Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_32Csp-54-2021.pdf
PDF · 96.25 KB
Case nature
Subarea
32Csp/54/2021
Uznesenie
Okresný súd Malacky, v právnej veci žalobcu: Y., proti žalovanému: Silverside, a.s., IČO: 50 052 560, Plynárenská 7/B, 821 09 Bratislava, v konaní o určenie neplatnosti právnych úkonov, alternatívne určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd nariaďuje neodkladné opatrenie v tomto znení:
I. Žalovaný je povinný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 27.05.2019 k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 100755705, ktorú žalobca a žalovaný uzavreli dňa 27.05.2019, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy.
II. Žalovaný je povinný vyzvať zamestnávateľa žalobcu: VOLKSWAGEN GROUP SERVICES, s.r.o., so sídlom J. Jonáša 1, 843 02 Bratislava, IČO: 44 281 382, aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy v zmysle Dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 27.05.2019 k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 100755705 zo dňa 27.05.2019, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej o určenie neplatnosti takej dohody o zrážkach zo mzdy.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 31.08.2021 sa žalobca domáha, aby súd určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy k úverovej zmluve č. XXXXXXXXX zo dňa 27.05.2019 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je neplatná, ďalej že úver poskytnutý zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 27.05.2019 je bezúročný a bezpoplatkový, alternatívne že zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 27.05.2019 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je pre množstvo neprijateľných podmienok neplatná.
2. Súčasťou podanej žaloby je aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť: 1. zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 27.05.2019 zo zmluvy č. XXXXXXXXX uzavretej medzi žalobcom a žalovaným do právoplatného skončenia veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy a 2. oznámiť zamestnávateľovi žalobcu B. aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy v zmysle predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy, až do právoplatného skončenia konania vo veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy.
3. Žalobca na odôvodnenie žaloby a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol, že so žalovaným uzavrel spotrebiteľskú úverovú zmluvu č. XXXXXXXXX zo dňa 27.05.2019. Súčasťou tejto typovej formulárovej zmluvy je aj dohoda o zrážkach zo mzdy. Žalovaný i napriek spornosti veci požiadal zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy listom zo dňa 09.01.2021, pričom ako veriteľ výšku dlhu sám jednostranne diktuje bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Zabezpečená pohľadávka je síce určená výškou celkovej čiastky na zaplatenie, avšak následne je dojednané aj ostatné príslušenstvo vyplývajúce zo zmluvy alebo súvisiace zo zmluvou. Podľa názoru žalobcu tak
žalovaný teoreticky môže vykonávať zrážky z jeho mzdy donekonečna, čomu nasvedčuje fakt, že vo výzve na vykonávanie zrážok adresovanej zamestnávateľovi nie je uvedená ani výška pohľadávky žalovaného. Zamestnávateľ už zrážky zo mzdy vykonáva, a preto sa obava, že žalovaný vykoná zásah do majetku žalobcu bez súdneho prieskumu zmluvných ustanovení reálne naplnila. Ak je dohoda o zrážkach zo mzdy v rozpore s únijným právom, je principiálne neprípustné, aby sa použil tento problémový zabezpečovací inštitút. Rozpor s právom EÚ žalobca osvedčuje pripomienkami Európskej komisie v prípade C-30/12 Marcinová c/a POHOTOVOSŤ, podľa ktorých je vnútroštátna úprava v rozpore s princípom efektivity a bráni ex offo prieskumu súdu neprijateľnosti zmluvných podmienok. V záujme predídeniu vzniku ujmy preto navrhuje, aby súd dočasne zakázal výkon zrážok zo mzdy. Poukazuje na to, že civilný sporový poriadok pripúšťa, aby sa neodkladným opatrením uložila povinnosť aj inej osobe ako účastníkovi konania. V tejto sporovej veci je odôvodnené dočasné opatrenie aj voči jeho zamestnávateľovi. Zdôrazňuje, že nedisponuje žiadnym iným prostriedkom ochrany pred ústavne nekonformným zásahom do jeho majetku.
4. Žalobca ďalej uviedol, že podľa neho má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy, nakoľko deklarovaním jej neplatnosti žalovaný stratí akúkoľvek legitimitu na použitie tohto kontroverzného zabezpečovacieho úkonu v spotrebiteľských veciach. Tvrdí, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahuje podstatnú náležitosť, a to jasne a zrozumiteľne vyčíslený rozsah záväzku dlžníka, neobsahuje tiež označenie platiteľa mzdy, a preto je pre neurčitosť absolútne neplatným právnym úkonom (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Dohoda o zrážkach zo mzdy nebola individuálne dojednaná a bola podmienkou pre poskytnutie úveru. Samotný inštitút zrážok zo mzdy považuje žalobca za odporujúci právu Európskej únie a medzinárodnej zmluve. Jedná sa o mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré dlžník nedokáže voči svojmu zamestnávateľovi zastaviť aj napriek neexistencii súdneho rozhodnutia, ktoré by judikovalo sporný právny vzťah. Moc nad majetkom dlžníka je koncentrovaná v rukách veriteľa, ktorý na stanovenie výšky pohľadávky a jej príslušenstva nepotrebuje súdne rozhodnutie. Veriteľovi je tak poskytnutý priestor na uplatnenie nárokov aj z neprijateľných zmluvných podmienok. Ani ak veriteľ upustí od vykonávania zrážok, nemá žalobca ako dlžník bez súdneho rozhodnutia istotu, že k takým zrážkam v budúcnosti opätovne nepristúpi. Žalobca poukázal ďalej na to, že žalovaný v listine doručenej jeho zamestnávateľovi žiada od neho vykonanie zrážky vyššej (konkrétne sumu 415,96 Eur), ako je v dohode o zrážkach zo mzdy dohodnutá (188,04 Eur). Pripomenul, že rozsah skutočného záväzku dlžníka v okamihu predloženia dohody platiteľovi mzdy môže byť sporný, keďže veritelia často požadujú zaplatiť aj prostriedky, na ktoré s poukazom na možné vady zmluvy nemusia mať nárok. Využitím dohody o zrážkach zo mzdy je tak spotrebiteľ vystavený svojvôli veriteľa a stráca možnosť namietať legitímnosť svojho dlhu. Žalobca je preto toho názoru, že uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy spolu s úverovou zmluvou by malo byť klasifikované ako neprijateľná zmluvná podmienka a ako taká by táto dohoda mala byť vyhlásená za neplatnú. Tvrdí, že v čase vzniku úverovej zmluvy bol nútený uzatvoriť i dohodu o zrážkach zo mzdy, resp. podpísaním tejto dohody bolo podmienené poskytnutie úveru. Ďalej žalobca namieta, že v úverovej zmluve je nesprávne v neprospech spotrebiteľa uvedená výška RPMN, keď namiesto 20,95 % je v zmluve uvedených 20,60 %. Taktiež bola prekročená maximálna výška odplaty 20,60 %, a to o 0,35 %. Vzhľadom na uvedené, je treba považovať poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b/, d/ a g/ zákona č. 129/2010 Z.z.) a žalovaný by tak mal mať nárok len na vrátenie požičanej sumy. Žalobca taktiež poukazuje na to, že úverová zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, konkrétne v článkoch IX. bode 1 a IX. bode 4, ktoré sa týkajú nároku žalovaného na zmluvnú pokutu vo výške 12 % ročne z dlžnej sumy popri úrokoch z omeškania v prípade omeškania so splácaním splátok úveru, a tiež pri omeškaní s úhradou zosplatnených záväzkov. Takáto zmluvná pokuta by predstavovala spolu s úrokmi a úrokmi z omeškania 43,34 % p.a. Žalobca tiež poukázal na to, že medzi ním a žalovaným bola dohodnutá taká výška zmluvného úroku (19,34 %), ktorá takmer štvornásobne prevyšuje mieru úrokov poskytovaných na trhu v relevantnom období. Taká výška úroku je podľa neho v rozpore s dobrými mravmi. Keďže úroková sadzba súčasne o 287,58 % prevyšuje ročnú mieru úrokov poskytovaných v tomto období bankami, mal by súd dohodu o výške úrokov považovať za absolútne neplatnú. Navrhuje preto vo veci samej určiť neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy, ako aj Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX, ktoré boli uzavreté medzi žalobcom a žalovaným dňa 27.05.2019, alternatívne určiť bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru poskytnutého na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 27.05.2019.
5. Žalobca k žalobe a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia priložil zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 27.05.2019, dohodu o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXXX zo dňa 27.05.2019 a žiadosť žalovaného z 09.01.2021 o vykonávanie zrážok zo mzdy/iných príjmov.
6. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
7. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
8. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
9. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
10. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p. ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
11. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
12. Neodkladné opatrenie je svojím charakterom výnimočným a mimoriadnym prostriedkom súdnej ochrany smerujúcim k úprave pomerov a ovplyvneniu správania strán, predovšetkým však k ochrane pred takým konaním odporcu, resp. toho, voči komu návrh smeruje, ktoré bezprostredne hrozí alebo trvá a má za následok hrozbu alebo vznik ujmy (materiálnej, ako aj nemateriálnej) na strane navrhovateľa. Neodkladné opatrenie sa považuje za výnimočný prostriedok najmä preto, lebo pri jeho nariadení súd zásadne nevykonáva dokazovanie, je porušená zásada rovnosti strán konania, strany nemusia byť pred jeho nariadením vypočuté a napokon uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné bez ohľadu na jeho právoplatnosť.
13. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd posudzuje v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či:
a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
14. Neodkladné opatrenie ako také bude spravidla opodstatnené tam, kde navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu či ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že mu bude naďalej zbytočné uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu. Súd je vždy v rámci dispozičného princípu viazaný návrhom a nemôže ho prekročiť, ani uložiť inú ako v návrhu požadovanú povinnosť. Pri rozhodovaní skúma všetky dôvody a okolnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, či je nárok navrhovateľa osvedčený a či je vydanie neodkladného opatrenia potrebné, či už za účelom neodkladnej úpravy právnych pomerov strán alebo zabezpečenia výkonu exekúcie, ak by mala byť ohrozená. Po preskúmaní návrhu žalobcu v danej právnej veci súd dospel k záveru, že mu je potrebné vyhovieť.
15. Súd v predmetnej veci konal a rozhodoval o podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako o návrhu podanom po začatí konania vo veci samej. Žalobca sa domáhal vydania neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej k Zmluve o úvere č. XXXXXXXXX medzi žalobcom a žalovaným dňa 27.05.2019, ako aj povinnosť vyzvať zamestnávateľa žalobcu, aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy v zmysle tejto dohody.
16. Súd uvádza, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Je dôležité spotrebiteľovi poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy, umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porov. rozsudok C-106/77 Simmenthal). Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná.
17. Žalobca svojim návrhom na vydanie neodkladného opatrenia sleduje dočasnú úpravu pomerov strán po začatí konania vo veci samej, v ktorom sa domáha určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej k Zmluve o úvere č. XXXXXXXXX medzi žalobcom a žalovaným dňa 27.05.2019, ako aj určenia neplatnosti, alt. bezúročnosti a bezpoplatkovosti takej Zmluvy o úvere. Záväzok žalobcu zabezpečený dohodou vznikol zo spotrebiteľskej Zmluvy o úvere, pričom veriteľ - žalovaný výšku dlhu sám jednostranne diktuje bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Podľa žalobcu je pritom potrebné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov pre obsahové nedostatky úverovej zmluvy a rozpor jej ustanovení s právnymi predpismi, resp. za neplatnú pre obsah neprijateľných zmluvných podmienok. Podľa žalobcu je aj samotná dohoda o vykonávaní zrážok zo mzdy uzavretá so žalovaným neplatným právnym úkonom, odporujúcim právnym predpisom EÚ, a preto je potrebné okamžite zamedziť pokračovaniu vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu.
18. Podľa názoru súdu žalobca hodnoverne osvedčil existenciu právneho vzťahu medzi stranami, keď doložil, že medzi nimi bola uzavretá vyššie uvedená Zmluva o úvere a dohoda o zrážkach zo mzdy k nej, pričom osvedčil tiež, že žalovaný jeho zamestnávateľa aj skutočne požiadal o vykonávanie zrážok zo mzdy. Žalobca tým osvedčil nielen dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako základnú náležitosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ale tiež potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami. Podľa súdu bude potrebné v konaní vo veci samej podrobiť skúmaniu skutočnosť, či došlo k platnému uzavretiu Zmluvy o úvere a dohody o zrážkach zo mzdy a či taká Zmluva a dohoda obsahovali náležitosti stanovené v príslušných právnych predpisoch. Na potvrdenie alebo vyvrátenie skutočnosti, či žaloba vo veci samej bude dôvodná, bude ale nevyhnutné vykonať dokazovanie a celú vec skutkovo i právne vyhodnotiť v rámci konania vo veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy a neplatnosť / bezúročnosť Zmluvy o úvere. V prípade, že by žalovaný v dobe do rozhodnutia o žalobe pokračoval v zrážkach zo mzdy a následne by súd konštatoval neplatnosť Zmluvy a dohody a / alebo bezúročnosť úveru poskytnutého žalobcovi, malo by to dramatický vplyv na výšku pohľadávky žalovaného zo Zmluvy o úvere a mohlo by prípadne dôjsť aj k vzniku bezdôvodného obohatenia žalovaného na úkor žalobcu. Takáto ujma žalobcovi bezprostredne hrozí, ak by súd okamžite nezasiahol, pričom účelom vydania neodkladného opatrenia je práve zabrániť vzniku takejto ujmy. V prípade, že v konaní vo veci samej bude po vykonanom dokazovaní prijatý opačný záver, nebude to žalovanému brániť, aby si súdom potvrdenú pohľadávku voči žalobcovi následne vymáhal. Na jeho strane teda nie je dané nebezpečenstvo vzniku nenávratného stavu či jeho obmedzenie nad nevyhnutný rozsah a neprimeraným spôsobom.
19. Žalobca vzhľadom na uvedené osvedčil, že medzi stranami sporu existuje právny vzťah, ktorý vyžaduje okamžitú úpravu. Keďže žalobca v žalobe uviedol konkrétne dôvody, pre ktoré považuje dohodu o zrážkach zo mzdy za neplatnú (neurčité vymedzenie zabezpečovaného záväzku, neoznačenie platiteľa mzdy, samotné uzavretie dohody spolu s úverovou zmluvou je neprijateľnou zmluvnou podmienkou), možno konštatovať, že žalobca dostatočne osvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému
sa má neodkladným opatrením poskytnúť predbežná ochrana, pričom opodstatnenosť týchto jeho námietok bude predmetom posudzovania súdu vo veci samej. Žalobca namieta aj platnosť zabezpečenej Zmluvy o úvere uzavretej so žalovaným, pričom platí, že ak sú vo veci pochybnosti o tom, či sa dohodou o zrážkach zo mzdy budú uspokojovať oprávnené nároky, a teda že nepôjde o plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok alebo peňažné nároky, na ktoré veriteľ nemá zákonné právo pre dôsledné nerešpektovanie zákona o spotrebiteľských úveroch, potom je dočasné opatrenie voči žalovanému plne opodstatnené.
20. Žalobca zmluvu uzatváral v postavení spotrebiteľa, ktorému právne predpisy priznávajú zvýšenú právnu ochranu. Práve toto právne postavenie je príčinou zvýšenej miery obozretnosti a ochrany strany pri zvažovaní dôvodnosti vydania neodkladného opatrenia v danom prípade. Zrážky zo mzdy žalobcu majú byť vykonávané na podklade dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným, t.j. bez predchádzajúceho súdneho rozhodnutia. Takýto spôsob realizácie zabezpečovacieho inštitútu sa javí ako sporný, s ohľadom na smernicu Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Smernica síce nepredstavuje akt, ktorý by priamo zaväzoval, no je dôležité, aby sa ciele smernice EÚ pretavili do rozhodovania súdov členských štátov. Podľa písomných pripomienok Európskej komisie vo veci C-30/12, D. I.POHOTOVOSŤ, s.r.o.: „Článok 6 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátneho súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.“
21. V danom prípade bola teda osvedčená potreba dočasnej úpravy pomerov strán a uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa uplatňovania dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej so žalobcom až do času, kým súd právoplatne nerozhodne vo veci samej. Žalobca tak bude chránený pred tým, že žalovaný bude pokračovať vo výkone zrážok zo mzdy žalobcu u jeho súčasného, ale i akéhokoľvek budúceho zamestnávateľa. Nariadené neodkladné opatrenie súčasne neobmedzí žalovaného nad nevyhnutný rozsah a neprimeraným spôsobom. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
22. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Keďže toto uznesenie nie je rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, súd o náhrade trov spojených s neodkladným opatrením nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, 364 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).