Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26C/74/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom Mgr. Radoslavom Prutkayom v právnej veci žalobcu: Hlavné mesto SR Bratislava, so sídlom Primaciálne námestie č. 1, Bratislava, IČO: 00 603 481, proti žalovaným: v 1. rade: Ľ. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. X, X., v 2. rade: W. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. X, X., o zaplatenie 1.181,05 Eur s príslušenstvom,

rozhodol:

I. Žalovaní v 1. a 2. rade s ú p o v i n n í zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi sumu 234,03 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 234,03 Eur od 31.10.2019 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

III. Súd priznáva žalovaným v 1. a 2. rade právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 60,38%, o výške náhrady trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou na súd dňa 30.10.2019 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 1.181,05 Eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia.

2. Žalobca vo svojej žalobe uviedol, že je vlastníkom nehnuteľnosti - pozemku vo výmere 20 m2 nachádzajúceho sa na Č. ulici v X., katastrálne územie G., parcela registra C č. XXXX/XXX, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria ktorý je zapísaný na LV č. X. Na uvedenom pozemku je umiestnená stavba so súpisným č. XXXXX, druh stavby - garáž, zapísaná na LV č. XXXX, ktorej sú žalovaní vlastníkmi. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaní užívajú pozemok vo vlastníctve žalobcu bez právneho dôvodu, bez platne uzatvorenej nájomnej zmluvy a za jeho užívanie neplatia žiadne úhrady, v dôsledku čoho dochádza z ich strany, v súlade s k bezdôvodnému obohateniu. Žalobca vo svojej žalobe ďalej uviedol, že listom zo dňa 02.06.2016 bol žalovaný v 1. rade vyzvaný, aby v lehote 30 dní odo dňa doručenia výzvy uhradil za užívanie pozemku titulom bezdôvodného obohatenia za obdobie dvoch rokov spätne odo dňa doručenia výzvy sumu 480.- Eur. V uvedenom liste bol žalovaný v 1. rade zároveň vyzvaný, aby počnúc dňom nasledujúcim po doručení výzvy uhrádzal za užívanie pozemku pod stavbou garáže súpis. č. XXXX mesačné splátky vo výške 20,- Eur vždy najneskôr k 15. dňu nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Tento list bol žalovanému v I. rade doručený dňa 13.06.2016. Na predmetný list reagoval žalovaný listom zo dňa 24.11.2016 v ktorom namietal výšku bezdôvodného obohatenia. Následne žalobca listami zo dňa 28.03.2018, zo dňa 17.09.2018, zo dňa 21.05.2019 vyzval žalovaných na úhradu bezdôvodného obohatenia v celkovej výške 1.061,05 Eur, pričom reagoval aj na listy žalovaných a vysporiadal sa aj s jednotlivými námietkami a predloženými dôkazmi. Listom zo dňa 11.12.2018 predložili žalovaní žalobcovi znalecký posudok č. 4/2018 vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty nájmu pozemku KNC parc. č. XXXX/XXX zastaveného

garážou s. č. XXXXX v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných, vyhotovený Ing. Luciou Mesárovou, Prešovská 30, 821 08 Bratislava, evidenčné číslo znalca: 912218. Listom zo dňa 21. 05. 2019 žalobca oznámil žalovaným, že s predloženým znaleckým posudkom nesúhlasí a trvá na stanovenej výške bezdôvodného obohatenia v súlade s rozhodnutím primátora. Ku dňu podania žaloby žalovaní zaplatili žalobcovi za užívanie vyššie uvedeného pozemku dňa 18.09.2017 sumu 10.- Eur, dňa 13.10.2017 sumu 10.- Eur, dňa 13.11.2017 sumu 10,- Eur, dňa 18.12.2017 sumu 10,- Eur, dňa 15.01.2018 sumu 10,- Eur, dňa 15.02.2018 sumu 10,- Eur, dňa 13.03.2017 sumu 10.- Eur, dňa 27.09.2018 sumu 20. -Eur, teda spolu 90,- Eur.

3. Žalobca pri výpočte dlžnej sumy použil cenu za m2 a rok v súlade s internými rozhodnutiami, ktoré sú vydávané v súlade so zásadami hospodárenia žalobcu, ako aj v zmysle ustanovenia o majetku obcí. V tomto prípade žalobca vychádzal z rozhodnutia č. 28/2011 primátora hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, ktorým sa ustanovujú ceny prenájmov a ceny predbežnej odplaty za vecné bremeno. V zmysle rozhodnutia č. 28/2011 je sadzba v prípade stavby garáže pre k. ú. G. stanovená vo výške 12,00 Eur/m2/rok (príloha č. 1, položka č. 17, lokalita 11), 12,00 Eur x 20 m.2 = 240,00 Eur/rok. Za obdobie od 01.01.2016 žalobca vychádzal z rozhodnutia č. 33/2015 primátora hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, ktorým sa ustanovujú ceny prenájmov a ceny predbežnej odplaty za vecné bremeno, v zmysle ktorého je sadzba v prípade stavby garáže pre k. ú. G. stanovená vo výške 12,00 Eur/m2/rok (príloha č. 1. položka č. 17. lokalita II). Cenami prenájmov stanovenými vyššie uvedenými rozhodnutiami sa riadia všetky odborné útvary Magistrátu hlavného niesla SR Bratislavy. ktoré realizujú zmluvné vzťahy k nehnuteľnému majetku hlavného mesta SR Bratislavy a v súlade s uvedenými rozhodnutiami sú uzatvárané nájomné zmluvy. Výška úhrad za užívanie pozemku bez právneho dôvodu - 12,00 Eur/ m2/ rok bola určená ako obvyklé nájomné za pozemky v rozhodnom období, ktoré sa nachádzajú v predmetnej lokalite a bola stanovená v súlade rozhodnutiami č. 28/2011 a č. 33/2015, ktorými sa stanovujú ceny prenájmov a ceny predbežnej odplaty za vecné bremeno.

4. Žalovaní so žalobou žalobcu nesúhlasili a žiadal ju zamietnuť. Žalovaní k žalobe žalobcu uviedli, že ich právne postavenie vlastníkov nám umožňuje užívať vec, ktorej sú vlastníkmi. Potvrdili, že užívajú vec - stavbu garáže, ktorá bola postavená na základe platného stavebného povolenia a na základe vydaného kolaudačného rozhodnutia. Uvedená stavba bola postavená na pozemku so súhlasom vlastníka pozemku.

5. Žalovaní vo svojich vyjadreniach ďalej uviedli, že po ukončení výstavby obytných domov na Č. ulici v roku 1969, vydal vtedajší odbor výstavby Obvodného národného výboru X. G. postupne súhlas na výstavbu (cca 160) garáží a povolil trvalé užívanie stavieb. Na pozemku terajších garáží stál majer a maštale pre dobytok. Po ich likvidácií sa na kontaminovanú pôdu začal hromadiť ďalší odpad aj zvyšky stavebného odpadu po výstavbe obytných domov a nelegálna skládka hyzdila okolie domov. Pôvodní majitelia garáží preto dostali súhlas na výstavbu. Na vlastné náklady museli okolie upraviť (bolo potrebné najskôr vyviezť veľké množstvo odpadu. odviesť močovku z podmočenej pôdy, naviezť veľké množstvo betónu na vyrovnanie terénu) a po schválení stavebného povolenia postavili na upravenom teréne garáže. Tie boli následne skolaudované. boli im pridelené súpisné čísla a zapísané do katastra. Z neupravených, zanedbaných a v danom stave nevyužiteľných pozemkov (nad garážami je vedenie elektrického vysokého napätia. k parcele KN C XXXX/XXX je vedené vecné bremeno podľa §-u 222 rozvode a spotrebe elektriny) v tejto časti vytvorila udržiavanú lokalitu s prístupovou a udržiavanou cestou. o ktorú sa majitelia na vlastné náklady starajú dodnes. Preto ani vtedajší národný výbor (akoby recipročne za úpravu a údržbu pozemku) nepožadoval úhradu za užívanie pozemku pod stavbou. Majitelia teda dlhé roky užívali pozemky v dobrej vôli, že po takmer 20 rokoch došlo k ich vydržaniu. V roku 2015 žalobca začal rozposielať majiteľom garáží. požiadavky na úhradu za užívanie pozemkov a súčasne predložil na podpis zmluvy o nájme pozemkov. Žalovaní s uzatvorením nájomnej zmluvy nesúhlasili.

6. Žalovaní v priebehu konania vzniesli námietku premlčania žalobcom uplatnených nárokov. Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 14.09.2021 žalobcovia uznali nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia za nepremlčané obdobie a vo výške určenej podľa znaleckého posudku.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

8. Zo znaleckého posudku č. 4/2018 vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty nájmu pozemku KNC parc. č. XXXX/XXX zastaveného garážou s. č. XXXXX v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných, vyhotovený Ing. Luciou Mesárovou, Prešovská 30, 821 08 Bratislava, evidenčné číslo znalca: 912218 súd zistil, že znalkyňa v tomto znaleckom posudku určila všeobecnú hodnotu nájmu predmetného pozemku sumou 129,80 Eur za rok 2015, sumou 2016 za rok 122,54 Eur, sumou 122,10 eur za rok 2017. 9. Z výpisu z listu vlastníctva č. 1 súd zistil, že žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti - pozemku s výmerou 20 m2, nachádzajúceho sa na Č. ulici v X., katastrálne územie G., parcela registra „C“ č. XXXX/XXX, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria.

10. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX súd zistil, že žalovaní v 1. a 2. rade sú vlastníkmi stavby postavenej na pozemku parc. č. XXXX/XXX.

11. Podľa právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

12. Podľa najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

13. Podľa , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

14. Podľa , bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

15. Podľa , predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

16. Podľa , musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

17. V konaní nebolo sporné, že žalovaní užívajú pozemok žalobcu parc. č. XXXX/XXX, v kat. úz. G., na ktorom je postavená garáž vo vlastníctve žalovaných. Spornou nebola ani skutočnosť, že žalovaní užívajú pozemok bez akéhokoľvek právneho titulu. Užívanie cudzej veci bez zmluvy o nájme, príp. bez iného právneho titulu, oprávňujúceho cudziu vec užívať, predstavuje typický príklad plnenia bez právneho dôvodu, kedy vzniká majetkový prospech tomu, kto realizuje užívateľské oprávnenie bez toho, že by sa jeho majetkový stav zmenšil o prostriedky vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom, ktorý zakladá užívateľské právo k veci. Plnenie bez právneho dôvodu je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia a je založená na tom, že medzi dotknutými subjektmi od začiatku absentuje právny vzťah, ktorý by zakladal právny nárok na plnenie. Nakoľko v danom prípade spočíva bezdôvodné obohatenie v užívaní pozemku, nie je možná naturálna reštitúcia a žalovaný musia žalobcovi poskytnúť peňažnú náhradu, ktorá je ekvivalentom hodnoty výkonu, za ktorú treba v prípade užívania pozemku považovať všeobecnú hodnotu nájmu tohto pozemku.

18. Žalobca sa domáhal úhrady bezdôvodného obohatenia za obdobie od 13.06.2014 do 30.09.2019 a to v celkovej výške 1.181,05 Eur. Nakoľko žalovaní vzniesli námietky premlčania nárokov žalobcu, súd sa v prvom rade zaoberal otázkou dôvodnosti tejto námietky.

19. Účelom právnej úpravy inštitútu premlčania v občianskoprávnych vzťahoch je, aby oprávnený subjekt pod hrozbou sankcie premlčania uplatnil (vykonal) svoje právo v stanovenej premlčacej dobe - teda včas.

Účinné vznesenie námietky premlčania práva znamená, že súd oprávnenej osobe nemôže premlčané právo priznať, keďže vznesením námietky premlčania zaniká nárok na autoritatívnu vynútiteľnosť uplatneného práva. Tento inštitút poskytuje východisko, ako predísť, resp. riešiť situácie, kedy až po dlhej dobe dochádza k uplatneniu majetkového práva zo strany veriteľa a tak sa vnáša do záväzkových právnych vzťahov účastníkov právna neistota, resp. hrozba, že dlžník môže byť vystavený bez zreteľa na čas (bez obmedzenia doby) úspešnej žalobe zo strany veriteľa. V inštitúte premlčania sa premieta pravidlo vigilantibus iura scripta sunt (že zákony sú písané pre bdelých, teda pre tých, ktorí o svoje práva dbajú; alebo inak povedané, že právo patrí bdelým).

20. Námietka premlčania predstavuje spravidla efektívny postup - obranu dlžníka proti hrozbe, že až po neúmerne dlhej dobe si veriteľ uplatní svoje právo; na druhej strane možnosť tejto námietky donucuje (vedie) veriteľa k včasnému vykonaniu svojho práva. Ide tu o predvídané právne postupy účastníkov záväzkových právnych vzťahov, ktoré zodpovedajú účelu premlčania.

21. stanovuje pre premlčanie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia dve lehoty a to objektívnu a subjektívnu. Zatiaľ čo objektívna lehota začína plynúť automaticky v dôsledku vzniku právnej skutočnosti zakladajúcej právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, subjektívna lehota začína plynúť v deň, kedy sa oprávnený o vzniku bezdôvodného obohatenia dozvie a dozvie sa aj o tom, kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil.

22. Žalobca k svojej žalobe pripojil ako listinné dôkazy aj viaceré výzvy na zaplatenie, v ktorých žiada žalovaných, aby mu bezdôvodné obohatenie vydali. Jedna z týchto výziev je datovaná dňom 02.06.2016. To znamená, že minimálne už v tento deň žalobca vedel, že na jeho úkor dochádza k bezdôvodnému obohateniu a zároveň vedel aj o tom, kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohacuje. Žalobca doručil súdu svoju žalobu až dňa 30.10.2019. Je teda zrejmé, že v čase podania žaloby nebol premlčaný iba nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemku v období od 30.10.2017 do 30.10.2019. Nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia vzniknuté v období pred 30.10.2017 už boli v čase podania žaloby premlčané a preto ich súd žalobcovi nepriznal.

23. Ako už bolo uvedené, v prípade, ak bezdôvodné obohatenie spočíva v užívaní pozemku, výšku tohto bezdôvodného obohatenia je potrebné určiť v hodnote zodpovedajúcej všeobecnej hodnoty nájmu pozemku. Pri určovaní výšky nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia súd vychádzal zo znaleckého posudku č. 4/2018, ktorý bol vypracovaný znalkyňou Ing. Luciou Masárovou. Žalobca, ktorý mimochodom sám predmetný znalecký posudok doložil ako listinný dôkaz, závery znaleckého dokazovania a teda ani znalcom určenú všeobecnú hodnotu nájmu nijako nespochybnil. Aj napriek uvedenému však žalobca trval, aby súd pri určovaní všeobecnej hodnoty nájmu vychádzal z ceny nájmu určenej podľa rozhodnutí primátora hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava. Žalobca teda v podstate žiadal, aby súd pri určovaní všeobecnej hodnoty nájmu nevychádzal zo všeobecnej hodnoty nájmu určenej podľa znaleckého posudku, ale túto určil na základe rozhodnutia štatutára žalobcu. Tu je potrebné uviesť, že žiaden právny predpis nepriznáva žalobcovi a ani žiadnemu jeho orgánu právomoc právne záväzným spôsobom určovať všeobecné hodnoty nájmu. Právne irelevantnou je aj argumentácia žalobcu, pri ktorej poukazoval na iné súdne konanie, v ktorých bola cena určená práve na základe rozhodnutia primátora. Súd poukazuje na skutočnosť, že civilné sporové konanie sa riadi zásadou formálnej pravdy. Formálnou pravdou sa rozumie stav, kedy súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov predložených alebo navrhnutých stranami sporu. Pokiaľ teda v iných konaniach neboli predložené iné dôkazy o všeobecnej hodnote nájmu pozemku, ako rozhodnutia štatutára žalobcu, je len logické, že súd v takýchto prípadoch určil všeobecnú hodnotu práve na základe takéhoto rozhodnutia. To však neznamená, že by aj v ďalších konaniach boli súdy povinné pri určovaní všeobecnej hodnoty vychádzať z rozhodnutí primátora.

24. Na základe uvedených skutočností, ako aj citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

25. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.