o zadržaní mal len drobnú finančnú hotovosť, pozn.) a batožinu mu už predtým zobrali do M. kamaráti (hoci mal v pláne ďalej cestovať po Európe, pozn.). Pohotová odpoveď obžalovaného, podľa ktorého nič nepotreboval, lebo v Poľsku mal veľmi dobrého kamaráta, spodné prádlo a ponožky si vie kúpiť kdekoľvek a manžel jeho sesternice vo Francúzsku má rovnakú konfekčnú veľkosť ako on, sa súdu - a to aj so zreteľom na možné kultúrne odlišnosti, javila prinajmenšom zvláštna. Aj ďalšie správanie obžalovaného pred a po zadržaní (keď si uvedomil, že ho sledujú policajti v civile, nemal z toho dobrý pocit, vrátil sa do dodávky, sadol na miesto spolujazdca a zamkol sa zvnútra, resp. sa pokúsil ujsť a zahodiť účtenku od nákupu mobilných dát poľského operátora, pozn.) indikuje podozrenie, že obžalovaný rozhodne nebol bežný cestujúci.
Pokiaľ ide o obžalovaným udávané rozpory vo výpovediach svedkov - migrantov, tieto sa prevažne týkali okolností nepodstatných pre rozhodnutie. To platí pre okolnosť, či prevážaní migranti boli rodina všetci alebo len niektorí, či W. zaplatili za cestu vopred, alebo až následne a so zreteľom na znenie skutkovej vety (ktorá ako právne relevantné konanie u obžalovaného popisuje konanie od 31.08.2023, pozn.) aj to, kde sa migranti nachádzali medzi 28.08.2023 do 31.08.2023. Rovnako nepodstatné súd vyhodnotil námietky obhajoby ohľadne dĺžky telefonovania obžalovaného (zvlášť ak sám obžalovaný potvrdil, že z vozidla vystúpil a svedok M. zas nekonkretizoval, ako dlho obžalovaný telefonoval, pozn.). Značka dodávky bola ustálená zápisnicou o obhliadke miesta činu a totožnosť vodiča bola jednoznačne zistená výsluchom menovaných migrantov (ako aj svedka M. a nepriamo svedka I.. K., ktorí opoznali obžalovaného aj s odstupom času a po zmene zovňajšku, pozn.). Z týchto dôvodov súd ako nadbytočné podľa § 272 ods. 3 Tr. por. odmietol návrhy na doplnenie dokazovania výsluchom svedkov X. a F. (ani z úradného záznamu z 31.08.2023 nemožno vyvodiť, že by E.. F. vnímal svedkom M. popisovanú situáciu inak, č. l. 260, pozn.).
K námietkam obhajoby ohľadne splnenia podmienok pre postup podľa § 263 ods. 3 písm. a) Tr. por. súd uvádza, že čítanie výpovede skôr vypočutého svedka nezávisí od toho, či v jeho tvrdeniach sú / nie sú rozpory, ale od toho či (okrem iného) pre svoj dlhodobý pobyt v cudzine / neznámom mieste je pre súd nedosiahnuteľný (č. l. 412). V tomto smere súd uvádza, že obžalovaný nemal záujem sa výsluchu svedkov okrem C. I. (čo mu aj bolo umožnené, pozn.), zúčastniť (č. l. 113). Skutočnosť, že obžalovanému boli po vznesení obvinenia oznámené iné mená a priezviská osôb, ktoré mali byť vypočuté už so zreteľom na znenie poučenia obžalovaného, ako aj na neexistenciu povinnosti orgánov činných v trestnom konaní v danom čase mená a priezviská svedkov oznamovať (k tomu viď č. l. 95, 113, ako aj § 213 ods. 2 Tr. por. účinný v čase vykonania výsluchu v spojení s R 58/2018, pozn.), vrátane vlastných vyjadrení obžalovaného, ktorý medzi prevážanými osobami v zadnej časti vozidla nerozlišoval, nie je relevantná. Odhliadnuc od toho, z pohľadu vykonaného dokazovania neboli výpovede svedkov S. T. W. I. A. T. ťažiskové. Na základe takto vykonaného dokazovania súd uznal vinu obžalovaného zo skutku tak, ako mu ho kládol prokurátor za vinu a po úprave právnej vety, ktorá nezodpovedala právnej kvalifikácii podľa § 355 ods. 1 Tr. zák. skutku a predovšetkým vykonaným dôkazom (z ktorých jednoznačne nevyplynulo, že by vyššie popísaným spôsobom obžalovaný konal v úmysle získať finančnú / materiálnu výhodu, nakoľko peniaze od migrantov síce mal obžalovaný pýtať, ale všetci sa zhodli, že mu žiadne nedali a napriek tomu ich odviezol, pozn.), ho potom posúdil ako zločin prevádzačstva podľa § 355 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zák. v spojení s § 138 písm. j) Tr. zák. (R 18/2019).
K výrokom o treste súd udáva, že zobral do úvahy najmä spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer, mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolnosti a osobu obžalovaného. Rovnako súd hodnotil možnosti nápravy obžalovaného a prihliadol aj na ďalšie základné zásady ukladania trestov podľa § 34 Tr. zák. Na základe týchto úvah potom súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov, na výkon ktorého ho zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, a zároveň mu uložil trest vyhostenia na dobu 7 rokov. Spôsob spáchania trestného činu sa nevymyká od inej trestnej činnosti tohto druhu, keď obžalovaný umožnil 18 osobám, ktoré nemali štátne občianstvo Slovenskej republiky alebo trvalý pobyt na tomto území, aby v Maďarsku nastúpili do motorového vozidla, ktoré riadil a následne spolu nedovolene prekročili štátne hranice
Slovenskej republiky, kde boli zadržaní. Konaním obžalovaného došlo teda v čase tzv. utečeneckej krízy k nelegálnemu prekročeniu štátnych hraníc relatívne veľkého počtu osôb, ktoré mohli pre štát predstavovať bezpečnostné riziko. U obžalovaného išlo jednoznačne o priamy úmysel, teda chcel vyššie popísaným spôsobom porušiť záujem chránený Trestným zákonom; pohnútka nebola zistená, vzhľadom na to, že obžalovaný a migranti sa predtým nepoznali, možno sa domnievať, že mala byť zištná.
Súd u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zák., a síce že pred spáchaním skutku viedol riadny život (poznatky o skoršom odsúdení v M. boli operatívnej povahy a protiprávnej činnosti na Slovensku sa obžalovaný nedopustil, pozn.) a žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Tr. zák. (č. l. 314 - 318). Z tohto dôvodu súd podľa § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8 Tr. zák. znížil hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu na 9 rokov. Pri konečnej výmere trestu na samej dolnej hranici trestnej sadzby súd prihliadol na doterajšie dobré správanie obžalovaného vo výkone väzby (č. l. 420), ako aj na to, že jeho rodičia trpia viacerými ochoreniami (lekárske správy z 02.10.2023, pozn.). Na druhej strane, z predložených dokladov nevyplynulo, či a prípadne aký druh starostlivosti si rodičia vyžadujú a či sú v tomto ohľade na obžalovaného osobne odkázaní. Zo správania obžalovaného, ktorý sa trestnej činnosti dopustil mimo M. a aj sám udával, že tu mal relatívne dlhý čas cestovať sa javí, že stav jeho rodičov buď nie je natoľko vážny, aby si vyžadoval denno-dennú starostlivosť, alebo je o nich dobre postarané inými osobami.
Súd zároveň so zreteľom na to, že v minulosti obžalovaný nebol vo výkone trestu odňatia slobody tohto podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Rovnako súd - vzhľadom na charakter trestného činu považoval za adekvátny návrh obžaloby na uloženie trestu vyhostenia z územia Slovenskej republiky na dobu 7 rokov. Nie je v záujme Slovenskej republiky, aby osoba, ktoré pomáhala pri ilegálnom prechode štátnych hraníc sa na jej území ďalej pohybovala. Na základe týchto úvah súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Bratislave, a to cestou Mestského súdu Bratislava I. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.