Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Csp/6/2023

Rozhodnutie

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Tomášom Dulinom v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, o zaplatenie 163,97 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Súd stranám sporu nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Pôvodný žalobca (BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA) žalobou doručenou Okresnému súd Bardejov dňa 26.06.2023 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 163,97 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 134,97 Eur od 25.03.2021 do zaplatenia a na náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 19.12.2017 uzavrel žalobca ako veriteľ na jednej strane so žalovaným ako dlžníkom na strane druhej Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty (ďalej len "úverová zmluva") podľa o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a Rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb (ďalej len "") podľa o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Obsahom úverovej zmluvy bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanému revolvingový úver vo forme úverového rámca do výšky 5.000,- Eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu uvedeného na úverovej zmluve a súčasne záväzok žalovaného vrátiť poskytnutý revolvingový úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami formou dohodnutých mesačných splátok. Z bodu 1.1. úverovej zmluvy vyplýva, že úroková sadzba bola medzi žalobcom a žalovaným dohodnutá vo výške 24,00 % ročne. Následne však došlo k zníženiu úrokových sadzieb, v dôsledku čoho bola aj žalovanému znížená úroková sadzba na 0,00 % ročne. Podľa bodu 1.5. Úverovej zmluvy žalovaný súhlasil s tým, aby žalobca poukázal peňažné prostriedky vo výške prvého čerpania revolvingového úveru predajcovi, ktorý žalovanému predal tovar opísaný v základných podmienkach úverovej zmluvy. Na základe tohto súhlasu žalobca poskytol prvé čerpanie úveru žalovanému tak, že uhradil požadované peňažné prostriedky na účet predajcu a žalovanému vydal kreditnú kartu na jeho meno a poskytol mu dohodnuté platobné služby s ňou spojené. Podľa bodu 3.1. Úverovej zmluvy bol žalovaný oprávnený čerpať revolvingový úver formou financovania nákupu tovaru a/alebo služieb v obchodných miestach, ktoré akceptujú túto kartu, výberom finančných prostriedkov v hotovosti pomocou karty v miestach na to určených, prevodom na účet určený žalovaným alebo iným dohodnutým spôsobom, a to aj pri použití informačných technológií. Žalovaný takto po dobu trvania úverového vzťahu vyčerpal z poskytnutého úverového rámca peňažné prostriedky v celkovej výške 680,30 Eur tak, že sumu 621,00 Eur žalovaný čerpal platbami na vybraných obchodných miestach a sumu 59,30 Eur predstavujú poplatky, ktoré žalobca účtoval žalovanému v súlade s

úverovou zmluvou ako súčasť úverovej istiny. Uvedené skutočnosti potvrdzuje Výpis z úverového účtu žalovaného a Potvrdenie o odfinancovaní peňažných prostriedkov, ktoré žalobca predkladá v prílohe. Podľa bodu 4.3. Úverovej zmluvy sa žalovaný zaviazal riadne a včas splácať poskytnutý úver, a to formou dohodnutých pravidelných mesačných splátok, ak sa s bankou nedohodol inak. Banka splátku použije na úhradu splatných záväzkov klienta. Pri výpočte úrokov z úveru vychádza Banka z roku s 365 dňami (v prípade prestupného roku s 366 dňami) a zo skutočného počtu dní. Žalovaný svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil. Napriek zmluvne dohodnutým splátkam poskytnutého úveru uhradil žalovaný žalobcovi do dnešného dňa len časť dlžnej sumy, a to sumu vo výške 661,50 Eur, čo preukazuje Výpis z úverového účtu žalovaného, ktorý žalobca prekladá v prílohe. Na predžalobné výzvy žalovaný nereagoval. Podľa bodu 7.1. Úverovej zmluvy v prípade, ak klient nespláca poskytnutý úver riadne a včas, ak klient poskytol banke nepravdivé údaje, ak bolo na majetok klienta alebo manžela/manželku klienta začaté exekučné konanie, ak klient riadne a včas nespláca svoje ďalšie záväzky voči banke alebo iným veriteľom, je banka oprávnená: a) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie úveru vrátane príslušných úrokov a poplatkov v lehote a s účinnosťou, ktorú banka určí v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, b) odstúpiť od úverovej zmluvy s okamžitou platnosťou, c) vypovedať úverovú zmluvu; výpovedná doba je dva mesiace a začína plynúť v 1. deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola klientovi výpoveď zaslaná, d) pozastaviť ďalšie čerpanie úveru. Podľa bodu 10. Úverovej zmluvy banka doručuje všetku korešpondenciu a oznamy klientovi poštou (obyčajná alebo doporučená listová zásielka alebo zásielka do vlastných rúk), elektronickými komunikačnými médiami (e-mail, fax, sms alebo iné elektronické médium) alebo prostredníctvom kuriéra. Banka môže poskytnúť alebo sprístupniť klientovi informácie týkajúce sa jeho úveru alebo zasielať oznamy i prostredníctvom klientskej zóny. Klientská zóna je zabezpečená webová stránka banky, do ktorej klient získa prístup po zadaní požadovanej identifikácie. Za riadne doručovanie korešpondencie klientovi sa považuje doručenie korešpondencie dlžníkovi alebo spoludlžníkovi. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovaného žalobca vyhlásil dňa 24.03.2021 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovaného splatný v celom rozsahu. Podľa bodu 7.2. Úverovej zmluvy Banka je oprávnená v prípade porušenia povinnosti splácať poskytnutý úver riadne a včas, požadovať od klienta zaplatenie úrokov z omeškania v zákonom stanovenej výške odo dňa nasledujúceho po dni, kedy došlo k omeškaniu klienta so splácaním úveru a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v zmysle a klient je povinný úroky z omeškania a náklady spojené s uplatnením pohľadávky zaplatiť. Banka je oprávnená od klienta požadovať náhradu škody, ktorá banke vznikla v súvislosti s porušením povinnosti klienta. Podľa bodu 7.4. Úverovej zmluvy ku dňu účinnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru alebo odstúpenia od úverovej zmluvy alebo výpovede úverovej zmluvy je splatný celý dlh klienta voči banke. Nesplatená istina úveru je až do dňa jej úplného splatenia úročená podľa úrokovej sadzby dohodnutej v úverovej zmluve, t.j. klient je povinný zaplatiť úroky od doby poskytnutia úveru do vrátenia peňažných prostriedkov v celom rozsahu. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam má žalovaný voči žalobcovi k dnešnému dňu neuhradené záväzky po lehote splatnosti v celkovej výške 163,97 Eur (129,82 Eur z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny; 5,15 Eur z titulu dlžného poistného z úveru; 29,00 Eur z titulu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky;). Okrem toho je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 134,97 Eur od 25.03.2021 do zaplatenia (žalobca si neuplatňuje úroky z omeškania zo sumy nákladov spojených s uplatnením pohľadávky). Žalobca v prílohe predložil výpis z úverového účtu žalovaného, z ktorého sú zrejmé dátumy splatnosti a výška predpísaných splátok, ako aj všetky pohyby na úverovom účte žalovaného, t.j. kedy a v akej výške poskytol žalobca žalovanému peňažné prostriedky a zároveň kedy a v akej výške žalovaný splácal poskytnutý úver.

3. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení pôvodný žalobca označil a predložil Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb, Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, Spracovanie osobných údajov a informácií tvoriacich bankové tajomstvo, zistenie a zaznamenanie požiadaviek a potrieb D., jeho skúseností a znalostí týkajúcich sa poskytovaných finančných služieb a finančnej situácie Klienta s ohľadom na povahu finančných služieb, fotokópiu občianskeho preukazu žalovaného, výpis z úverového účtu žalovaného, potvrdenie o odfinancovaní peňažných prostriedkov, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru s doručenkou a výpis pôvodného žalobcu z obchodného registra s prekladom do slovenského jazyka.

4. Súd uznesením č.k. - 97 zo dňa 20.09.2023, právoplatným dňa 07.11.2023 pripustil, aby na miesto žalobcu vstúpila do konania spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o.

5. Žalovanému bola žaloba s prílohami spolu s uznesením na vyjadrenie sa k žalobe doručená do vlastných rúk dňa 17.10.2023.

6. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe uviedol, že s podaním žalobcu nesúhlasí, čo odôvodňuje najmä tým, že právny predchodca žalobcu v Zmluve o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty č. XXX XXX XXX XXX XXX zo dňa 19.12.2017 (ďalej len „Zmluva") neuviedol všetky (v znení účinnom od 01.06.2017 do 31.12.2017, t. j. v čase uzatvorenia Zmluvy) vyžadované náležitosti, pričom tie, ktoré uviedol, sú uvedené buď nesprávne alebo zavádzajúco. Príkladom je nesprávne a v neprospech spotrebiteľa uvedená ročná percentuálna miera nákladov, priemernú RPMN, celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom, neuvedenie všetkých predpokladov na výpočet RPMN a celkových nákladov spojených s úverom, termín konečnej splatnosti úveru a pod. Pôvodný veriteľ uviedol tieto údaje len príkladmo, teda neuviedol tieto údaje v zmysle výšky prvého čerpania úveru titulom Zmluvy (veriteľ mal o výške čerpania úveru vedomosť nakoľko to sám uviedol v Zmluve), ale uviedol ju príkladmo vo výške úverového rámca, a aj to nesprávne. Ďalej je nutné uviesť, že pôvodný veriteľ sa absolútne nezaujímal o finančnú situáciu žalovaného, teda dostatočne neskúmal jeho schopnosť splácať úver. V prípade ak by žalobca tvrdil, že bonita žalovaného bola riadne skúmaná, žiada, aby o tom predložil všetky dôkazy, t. j. ako ju skúmal, aby dostatočnosť tohto skúmania mohol posúdiť konajúci súd. Vyššie uvedené skutočnosti majú za následok to, že úver poskytnutý titulom Zmluvy je bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný namieta aj výšku zmluvného úroku, ktorú veriteľ v Zmluve jednostranne určil vo výške 24 % p. a., ktorý žalovaný považuje za úžernícky. Zmluva priamo neobsahuje termíny jednotlivých splátok, termín prvej splátky a termín poslednej splátky, resp. termín konečnej splatnosti úveru, žalovaný má za to, že sa za termín poslednej splátky úveru musí považovať desiaty deň dvanásteho mesiaca odo dňa čerpania úveru, t. j. 10.01.2019. Ďalej uviedol, že pôvodný veriteľ celkom zbytočne zosplatňoval úver titulom Zmluvy, ktorý bol už splatný, pričom o tom svedčí aj poplatok účtovaný dňa 01.02.2019 ako „Náklady spojené s uplatnením pohľadávky". Žalovaný namieta aj premlčanie, jednak jednotlivých splátok, ako aj celého dlhu. Žalovaný navrhuje, aby súd všetky poukázané platby na úver titulom Zmluvy boli započítané na istinu úveru. Z dôvodu právnej istoty okrem vyššie uvedených skutočností namieta aj aktívnu legitimáciu žalobcu v danej veci. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasí a navrhuje ju zamietnuť v celom rozsahu, a zároveň žiadnej zo strán nepriznať náhradu trov konania. V prípade ak by súd žalobu nezamietol a priznal žalobcovi hoci aj čiastočný nárok na plnenie voči žalovanému, tento žiada, aby mu súd umožnil tento prípadný žalobcov nárok uhradiť v mesačných splátkach vo výške 20 eur mesačne a zároveň, aby súd v zmysle ustanovenia v znení neskorších predpisov, žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania z dôvodu mimoriadne nepriaznivej finančnej situácie žalovaného. Pre prípad, ak by súd aj napriek návrhu žalovaného priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania, žiada súd, aby mu umožnil aj tieto trovy uhradiť v mesačných splátkach vo výške 20 eur mesačne, ktoré by začal hradiť bezprostredne po tom, čo by som úplne uhradil prípadný súdom priznaný hlavný nárok žalobcu.

7. Žalobca v podaní zo dňa 19.09.2023 uviedol, že veriteľ je povinný pred poskytnutím úveru vypočítať limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver (§ 7 ods. 19 ZoSU), z údajov podľa § 7 ods. 20 ZoSU. Podrobnosti o výpočte limitu stanoví v zmysle ust. § 7 ods. 41 ZoSU Národná banka opatrením. Opatrenie Národnej banky Slovenska č. 10/2017 z 14. novembra 2017, opatrenia Národnej banky Slovenska č. 10/2017 z 14. novembra 2017 (ďalej ako „opatrenie“), však nadobudlo účinnosť až 01.01.2018. Žiadna právna úprava, upravujúca metodiku výpočtu limitu, požiadavky na zisťovanie informácií a predkladanie dokladov o príjmoch a nákladoch spotrebiteľa a na overovanie údajov o príjmoch a nákladoch spotrebiteľa alebo limit na podiel spotrebiteľských úverov poskytnutých prostredníctvom samostatných finančných agentov podľa osobitného predpisu voči celkovému objemu poskytnutých spotrebiteľských úverov a výška tohto limitu v čase poskytnutia úveru teda neexistovala. V čase uzavretia úveru nebolo účinné Opatrenie, preto veriteľ postupoval v súlade s ust. § 7 ods. 21 ZoSU, podľa ktorého: „Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver určiť tak, aby súčet hodnôt položiek na výpočet limitu pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver podľa odseku 20 písm. b) až d) neprevyšoval hodnotu položky podľa odseku 20 písm. a).“ Z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že veriteľ je pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa splácať úver povinný brať do úvahy dobu na ktorú sa úver poskytuje (veriteľ zohľadňuje maximálne dobu splatnosti úveru , ktoré stanovuje Národná banka Slovenska), príjem spotrebiteľa

(§ 7 ods. 1 ZoSU), údaje o existujúcich záväzkov získané z jedného alebo viacerých registrov (§ 7 ods.17 ZoSU) a výšku nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa podľa § 7 ods. 20 písm. b). Na účel vypočítania týchto nákladov musí veriteľ poznať údaje o rodinnom stave a počte vyživovaných osôb spotrebiteľa. Tento údaj poskytuje spotrebiteľ veriteľovi podľa ust. § 7 ods. 2 ZoSU, nakoľko poskytovateľ úveru tento údaj nemá možnosť získať z verejných zdrojov. V konkrétnom prípade veriteľ postupoval nasledovne Žalobca v prílohe predložil výstup z interných aplikácií postupcu, ktoré zaslal žalobcovi na preukázanie riadneho overenia schopnosti splácať poskytnutý úver žiadateľov o úver. Overovanie schopnosti splácať úver prebieha vo väčšine prípadov v automatickom režime, pričom údaje potrebné na posúdenie žiadosti o úver sú napríklad z úverového registra alebo Sociálnej poisťovne získavané vo forme dát, ktoré v čitateľnej podobe zobrazujú len interné aplikácie postupcu. Postupca preto týmito údajmi disponuje len vo forme počítačového kódu, ktoré však pretavil do priloženého dokumentu. Uvedený výstup obsahuje údaje zhromaždené z príslušných registrov aj z otázok položených žiadateľovi o úver, ktoré boli použité pri posudzovaní bonity spotrebiteľa. Existujúce záväzky spotrebiteľa veriteľ overil dopytom do úverového registra dňa 19.12.2017 (viď. časť výstupu

- RKI_DATUM_ODPOVEDI) z ktorého veriteľ zistil, že spotrebiteľ nemal v čase poskytnutia úveru žiadne záväzky (viď časť výstupu (RKI_SPLATKY - 0) . V rámci výpočtu DSTI veriteľ v súlade s Opatrením veriteľ počítal s mesačným úverovým zaťažením vo výške 19,50 €, ktoré predstavovalo novo poskytnutý úver. V dokumente spracovanie osobných údajov uviedol dlžník čistý mesačný príjem 500 €. Príjem spotrebiteľa bol overený nezávislým dopytom do Sociálnej poisťovne zo dňa 03.07.2020 (viď. časť výstupu SP_DATUM_DOPYTU 20171219). Veriteľ overoval čistý príjem vo výške 365 €, ktorý predstavoval najnižšiu sumu, ktorú dlžník potreboval na schválenie úveru. Uvedené však nevylučuje, že dlžník mal vyšší príjem. Výsledkom dopytu bol pozitívna odpoveď na otázku, na otázku č - 10. Má klient za pred predposledný mesiac od všetkých zamestnávateľov dostatočný vymeriavací základ?. V rámci nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb bral veriteľ do úvahy životné minimum spotrebiteľa, nakoľko žalovaný v žiadosti deklaroval štyroch členov domácnosti, rodinný stav ženatý/ vydatá a dve vyživované deti. Životné minimum na členov domácnosti brané do úvahy pri výpočte limitu ku dňu poskytnutia úveru bolo teda 381,60 € (2 * 91,06 € + 199,48 €). Výpočet limitu bol teda realizovaný nasledovne: (výška existujúcich splátok úver + výška splátky poskytnutého úveru + výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť) musí byť nižšia ako výška príjmu. 0 € + 19,50 € + 381,60 € = 401,10 € čo je menej ako overený čistý príjem spotrebiteľa vo výške 500 €. Výpočet limitu bol realizovaný v súlade s ust. § 7 ods. 21 ZoSU. V tejto súvislosti tiež poukazujeme na § 11 ods. 2 ZoSU, ktoré hovorí „Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.“ Z uvedeného znenia zákona je zrejmé, že v prípade ak veriteľ nahliadol do úverového registra, nedošlo k porušeniu povinnosti veriteľa posudzovať schopnosť spotrebiteľa splácať poskytnutý úver. Rovnako ak disponoval veriteľ informáciou o rodinnom stave, výdavkoch a príjmoch, nemožno konanie veriteľa posúdiť ako „hrubé porušenie povinnosti“. Zákonodarca ukladá poskytovateľovi úveru brať do úvahy jeho príjmy a výdavky alebo nahliadnuť do príslušnej databázy a nestanovuje naplnenie týchto predpokladov kumulatívne. Je preto potrebné uzavrieť, že v konkrétnom prípade došlo k preukázaniu riadneho postupu podľa o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere. Žalobca navrhol, aby konajúci súd v plnom rozsahu vyhovel podanej žalobe. K podaniu priložil výstup schvaľovacieho procesu.

8. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 27.12.2023 uviedol, že žalovaný namieta absenciu obligatórnych náležitosti zmluvy. Vyjadrenie žalovaného je v tomto smere ale neurčité a nekonkrétne. Žalovaný namieta neuvedenie termínu konečnej splatnosti, hodnotu celkových nákladov, priemernú hodnotu RPMN a pod. Tu v prvom rade poukazuje žalobca na skutočnosť, že na základe Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb (ďalej len "Zmluva") bol žalovanému poskytnutý revolvingový úver vo forme kreditnej karty. V zmysle bodu 2.1 Zmluvy je táto uzatvorená na dobu neurčitú. Žalovaný mohol revolvingový úver v rozsahu poskytnutého rámca čerpať opakovane, neobmedzené množstvo krát a po neurčitú dobu. V prípade kreditnej karty nie je možné vopred stanoviť niektoré konkrétne parametre zmluvy a nie sú vopred známe ani hodnoty niektorých predpokladov pre výpočet RPMN. Klient môže úver čerpať ľubovoľne,

splácať ľubovoľne po neurčitú dobu, preto údaje ako napr. celkové náklady, termín konečnej splatnosti, počet splátok, konkrétne čerpania a splátky nie sú vopred známe. Tu poukazuje žalobca na Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. , zo dňa 29.06.2022, v rámci ktorého Najvyšší súd SR túto otázku vyriešil. V predmetnom prípade sú v bode 1.1 uvedené predpoklady pre výpočet hodnoty RPMN, hodnota RPMN, priemerná hodnota RPMN a dodatočné predpoklady indikatívneho výpočtu RPMN. K námietke žalovaného, že je v Zmluve uvedená hodnota RPMN v neprospech spotrebiteľa uvádzame, že v Zmluve je uvedená správna hodnota indikatívneho výpočtu RPMN, pričom žalovaný odlišnú, podľa neho správnu, hodnotu ani predpoklady za akých ju vypočítal neuviedol. K námietke žalovaného, že postupca neskúmal jeho schopnosť splácať poskytnutý úver sa žalobca dostatočne vyjadril v podaní zo dňa 20.09.2023. Žalovaný v ďalšej časti podania namieta, že výška úrokovej sadzby dojednaná v Zmluve vo výške 24% je úžernícka. V súvislosti s touto námietkou predkladáme v prílohe údaj o Najvyššej prípustnej odplate pre spotrebiteľské zmluvy uzatvorené od 16.11.2017 do 15.02.2018, v zmysle ktorého je najvyššia prípustná odplata pre kreditné karty uzatvorené v tomto období 43,64%. V zmysle bodu 1.1 Zmluvy (uzatvorenej 19.12.2017) bola v zmluve dojednaná odplata 24%, čo je takmer polovičná hodnota najvyššej prípustnej odplaty pre prejednávanú Zmluvu. Pri posúdení rozporu úroku s dobrými mravmi je nutné v zmysle ustanovenia zohľadniť práve hodnotu odplaty, zo potvrdzuje aj Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.01.2023, Sp. zn.4Cdo/191/2022: „Odvolací súd uzavrel, že v dotknutej zmluve dohodnutá úroková sadzba úroku 23,12 % je len nepatrne nižšia (o 0,08 %), ako dvojnásobok priemernej úrokovej sadzby 11,60 % (23,20 %) uplatňovanej v priemere bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek v rozhodnom období a preto záver súdu prvej inštancie o neplatnosti dojednania o úrokoch pre rozpor s dobrými mravmi podľa ustanovenia považoval za správny. Dôvody, ktoré viedli odvolací súd k takému rozhodnutiu, sú však výsledkom svojvoľného (arbitrárneho) výkladu a aplikácie práva, keď v odpovedi na žalovanou nastolenú odvolaciu námietku týkajúcu sa najvyššej prípustnej výšky odplaty stanovenej ustanovením v spojení s nariadenia vlády č. , ktorú dohodnutá výška úroku v danom prípade nepresahuje, odvolací súd argumentoval tým, že síce tvrdenie odvolateľky je pravdivé, avšak ani táto skutočnosť nie je faktorom diskvalifikujúcim súd z možnosti podrobiť výšku dojednaného úroku jeho súladnosti s dobrými mravmi. Dodal, že veriteľ sa pri peňažnej pôžičke síce „uspokojil“ s výškou úroku len nepatrne (kozmeticky) nižšou (23,12 %) ako bol v tom čase strop prípustnej odplaty (23,20 %), avšak takmer o 100 % vyšším, ako odplata v podobe priemerného úroku za poskytovanie peňažných prostriedkov bankami v rozhodnom období. Podľa názoru dovolacieho súdu uvedené závery okrem toho, že vykazujú znaky arbitrárnosti, pôsobia pomerne zmätočne a vnútorne rozporne. Dovolací súd poznamenáva, že výkladom proti doslovnému jazykovému zneniu zákona a na jeho základe rozhodovaním contra legem nevyhnutne dochádza k intenzívnemu zásahu do jedného zo základných princípov právneho štátu, a to princípu právnej istoty. Rozhodovať takto nie je možné nikdy v prípade, pokiaľ sa aplikuje jasný, jednoznačný a zjavne úplný text zákona, resp. právnej normy obsiahnutej v zákone, pričom vzhľadom na všetky okolnosti niet pochýb o úmysle zákonodarcu na takej úprave právnych vzťahov; čo platí práve pre daný prípad. Tým, že odvolací súd priznal ustanoveniu a inštitútu dobrých mravov väčšiu váhu, než mu v konfrontácii s jasnými a z hľadiska obsahu dispozície právnej normy pochybnosti nevzbudzujúcimi ustanoveniami v spojení s nariadenia vlády č. prináležala, zásadne poprel účel a význam príslušných ustanovení. Uvedenými ustanoveniami bolo zavedené generálne pravidlo, podľa ktorého odplata nesmie prevýšiť najvyššie prípustnú mieru, ktorú od spotrebiteľa možno požadovať, a to z dôvodu, že v praxi bolo potrebné reagovať na ekonomickú, sociálnu a celkovú spoločenskú zmenu pomerov v súvislosti s požičiavaním peňazí spotrebiteľom. Aby bolo možné flexibilne zohľadniť potrebu zmien pri odplate a stanovení jej najvyššej prípustnej výšky, ponechalo sa toto určenie vláde Slovenskej republiky, ktorá odplatu a jej najvyššiu prípustnú výšku ustanovuje vládnym nariadením. Možno prisvedčiť argumentácii dovolateľky, že účelom predmetných ustanovení je okrem iného aj ochrana veriteľov, ktorí dodržujú zákon, pred nejednotnou rozhodovacou praxou štátnych orgánov. Veriteľ, ktorý svojim konaním rešpektuje právnu úpravu stanovujúcu limit pre úrokové sadzby, má legitímne očakávanie, že za to nebude zo strany štátnych orgánov sankcionovaný. Pokiaľ súdy v preskúmavanej veci vyhodnotili odplatu za poskytnutý spotrebiteľský úver ako rozpornú s dobrými mravmi napriek skutočnosti, že bola dohodnutá v zákonom stanovených mantineloch, vo svojich dôsledkoch nenaplnili ústavnoprávnu požiadavku vyplývajúcu z princípu právnej istoty, a to legitímnu predvídateľnosť postupov súdu a práva.(...) Preto dovolací súd uzatvára, že pokiaľ odvolací súd svoje rozhodnutie založil na konštatovaní rozporu dohodnutej výšky odplaty v spotrebiteľskom úvere, ktorá pritom bola v zákonom stanovenom limite, s dobrými mravmi, zvolil v danom prípade neprípustný výklad contra legem, čím sa dopustil závažného interpretačného a judikatórneho excesu." IV. Žalovaný v ďalšej

časti podania uvádza nasledovné: "Zo Zmluvy a Štandardných európskych informácií o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že peňažné prostriedky som mal vrátiť v 12 mesačných splátkach (viď odstavec pod bodom 1. 1 Zmluvy; viď bod 3. náklady spojené so spotrebiteľským úverom - časť RPMN." Tieto údaje predstavujú len dodatočné predpoklady pre indikatívny výpočet RPMN. Žalovaný mohol úver čerpať a splácať opakovanie, prakticky napríklad aj niekoľkokrát týždenne. V zmluve bola dojednaná minimálna splátka, ktorá predstavovala opakované minimálne plnenie vo výške 3% z aktuálnej výšky úverového rámca v zmluvnom vzťahu uzatvorenom na dobu neurčitú. V súvislosti s premlčaním uvádzame, že pohľadávka žalovaného sa stala splatnou dňa 24.03.2021. Premlčacia doba by v prejednávanom prípade uplynula najskôr v mesiaci marec 2021. Keďže žaloba žalobcu bola súdu doručená dňa 23.6.2023, nemožno považovať nárok žalobcu za premlčaný. Žalovaný v závere podania namieta aktívnu legitimáciu žalobcu pričom k tejto námietke žiadne konkrétne tvrdenia neuvádza. Žalobca je riadne aktívne legitimovaným subjektom, čo potvrdil súd aj uznesením č.k. - 97, ktorým potvrdil pripustenie žalobcu do konania. V závere žalobca uvádza, že súhlasí s návrhom žalovaného, aby svoju pohľadávku a trovy konania splácal v splátkach vo výške 20,- € mesačne, splatných vždy k 20-temu dňu v mesiaci, a to pod hrozbou straty výhody splátok v prípade neuhradenia niektorej splátky. Prvá splátka bude splatná 20. deň mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom rozsudok nadobudne právoplatnosť.

9. V súlade s ust. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) súd spor prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko v danom spore ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 06.05.2024, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli v súlade s ust. oznámené na úradnej tabuli súdu vyvesením a súčasne aj na webovej stránke tunajšieho súdu. Strany sporu sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili.

10. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s obsahom písomných vyjadrení sporových strán ako aj ich príloh, Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb, Štandardných európskych informácií o spotrebiteľskom úvere, Spracovania osobných údajov a informácií tvoriacich bankové tajomstvo, zistenie a zaznamenania požiadaviek a potrieb Klienta, jeho skúseností a znalostí týkajúcich sa poskytovaných finančných služieb a finančnej situácie Klienta s ohľadom na povahu finančných služieb, fotokópie občianskeho preukazu žalovaného, výpisu z úverového účtu žalovaného, potvrdenia o odfinancovaní peňažných prostriedkov, oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru s doručenkou a výpisu pôvodného žalobcu z obchodného registra s prekladom do slovenského jazyka a zistil tento skutkový stav:

11. Zo Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb č. 260733129369066 uzavretej dňa 19.12.2017 medzi pôvodným žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom vyplýva, že v zmysle článku 1 zmluvy poskytol veriteľ dlžníkovi revolvingový spotrebiteľský úver s úverovým rámcom s výškou 5.000,00 Eur, s aktuálnou výškou úverového rámca 650,00 Eur, s 1. čerpaním revolvingového úveru vo výške 621 Eur pri cene tovaru alebo služby vo výške 631 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť s fixným úrokom 24,00 % ročne, v mesačných splátkach vo výške: minimálne 3 % z aktuálnej čiastky výšky úverového rámca, so splatnosťou prvej mesačnej splátky v 10. deň v mesiaci nasledujúci po mesiaci, v ktorom bolo uskutočnené prvé čerpanie revolvingového úveru, RPMN 26,81 %. Zvolený bol komplexný balík poistenia za poplatok vo výške 5,29 %.

12. Z čl. 2 bod 2.1 a 2.2 Zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že zmluva je uzatvorená na dobu neurčitú, a je platná dňom podpisu obidvoma zmluvnými stranami a účinnosť nadobúda dňom prvého poskytnutia revolvingového úveru dlžníkovi.

13. V zmysle čl. 6 Zmluvy o spotrebiteľskom úvere žalovaný ako dlžník výslovne súhlasil s poistením schopnosti splácať revolvingový úver.

14. V čl. 7. bod 7.1. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere - následky porušenia povinností klienta, v prípade, ak klient nespláca poskytnutý revolvingový úver riadne a včas, ak klient poskytol banke nepravdivé údaje, ak bolo na majetok klienta alebo manžela/manželku klienta začaté exekučné konanie, ak klient

riadne a včas nespláca svoje ďalšie záväzky voči banke alebo iným veriteľom, je veriteľ oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie revolvingového úveru vrátane príslušných úrokov a poplatkov v lehote a s účinnosťou, ktorú určí v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti. Banka je oprávnená v prípade porušenia povinnosti klienta splácať poskytnutý revolvingový úver riadne a včas, požadovať od klienta zaplatenie úrokov z omeškania v zákonom stanovenej výške odo dňa nasledujúceho po dni, kedy došlo k omeškaniu klienta so splácaním revolvingového úveru a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v zmysle a klient je povinný úroky z omeškania a náklady spojené s uplatnením pohľadávky zaplatiť (bod 7.2. čl. 7 Zmlúv o spotrebiteľskom úvere).

15. Podľa bodu 7.4. článku 7 Zmlúv o spotrebiteľskom úvere ku dňu účinnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti revolvingového úveru alebo odstúpenia od zmluvy alebo výpovede zmluvy je splatný celý dlh klienta voči banke. Nesplatená istina revolvingového úveru je až do dňa jej úplného splatenia úročená podľa úrokovej sadzby dohodnutej v ZoRSÚ, t.j. klient je povinný zaplatiť úroky od doby poskytnutia revolvingového úveru do vrátenia peňažných prostriedkov celom rozsahu.

16. Z potvrdenia zo dňa 22.05.2023 o odfinancovaní peňažných prostriedkov registrovaných na úverovom prípade 42767216870200 vystaveného pôvodným žalobcom vyplýva, že žalovaný čerpal finančné prostriedky v celkovej výške 621 eur dňa 20.12.2017 titulom financovania na účet predajcu.

17. Z výpisu z úverového účtu žalovaného č. 42767216870200 vyplýva, že žalovaný z poskytnutého revolvingového úveru uhradil celkom sumu 661,50 eur.

18. Z Oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti revolvingového úveru č. 42767216870200 zo dňa 29.03.2021 vyplýva, že pôvodný žalobca oznámil žalovanému, že vzhľadom na to, že poskytnutý úver nesplácal riadne a včas, a to ani po opakovaných výzvach na úhradu, žalobca vyhlásil ku dňu 24.03.2021 mimoriadnu splatnosť úveru v zmysle úverovej zmluvy, čím sa stal záväzok splatný v celom rozsahu. Zároveň žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy vo výške 163,97 Eur zloženej z úverovej istiny vo výške 129,82 Eur, dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške 5,15 Eur a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 29 Eur. Toto oznámenie bolo žalovanému doručené dňa 01.04.2021.

19. Žalobou uplatnený nárok na vrátenie úverov poskytnutých pôvodným žalobcom ako bankou

- právnickou osobou, ktorej predmetom podnikania je okrem iného poskytovanie úverov vrátane spotrebiteľských úverov žalovanému ako fyzickej osobe nie na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, ale na osobnú spotrebu je vzhľadom na zákonné kritéria obsiahnuté v ust. a a o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (ďalej len „“) potrebné právne posúdiť podľa ustanovení uvedeného zákona a nakoľko ide o spotrebiteľskú zmluvu, tak aj podľa relevantných zákonných ustanovení o postavení a ochrane spotrebiteľa, čo koniec koncov zodpovedá aj tvrdeniu pôvodného žalobcu v žalobe, že poskytnutý bol žalovanému spotrebiteľský úver.

20. Podľa § 1 ods. 2 ZoSÚ spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa;1) tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.18b) Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu,1a) niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu1b) a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov1c) týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.

21. Podľa ZoSÚ ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia ani osobitných predpisov.

22. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

23. Podľa ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať tieto náležitosti:

g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

24. Podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa1) a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu,18b) f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia, g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.

25. Podľa , zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

26. Podľa až 4 účinného v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (ďalej len „“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

27. Podľa a zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

28. Podľa ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

29. Zmluva posudzovaná v súdenej veci, uzavretá pôvodným žalobcom so žalovaným je, ako už bolo uvedené, spotrebiteľskou zmluvou. Spotrebiteľské zmluvy sú typické tým, že ich o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov (spotrebitelia) s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky ich realizácie. Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených tlačivách, spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu zmluvy ako celku. Pre spotrebiteľskú zmluvu je teda charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, pričom nemá reálne možnosť tieto zmluvné podmienky individuálne ovplyvniť. podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok spotrebiteľských zmlúv a výslovne stanovuje, že také ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné ( ). Vychádza sa totiž z toho, že predovšetkým spotrebiteľ uzatvára zmluvu s dodávateľom v dobrej viere, že dodávateľ vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že medzi dodávateľom a spotrebiteľom je nerovný vzťah z hľadiska skúseností a vedomostí, pričom dodávateľ je v porovnaní so spotrebiteľom vo výhode.

30. Pôvodný žalobca predložením písomného vyhotovenia úverovej zmluvy zo dňa 19.12.2017 a predložením potvrdenia o odfinancovaní peňažných prostriedkov revolvingového úveru a výpisu z úverového účtu žalovaného, v ktorom je zaznamenané vyplatenie úverov žalovanému s potvrdeniami o prijatých splátkach preukázal, že poskytol na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere žalovanému revolvingový spotrebiteľský úver, pričom žalovaný na zmluvu č. 42767216870200 uhradil celkom sumu 661,50 eur. Žalobca tvrdí, že tým, že žalovaný nerealizoval svoje zmluvné povinnosti v celom rozsahu, neuspokojené ostali nároky špecifikované v žalobe. Súd preskúmal, či uplatnenie týchto nárokov čo do základu a výšky má oporu v zákone o spotrebiteľských úveroch, ako aj opodstatnenosť týchto uplatnených nárokov z hľadiska ich súladu s ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná. V danom prípade totiž na rozdiel od žalobcu súd je toho názoru, že spotrebiteľský úver, ktorý bol žalovanému poskytnutý je z dôvodov rozvedených v ďalšej časti tohto odôvodnenia bezúročný a bez poplatkov, preto veriteľovi z nich vznikol iba nárok na vrátenie úverovej istiny rovnajúcej sa výške žalovanému poskytnutej sumy, t.j. sumy 621 eur titulom istiny poskytnutého úveru.

31. Z ustanovení ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy ktoré súd citoval vyššie vyplýva, že každá zmluva o spotrebiteľskom úvere musí okrem všeobecných náležitostí podľa povinne obsahovať aj osobitné náležitosti podľa ZoSÚ. O aké náležitosti ide a či ich zmluva obsahuje je pritom potrebné a možné posudzovať výlučne podľa právnej úpravy účinnej v čase jej uzavretia. Zákon absenciu niektorých náležitostí vymedzených v citovanom zákonnom ustanovení síce nespája s následkom neplatnosti právneho úkonu (úverovej zmluvy), poskytuje však spotrebiteľovi ochranu v takej forme, že úver pri ktorého dojednaní neboli tieto náležitosti splnené je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Medzi takéto náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere patrí v zmysle už citovaného aj uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov a celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ďalej medzi takéto náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere patrí v zmysle už citovaného aj uvedenie celkovej výšky a konkrétnej meny spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, ďalej podľa ZoSÚ musela obsahovať tiež uvedenie výšky, počtu a termínov splátok a prípadného poradia, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

32. Vychádzajúc z obsahu žalobcom predloženej úverovej zmluvy súd konštatuje, že zmluva tieto náležitosti neobsahujú. Po preskúmaní obsahových náležitostí zmluvy súd zistil, že zmluva neobsahuje zákonným spôsobom a správne uvedený údaj o celkovej výške a konkrétnej mene spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie a ani uvedenie výšky, počtu a frekvencie splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

33. Predovšetkým zo zmluvy nemožno jednoznačne určiť, v akej výške úverového rámca bol žalovanému poskytnutý úver, keď v tlačive zmluvy sa nachádza v časti 1 bode 1.1 ustanovenie, že výška

úverového rámca je 5.000 eur a ďalej, že aktuálna výška úverového rámca je 650 eur, pričom súčasne je tam uvedené, že výška prvého čerpania revolvingového úveru je 621 eur. Túto nezrovnalosť nie je možné odstrániť výkladom, nie je možné teda ustáliť aké úverové rámce si strany vlastne dohodli. Keďže v zmluvách sú uvedené až 3 rôzne údaje o celkovej výške úveru, resp. úverového rámca, hoci v zmysle § 9 ods. 2 písm. g) ZoSÚ musí byť uvedený (jeden) údaj o celkovej výške úveru, a to jasne, určito a zrozumiteľne, čo bezosporu platí aj pre revolvingový úver, keďže zákon žiadnu výnimku pre takýto typ úveru nestanovuje (niet dôvodu na to, aby nebolo možné priamo v zmluvách jednoznačne a presne určiť výšku úverového rámca), súd má za to, že použité vyjadrenia celkovej výšky spotrebiteľského úveru nie sú v súlade s podstatou, zmyslom a účelom ust. § 9 ods. 2 písm. g) zákona (podporne pozri tiež napr. rozsudok Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 30.6.2016 sp.zn. alebo rozsudok Okresného súdu Prešov zo dňa 22.03.2016 sp.zn. ).

34. V úverovej zmluve bola výška spotrebiteľského úveru uvedená viacerými rôznymi sumami – ako výška úverového rámca 5.000 Eur a aktuálna výška úverového rámca 650 Eur, ďalej bola v zmluve uvedená výška prvého čerpania úveru v sume v sume 621 eur. Zo žiadneho ustanovenia úverovej zmluvy nevyplýva, ktorá z týchto súm bola dohodnutou výškou poskytnutých úverov, prípadne za akých okolností sa uplatnila, niektorá výška úverového rámca. Ak dodávateľ naformuloval zmluvy tak, že v nich uviedol rôzne sumy poskytnutého úveru, musia byť v nich jasne stanovené podmienky upravujúce čerpanie úveru a dojednanie, kedy je spotrebiteľ oprávnený čerpať aktuálny úver 650 Eur a kedy úverový rámec 5.000 Eur. Keďže tu k stanoveniu týchto podmienok nedošlo, nie je zrejmé do akej výšky bol spotrebiteľ oprávnený úvery čerpať a za akých podmienok.

35. Z predloženej zmluvy o spotrebiteľskom revolvingovom úvere bolo ďalej zistené, že zmluva neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. l) ZoSÚ, a to výšku splátky. V zmluve o revolvingovom úvere je síce uvedené, že výška mesačnej splátky je „min. 3 % z aktuálnej výšky úverového rámca“, avšak súd uvedené dojednania o výške mesačnej splátky revolvingového úveru považuje za absolútne neplatné podľa , keďže nie je určité a zrozumiteľné. Výška mesačnej splátky musí byť stanovená tak, aby dlžník jednoducho vedel určiť, v akej výške je povinný plniť pravidelnú mesačnú splátku úveru. Žalobca ako dodávateľ v zmluvách o revolvingovom úvere stanovil pre žalovaného ako spotrebiteľa vyššie citovaný matematický vzorec výpočtu pravidelnej mesačnej splátky úveru, tento však súd vzhľadom na nie práve jednoduchý výpočet považuje pre bežného spotrebiteľa za nezrozumiteľný, keďže vyžaduje určitú mieru matematických znalostí.

36. Keďže účelom zvýšenej ochrany spotrebiteľa v spotrebiteľských vzťahoch premietnutej okrem iného aj do precizovanej úpravy náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v § 9 ZoSÚ je práve vyvažovanie nerovnováhy spočívajúcej v prevahe dodávateľa ako profesionála pri poskytovaní úverových služieb, tak je zjavné, že uvádzanie náležitostí zmluvy o úvere spôsobom, ktorý je nezrozumiteľný, neurčitý a zavádzajúci, keď napr. v zmluve o revolvingovom spotrebiteľskom úvere sú v súvislosti s výškou úveru, resp. úverového rámca uvedené až 3 rôzne údaje a keď k inak jednoduchému a nesmierne dôležitému údaju o výške mesačnej splátky by sa pri nej spotrebiteľ mal komplikovane dopracovávať cez akési výpočty túto nerovnováhu nevyvažuje, ale naopak podstatne prehlbuje na úkor spotrebiteľa a je tak v príkrom rozpore s účelom spotrebiteľskej ochrany. S poukazom na Rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 9.11.2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Bíróová, súd uvádza, že v prípade vyššie popísaných nedostatkov v zmluve o spotrebiteľskom úvere uzavretej so žalovanými ide o vážne nedostatky ktoré mohli ovplyvniť rozhodnutie spotrebiteľa o uzavretí zmluvy a predstavu o výške a trvaní záväzku. Súdny dvor v uvedenom rozhodnutí pritom vyslovil, že Článok sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Nesprávne uvedený údaj o výške úveru a splátky nepochybne mohli ovplyvniť rozhodnutie spotrebiteľa o uzavretí zmluvy a predstavu o výške záväzku.

37. Ďalej súd konštatuje, že výška RPMN nie je v zmluve uvedená v správnej výške, keďže pre výpočet RPMN nebola zohľadnená suma určená na úhradu poistného. V zmluve sa nenachádza žiadna možnosť pre žalovaného spotrebiteľa poistenie neuzatvoriť a poplatok za poistenie je už v zmluve vyjadrený percentom z bližšie nešpecifikovanej sumy. Žalovaný mal možnosť vybrať si z balíkov poistenia, preto sú mal za to, že poistenie bolo pre získanie spotrebiteľských úverov povinné. Spotrebiteľ musel zmluvy

uzavrieť s poistením úveru a až po uzavretí zmluvy mal možnosť poistenie vypovedať. Vzhľadom na túto skutočnosť však mali byť náklady na poistenie zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov a v prípade, že neboli, ročná percentuálna miera nákladov bola v zmluve vypočítaná nesprávne. Nesprávne uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov v neprospech spotrebiteľa je taktiež zákonným dôvodom /§ 11 ods. 1 písm. d) ZoSÚ/, pre ktorý sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

38. V súvislosti s náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvedenie RPMN a predpokladov pre jej výpočet súd uvádza, že v zmluvách uvedené dodatočné predpoklady pre výpočet RPMN považuje za zmätočné. Tieto predpokladajú, že mesačná splátka by bola pre Zmluvu 61,46 Eur, pričom z predložených tabuliek prehľadu čerpania a splácania úveru je súdu zrejmé, že predpisovaná splátka bola v sume 19,50 Eur, čo je menej ako veriteľ rátal pri výpočte RPMN. Uvedený údaj je pre bežného spotrebiteľa nezrozumiteľný a zmätočný. Za takýchto predpokladov tak nemohlo dôjsť k správnemu výpočtu RPMN tak, aby bola splnená náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ. Žalobca síce simuloval predpoklady pre výpočet RPMN tak, akoby bol úver poskytnutý na obdobie jedného roka pri zaplatení 12 splátok s rovnakou výškou istiny, avšak rátal s inou splátkou ako bola reálna splátka, ktorá bola žalovanému účtovaná. Súd tieto predpoklady hodnotí teda len ako formálne naplnenie dikcie zákona bez reálneho účinku uvedeného ustanovenia. Údaj o RPMN je pritom pri poskytovaní úverov jedným z najdôležitejších údajov, podľa ktorých sa spotrebiteľ rozhoduje či úver za takýchto podmienok bude pre neho výhodný, resp. či je výhodnejší ako iné úvery poskytované inými veriteľmi. Napriek tomu, že úver poskytnutý v danej veci je revolvingovým úverom a umožňuje čerpanie prostredníctvom úverovej karty opakovane až do výšky nevyčerpaného úverového limitu, nemení to nič na ustanoveniach , ktorý nerozlišuje pri zákonných náležitostiach povahu úveru, resp. pôžičky. Zákon nestanovuje výnimku pre tzv. revolvingové úvery, že by RPMN a predpoklady pre výpočet RPMN nemuseli byť uvedené vôbec, resp. neúplne alebo nezrozumiteľne. Súd teda konštatuje, že uvedenie predpokladov pre výpočet RPMN a samotná výška RPMN je v Zmluve uvedená nesprávne. Preto súd považuje aj túto zákonnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere za nesplnenú.

39. Súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že úver poskytnutý žalovanému sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, a to v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ z dôvodu absencie náležitostí upravených v ust. § 9 ods. 2 písm. g), k), l) ZoSÚ, ako aj z dôvodu podľa § 11 ods. 1 písm. d) ZoSÚ.

40. Súd z potvrdenia právneho predchodcu žalobcu o odfinancovaní peňažných prostriedkov zistil, že reálne boli žalovanému na základe zmluvy č. 42767216870200 poskytnuté prostriedky vo výške 621 eur a žalovaný v prospech veriteľa uhradil celkom 661,50 eur, teda viac než sumu, ktorá predstavuje istinu poskytnutého úveru.

41. Nakoľko vzhľadom na záver súdu o tom, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatku, má žalobca nárok na zaplatenie splatnej neuhradenej istiny poskytnutého úveru. Vzhľadom na to, že bolo v konaní preukázané, že žalovaný v prospech žalobcu uhradil sumu presahujúcu výšku istiny poskytnutého úveru, súd žalobu čo do istiny ako nedôvodnú zamietol.

42. Vo vzťahu k poistnému, ktorého zaplatenia sa žalobca domáha súd uvádza, že poistenie schopnosti splácať úver nebolo platne dojednané s poukazom na a pre rozpor s aj podľa , na čo súd prihliadol ex offo, pretože v danej veci ide o spotrebiteľský vzťah. V zmluve uvedený poplatok spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa, pretože je dohodnutý výlučne vo vzťahu k nemu, nebol dohodnutý individuálne, pretože (napriek deklarovanému individuálnemu dojednaniu) zo znenia formulárovej zmluvy vyplýva, že žalovaný ako spotrebiteľ nemal možnosť znenie zmluvy ovplyvniť, mohol ju iba prijať a podrobiť sa aj jemu nanúteným dojednaniam alebo ju ako celok odmietnuť, pričom žalobca v konaní nepreukázal opak, hoci dôkazné bremeno bolo na jeho strane. Z uvedeného dôvodu tak absentuje individuálnosť jeho dojednania. Rovnako je tento poplatok neprijateľný aj z dôvodu jeho neurčitosti, nakoľko v zmluve je stanovený „poplatok za poistenie: 5,29 %“, pričom spôsob výpočtu poistného nie je v zmluve uvedený. Preto nad rámec záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti súd považuje poistenie splácania úveru za neplatne dojednané pre jeho neurčitosť a neprijateľnosť vo vzťahu k spotrebiteľovi. Poistenie tak, ako bolo v predmetnej úverovej zmluve dojednané, nezodpovedá ustanoveniam a nasl. o poistných zmluvách. Žalovaný ako klient označením uvedeného produktu mal súhlasiť s tým, aby bol poistníkom poistený, a to druh produktu: poistenie schopnosti splácať úver. Žalobca nijako súdu nepreukázal, či

skutočne došlo k dojednaniu poistenia, nepredložil súdu žiaden iný doklad preukazujúci vznik poistenia. Uvedenie údajov o prijatí súboru poistenia tak ako bolo uvedené v zmluve o úvere, bolo už súčasťou vopred pripravenej zmluvy žalobcom a za takého stavu možno potom s najväčšou pravdepodobnosťou predpokladať, že žalovaný sa pre poistenie nerozhodol po uzavretí úverovej zmluvy a prípadnom zvážení istého rizika, resp. vzniku poistnej udalosti, ale že prijatie už vopred naformulovaného poistenia bolo jednou z podmienok uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy. Takto žalovanému mala vzniknúť povinnosť platiť v rámci príslušnej dojednanej splátky aj časť predstavujúcu poistenie, čo si však žalovaný individuálne so žalobcom nevyjednal. Z uvedených dôvodov súd žalobu aj v časti uplatneného poplatku za poistenie zamietol.

43. Čo sa týka uplatnených nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, ich základ žalobca ničím nepreukázal.

44. Podľa príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

45. Náklady spojené s uplatnením pohľadávky sú spravidla trovy vzniknuté v súvislosti s uplatnením pohľadávky, a to v predsúdnom štádiu (napr. zaobstaranie znaleckého posudku objasňujúceho vznik a výšku škody, cestovné náklady a iné obdobné náklady, ktoré priamo súvisia s uplatnením pohľadávky). Tieto náklady sa musia týkať zročnej pohľadávky a musia byť účelne vynaložené na to, aby sa dali úspešne uplatniť aj v súdnom spore ako hmotnoprávny nárok odlišný od trov konania.

46. Žalobca v súvislosti s preukázaním základu a výšky týchto nákladov nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce tieto náklady, ktorými by vzhľadom na ich špecifikáciu boli napr. potvrdenia o zaplatenej cene poštovného za zásielky žalovanému a podobne. Tieto vyčíslil len paušálne. Avšak ak by zákonodarca zamýšľal priznať veriteľom v občianskoprávnych spotrebiteľských vzťahoch paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky bez potreby preukázať do posledného centu ich konkrétnu skutočnú výšku, bol by to v zákone explicitne vyjadril tak, ako to urobil vo sfére obchodných záväzkových vzťahov, kde počnúc dňom 1.2.2013 zapracovaním nového ust. do veriteľom pri omeškaní dlžníka priznal aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia a dokazovania ich skutočnej výšky. Dôvodová správa k tejto zmene uvádza, že ide o náhradu administratívnych interných monitorovacích nákladov, ktoré vznikajú pri kontrole dodržiavania zmluvných záväzkov (náklady na vedenie evidencie pohľadávok, náklady súvisiace s telefonickou alebo písomnou urgenciou dlžníka, táto však nie je podmienkou pre vznik nároku na paušálnu náhradu nákladov). Aj z výslovného vylúčenia tejto úpravy na záväzky zo spotrebiteľských zmlúv v prípadoch kde dlžníkom je spotrebiteľ ( ) je ale zrejmé, aký dôraz zákonodarca kladie na to, aby v spotrebiteľských vzťahoch nároky voči spotrebiteľom boli jednoznačne čo do základu aj výšky preukázané v plnom rozsahu, teda do posledného centu.

47. Žalobca nepredložil dôkazy, či a aké skutočné konkrétne reálne náklady vynaložil práve na vymáhanie konkrétnej, tu uplatňovanej pohľadávky proti žalovanému, jeho len všeobecný, generálny výpočet je tu nepoužiteľný a nerelevantný, preto aj v tejto časti súd žalobu zamietol.

48. Žalobca v žalobe uplatnil aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, preto súd posúdil aj tento jeho nárok.

49. Podľa veta prvá dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

50. Podľa ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

51. Vykonávajúcim predpisom ustanovujúcim výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania je Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia .

52. Podľa nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení účinnom od 1.2.2013 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

53. Nakoľko súd zamietol žalobu čo do uplatnenej istiny, zamietol žalobu aj v rozsahu uplatneného nároku na zaplatenie úrokov z omeškania, vzhľadom na to, že ich priznanie záviselo od výšky priznanej istiny.

54. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobu v plnom rozsahu zamietol ako nedôvodnú, pričom súd sa ďalej námietkou premlčania vznesenou žalovaným ako aj námietkami nedostatočného skúmania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a neprimeranej výšky riadneho úroku nezaoberal.

55. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

56. Podľa výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

57. Podľa a o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

58. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa v spojení s ustanovením . Súd žalobu v plnom rozsahu zamietol, preto úspech žalovaného predstavuje 100 %, avšak súd z obsahu spisového materiálu zistil, že predmetnom konaní žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, preto s poukazom na ustanovenie rozhodol tak, že žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Bardejov. Lehota na podanie odvolania začína plynúť dňom nasledujúcim po dni doručenia tohto rozhodnutia.

V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.