Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_7Csp-49-2023.pdf
PDF · 167.1 KB
Case nature
Area
Subarea
7Csp/49/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice, sudkyňou JUDr. Ľubicou Gkortsilas, v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, v zast.: JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, o zaplatenie 717,16 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 26.06.2023 sa žalobca domáhal, aby súd vydal platobný rozkaz, ktorým zaviaže žalovanú na zaplatenie sumy vo výške 717,16 eura spolu s príslušenstvom a náhrady trov konania. Uplatnený nárok žalobca -Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., Mlynské nivy 1, Bratislava, 829 90, IČO: 31 320 155 odôvodnil tým, že dňa 03.03.2020 bola medzi VÚB, a.s. a žalovanou uzatvorená zmluva o zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXX / XXXXXXXX, na základe ktorej poskytla VÚB, a.s. žalovanej pôžičku vo výške 690,40 Eur na kúpu spotrebného tovaru. Podľa zmluvy o pôžičke mala žalovaná splácať pôžičku v pravidelných 50 mesačných splátkach v sume 20 Eur, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 1000 Eur. Do dnešného dňa uhradila žalovaná z vyššie uvedenej zmluvy sumu (bez akontácie, ktorá bola 0 Eur) 60 Eur. Vzhľadom na to, že žalovaná porušila svoju povinnosť splácať povinné splátky riadne a včas, žalobca listom z dňa 26.09.2020 – Predžalobná upomienka, vyzval žalovanú k úhrade dlžných splátok v dodatočnej lehotu na plnenie viac než 30 dní. Súčasne žalovanú upozornil, že ak nedôjde aspoň k úhrade najstaršej omeškanej splátky, bude oprávnený úver zosplatniť. Žalovaná ani v dodatočne poskytnutej lehote dlžné splátky neuhradila.
Žalobca využil oprávnenie v zmysle ustanovenia zmluvy a dňa 19.11.2020 úver zosplatnil, o čom bola žalovaná informovaná listom z dňa 27.11.2020 - „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“. Ku zosplatneniu došlo vo vzťahu ku splátke splatnej bezprostredne pred zosplatnením. Splátka uvedená v Predžalobnej upomienke je len najstaršou omeškanou splátkou, táto však neurčuje začiatok plynutia premlčacej lehoty. Neuhradením aspoň splátky uvedenej v Predžalobnej upomienke sa žalovaná dostala do omeškania viac než 3 mesiace a žalobcovi vzniklo v zmysle § 53 ods.9 OZ oprávnenie vyhlásiť dlh za splatný v celom rozsahu naraz. Celkový dlh žalovanej ku dňu podania návrhu predstavuje sumu 717,16 Eur. Žalobca si uplatnil aj zákonné úroky z omeškania od šiesteho dňa nasledujúceho po Oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti. Zmluvnú pokutu, evidovanú v priloženom Prehľade splátok a úhrad v stĺpci „Pokuta“ v sume 83,76 Eur, si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Ku dňu podania žalobného návrhu mala žalovaná uhradiť sumu 777,16 Eur /označené v Prehľade splátok a úhrad ako stĺpec „Splátka“, pričom žalovaná uhradila len sumu 60,- Eur.
2. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení predložil žalobca so žalobou súdu notársku zápisnicu, zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 03.03.2020, štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, informáciu o RPMN a priemernej RPMN na príslušný spotrebiteľský úver, informáciu o finančnom sprostredkovaní vrátane formulára, obchodné podmienky, dotazník o klientovi, sprievodný list k zmluve, žiadosť o poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru, zmluvu o využívaní služieb Nonstop bankingu, všeobecné obchodné podmienky VUB, a. s., cenník VÚB, predžalobnú upomienku zo dňa 26.09.2020 s doručenkou, oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 27.11.2020, prehľad splátok a úhrad.
3. Súd vydal vo veci dňa platobný rozkaz, ktorým návrhu v plnom rozsahu vyhovel. Platobný rozkaz sa nepodarilo doručiť žalovanej do vlastných rúk, z dôvodov ktorých súd v zmysle § 266 ods. 3 CSP platobný rozkaz zrušil.
4. Súd uznesením zo dňa 06.02.2024 vyhovel návrhu žalobcu zo dňa 18.01.2024, aby do konania na miesto žalobcu vstúpila spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom: Mýtna 48, 811 07 Bratislava v súlade s § 80 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok s poukazom na skutočnosť, že na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorá bola uzatvorená medzi spoločnosťami Consumer Finance Holding, a.s. a Všeobecná úverová banka, a.s. a spoločnosťou Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, ako postupníkom bola pohľadávka žalobcu ako postupcu voči žalovanej ako dlžníkovi, ktorej zaplatenie je predmetom tohto sporového konania, postúpená spoločnosti Intrum Slovakia s.r.o. ako postupníkovi. Žalobca s predmetným návrhom predložil súdu oznámenie o postúpení pohľadávky, dodatok č. 6 k Rámcovej zmluve, rámcovú zmluvu a žiadosť o postúpenie a prevod.
5. Žalobca vo svojom nasledujúcom vyjadrení na výzvu súdu uviedol, že je toho právneho názoru, že nijakým výkladom ust. § 53 ods. 9 OZ, nemožno vyvodiť záver, že zákonodarca vyžaduje 2 úkony pre vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru, jednak výzvu podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, ku ktorým musí byť preukázané doručenie oboch listín. Nakoľko bola žalovaná preukázateľne v omeškaní viac ako 90 dní, v zmysle ustanovení Zmluvy a Zmluvných podmienok, bola upozornená na možnosť zosplatnenia pohľadávky v celosti, pričom právny predchodca žalobcu pristúpil k vyhláseniu okamžitejsplatnosti úveru v celosti ku dňu 19.11.2020. Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti dlhu bolo zasielané žalovanej len obyčajnou poštou. K otázke zosplatnenia žalobca uviedol, že žalovaná sa mohla o zosplatnení dozvedieť najneskôr doručením podanej žaloby. Žalobca uvádza, že predmetná listina má len deklaratórny charakter a jej účinky spätne nastanú momentom oboznámenia sa žalovaného s jej obsahom. Vo vzťahu k overovaniu bonity žalovanej žalobca poukázal na skutočnosť, že Občiansky preukaz žalovanej nebol žiadnym spôsobom odcudzený a klient spĺňal štandardné riskové podmienky. Žalovaná podpisom danej zmluvy prehlásila, že všetky uvádzané údaje sú pravdivé. Žalovaná taktiež prehlásila, že ku dňu podpisu zmluvy mu neboli známe žiadne okolnosti, ktoré by mohli mať vplyv na riadne plnenie jej záväzku. Uvedené vyhlásenia sú súčasťou zmluvy. Žalovaná z titulu zamestnanca preukázala výšku mesačného príjmu. Zmluvne stanovená výška mesačnej splátky sa tak s poukazom na žalovanou uvádzané hodnoty javila ako primeraná. Žalovaná spočiatku riadne hradila predpísané splátky, pričom žalobca nemá dosah na okolnosti, ktoré po podpise zmluvy znemožnili žalovanej riadne splácať poskytnutý úver. S predmetným vyjadrením žalobca doručil súdu aj potvrdenie o úhrade, žiadosť o súčinnosť a rozsudky okresných a krajských súdov, na ktoré žalobca poukazuje v predmetnom vyjadrení.
6. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 06.05.2024, na ktorom vec v zmysle § 180 CSP prejednal v neprítomnosti strán sporu a zástupcu žalobcu, ktorý ospravedlnil svoju neúčasť ako aj neúčasť na pojednávaní žalobcu a žiadal pojednávať v ich neprítomnosti. Žalovaná svoju neprítomnosť neospravedlnila a o odročenie pojednávania nepožiadala.
7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, ďalšími písomnými vyjadreniami žalobcu a s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré si súd zaobstaral postupom podľa § 185 ods. 2 a § 295 CSP, súhrnnými informáciami o údajoch poskytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a zahraničnými bankami za 4. štvrťrok 2019, stanoviskom NBS, výstupom zo zoznamu subjektov finančného trhu ako aj s obsahom celého spisového materiálu, pričom zistil nasledovný skutkový stav:
8. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 0039801103 súd zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu (VÚB, a.s.) ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom bola dňa 03.03.2020 uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, druh úveru viazaný spotrebiteľský úver, na základe ktorej veriteľ poskytol žalovanej úver vo výške 690,40 eur na kúpu predmetu financovania, mobilný telefón Apple iphone 11 64GB, ktorého kúpna cena bola 690,40 eur, s fixnou ročnou úrokovou sadzbou vo výške 20,80 % p.a., RPMN vo výške 20,80 % p.a, celkové náklady spotrebiteľa boli 309,60 eur, doba trvania zmluvy 50 mesiacov. Prvá splátka splatná dňa 20.04.2020 a ďalšie splátky splatné k 20.dňu príslušného mesiaca. Poskytnutý úver sa žalovaná zaviazala vrátiť v 50 mesačných splátkach vo výške 20 eur. Žalovaná bola povinná zaplatiť celkovú čiastku vo výške 1.000,- eur. Žalovaná bola povinná uhradiť vopred časť kúpnej ceny (akontáciu) vo výške 0,- eur, ktorej úhrada bola podľa bodu 7.2. zmluvy podmienkou poskytnutia úveru. V zmysle bodu 10.2 zmluvy bol veriteľ oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru v prípade riadneho a včasného nesplácania splátok dlžníkom. Žalovaná podpísala zmluvu na diaľku mechanickými prostriedkami prostredníctvom osobitného kódu zaslaného veriteľom žalovanej na telefónne číslo uvedené v žiadosti (bod 11.3 Zmluvy). V článku I. Zmluvy (údaje o klientovi) je uvedené, že žalovaná je zamestnaná od 11/2019 na dobu neurčitú u zamestnávateľa Job Impulse s.r.o., s priemerným čistým mesačným príjmom za posledné 3 mesiace v sume 566,33 eur, pričom čistý mesačný príjem za posledný mesiac bol v sume 739,- eur, za predposledný mesiac bol v sume 595,- eur a za predpredposledný mesiac bol v sume 365,- eur. V časti predložené doklady nie je uvedený ani jeden doklad.
9. Z prehľadu splátok a úhrad za obdobie od 03.03.2020 do 30.04.2023 súd zistil, že žalovaná uhradila veriteľovi na úver celkovo sumu 60,- eur, a to splátkou dňa 24.03.2020 v sume 20,- eur, splátkou dňa 21.04.2020 v sume 20,- eur a splátkou dňa 18.05.2020 v sume 20,- eur. Následne žalovaná neuhradila už žiadnu splátku úveru. K 19.11.2020 predstavovala splátka úveru sumu 637,16 eur.
10. Z predžalobnej upomienky zo dňa 26.09.2020 súd zistil, že veriteľ (VÚB, a.s.) oznámil žalovanej, že do dňa odoslania výzvy evidujú nedoplatok na splátkach v celkovej výške 60,- eur a vyzval žalovanú k bezodkladne úhrade týchto splátok. Veriteľ žalovanú zároveň upozornil, že v prípade, ak do 05.11.2020 nedôjde k úhrade, bude oprávnený úver zosplatniť. Predmetná výzva bola podľa predloženej doručenky doručená žalovanej do vlastných rúk dňa 8.10.2020.
11. Z oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 27.11.2020 súd zistil, že veriteľ (VÚB, a.s.) oznámil žalovanej, že nakoľko ani na základe predžalobnej výzvy nedoplatila splatné splátky úveru, dlh z úverovej zmluvy č. 0039801103 sa stal splatným v celom rozsahu naraz, pričom dlžná čiastka predstavuje sumu 717,25 eur, ktorú veriteľ žiadal uhradiť po doručení predmetného oznámenia. Žalobca súdu nepredložil dôkaz o doručovaní predmetného oznámenia žalovanej.
12. Zo žiadosti o postúpenie a prevod uzatvorenej medzi Všeobecná úverová banka, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom dňa 07.12.2023 súd zistil, že Všeobecná úverová banka, a.s. postúpila dňa 18.12.2023 na žalobcu touto prílohou k Rámcovej zmluve o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 30.11.2017 v znení jej Dodatku č. 6 zo dňa 20.12.2022 aj pohľadávku, ktorá je predmetom tohto sporu, pričom dátum prevzatia zoznamu pohľadávok vzťahujúcich sa k predmetnej žiadosti o postúpenie a prevod 18.12.2023, nachádzajúcom sa na výtlačku a jednom CD-ROM nosiči, je dátumom postúpenia.
13. Zo súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 4.štvrťrok 2019 so stavom ku dňu 31.12.2019 zverejnené MFSR súd
zistil, že pre obdobný spotrebiteľský úver ako úver, ktorý je predmetom sporu (pri úveroch s dobou splatnosti nad 1 do 5 rokov vrátane) bola hodnota priemernej ročnej percentuálnej miere nákladov vo výške 10,44 %, pričom dvojnásobok tejto je 20,88 %.
14. Zo stanoviska Národnej banky Slovenska (NBS) zo dňa 22.01.2024 vyplýva, že z údajov uvedených v zmluve o spotrebiteľskom úvere je hodnota RPMN vo výške 20,80%. Uvedené platí za predpokladu, že úver bol načerpaný v zmysle Zmluvy bod 7.3, t.j. dňa 31.3.2020, a že spotrebiteľ uhradí 50 rovnakých splátok vo výške 20€.
15. Z výstupu zoznamu subjektov finančného trhu zverejnenom Národnou bankou Slovenska súd zistil, že žalobca je veriteľom pôsobiacim na finančnom trhu od 05.08.2016 s rozsahom oprávnenia – poskytovanie spotrebiteľských úverov bez obmedzenia rozsahu, t.j. veriteľom podľa § 20 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z.
16. Na takto zistený skutkový stav súd aplikoval nasledovné ustanovenia právnych predpisov:
17. Podľa § 497 Obchodného zákonníka (ďalej len "ObZ"), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
18. Podľa § 499 ObZ, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
19. Podľa § 502 ods. 1 ObZ, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
20. Podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len ako „OZ“), neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
21. Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva, bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
22. Podľa § 52 ods. 3 a 4 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
23. Podľa § 53 ods. 6 OZ, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.
24. Podľa § 53 ods. 9OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
25. Podľa § 54a OZ, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.
26. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
27. Podľa § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
28. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
29. Podľa § 524 ods. 1 a 2 OZ v znení účinnom v čase postúpenia pohľadávky, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
30. Podľa § 525 ods. 2 OZ, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
31. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase prvého postúpenia pohľadávky, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
32. Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase uzavretia zmluvy(ďalej len „ZoSU“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
33. Podľa § 2 písm. a), b), d), g), h), i) a l) ZoSU na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov
patria aj poistné a náklady spojené so zmluvou o zabezpečení záväzku spotrebiteľa podľa tohto zákona, ktorých uzavretím bolo podmienené získanie spotrebiteľského úveru alebo jeho získanie za ponúkaných podmienok, h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19, l) celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
1. Podľa § 7 ods. 1 ZoSU, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
2. Podľa § 7 ods. 2 ZoSU, spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.
3. Podľa § 7 ods. 16ZoSU,veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.
4. Podľa § 7 ods. 17 ZoSU, vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ- a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5; b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
5. Podľa § 7 ods. 19 ZoSU, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu.
6. Podľa § 7 ods. 20 ZoSU, Na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky: a) čistý príjem spotrebiteľa, b) náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, c) výška splátky spotrebiteľského úveru a d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.
7. Podľa § 7 ods. 21 ZoSU, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver určiť tak, aby súčet hodnôt položiek na výpočet limitu pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver podľa odseku 20 písm. b) až d) neprevyšoval hodnotu položky podľa odseku 20 písm. a).
8. Podľa § 7 ods. 23 ZoSU, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky môžu poskytnúť spotrebiteľský úver spotrebiteľovi, len ak spotrebiteľ spĺňa limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu.
9. Podľa § 7 ods. 27 ZoSU, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní na účely podľa odseku 19 použiť dostatočné, primerané a aktuálne
informácie o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,17ta) peňažných záväzkoch spotrebiteľa, výške celkovej zadlženosti a ďalšie informácie o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa. Informácie o príjme podľa prvej vety je potrebné overovať preukázateľným spôsobom prostredníctvom interných zdrojov alebo externých zdrojov, ktoré sú nezávislé od spotrebiteľa. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní bez súhlasu spotrebiteľa, len na splnenie účelu posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a na účely podľa odseku 19, ak odsek 43 neustanovuje inak, elektronicky overiť informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa v Sociálnej poisťovni,17ab) a to prostredníctvom prevádzkovateľa registra. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky overujú len informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa, ktoré vopred získali od spotrebiteľa, u ktorého sa posudzuje schopnosť splácať spotrebiteľský úver. Náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,17ta) je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné minimum ustanovené osobitným predpisom17td) a na príjem spotrebiteľa.
10. Podľa § 7 ods. 41 ZoSU, opatrením, ktoré vydá Národná banka Slovenska, sa ustanoví a) metodika na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a ich minimálna výška, výška a spôsob určenia limitov pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, výška a spôsob zohľadnenia možného nárastu úrokových sadzieb a čo sa rozumie výrazným prevyšovaním súčtu zostávajúcich výšok refinancovaných úverov alebo navýšených úverov podľa odsekov 24 a 31, b) požiadavky na zisťovanie informácií a predkladanie dokladov o príjmoch a nákladoch spotrebiteľa a na overovanie údajov o príjmoch a nákladoch spotrebiteľa, c) limit pre lehotu splatnosti spotrebiteľského úveru a výška tohto limitu, d) podrobnosti o podmienkach na postupné splácanie spotrebiteľského úveru, e) limit na podiel spotrebiteľských úverov poskytnutých prostredníctvom samostatných finančných agentov podľa osobitného predpisu9) voči celkovému objemu poskytnutých spotrebiteľských úverov a výška tohto limitu, f) limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu a metodika na výpočet tohto podielu.
11. Podľa § 2 ods. 1 a 2 Opatrenia Národnej banky Slovenska č. 10/2017 zo dňa 14.11.2017 (ďalej len ako „Opatrenie“), ukazovateľ schopnosti splácať sa vypočíta ako podiel výdavkov na peňažné záväzky spotrebiteľa podľa odseku 3 a celkovej výšky čistých príjmov spotrebiteľa podľa odseku 4 zníženej o celkovú výšku nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa podľa odseku 5. Všetky položky výpočtu ukazovateľa schopnosti splácať sa prepočítavajú na obdobie jedného mesiaca. Limit ukazovateľa schopnosti splácať vypočítaného podľa odseku 1 nemôže prekročiť hodnotu 1.
12. Podľa § 5 ods. 3 Opatrenia, čestné vyhlásenie spotrebiteľa o výške príjmu nie je preukázaním príjmu spotrebiteľa.
13. Podľa § 6a ods. 1 a 2 Opatrenia, podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu sa vypočíta ako podiel celkovej zadlženosti spotrebiteľa podľa odseku 6 k 12-násobku celkovej výšky čistých príjmov spotrebiteľa podľa § 2 ods. 4. Limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu nemôže prekročiť hodnotu 8, ak v odseku 3 nie je ustanovené inak.
14. Podľa § 9 ods. 1 ZoSU, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
15. Podľa § 9 ods. 2 ZoSU, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) meno, priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa; ak spotrebiteľ nemá pridelené rodné číslo, uvedie sa dátum narodenia,
d) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, e) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, g) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, h) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, i) výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, j) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, l) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, m) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, n) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, o) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, p) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, q) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, r) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, s) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, t) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, u) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, v) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23,
16. Podľa § 9 ods. 15 ZoSU, platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 20 kalendárnych dní po kalendárnom mesiaci zverejnenia priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
17. Podľa § 11 ods. 1 ZoSU, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) až i), l) a p), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) a § 10 ods. 1 písm. b) a c) alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa,
e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa1) a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu, f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia, g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.
18. Podľa § 11 ods. 2 ZoSU, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.
19. Podľa § 17 ods. 1 ZoSU, práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu18b) na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
20. Podľa § 20 ods. 1 písm. a) ZoSU, veriteľ je oprávnený ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery len na základe povolenia udeleného Národnou bankou Slovenska, a to v závislosti od udeleného povolenia v tomto rozsahu: a) bez obmedzenia rozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov podľa § 20a.
21. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
62. V konaní nebolo sporné, že medzi stranami sporu bola dňa 03.03.2020 uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, t.j. medzi žalobcom a žalovanou existoval záväzkový vzťah titulom zmluvy o úvere podľa § 497 nasl. Obchodného zákonníka, ktorá je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na žalovanú je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa. Žalobca - právnická osoba - podnikateľ bol od uzavretia zmluvy v postavení dodávateľa a žalovaná - fyzická osoba - nepodnikateľ bola v postavení spotrebiteľa. Na právny vzťah založený zmluvou o úvere je tak potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka) a zákon č. 129/2010 Z.z..
63. Napriek skutočnosti, že žalovaná bola v spore nečinná a k podanej žalobe sa nevyjadrila a nepoprela skutkové tvrdenia žalobcu, súd bol povinný od začiatku konania skúmať, či žalobcom uplatnený nárok nie je premlčaný, či došlo k platnému postúpeniu pohľadávky z veriteľa - banky na nebankový subjekt bez súhlasu žalovanej a s tým spojené posudzovanie otázky, či bola pohľadávka veriteľa postúpená v súlade s § 17 ods. 1 ZoSU ako aj v súlade s § 92 ods. 8 ZoB. Súd bol povinný ďalej skúmať, či veriteľ pri vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru postupoval v súlade so zákonom, a to s § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka, či výška odplaty poskytnutého úveru neprekračuje najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať ako aj skutočnosť, či Zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje všetky podstatné náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z. z., účinnom v čase uzavretia zmluvy, ktorých absencia by bola sankcionovaná posúdením úveru za bezúročný a bez poplatkov. Súd bol povinný sa zaoberať aj skutočnosťou, či poskytnutý úver nie je možné posúdiť za bezúročný a bez poplatok podľa § 11 ods. 1 a ods. 2 ZoSU, a či veriteľ pri poskytnutí úveru postupoval v zmysle zákona a splnil si zákonnú povinnosť posúdiť schopnosť žalovanej splácať spotrebiteľský úver s odbornou starostlivosťou (§ 7 ods. 1 ZoSU) ako aj, či veriteľ určil limit pre
ukazovateľ schopnosti žalovanej splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu podľa § 7 ods. 19 a nasl. ZoSU.
64. Z dôvodu, že počas konania došlo k postúpeniu pohľadávky veriteľa, pôvodného žalobcu, banky VÚB, a.s. na nebankový subjekt- žalobcu sa súd v prvom rade zaoberal aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho súdneho konania (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti, teda je pasívne vecne legitimovaný. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju ani jedna zo strán sporu nenamieta. Zistenie nedostatku vecnej legitimácie má za následok zamietnutie žaloby.
65. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k záveru, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie tejto žaloby, a to z dôvodu neplatnosti postúpenia pohľadávky banky, VÚB, a.s. na žalobcu, ktoré postúpenie bolo v rozpore so zákonom.
66. Žalobca svoju aktívnu vecnú legitimáciu odvodzoval od Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok v znení jej dodatku č. 6 a jej neoddeliteľnej časti žiadosti o postúpenie, ktorou veriteľ VÚB, a.s. ako postupca postúpila dňa 18.12.2023 na žalobcu pohľadávku voči žalovanej zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej dňa 3.3.2020, ktorá je predmetom sporu. V prípade bankových pohľadávok je potrebné okrem § 524 Občianskeho Zákonníka aplikovať aj § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, a žalobcu v tomto konaní zaťažovala povinnosť preukázať dodržanie podmienok uvedených v tomto ustanovení. Splnenie týchto podmienok je predpokladom platného postúpenia pohľadávky banky voči dlžníkovi na tretí subjekt. Z § 92 ods. 8 Zákona o bankách okrem iného vyplýva, že banka môže postúpiť inému subjektu iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu, pričom tiež uvádza, že týmto ustanovením nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa § 17 ods. 1 a 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. (ďalej len ako „ZoSU“).
67. Podľa § 17 ods. 1 ZoSU platí aj, že veriteľ nemôže previesť práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere na tretiu osobu okrem prípadu, ak sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a ide postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu18b) na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), a postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
68. Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že prvá podmienka bola splnená, nakoľko pohľadávka bola postupovaná veriteľom oprávneným poskytovať spotrebiteľský úver podľa Zákona o bankách. V súlade s citovaným ustanovením sa súd následne zaoberal otázkou, či veriteľ, banka, postúpila na žalobcu pohľadávku po konečnom termíne splatnosti alebo pohľadávku, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
69. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že konečný termín splatnosti úveru mal byť deň 20.06.2024. K uvedenému záveru dospel súd na základe ustanovení zmluvy, v zmysle ktorých prvá splátka bola splatná 20.04.2020 a ďalšie splátky mali byť splatné vždy k 20. dňu príslušného mesiaca. Doba trvania zmluvy bola dohodnutá na 50 mesiacov. Z uvedeného vyplýva, že posledná 50 splátka má byť splatná až dňa 20.04.2024. Súd tak dospel k záveru, že postupovaná pohľadávka nebola v čase postúpenia po konečnom termíne splatnosti. Následne tak súd skúmal, či sa postupovaná pohľadávka stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
70. V súvislosti so skúmaním predmetnej otázky (či veriteľ postupoval pohľadávku, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti), sa súd zaoberal skutočnosťou, či veriteľ pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere splnil povinnosť uloženú mu zákonom, a to posudzovať schopnosť spotrebiteľa splácať úver s odbornou starostlivosťou, nakoľko, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru (§ 11 ods. 2 prvá veta ZoSU).
71. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSU sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42 ZoSU. V prípade, ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky, zákon v § 7 ods. 17 sprísňuje požiadavku posúdenia schopnosti splácať spotrebiteľský úver takýmto veriteľom a to tak, že takýto veriteľ je povinný posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané minimálne z jedného elektronického registra údajov o spotrebiteľských úveroch.
72. Žalobca súdu žiadnym spôsobom nepreukázal, že konal s odbornou starostlivosťou a akýmkoľvek spôsobom posudzoval schopnosť žalovanej splácať úver. V tomto smere nenavrhol vykonať žiadny dôkaz, ktorým by preukázal, že posúdil schopnosť žalovanej splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na informácie získané z jedného alebo viacerých registrov, teda že zisťoval údaje o žalovanej v súlade s § 7 ods. 17 písm. b) ZoSU z elektronických registrov o spotrebiteľských úveroch. Žalobca zároveň nepreukázal ani skutočnosť, že overil informácie súvisiace s príjmom žalovanej v Sociálnej poisťovni prostredníctvom prevádzkovateľa registra v súlade s § 7 ods. 27 ZoSU. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že zo Zmluvy o úvere vyplýva, že žalovaná nepredložila v súvislosti s uzatváraním Zmluvy žiadne doklady, teda ani potvrdenie zamestnávateľa o príjme, pričom v zmysle § 5 ods. 3 Opatrenia Národnej banky Slovenska č. 10/2017 zo dňa 14.11.2017, čestné vyhlásenie spotrebiteľa o výške príjmu nie je preukázaním príjmu spotrebiteľa. Z poukazom na uvedené nemožno dospieť k inému záveru, než že veriteľ podľa § 11 ods. 2 ZoSU hrubo porušil povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSU pri posudzovaní schopnosti žalovanej splácať požadovaný úver.
73. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSU sa ďalej považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42 ZoSU . Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a) môže poskytnúť spotrebiteľský úver spotrebiteľovi podľa § 7 ods. 23 len vtedy, ak spotrebiteľ spĺňa limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu. Podľa § 7 ods. 20 Zákona o spotrebiteľských úveroch, na výpočetukazovateľaschopnostispotrebiteľasplácaťspotrebiteľskýúversapoužijútietopoložky: a) čistý príjem spotrebiteľa, b) náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, c) výška splátky spotrebiteľského úveru a d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa. Podrobnosti na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver ako aj výšku jednotlivých limitov, upravuje Opatrenie Národnej banky Slovenska č. 10/2017 zo dňa 14.11.2017, pričom podľa § 2 ods. 2 predmetného opatrenia, limit ukazovateľa schopnosti splácať nemôže prekročiť hodnotu 1 a podľa § 6a ods. 2 predmetného opatrenia, limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu, nemôže prekročiť hodnotu 8. Žalobca však v konaní nijakým spôsobom nepreukázal, že by tieto limity u žalovanej preskúmal, pričom podľa § 7 ods. 16 písm. b) vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať. V zmysle uvedeného tak nemožno konštatovať nič iné, než že veriteľ hrubo porušil svoju povinnosť posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovanej splácať spotrebiteľský úver aj v zmysle § 7 ods. 19 až 42 ZoSU.
74. Súd v tejto súvislosti pre doplnenie udáva, že výpočet uvádzaných limitov je pomerne komplikovaný, kde je okrem iného potrebné zohľadniť aj existujúce spotrebiteľské úvery a to pokiaľ ide o druh spotrebiteľského úveru, výšku aktuálnej splátky, zostatkovú hodnotu úveru atď. Keďže veriteľ pri posudzovaní schopnosti splácať úver žalovanou preukázateľne nepreskúmal, či žalovaná spĺňa limity pre poskytnutie spotrebiteľského úveru tak, ako mu to ukladá opatrenie Národnej banky Slovenska, hrubo porušil svoju povinnosť posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovanej splácať úver, ktoré porušenie má podľa § 11 ods. 2 ZoSU za následok sankciu v podobe, že veriteľ nie je oprávnený vyžadovať od žalovanej jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.
75. Posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať požadovaný úver spôsobom, ako ho žalobca popísal vo svojom vyjadrení, teda poukazom na skutočnosť, že Občiansky preukaz žalovanej nebol odcudzený a žalovaná spĺňala štandardné riskové podmienky a poukazom na skutočnosť, že žalovaná podpisom danej zmluvy prehlásila, že všetky uvádzané údaje sú pravdivé v žiadnom prípade nezodpovedá požiadavkám kladených zákonom č. 129/2010 Z. z. v nadväznosti na vyššie spomínané opatrenie Národnej banky Slovenska.
76. K tvrdeniu žalobcu, že žalovaná z titulu zamestnanca preukázala výšku jej mesačného príjmu a zmluvne stanovená výška mesačnej splátky sa s poukazom na žalovanou uvádzané hodnoty javila ako primeraná súd uvádza, že tieto tvrdenia žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, nakoľko v spise sa nenachádza potvrdenie zamestnávateľa o výške príjmu žalovanej a zároveň, ak by žalovaná aj preukázala výšku mesačného príjmu, táto skutočnosť by nemala vplyv na povinnosť žalobcu hodnoverne preukázať vynaloženie odbornej starostlivosti, a to preukázaním, že posúdil schopnosť žalovanej splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov ( § 7 ods. 17) ako aj povinnosť overiť si príjem žalovanej v Sociálnej poisťovni prostredníctvom prevádzkovateľa tohto registra. 77. Okrem skutočnosti, že veriteľ nebol oprávnený vyžadovať od žalovanej jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru podľa § 11 ods. 2 ZoSU, z dôvodu ktorého bola pohľadávka veriteľa voči žalovanej nepostupiteľná podľa § 17 ods. 1 ZoSU, súd konštatuje, že v predmetnom prípade neboli splnené ani zákonné predpoklady platného postúpenia bankovej pohľadávky banky na žalobcu upravené v § 92 ods. 8 zákona o bankách (ďalejlen “ZoB”), a to z nasledovných dôvodov:
22. Ustanovenie § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazuje postúpiť okrem iného také pohľadávky, ktorých obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Pohľadávky banky voči svojim klientom treba považovať za takýto druh pohľadávok. S každou pohľadávkou banky voči klientovi sú totiž neoddeliteľne spojené špecifické povinnosti a požiadavky kladené na podnikanie bánk v zmysle § 27 a nasl. ZoB, ako aj obsiahle bankové tajomstvo (§ 91 a nasl. citovaného zákona). Tieto požiadavky a povinnosti nevyplývajú pre banku zo zmluvy s klientom, ale priamo zo zákona. Postúpením pohľadávky z banky na inú osobu, ktorá týmto požiadavkám nepodlieha sa tak podstatným spôsobom mení obsah právneho vzťahu medzi veriteľom postupníkom a dlžníkom v porovnaní so vzťahom medzi veriteľom - postupcom (bankou) a dlžníkom. Preto treba principiálne vychádzať z toho, že ustanovenie § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka bráni postupovaniu pohľadávok z takých právnych vzťahov, v ktorých je veriteľ povinný zo zákona zachovávať mlčanlivosť o záležitostiach dlžníka. Vzhľadom na uvedenú zákonnú výluku ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB dovoľuje banke postúpiť jej pohľadávky voči klientovi za splnenia určitých podmienok (aby bol ohľadom tejto pohľadávky klient v omeškaní aspoň 90 dní a aby ho banka na jej splnenie písomne vyzvala). Obdobne aj R 60/2018 . Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávka banky je nepostupiteľná, pretože tomu bráni ustanovenie § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak určitá pohľadávka nie je postupiteľná (teda jej postúpenie je objektívne neprípustné, zakázané), potom jej „postúpenie“ je svojim obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a ako také je neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.
23. Pri posúdení otázky platnosti či neplatnosti právneho úkonu postúpenia pohľadávky v súlade s ustanovením § 39 OZ, súd vyhádzal z citovaných zákonných ustanovení a z ustálenej rozhodovacej praxe. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR z 15.12.2020, sp. zn. 5 Cdo 36/2020, publikovaného v zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 1/2021 pod č. R 4/2021 vyplýva, že ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB oprávňovalo banku postúpiť tretej osobe len pohľadávku, ktorá bola v čase postúpenia splatná. Súd pretos kúmal, či zo strany banky došlo k platnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru a bol dodržaný postup podľa ust. § 53 ods. 9 v spojení s § 565 OZ.
24. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že podľa ust. § 53 ods. 9 OZ, platného a účinného v čase omeškania žalovanej s plnením splátok, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, mohol veriteľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Z hľadiska tejto formulácie uvedeného ustanovenia je zrejmé, že toto ustanovenie dopĺňa ustanovenie § 565 OZ, takže otázku zosplatnenia úveru je potrebné vykladať skrz text oboch uvedených ustanovení súčasne.
25. Podľa § 565 OZ uplatnenie práva na splatenie celej pohľadávky (tzv. strata výhody splátok) je viazané na splnenie týchto podmienok: a) možnosť straty výhody splátok bola výslovne určená v dohode medzi veriteľom a dlžníkom alebo v súdnom rozhodnutí, b) dlžník nesplní niektorú zo splátok v deň jej splatnosti, c) veriteľ požiada dlžníka o zaplatenie celej pohľadávky do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky. Splatnosť celej pohľadávky tak nenastáva priamo zo zákona, ale záleží na veriteľovi, či toto právo uplatní, teda či vyzve dlžníka na zaplatenie celého zvyšku dlhu, prípadne či podá na súde žalobu na plnenie.
78. Pôvodný žalobca preukázal zaslanie výzvy na úhradu dlhu podľa § 53 ods. 9 OZ, a to výzvy zo dňa 26.09.2020, doručenej žalovanej dňa 8.10.2020 ako aj oprávnenie na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, ktoré pôvodný žalobca realizoval v súlade s článkom X. bod 10.2. Zmluvy o úvere. V spore bolo ďalej preukázané, že žalovaná nesplácala splátky úveru a s ich úhradou bola v omeškaní viac ako o 3 mesiace. Žalobca však nepreukázal, že veriteľ požiadal žalovanú o zaplatenie celej pohľadávky, nakoľko nepreukázal, že oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti sa dostalo do dispozičnej sféry žalovanej a žalovaná mala reálnu možnosť sa s vyhlásením mimoriadnej splatnosti oboznámiť. Ako súd uviedol vyššie, splatnosť celej pohľadávky nenastáva priamo zo zákona ale veriteľ je povinný v zmysle § 565 OZ vyzvať dlžníka na zaplatenie celého zvyšku dlhu. Žalobca v spore nepreukázal doručovanie oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti žalovanej, teda neuniesol dôkazné bremeno o realizovaní svojho práva vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru podľa § 565 OZ. Potom bola bez významu aj výzva obsiahnutá v predmetnom oznámení, ktorá vyzývala žalovanú na zaplatenie celej zosplatnenej pohľadávky, a teda táto nebola výzvou podľa § 92 ods. 8 ZoB.
79. Súd sa stotožňuje s názorom žalobcu, že žalovaná sa mohla o zosplatnení dozvedieť najneskôr doručením podanej žaloby, nakoľko predmetná listina má deklaratórny charakter a jej účinky nastávajú momentom oboznámenia sa žalovanej s jej obsahom. V predmetnom spore bola žaloba spolu s prílohami žalovanej doručená fikciou doručenia v súlade s § 116 ods. 2 CSP až dňa 30.12.2023, teda po tom ako došlo k postúpeniu pohľadávky z banky na žalobcu (18.12.2023), z dôvodu ktorého nebola logicky dodržaná ani lehota 90 dňového omeškania s úhradou tohto dlhu pred postúpením pohľadávky. Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že žalobca nedodržal pri vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru postup vyžadovaný zákonom podľa § 53 ods. 9 OZ v spojení s § 565 OZ a vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 19.11.2020 je absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 OZ pre rozpor so zákonom.
80. Banka tak postúpila na žalobcu, v rozpore s ustanovením § 92 ods. 8 ZoB, nesplatnú pohľadávku, pričom zároveň žalobca nepreukázal realizovanie výzvy na úhradu dlhu podľa § 92 ods. 8 ZoB ani následné 90 dňové omeškanie žalovanej s úhradou dlhu, tak ako to vyžaduje citované ustanovenie.
81. Na základe vyššie uvedeného súd konštatuje, že žalobca v konaní nepreukázal, že bola postupovaná pohľadávka v čase jej postúpenia splatná, tak ako to vyžaduje nielen Zákon o bankách, ale aj Zákon o spotrebiteľských úveroch, keď veriteľ jednak nebol oprávnený pre porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 s poukazom na § 7 ods. 16 a 17 písm. b) Zákona č. 129/2010 Z. z., vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie úveru a zároveň nedodržal pri vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru postupu uvedený v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Postúpenie bankovej pohľadávky bez splnenia podmienok uvedených v § 92 ods. 8 Zákona o bankách s poukazom na § 17 Zákona č. 129/2010 Z. z., ako aj bez realizovania výzvy na úhradu pred postúpením pohľadávky a tým zároveň nedodržanie 90 dňovej lehoty omeškania žalovanej s úhradou dlhu odo dňa doručenia výzvy, je tak potrebné považovať za konanie v rozpore so zákonom podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka a tento právny úkon je tak absolútne neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka, na ktorú neplatnosť súd ex offo prihliada. Keďže postúpenie predmetnej pohľadávky je neplatným právnym úkonom, žalobca uplatňovanej pohľadávky nie je veriteľom žalovanej. Preto súd žalobu pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu zamietol.
82. Pre úplnosť súd dodáva, že v priebehu konania súd síce na návrh pripustil zmenu strán sporu na strane žalobcu práve z dôvodu postúpenia pohľadávky, ktoré postúpenie následne vyhodnotil ako neplatné postúpenie pohľadávky, avšak pri rozhodovaní o zmene žalobcu súd postupoval len v súlade s procesnoprávnymi predpismi, a teda pri rozhodovaní súdu o návrhu na zmenu žalobcu nebolo povinnosťou súdu zaoberať sa platnosťou postúpenia pohľadávky, pretože takéto skúmanie zmluvy o postúpení pohľadávky pri rozhodovaní o návrhu na zmenu strán sporu právna úprava CSP nevyžaduje. Súd ale musel pristúpiť k preskúmaniu zmluvy o postúpení pohľadávky so zameraním sa na otázku platného/neplatného postúpenia pohľadávky a to v súvislosti s meritórnym rozhodnutím, so zameraním sa na aktívnu legitimáciu žalobcu, ktorú súd skúma ex offo aj bez návrhu.
83. Z dôvodov, že súd dospel k záveru, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby a žalobu zamietol súd následne neskúmal, či uplatnený nárok žalobcu nie je premlčaný ani či zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti, resp. či nemožno poskytnutý úver posúdiť ako úver bezúročný a bez poplatkov v zmysle ustanovení ZoSU.
84. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
34. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
35. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP. Keďže žalovaná bola v konaní úspešná v plnom rozsahu, zatiaľ čo žalobca nedosiahol žiadny materiálne merateľný úspech, vznikla žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania v celom rozsahu. Súd však vzhľadom ku skutočnosti, že žalovanej žiadne trovy konania na súde prvej inštancie preukázateľne nevznikli, v súlade so zásadou hospodárnosti konania rozhodol tak, že žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Nitre.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP). Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.